Jozef Korený
Autorské stránky
Holokaust a rezistencia
Jozef Korený, Klub filatelistov 52 - 19 pri Posádkovom klube Trenčín
Úvodný text ku poštovo- filatelistickému exponátu Holokaust a rezistencia vystavený v Posádkovom klube Trenčín, október 2024.
Dňa 30.januára 1933 bol Adolf Hitler vymenovaný za ríšskeho kancelára.
Takto prišli nacisti k moci a do vypuknutia druhej svetovej vojny
1.septembra 1939 bola ich politika nútenia Židov aby opustili Nemecko,
aby sa mohli zmocniť ich majetku. Pri uskutočňovaní tejto politiky Nemci
Židov vylúčili zo spoločnosti, odrezali ich od hospodárstva, zrušili im
občianske práva a prijatím " norimberských zákonov " 15.9.1935
si zaistili právnu základňu proti Židom. Antisemitská politika dosiahla
vrcholu v noci z 9. na 10. novembra 1938 známa ako " Krištáľová noc "( Kristallnacht ),
kedy nacisti usporiadali pogrom na nemeckých Židov, pričom boli
vypálené stovky synagóg v Nemecku, Rakúsku, Sudetoch v Gdaňsku,
obchodov a židovských inštitúcií. Bolo zavraždených okolo 100 Židov a 30
000 bolo zatknutých a internovaných v koncentračných táboroch.
Koncentračné tábory boli miestom mučenia, nútených prác, infekčných
chorôb, vyčerpania, vrážd a v neskoršom období pri " konečnom riešení
židovskej otázky" priemyselná fyzická likvidácia.
Koncentračné tábory v Nemecku boli vybudované:
Dachau roku 1933 , 32 - 67 000 obetí. Väznení boli aj Prof.ThDr. Josef kardinál Beran, Josef Čapek, ThDr. Štěpán Maria kardinál Trochta.
Velitelia: SS
Hilmar Wäckerle, Theodor Eicke, Alexander Reiner, Berthold Maack,
Heinrich Deubel, Hans Loritz, Alexander Piorkowski, Martin Weis ,
Wilhelm Weiter, Martin Weis, Johannes Otto, Heinrich Wicker.
Kaufering - Mühldorf - " Nebenlager ", 14 500 obetí. Velitelia: SS Heinrich Forster, Otto Förschner
Sachsenhausen
" Vernichtungslager" roku 1936, 100 000 obetí. Velitelia: SS Walter
Eisfeld, Hans Loritz, Anton Kaindl, Heinrich Forster, Hans Aumeier,
Hermann Baranowski - dočasný veliteľ " Keď sa smejem ja, smeje sa diabol
", SS Richard Baer bol v roku 1939 v tábore pobočníkom veliteľa.
Oranienburg
roku 1936, Správa pre všetky KT. Šéfom inšpektorátu bol od novembra
1943 SS Richard Baer. 13 obetí z 3 000 väzňov. Po 17.11.1939 tam bolo
väznených 1 200 študentov z ktorých 20 - 35 zomrelo. Tábor bol po
zriadení riadený SA a po roku 1934 SS. SS Richard Baer bol roku 1939
pobočníkom veliteľa.
Bergen - Belsen 1936,35 - 70 000 obetí. Velitelia: SS Dr. Irmfried Eberl, Franz Paul Stangl, Kurt Hubert Franz
Buchenwald roku 1937, 56 545 obetí. Tento tábor mal 140 pobočných pracovných a internačných táborov. Velitelia: SS Karl Otto Koch, Hermann Pister, Ilse Kochová bola najbrutálnejšia dozorkyňa v KT Buchenwald.
Ohrdruf, pobočný tábor 7 - 11 700 obetí. Velitelia: SS Edmund Bräuning, Johann Hummel, Dr. Heinrich Plaza, Friedrich Stiwitz
Flossenbürg
máj 1938 - apríl 1945 , 30 - 74 000 obetí. Velitelia: SS Jakob
Weiseborn, Karl Künstler, Egon Zill, Max Koegel. Tu boli pravdepodobne
zavraždení na jar 1945 gen. Rudolf Viest, gen. Ján Golian, gen. Augustín
Malár, gen. Štefan Jurech.
Mauthausen - Gusen I - III. 8.8.1938 - 95 - 320 000 obetí. Veliteľ: SS Franz Ziereis a brutálni dôstojníci SS Otto Riemer a Anton Ganz
Ravensbrück 1938 - 39, 92 000 obetí. Velitelia: SS Max Koegel, Fritz Suhren
Stutthof september 1939 , 65 - 85 000 obetí. Velitelia: SS Max Pauly, Paul Werner Hoppe
Hamburg - Neuengamme 1940,
55 - 82 000 obetí. Velitelia: SS Walter Eisfeld, Martin Gottfried
Weiss, Max Pauly. Vedúci tábora ochrannej väzby: SS Wilhelm Schitli,
Albert Lütkemeyer, Anton Thumann a dozorca Friedrich Karl Berger
Gros
- Rosen ( Rogožnica ) 1.5.1941, 40 - 180 000 obetí. Velitelia: SS Anton
Thumann, Georg Gussregen, Arthur Rodl, Wilhelm Gideon, Johannes
Hassenbroek. Pobočka v Sudetech v Poříčí u Trutnova a v Protektoráte ČaM
v Brnenec.
Mittelbau Dora - Nordhausen - 1943 - 44,
20 - 25 000 obetí. Velitelia: SS Otto Förschner, Richard Baer, Hans
Möser, Wilhelm Simon, Vedúci ochrannej väzby: SS Franz Hösser, Max Sell.
Do pohoria Harz v kopci Kohnstein sev. Nordhausenu bola presunutá
výroba V - 1 po bombardovaní Peenemünde zo 17. - 18.8.1943 letectvom RAF. Dĺžka tunelového komplexu cca 20 km.
Niederhagen
- Wewelsburg 1939 - 1941 podtábor KT Sachsenhausen a Buchenwald. Od
1.9.1941 - 1.5.1943 1285 obetí: Velitelia: SS Wolfgang Paul, Adolf Haas "
Som Pán Boh Wewelsburgu ".
Jediný tábor mimo Nemecko bol tábor Natzweiler - Struthof vo Francúzsku na jar 1941, 25 000 obetí, mal 70 pobočiek v jz Nemecku a Alsasku.
" Ríšska univerzita " v Štrasburgu a inštitúcia SS " Ahnenerbe" pod
pseudo vedeckým výskumom zavraždili 87 židovských väzňov z KT
Osvienčim. Do roku 1939 bolo v Nemecku už 100 koncentračných táborov z
2000 pridruženými alebo pobočnými tábormi. Tvorili zložku tzv. štátu SS,
ktorého hlavou bol Reichsführer SS Heinrich Himmler, a ktoré boli
rozmiestnené po celej nacistami okupovanej Európe. Slúžili ako miesta
väznenia a mučenia, strediska nútenej práce a nástroje fyzického
zničenia tých členov spoločnosti, Židov ako aj nežidov, ktoré nacistické
Nemecko považovalo za svojich politických odporcov. Súbežne s
prípravami nemeckého útoku proti Sovietskemu zväzu začali hlavní
predstavitelia nacistického Nemecka plánovať novú politiku proti Židom,
ktorej cieľom bolo doviesť " konečné riešenie " do posledného
definitívneho štádia k vyhladeniu všetkého židovského ľudu.
Dňa 31.7.1941 poveril
ríšsky maršal Hermann Göhring gen. SS Reinhardta Heydricha pripraviť
plán " konečného riešenia židovskej otázky" v oblasti nemeckého panstva
a sféry vplyvu v Európe. Dňa 20.1.1942 sa vo Wannsee na predmestí
Berlína konala konferencia o " konečnom riešení židovskej otázky ".
Medzi účastníkmi bol aj Adolf Eichmann - organizátor deportácií do
vyhladzovacích KT. Predchodcom fyzickej likvidácie Židov bol v
nacistickom Nemecku program " eutanázie " pri ktorom bolo od septembra 1939 do leta 1941 plynom zavraždených viac ako 70 000 duševne lebo inak nemocných Nemcov.
Skúsenosti likvidácie ľudí plynom boli pokusne vyskúšané plynom Cyklon B ( HCN ) 3. 9. 1941 v Osvienčime.
Koncentračný tábor Auschwitz I. - Osvienčim bol vybudovaný v roku 1940 ako základný tábor. Velitelia:SS Rudolf Höss, Friedrich Hartjenstein, Josef Kramer, Arthur Liebehenschel, Richard Baer.
KT Auschwitz II. - Birkenau " Vernichtungslager " bol KT s priemyselnou likvidáciou ľudí 1 135 000 - 3 500 000 ľudí
KT Auschwitz III. - Buna
- Monowice bol to tábor kde sa vyrábal syntetický benzín a kaučuk. Tu
boli ľudia likvidovani fyzickou prácou pri nedostatku stravy, lekárskej
starostlivosti, bytim a ponižovaním ľudskej dôstojnosti. Dozorcom bol aj
SS Ferdinand Keresztes nar. 11.6.1922 Bratislava - Prievoz.
Zo
Slovenska bolo do Osvienčimu deportovano v I. etape marec - apríl
1942 17 000 osôb, v II. etape apríl - august 1942 35 000 osôb, v III.
etape september - október 1944, 13 692 osôb. Celkom zo Slovenska bolo v
Osvienčime zlikvidované 65. 692 Židov.
V rámci tzv. " Aktion Reinhardt " boli na území Generálneho Gouvernementu vybudované vyhladzovacie " Vernichtungslager " KT:
KT
Belzec - GG " Vernichtungslager" v činnosti od 17. marca 1942 -
decembra 1942 v ktorom zavraždili 434.500 - 600 000 ľudí . Velitelia:
SS Christian Wirth, Gottlieb Hering
KT Chelmno nad
Nerom ( Kulmhof ) - GG " Vernichtungslager " 320 - 340 000 obetí ktoré
boli zavraždené výfukovými plynmi v pojazdných uzavretých autách "
dušegubky". Velitelia: SS Herbert Lange, Hans Bothmann, Irmfried Eberl.
Tu zahynulo 82 detí z Lidíc a 11 detí z Ležákov. Prežil z troch Simon
Srebnik.
KT Sobibor - GG " Vernichtungslager "
zahájil činnosť v máji 1942 a ukončil činnosť v októbri 1943 v ktorom
zavraždili 150 000 - 250 000 ľudí. Velitelia: SS Richard Thomalla, Franz
Stangl, Franz Reichleitner. Tábor prežili Židia Leon Feldhendler,
Alexander Pečerský a Arkadij Vajpapir.
KT Treblinka -
GG " Vernichtungslager " zahájil činnosť v júli 1942 a ukončil v
novembri 1943 v ktorom zahynulo 713 555 - 780 837 obetí. Velitelia: SS
Franz Stangl, Kurt Franz
KT Majdanek - GG pri Lubline "
Vernichtungslager " zahájil činnosť 1.10.1941 a ukončil činnosť
22.7.1944 v ktorom zahynulo 360 000 - 1, 4 milióna ľudí. Velitelia: SS
Karl Otto Koch, Max Koegel, Arthur Hermann Florstedt, Martin Weiss,
Arthur Liebehenschel, Kurt Franz
Ďalšie vyhladzovacie a pracovné tábory:
Malý
Trostinets pri Minsku ( Vernichtungslager ) - Bielorusko bol v činnosti
od júna 1941 - 1942 do júla 1944 v ktorom zlikvidovali 40 - 65 000
Židov.
Theresienstadt - Terezín - Protektorát Čechy a
Morava zriadený 11.5.1941 - 1945 , V septembri 1942 bolo v Terezíne 58
500 osôb. V Terezíne zahynulo 35 000 ľudí. Velitelia tábora: SS
Siegfried Seidl, Anton Burger, Karl Rahn.
Veliteľ
Malej pevnosti - väznice: SS Heinrich Jöckel ( Malý Pinďa ), zástupca
Wilhelm Schmidt. Dozorci: SS Stefan Rojko, Anton Malloth, Rudolf Burian,
Albert Neubauer, Herbert Mende. Tu zahynulo 216 osôb.
KT Litoměřice bol pre väzňov ktorí budovali podzemnú továreň Richard I,II, ako pobočku KT Flossenbürg.
KT Bronnaja Gora bol v činnosti od júna 1942 do marca 1944 v ktorom zahubili 50 000 Židov.
V
KT Jasenovac - " Vernichtungslager " Chorvátsko ( Auschwitz Balkánu )
bol v činnosti v rokoch 1941 - 1945. V ňom zavraždili 700 000 etnických
Srbov a Cigánov.
V KT Bogdanovka, Domanovka,
Akmechetka v Rumunsku ( dnes Ukrajina ) bol KT pre ukrajinských židov,
ktorý v Podnestersku zriadila rumunská vláda 21.12.41 - 31.12.1941 kde v
2 stajniach zaživa upálili a zastrelili 40 000 Židov.
KT Salaspils - Lotyšsko vznikol október 1941 - august 1944 zahynulo 101 000 Židov.
Soldau - Dzialdowo - GG zriadený 3.9.1940 - január 1945 13 000 obetí.
Risiera di San Sabba - Terst 5 000 obetí.
Plasów GG 9 000 obetí.
Varšava v činnosti 1943 - 1944 20 000 obetí.
Langenstein - Zwiberge 2 000 obetí.
Kaufering - Landsberg 14 000 obetí.
KT Lemberk - Janowska - Lwów - Ukraina 40 000 obetí.
Klooga - Estónsko 2 400 obetí.
Odesa - Krym 19 000 obetí.
Herzogenbusch - Holandsko 750 obetí.
Brendok - Belgicko 391 - 2 233 obetí.
Sylt - Alderney - 460 obetí.
Hinzert - Porýnie - Falcko 321 obetí + 70 sov. zajatcov zastrelili.
Vajvara - Estónsko 22 000 obetí. veliteľ SS Hans Aumeier
Grini, Falstad, Bardufoss - Nórsko , 458 obetí.
Koncentračné strediská - KT na Slovensku: Poprad, Žilina, Bratislava - Patrónka a pracovný tábor
Koncentračné
stredisko a pracovný tábor pre Židov Sereď: Začal sa budovať v
septembri 1941. Velitelia: SS František Knollmayer, SS Jozef Häckel z
Bratislavy a SS Alojz Brunner sa podieľal na II. vlne deportácií. Bol
pravá ruka A. Eichmanna. Zo Serede odišlo 11 transportov a
deportovaných bolo 11 532 osôb. Posledný transport bol 31.3.1945.
Táborom prešlo okolo 16 000 osôb. Vonkajšiu táborovú stráž zabezpečovali
príslušníci SS. Dozorci z HG Straka a Cingeľ. V tábore na následky
mučenia zomrel rabín Jozef Ungar. Po vypuknutí SNP tábor zrušili. Tábor
prežili Eva Kohn a Šmuel Givoni ( Tibol Salamon )
Pracovný
a koncentračný tábor Nováky: Bol dislokovaný medzi obcou Koš a Laskár.
Mal kapacitu pre 4 000 osôb. V tábore bolo najviac 1 600 osôb. Tábor
riadilo 19 príslušníkov HG. Prvá transport odišiel 30.3.1942 do Lublina.
Posledný odišiel 15.10.1942 do Terezína. Po vyhlásení SNP tábor
zanikol. Časť Židov sa zúčastnila SNP. Prežili Ružena Becková rod.
Steinerová a Dagmar Lieblová.
Židovská vysťahovalecká
skupina vo Vyhniach: Bol to pracovný tábor od roku 1942 s kapacitou 350
osôb. Táborom prešlo 843 osôb. Prvých 105 Židov prišlo z Poľska a z
Čiech. Hlavne slovenskí Židia z Topoľčian. Tábor strážili príslušníci
HG. Tábor prežilo 183 osôb. Prežil Jan Maget, ktorý sa tam narodil
3.1.1943. Po vzniku SNP tábor zanikol.
Spolu
s útočiacími jednotkami Wehrmachtu postupovali štyri zvláštne útvary
SS, nazývané Einsatzgruppen. Celkovo ich bolo 16 a v nich bolo 2 700 - 3
000 príslušníkov SS.
Einsatzgruppe A pôsobila v Pobaltí a sídlo mala v "pevnosti smrti " čís. IX pri Kaunase, veliteľ SS Dr. Franz Walter Stahlecker
Einsatzgruppe B pôsobila v Bielorusku, veliteľ SS Arthur Nebe
Einsatzgruppe C pôsobila v Kyjeve na Ukrajine, veliteľ Dr. Otto Rasch
Einsatzgruppe D pôsobila v Besarabii, na Kryme a na Kaukaze, veliteľ SS Otto Ohlendorf
Zločiny v Poľsku:
V operácii "Tannenberg" roku 1939, vyhladzovacia akcia proti poľskej elite bolo zavraždených 61 000 vedcov, profesorov, atd.
V akcii " Intelligenz Aktion " v rokoch 1939 - 1940 vyhladzovacia akcia poľskej elity 60 - 100 000 obetí.
Operácia " Reinhardt " rokoch 1941 - 1944 vo vyhladzovacích táboroch zavraždili 1 500 000 Židov
Zločiny v Litve:
IX. pevnosť pri Kaunase v rokoch 1941 - 1944 zavraždili v gete 30 000 Židov
Kaunaský pogrom v roku 1941 zavraždili 3 000 Židov
Kaunaský masaker 29.10.1941 v IX. pevnosti zavraždili 9 000 Židov
Masakry v IX. pevnosti v novembri 1941 zavraždili 5 000 Židov
Masaker v Ponar pri Vilniuse 1941 - 1944 masové vraždenie poľských Židov, Poliakov a Rusov do 100 000 obetí
Zločiny v Lotyšsku:
Vypálenie synagógy v Rige v roku 1941 ako akcia proti Židom
Akcia " Dünamünde " v roku 1941 uskutočnili dve hromadné vraždy kde zahynulo 4 000 Židov
Masaker v Jelgave v roku 1941 zavraždili 2 000 Židov
V Gete v Daugavpils v rokoch 1941 - 1942 zavraždili asi 16 000 Židov
Masaker v Rumbuli pri Rige roku 1941 počas dvoch dní zavraždili 25 000 Židov, celkovo 137 346 obetí.
Masaker v Liepaje roku 1941 uskutočnili serie hromadných vrážd kde bolo 5 000 obetí
Zločiny v Estónsku:
V Kalevi - Liiva boli hromadné vraždy aj čs. Židov v počte 3 - 5000 osôb
Zločiny v Bielorusku:
V gete Minsk v rokoch 1941 - 1943 zavraždili 20 000 Židov
V Slucku roku 1941 za dva dni zavraždili 4 000 Židov
Zločiny na Ukrajine:
Babi Jar pri Kyjeve v roku 1941 zavraždili 33 771 Židov
Drobnickij Jar roku 1941 v masových hroboch 16 000 Židov
V Drogobyči zriadili v rokoch 1941 - 1943 geto pre Židov
Masaker maďarských Židov v Kamenci Podolskom roku 1941
Pogromy ukrajinských nacionalistov a Einsatzgruppen SS vo Ľvove roku 1941 kde zavraždili 23 000 Židov.
V gete Mizoč v roku 1942 zastrelili 2 000 Židov. Masaker v Odese a Podnestersku v rokoch 1941 - 1942 zavraždili 30 000 Židov.
Zločiny v Rusku:
V rokli Petrušino v roku 1941 - 1943 zastrelili 7 000 obyvateľov mesta Taganrog
V Zmijovskej balke zavraždili 27 000 Židov a sovietskych občanov.
Hlavnou úlohou Einsatzgruppen bolo vyvraždiť Židov, funkcionárov KS a komisárov ČA.
Masaker
v Kragujevaci kde Nemci od 717. pd zastrelili 1 736 mužov a 13 žien
ako odveta za 10 padlých nemeckých vojakov a 14 ranenbých
Zločiny na Slovensku:
Einsatzgruppe 13
pôsobila na Slovensku od 10.9.1944, veliteľ Josef Witiska Na svedomí má
smrť 5 304 Slovákov, vypálenie 90 dedín a 211 hromadných hrobov. Na
juhu Slovenska ( zabraté Maďarskom v roku 1938 bolo 832 obetí v 42
hromadných hroboch.
Einsatzkommando 13
pôsobilo v Trenčíne, veliteľ SS Hans Jaskulski. Na Trenčianskej Brezine
28.12.1944 popravili 69 obetí, ktoré sa našli v 7 masových hroboch.
Einsatzkommando
14 pôsobilo v Banskej Bystrici, veliteľ SS Georg Heuser. V dňoch 5.-
11. 1.1945 SS Kurt Deffner a POHG z Považskej Bystrice nadzbrojník
Vojtech Hola a Leon Bunta a Mikuláš Spišiak zavraždili v bývalej vápenke
v Nemeckej 900 osôb medzi nimi boli Židia, Francúzi, príslušníci
Sovietskeho zväzu a Slováci. V Kremničke 747 civilných obetí a v Kľaku a
Ostrom Grúni 21.1.1945 148 obetí.
Rezistencia formou povstaní v koncentračných táboroch:
3.1.1942
geto Lachwa Bielorusko - padlo 1 150 povstalcov, január 1943 Wilno -
Pruzana zahynulo 4 500 povstalcov, Varšava od 18.4. - 16.5. 1943 pod
vedením Mordechaja Anielewicza a Davida Apfelbauma padlo 13 000
židovských povstalcov, Čenstochová 25.6.1943, Treblinka 2.8.1943,
povstanie inicioval čs. dôstojník Zelo Bloch, Bendzin 3.8.1943,
Bialystok 16.- 26.8.1943 pod vedením Mordechaja Tonenbauma, Sobibor
19.10.1943 organizátor povstania npor. Alexander Pečerskij príslušník
ČA. Poniatow a Trávniky, 3.11.1943
Rezistencia proti nacizmu sa prejavovala odporom jednotlivcov, ale aj organizovaných skupín :
Varšavské povstanie
od 1.8.1944 - 2.10.1944 pod velením gen. Antoni Chruščiel ( Monter ).
Povstanie pripravila a realizovala Zemská armáda ( Armia krajowa ) pod
velením gen. Tadeusza Komororovského ( Bór, Lavina ). Padlo v boji proti
nacistickým vojská 40 000 vojakov AK a 180 000 civilov zahynulo.
Slovenské národné povstanie
29.8.1944 - 27.10.1944 pod velením gen. Rudolfa Viesta a gen. Jána
Goliana. Povstania sa zúčastnila 1. ČSA na Slovensku v počte 50 000
Slovákov a 8 .- 10 000 z 30 krajín. Partizánov sa zúčastnilo povstania
12.- 18 000. Plk. Alexej Nikitič Asmolov - veliteľ HŠPH na Slovensku,
Karol Šmidke - Hlavný veliteľ partizánskych oddielov na Slovensku.
V Juhoslávii dňa
27.6.1941 bol sformovaný Hlavný štáb národnooslobodzovacích
partizánskych oddielov Juhoslávie za veliteľa vymenovali Josipa
BrozaTita. Dňa 7.7.1941 vypuklo povstanie v Srbsku. Dňa 13.7.1941 začalo
povstanie v Čiernej Hore na čele genmjr. Moša Pijade a genmjr. Sava
Kovačevič, 22.7.1941 v Slovinsku na čele genpor. Franc Rozman,
27.7.1941 v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku 27.7.1941, 11.10.1941 v
Macedónsku
V Taliansku
v lete 1943 došlo k štátnemu prevratu. Nová talianská vláda 3.9.1943
uzavrela prímerie s USA a V.Britániou. Po kapitulácii Talianska vypuklo
niekoľko povstaní. Predstaviteľmi povstania boli gen. Raffael Cadorno,
dr. Alvaro, dr. Bruno Ferrante. Povstania sa zúčastnili slovenskí vojaci
2. technickej divízie v čase kedˇ 2. technickej divízií velili plk.
Ladislav Bodický, plk. Ján Imro ( prešiel na stranu Spojencov ) , pplk.
Kmicikievič a plk. Ján Veselý.
Vo Francúzsku
" Hnutie odporu " kde Jean Moulin bol organizátor zjednotenia
odbojových sieti od roku 1942 po príchode z V. Británie. Vzniknutá
Národná rada odboja sa riadila podľa pokynov gen. Ch.de Gaulla. Na
výzvu gen.Ch. de Gaulla sa skupina asi 200 Francúzov zapojila do SNP.
V Nemecku, Belgicku, Francúzsku a Švajčiarsku spravodajská sieť " Červená kapela ", pod vedením Gureviča Pannwitza, Leopolda Treppera a Alexandra Rado.
V Protektoráte Čechy a Morava
bola odbojová organizácia " Obrana národa " ktorej postupne velili gen.
Alois Eliáš, gen. Josef Bílý, gen. Bedřich Homola, brig. gen. Zdeněk
Novák,brig. gen. František Bláha a brig. gen. František Slunéčko. Odpor
vyvrcholil 5. mája 1945 povstaním v Prahe a niekoľkých ďalších mestách
na Morave. Vojenský veliteľ povstania arm. gen. Karel Kutlvašr. Operácia
" Anthropoid ", "Silver A " Atentát na gen. SS Reinharda Heydricha
27.5.1942 - Jozef Gabčík Jan Kubiš.
Na Slovensku
to bola organizácia Občianskeho odboja skupina " Flóra" ktorú viedla
Květoslava Viestová, švagrová gen. Rudolfa Viesta. Flóra pomáhala
rodinám uväznených odbojárov, získavala informácie pre Spojencov,
materiálne podporovala partizánsku skupinu Čapajev a partizánsku brigádu
Viliama Žingora. Pomáhala sovietskym, juhoslovanským, českým, poľským a
francuzskym utečencom ktorí sa dostali na Slovensko. Dôležitá odbojová
skupina bola okolo MUDr. Vavro Šrobára, ktorý bol počas SNP predsedom
SNR. Úspechom bola pomoc Francúzom ktorí sa nachádzali v internácii v
Maďarsku, aby sa dostali na Slovensko a zapojili do SNP na čele s kpt.
G. Lanurienom. Vo " Flóre" pôsobili mimo iných aj dve ženy. Františka
Hrubišková " Biela pani " ktorá tajne prevádzala Francúzov do
centra odboja v Turci do Sklabine a Beatrix Pospíšilová - Čelková "
Trixi " členka " Justície " ako najmladšia priemyselná špiónka, ktorá
zohrala dôležitú rolu pri príprave spojeneckého bombardovania rafinérie
Apollo v Bratislave v júni 1944. Mária Gulovičová bola agentkou pre
americký Úrad strategických služieb OSS.
V KT
nacisti uväznili 18 miliónov ľudí, z ktorých zahynulo približne 11
miliónov. Ďalšie tisíce zomreli alebo boli zastrelení na pochodoch
smrti, keď sa blížili vojská Červenej armády a Spojencov. Niekoľkým
odvážnym šťastlivcom sa podarilo z KT Osvienčim utiecť a podať svetu
svedectvo o KT. Z KT Osvienčim utieklo 667 väzňov, medzi ktorými boli
slovenskí Židia Alfréd Wetzler ( Jozef Lánik ) a Walter Rosenberg (
Rudolf Vrba ), ktorí utiekli 7.4.1944 na Slovensko a v Žiline podali
písomnú správu o likvidácií ľudí v KT Osvienčim. Z KT Treblinka utiekli
českí židia Richard Glazar a Karl Unger.
Prameň: Wikipedia, Google
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
<< Návrat späť na vrch tejto strany
<< << Návrat na hlavnú stránku