Milan Polák sa narodil 17. augusta 1897 v Čadci, župa Turč. Sv. Martin. Otec Andrej Polák bol vlakový brzdár a matka Sidonia rod. Hirschová bola v domácnosti. Manželka Zlatica Terézia, rod. Benková ( 1900 - ? ), syn Dušan nar. 16.2.1922 a dcéra Tatiana nar. 28.8.1924. Ako deväťročný musel pre zlé sociálne pomery odísť do cirkevného sirotinca v Žiline, kde vychodil ľudovú školu a následne miestné štvorročné Reálne gymnázium a následne absolvoval štvorročný Učiteľský ústav v Ostrihome 1915. Diplom o absolvovaní obdržal 25.6.1916. Materinský jazyk slovenčina. Ovládal jazyk maďarský dokonale a nemecký jazyk čiastočne. Odvedený bol 5.10.1915 Doplňovacie okresné veliteľstvo Trenčín (1). Dňa 15.10.1915 - 14.10.1916 bol zaradený ako jednoročný dobrovoľník do náhradného práporu Honvédskeho pešieho pluku 15.  Školu pre dôstojníkov v zálohe absolvoval od 1.12.1915 - 11.4.1916 v Bratislave a v Trenčíne. Na ruskom bojisku bol od 15.10.1916 -31.12.1916 ako veliteľ čaty. Od 1.1.1917 - 31.12.1917 v Rumunsku ako veliteľ čaty, veliteľ roty a veliteľ útočného  oddielu v Honvédskom pluku 314, ako ppor. bol veliteľom setniny vrhačov mín a granátov, dôstojníkom plynového oddielu a adjutant. Na talianskom bojisku bol od 1.1.1918 - 28.10.1918 ako pobočník veliteľa práporu a pluku. V bojoch na Piave sa jeho sluha utopil aj z jeho osobnými dokladmi. Ako por. sa v dňoch 29.10.1918 - 1.12.1918 vrátil z bojiska do vlasti. Tieto údaje napísal v Čadci 13.2.1921 a potvrdil vlastným podpisom 2.3.1921 v Trenčíne. Dňa 26.3.1919 sa ako por. v zálohe prihlásil k čs. armáde v Trenčíne kde bol od 24.5.1919 - 1.9.1919 bol veliteľom setniny v 17. pešom pluku. V jeho spomienkach sa objavujú posádky Kardašova Řečice, Jindřichův Hradec a Kroměříž.  Ako učiteľ bol prepustený a zaradený do stavu čs. brannej moci v čs. streleckom pluku 5 T.G.M. Praha, veliteľ mjr. pech. Antonín Košťák a roku 1920 bol preložený k čs. pešiemu pluku čís. 41 v Žiline, veliteľ pplk. Alfréd Schlesinger.Tieto zmeny boli vykonané Výnosom MNO GŠ org. odbor čj. 51.700 z 21.12.1919. Dňa 21.8.1920 ako por. v zál. bol zaradený k 1. náhradnej rote pešieho pluku č. 17 a 15.12.1920 bol ako por. v zál. prevedený do 1. zálohy ako por. v zál. čs. pešieho pluku č. 17. Na pečiatke je uvedené: Prováděcí nařízení k paragrafu 59, 61 - 63 branného zákona ze dne 27.7.1920 Sbírky zákonu a nařízení č. 470 - Věstník MNO b. 470 V Trenčíne 17.1.1922 předseda komise mjr. Hermann, člen komise poč. rtm. Vaněk, člen komise npor. Skřepek.Od jesene 1919 pôsobil ako učiteľ v Horelici pri Čadci a potom ako riaditeľ školy v Čadci - Podzávoze. Začal sa politický angažovať v Republikánskej strane zemedelského a maloroľníckeho ľudu.Dňa 28.10.1921 bol v dôsledku nariadenia čiastočnej mobilizácie pridelený k 1. náhradnej rote. Za mobilizácie bol veliteľom pracovnej roty v Štátnej trestnici v Leopoldove kde bol sklad streliva.  Denným rozkazom č. 237 / 1921 náhradného práporu bol 19.11.1921   ako por. v zál. bol 31.12.1920 demobilizovaný podľa výnosu MNO oddel. 8 čj. 54 000, 7236/ 8 zo dňa 24.9.1920 ako aj podľa výnosu MNO čj. 11 100 / 21 org. mob. Denného rozkazu náhradného práporu č. 262 / 1921. Dňa 30.7.1921 ako por. v zál. bol prijatý do čs. armády so súčasným preložením od čs. pešieho pluku č. 41 v Žiline k čs. pešiemu pluku č. 17 v Trenčíne, podľa osobného Vestníka MNO č. 75 zo dňa 21.8.1920, evide. č. 34469 str. 767 v Žiline 30.7.1921. Dne 21.12.1920 por. v zal. přijat do čs. armády, podle Výnosu MNO roč. IV č. 122 evid. čís. 34469 str. 1236 a súčasne přemístěn k pěšímu pluku č. 41 v Žiline. Dňa 9.6.1931 v Čadci prevzal menovací dekrét čj. 10 170 osob. oddel ako npor. v zál. príslušník pešieho pluku čís. 41 v Žiline. Posádkové veliteľstvo v Čadci mu vydalo 22.5.1937 potvrdenie o dochádzke do inštrukčného kurzu pre dôstojníkov v zálohe v rokoch 1936 - 37 vtedy bol veliteľom kurzu mjr. pech. Čeněk Slezák. Bol príslušníkom pešieho pluku č. 41 v Žiline. V roku 1938 bol nakrátko starostom Čadce.V tom čase došlo k vojenskému konfliktu medzi ČSR a Poľskom tzv. " malá válka" u Čadce 25. listopadu 1938. Na vyriešenie hranice medzi ČSR a Poľskom bola vytvorená Delimitačná komisia ktorej predsedom bol vymenovaný PhDr. František Hrušovský, riaditeľ Gymnázia z Kláštora pod Znievom. Členmi komisie boli vymenovaní: Pavol Čarnogurský, Milan Polák, zemský poslanec a starosta Čadce ( 4 ), Ing. Ján Slávik, riaditeľ štátnej železnice z Tatr.Lomnice, mjr. GŠ Štefan Jurech z Bratislavy a JUDr. Ladislav Hlaváček- hlavný ministerský komisár MZV z Prahy. Po vzniku Slovenského štátu organizoval odboj proti ľudáckemu režimu, za čo bol zbavený riaditeľského miesta v Čadci - Podzávoze a bol preložený na štátnu chlapčenskú meštiansku školu v Trenčíne Hlboká č.13. V marci 1942 sa stal členom tajného Ústredného Nnárodno -revolučného výboru na Slovensku a vyslovil súhlas s Ohlasom k slovenskému národu, výzvou k štrajkovému boju a s organizovaním " jánošíkovských skupín", za čo bol v októbri 1942 zatknutý ÚŠB. Po prepustení bol zbavený učiteľského miesta a donútený rekvalifikovať sa na obuvnícke remeslo. V Trenčíne sa stal Milan Polák vedúcim odbojovej skupiny Obrana národa - Trenčín, spoluorganizoval ilegálne odchody vojakov čs. armády do zahraničia a súčasne pracoval spravodajský v skupine HELA pre skupinu J. Lichnera. Podieľal sa na rádiotelegrafickom prepojení čs. domáceho a zahraničného odboja. Stal sa sprostredkovateľom spojenia vojenského odboja a politických síl Slovenska, vrátane členov ilegálnej SNR.  Členmi boli kpt.pech. Ján Kudla z VDO 1, ktorý zabezpečoval spojenie s českými odbojovými organizáciami Obrana národa a Flóra. Vincent Bohuš pomáhal pri organizovaní prechodov čs. vlastencov a vojakov z Protektorátu Čechy a Morava do zahraničia. Kontakt zo študentmi z celého Slovenska zabezpečoval Július Chovan a jeho brat Vladimír Chovan kontaktoval sa na vojakov v posádke Trenčín. On v roku 1943 odporučil Milanovi Polákovi na spoluprácu pplk. Jána Goliana z VDO 1 ktorý bol prednostom 3. oddelenia od 14.3.1939. Stretávali sa v Kníhkupectve Márie Chovanovej, ktorá bola mamou bratov Júliusa a Vladimíra. Mjr. Ján Golian bol členom zakázanej organizácie SOKOL, v skupine boli kpt. Vojtech Sviček, npor. Mikuláš Šumichrast, npor. v  zál. Ján Dula, npor. Ján Stanek, npor. Július Morávek a por. Ján Dubovský. Dňa 18.8.1943 veliteľ Doplňovacieho okresu Trenčín mjr. dopl. Jozef Dostál požiadal Milana Poláka o vyplnenie dotazníka keď bol učiteľom na štátnej Meštianskej škole v Trenčíne. Milan Polák bol 1.4. 1939 do 8.9.1942 ako príslušník čs. domáceho ilegálneho hnutia. Od 9.9.1942 do 28.11.1943 bol ako čs. politický väzeň. V máji 1944 ho pplk. Ján Golian na základe fingovaného povolavacieho rozkazu povolal na Veliteľstvo pozemného vojska do Banskej Bystrice, kde pracoval v oficiálnom zaradení styčného spravodajského dôstojníka. V skutočnosti zabezpečoval styk tajnej Vojenskej rady s politickými skupinami odboja pri príprave povstania. V tejto tajnej Vojenskej rade pôsobil ako vojensko politický poradca, kde bol zodpovedný za výzvedný referát, zapojenie civilného sektora a za organizáciu krajových bodov odporu. Od konca augusta 1944 bol pobočníkom veliteľa 1.ČSA na Slovensku gen. Jána Goliana a príslušníkom štábu veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Viedol spravodajské oddelenie a veci finančné.Dňa 5.9.1944 bol menovaný členom SNR a od 12.9.1944 sa zúčastňoval rokovaní Rady na obranu Slovenska. Významnou mierou sa podieľal na vzniku Vysokoškolského strážneho oddielu. Vysokoškolský strážny oddiel sa začal vytvárať od 26.8.1944 vo Zvolene kde dostali uniformy  a následne sa presunuli do B. Bystrice a potom do Harmanca kde dostali zbrane. Oddiel tvorilo 200 príslušníkov organizačne  to boli štyri čaty. Výcvik viedol kpt. Miloš Czambel. Jednotka sa presunula na Donovaly a jej hlavnou úlohou bolo strážiť a chrániť veliteľstvo 1. ČSA.  na Slovensku. Presunom z Donovalov cez úpätie N. Tatier v zlom počasí keď pršalo a padal sneh bol pre veliteľa gen. Rudolfa Viesta veľmi obtiažny pre zdravotné problémy pohybového aparátu. Pri obci Ondrej nad Hronom dnes čas Brusna bol oddiel 2.- 3.11.1944 nemeckými jednotkami rozprášený. Gen. Rudolf Viest a gen. Ján Golian boli v Pohronskom Bukovci Nemcami zajatí. Hron sa podarilo prekročiť Mikulášovi Štubňovi a Vladovi Chovanovi ktorí neskôr v pohorí Klenovský  Vepor vybudovali základňu odkiaľ podnikali diverzné akcie proti Nemcom a riešili prechod na spojenie s ČA.  Milan Polák bol odd 29.11.1943 do 28.8.1944 bol ako príslušník čs. domáceho ilegálneho hnutia a od 29.8.1944 - 26.11.1944 ako príslušník 1. ČSA na Slovensku a od 30.11.1944 do 5.3.1945 ako príslušník čs. domáceho ilegálneho hnutia. Zabezpečoval spoluprácu s jednotlivými Spojeneckými misiami na Slovensku medzi ktoré patrí aj Americká misia " DAWES" pre OSS ktorá prišla na letisko Tri duby letecký na B - 17 17. 9. 1944 zo základne v Bari, Taliansko. Operácií velil por. James Holt Green, jej členmi boli nrtm. Jerzy Mican, por. James Gaul, kpt. Edward Baranski, por. Tibor Keszthelyi, ppor. Lene Miller, ppor. Francis Perry, rtm. Joseph Horvath, špecialista Charles Heller, špecialista Nelson Paris, Joseph Morton, Daniel Pavletich, Steve Catlos, Kenneth Dunlevy. V tejto skupine boli aj príslušníci vyslaní Úradom pre špeciálne operácie Spojeného kráľovstva. Vedúci mjr. John Sehmer, mjr. Jack Wilson, por. Robert Willis, G.T.Davies, Stefan Zennopian.Pre nich pracovali  tlmočníčky  Margita Kocková a Mária Gulovičová.V skupine bola aj Chaviva Reick, vl. menom Martha Reick " Adda Robinsonová". " Operácia " AMSTERDAM " ( 5 ) bola pre Úrad pre špeciálne operácie Spojeného kráľovstva. Členovia operácie Amsterdam boli letecký prepravení zo základne Bari v Taliansku a vysadení 17.9.1944 pri Vrútkach. Vedúci desantu bol Cvi Ben Jaakov " Jindřich Grünhut " " Michal Janay ". Vo  výsadku " Womenˇ s  Auxiliary Air Force " ( WAAF ) boli Raffi Reisz " kpt. Štefan Rice ", Chajim Chermeš " Kassaf  alebo kpt. Harry Moris ",  Aba Berdičev " por. Robert Willis". Do Banskej Bystrice na veliteľstvo 1.ČSA na Slovensku prišli po 8 dňoch pochodu cez Veľkú Fatru. V operácií DESFORD bol výsadok WINDPROOF dňa 18.9.1944 neďaleko Novej Bane. Z Novej Bane sa presunuli do Banskej Bystrice. Veliteľ mjr. John Sehmer ktorý ale na letisko Tri duby prišiel s americkou misiou DAWES 17.9.1944. Členmi výsadku boli Andy Daniels " András Durovecz", Stev Stevenson " Steve Zenopian", tu je uvádzaný aj pplk. Henry Threlfall, tlmočníčka Margita Kocková . Skupinu zajala 26.12.1944 na chate nad Polomkou Abwehrgruppe 218. Presunuli ich do Brezna, B. Bystricu a ďalej cez Bratislavu do KT Mauthausen kde ich popravili. V skupine bol aj kpt. Ján Stanek ( železný kapitán ) ktorý vojnu prežil. Dňa 1.11.1944 boli Chaviva Reiková, Raffi Reisz ,Cvi Ben Jaakov, zajatí Einsatzgruppe 14 a v Kremničke ich členovia POHG zavraždili. Vojnu prežili Američania Steve Carlos a Kenneth Dunlevy.  Z Angličanov prežili G.T. Davies, Stefan Zennopian a tlmočníčka Mária Gulovičová. Od novembra 1944 do začiatku marca 1945 velil jednotke operujúcej v priestore Šajba - Čierťaž v oblasti Poľany. Dňa 5.3.1945 prešiel cez front na oslobodené územie a cez Maďarsko do Košíc. Tu sa stal členom náhradného Predsedníctva SNR, neskôr sa stal zástupcom povereníka pre veci vojenské a od polovice apríla 1945 zastával post podpredsedu SNR. Po príchode do oslobodenej Bratislavy po 4.apríli 1945 viedol i expozitúru úradu štátneho tajomníka MNO. Záujmy Československa zastával na reparačných rokovaniach v decembri 1945 v Paríži. Dňa 6.4.1946 bol povýšený na majora pech. v zál. s účinnosťou od 1.10.1944. V rokoch 1945 - 1946 bol členom čs. sovietskej hraničnej delimitačnej komisie kedy Zmluvou medzi ČSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine v Moskve 29.6.1945 ČSR stratila Podkarpatskú Rus a  spolu sňou ďalších 13 obcí na JV Slovenska. V rokoch 1945 - 1948 bol prvým predsedom organizácie SNP - SVOJPOV a krátky čas aj podpredsedom Zväzu slovenských partizánov. Podľa Zákona č. 255 Sb. zo dňa 19.12.1946 paragraf 15 sa mu započítala doba v čs. domácom ilegálnom hnutí a príslušníka 1.ČSA na Slovensku od 1.4.1939 - 5.3.1945.  Z brannej moci bol prepustený podľa paragrafu 235 branného predpisu 31.12.1947. Dňa 31.12.1947 bol pplk. pech. v zál. vzatý do kmeňového počtu p.pl.17 a 17.3.1948 bol pplk. pech. Milan Polák ponechaný v brannej moci podľa paragrafu 158 a zároveň mu bol priznaný charakter účastníka národného boja za oslobodenie podľa osvedčenia vydaného MNO - Kleg. č. 4922 / Kleg.ref. 1948 zo dňa 17.3.1948. K 29.12. 1949 bol vymenovaný za  vládneho radcu v rámci osvetovej služby na Povereníctve  školstva vied a umení.  K  3.1.1950 podľa č. 21 osob. /1950  bol osobným tajomníkom povereníka zdravotníctva.Býval v Bratislave ul. Bláhova 17. Inicioval založenie pamätníka obetiam SNP. Bol spoluzakladateľom povojnovej Demokratickej strany, ktorú reprezentoval v Dočasnom národnom zhromaždení a vo voľbách v roku 1946 bol zvolený poslancom Ústavodarného národného zhromaždenia. V novembri 1947 rezignoval na funkciu podpredsedu SNR a v roku 1948 sa stal podpredsedom Zboru povereníkov. Po februári 1948 a ukončení politickej činnosti Demokratickej strany budoval novú stranu - Stranu slovenskej obrody, v ktorej zastával funkciu úradujúceho podpredsedu a zároveň bol do roku 1951 povereníkom zdravotníctva. Na následky tragickej autonehody pri obci Kostolná - Záriečie pri Trenčíne zomrel 2.8.1951 v Bratislave ( 3 ).

Rad Slovenského národného povstania I.tr. 1945, Československý vojnový kríž 1939 roku 1946, Rad Červenej hviezdy in memoriam 1969.   

1. Kmeňový list VHA Praha 

2. VHA - CR Trnava 

3. Cséfalvay, František a kolektív:

    In:Vojenské osobnosti československého odboje 1939 - 1945 s.223, rok vydania 2013 

4. Borák, Mečislav: Československo - Poľská " malá válka" u Čadce 25.11.1938 

    In: Vojenská histórie 47/1998 č.4 s. 65 - 90. 

5. Havlíčková, Anna: Operácia " AMSTERDAM" 

    In: Bystrický PERMON 2021 / 03