Kórea – „Krajina rannej sviežosti“ má veľmi pohnuté dejiny. Mnoho vojen a sporov o následníkoch trónu otriasalo krajinou. Posledný kráľ musel odovzdať svoju vládu generálovi NI TAICHO, zakladateľovi poslednej dynastie NI (1392 – 1910). On uznal čínsku nadvládu a zaviedol pomenovanie CHAOSEN – „Krajina rannej sviežosti“. Dobyvačná vojna Japonska mohla byť až po siedmich rokoch (1592 – 1598) a len s čínskou pomocou odrazená.

Po nevydarených vojenských aktivitách Francúzska (1866) a USA (1871) sa konečne Japonsku v roku 1876 podarilo zapriahnuť krajinu pre svoje záujmy. V roku 1894 došlo k čínsko-japonskej vojne, ktorá sa skončila porážkou Číny, zato sa však Kórea dostala pod striedavú nadvládu Japonska a Ruska. Po rusko-japonskej vojne 1904 – 1905, ktorú vyhralo Japonsko, Japonsko zachovalo Kórei najprv zdanie nezávislosti, ale v roku 1910 bola Kórea zahrnutá do japonskej svetovej ríše ako generálna správa CHOSEN. Posledným vládcom bol ITSCHAK (25. marec 1874 až apríl 1926). Tento status si udržala krajina do konca II. svetovej vojny, kde sa americké vojská na juhu vylodili a ruské vpochodovali zo severu. 8. septembra sa vylodila 7. pešia divízia USA pri CHEMULPO (INCHON) a už na druhý deň prijal generál J. R. HODGE veliteľ XXIV. armádneho zboru a admirál T. C. KINKAD USA, v SOULE oficiálnu kapituláciu od generála YOKOZUKIHO, vrchného veliteľa japonských ozbrojených síl v Kórei. Podmienky prímeria predurčovali, že všetci japonskí vojaci severne od 38. stupňa zemepisnej šírky majú byť odzbrojení Rusmi a všetci na juh od neho zase americkými vojskami. Z tejto demarkačnej línie sa stala krvavá hranica: 25. septembra 1945 bola 7. divízia posilnená o 40. pešiu divíziu, koncom októbra pribudla ešte 6. pešia divízia, 40. divízia bola nato demobilizovaná. Obe zvyšujúce divízie zostali ako okupácia do začiatku roka 1949 v Južnej Kórei, južne od 38. stupňa zemepisnej šírky. Čoskoro sa však na tejto hraničnej línii spúšťa príliš dobre známa „Železná opona“. Za ňou sa s plnou energiou zriaďuje komunistický štát a sovietska vojenská misia stavia armádu s 200 000 mužmi, zaopatrenú tankami a ťažkým delostrelectvom ako aj 150 lietadlami. Južná Kórea naproti tomu vlastnila ozbrojené sily so 150 000 mužmi, z toho 45 000 policajtov, avšak bez ťažkých zbraní.

Kórejská vojna 1950 - 1953

Daždivé nedeľné ráno 25. júna 1950 o 04,00 hod., keď začínalo monzúnové obdobie začalo severokórejské delostrelectvo paľbu cez 38. rovnobežku. Útok siedmich peších divízií 150 tankami T-34 a 88 000 vojakmi zahrnoval šesť útočných operácií. K tomu boli dve vylodenia na západnom pobreží polostrova. Tretinu vojakov tvorili veteráni čínskej občianskej vojny. V zálohe mali tri divízie o 23 000 mužoch. Proti stáli štyri slabé juhokórejské divízie o 38 000 vojakoch. Štyri ďalšie boli rozmiestnené po celom juhu polostrova. Armáda bola slabšia ako policajné sily. Nemali vo výzbroji žiadne tanky ani ťažké delostrelectvo. USA mali v Kórei 500 poradcov ako súčasť Kórejskej vojenskej skupiny poradcov (Kórea Military Advisory Group – KMAG). Americké bojové jednotky nasadené v Kórei boli po skončení II. svetovej vojny z Kórey stiahnuté v roku 1949. Komunisti chceli zjednotiť silou, bez volieb. Cieľom útoku bolo hlavné mesto Južnej Kórey Soul. Je vzdialené 40 km od 38. rovnobežky. Útok bol vedený 120 tankami 105. tankovej brigády. Tanky boli podporované pechotou 3. a 4. divízie. Ďalšie dve divízie 2. a 7. útočili južným smerom hornatým stredom polostrova. Útoku pozdĺž východného pobrežia sa zúčastnila 5. pešia divízia, motocyklový pluk, pechotná skupina a 30 tankov. Dva námorné výsadky vylodili ďalšie bojové skupiny.Vrchné veliteľstvo južnej kórejskej armády opustilo Soul 27. júna, vláda utiekla do Tedžonu. Na spomalenie postupu severokórejských vojsk bola vykonaná deštrukcia troch železničných a diaľničných mostov cez rieku Han. Posledný bol zničený 28. júna o 02,15 hod. Pri tejto katastrofe zahynulo 500 až 800 ľudí. Zodpovednosť padla na NŠ armády Kórejskej republiky gen. ČCHE PCHJONG DUKA, ktorý bol zabitý v bojoch o niekoľko týždňov neskoršie. Tri juhokórejské divízie a 500 Američanov spolu s príslušníkmi KMAG-u zostali na severnom brehu rieky Han. Z 98 000 mužov, ktorí boli k 25. júnu zostalo za týždeň len 54 000. Správu do Washingtonu telegrafoval americký veľvyslanec v Soule JOHN J. MUCCIA. Správu tajným telefónom prezidentovi H. TRUMANOVI zatelefonoval ACHESON do Independece v štáte Missouri. Truman požiadal ACHESONA, aby oboznámil so situáciou OSN. Generálny tajomník OSN TRYGVE LIE (Nór) povedal: „Toto je vojna proti spojeným národom“. Zvolal zasadanie Rady bezpečnosti OSN, ktorá schválila rezolúciu, ktorú navrhli USA. Rezolúcia obvinila Severnú Kóreu z „porušenia mieru“ a vyzvala k „okamžitému zastaveniu útoku“ a stiahnutiu severokórejských síl za 38. rovnobežku. Severokórejci ignorovali požiadavky, ktoré im boli odovzdané prostredníctvom politických kanálov. Preto bolo 27. júna 1950 na zasadaní Rady bezpečnosti OSN rozhodnuté, že „členské štáty OSN poskytnú pomoc Kórejskej republike i v prípade, že bude nutné odraziť ozbrojený útok a obnoviť medzinárodný mier a bezpečnosť v tejto oblasti“. Po prvýkrát svetová organizácia najskôr odsúdila agresiu a potom použila silu voči útočiacemu štátu. Toto rýchle a rozhodné opatrenie bolo možné len preto, lebo ZSSR, ako stály člen Rady s právom veta, sa päť mesiacov nezúčastňoval rokovania Rady, pretože Čína nebola uznaná členom OSN. Nakoniec sa 22 štátov spolu so 16 krajinami, ktoré neskoršie vyslali do Kórey svoje vojská pripojilo ku koalícii vedenej USA, aby vyhnali Severokórejcov z juhu polostrova. V priebehu niekoľkých dní boli všetky sily OSN podriadené veleniu gen. DOUGLASA MAC ARTHURA, ktorý mal hlavný stav v Tokiu v budove Dai Iči (číslo jedna). V tejto dobe mal päť hviezdičkový generál 70 rokov a bol veliteľom amerických vojsk na Ďalekom Východe v čase okupácie Japonska, keď koncom II. svetovej vojny prijal bezpodmienečnú kapituláciu Japonska. Prezident TRUMAN vydal rozkaz vojenskému letectvu a námorníctvu, aby napadli severokórejské jednotky, hlavne ich tanky a delostrelectvo. Snemovňa reprezentantov schválila (315 : 14) jednoročnú povinnú vojenskú službu a senát schválil toto rozhodnutie na druhý deň (70 : 0).

K prvému stretnutiu Američanov a Severokórejcov došlo vo vzduchu v deň, keď TRUMAN povolil použiť sily. Tri stíhačky JAK sovietskej výroby napadli štyri americké prúdové stíhacie lietadlá, ktoré chránili letisko v Kimpu. Tri JAK-y boli zostrelené a ďalšie štyri potom popoludní. Celá šestina severokórejského stíhacieho letectva bola zničená za jeden deň. Na zemi sa situácia vyvíjala horšie. Novovymenovaný veliteľ Predsunutej a styčnej skupiny v Kórei (ADCOM) brig. gen. JOHN H. CHURCH, priletel do Kórey noc predtým, než boli zničené mosty cez rieku. Han.Dňa 28. júna 1950 gen. CHURCH povedal, že letectvo a námorníctvo nestačí na zastavenie severokórejcov. Toto môže urobiť len pozemné vojsko. Dňa 29. júna 1950 prišiel gen. MAC ARTHUR do Suwonu na prvú inšpekciu (južne od Soulu). Inšpekciu vykonal v dopravnom lietadle C-54 „BATAAN“ v sprievode stíhačiek.Deň po páde Soulu prijal MAC ARTHUR TRUMANOV súhlas s nasadením pozemných vojsk, ktoré boli pod jeho velením a so zahájením námornej blokády Severnej Kórey.H.TRUMAN trval na tom, aby sa vojna obmedzila len na kórejský polostrov, aby neprovokovali ZSSR alebo Čínu. Gen. MAC ARTHURA rozčuľovalo, že nesmie napadnúť tylové základne agresora.Dopoludnia 30. júna 1950 o 10,30 hod. bol vo vojenskom tábore WOOD na ostrove Kjúšú vyhlásený poplach 24. pešej divízii. Táto divízia bola nasadená ako prvá.Veliteľ 1. práporu 21. ppl bol pplk. CHARLES B. SMITH, veliteľ pluku plk. RICHARD STEPHENS. Za necelých 6 hodín bol pplk. SMITH na ceste na leteckú základňu ITAZUKE. Čakalo naň 6 transportných lietadiel C-54, aby jeho a polovicu práporu dopravili do Kórey. Pplk. SMITH bol absolventom WEST POINTU (1939) a bol v kasárňach SCHOFIELD na Havajských ostrovoch, keď Japonci 7. decembra 1941 napadli Pearl HARBOUR.Genmjr. W. F. DEAN, veliteľ 24. pešej divízie ho vyprevadil slovami: „Veľa šťastia a Boh žehnaj Vám i Vašim mužom“. Prvé americké pozemné sily „TASK FORCE SMITH“ prišli do prístavu PUSAN na juhu polostrova. Potom nastúpili do vlaku a po 12 hodinách dorazili do TEDŽONU. V TEDŽONE oboznámil gen. CHURCH vojakov s úlohou podporiť juhokórejskú armádu a pokúsiť sa zastaviť Severokórejcov. Medzitým stále viac a viac amerických vojakov sa presunovalo do PUSANU vzduchom a po mori. Pplk. SMITH vykonal 130 km prieskumnú cestu na sever. Išlo o hlavnú spojnicu medzi Soulom a PUSANOM. Cesta bola hrboľatá s vyjazdenými koľajami. Pri daždi sa zmenila na bahno. Išiel až do OSANU, kde bola významná železničná a cestná križovatka (asi 45 km južne od Soulu). V opačnom smere išli prúdy vozov, nákladných áut, školské autobusy, kde boli uprchlíci, káry, ktoré tlačili roľníci a demoralizovaní vojaci juhokórejskej armády bez zbraní.Všade boli vraky a opustené automobily bez PHM. Pplk. SMITH obsadil tri kopce na sever od OSANU, odkiaľ videl na cestu, ale aj smerom k SUWONU vzdialeného 13 km na sever, kde sa zhromažďovali Severokórejci k ďalšiemu útoku. Mal sa spoľahnúť na leteckú podporu. Realita bola však odlišná. Spolupráca medzi letectvom a pozemnými jednotkami bola v prvých dňoch vojny katastrofálna. Napr. 3. júla 1950 vlastné lietadlá omylom napadli konvoj 9 vozov s muníciou pre juhokórejskú armádu. Vlastné lietadlá zničili sklady v PCHJONGTEKU a SUWONE. Zničili 30 nákladných áut a zabili viac ako 200 juhokórejských vojakov. Po polnoci 5. júla 1950 vyšli na autách z PCHJONGTEKU do OSANU po bahnitej ceste, kde sa po 3 hodinovom presune zakopali v načervenanom bahne a čakali na Severokórejcov. Z 540 Američanov bolo 406 pešiakov, 134 delostrelcov z 52. oddielu. Mali 6 105 mmH, ale len 6 ks protipancierových granátov HEAT. Nemali tanky, ani protitankové míny. Priemerný vek vojakov bol 20 rokov! Ani jedno krídlo nebolo zabezpečené pred obchvatom a nemali nádej na príchod posíl. Pre nepriaznivé počasie ich nemohlo podporovať ani letectvo. Boli bez kontaktu s juhokórejskou armádou. Niektorí vojaci mali len 2 zásobníky do pušky M-1 GARAND. Gen. G. B. BARTH, veliteľ delostrelectva 24. pešej divízie povedal: „Americkí vojaci mali nadbytok sebadôvery, ktorá hraničila s aroganciou“.Výzvu OSN na podporu Juhokórejskej republiky uposlúchlo 32 krajín: 21 juhoamerických republík, Anglicko, Belgicko, Holandsko, Turecko, India, Pakistan, Čína, Nový Zéland, Austrália, Filipíny a Kanada. Dňa 27. júna 1950 po výzve amerického prezidenta Harryho S. TRUMANA pomôcť Južnej Kórei boli vo Východnej Ázii pripravené letecké jednotky USAF – veliteľom bol genpor. George E. STRATEMEYER:

1 letecké krídlo stredných bombardérov (Typ B-29), 2 letky ľahkých bombardérov (32 Douglas „Invader“), 6 letiek stíhačiek (Typ F-80 „Shooting Star“ – tryskový stíhač, F-51 „MUSTANG“ a F-52 „Twin – Mustang“) a 2 krídla dopravných lietadiel (78 Douglas-C-54).

Z námorných jednotiek VII. loďstva USA (Japonsko - Pacifik) sa pri vypuknutí nevraživosti v japonských vodách nachádzali nasledovné lode: ľahký protilietadlový krížnik „Juneau“, ďalší krížnik a 12 torpédoborcov. Lietadlová loď „Valley Forge“ dorazila 5. júla. Protilietadlový krížnik a 4 torpédoborce sa 27. júna nachádzali v kórejských vodách. Z PEARL HARBOUR vyplávalo 11. júla množstvo lodí ako posila na Ďaleký Východ: lietadlová loď „Philippine Sea“, 2 krížniky a 9 torpédoborcov. Z Kalifornie nasledovala lietadlová loď „Boxer“ a sprevádzajúca lietadlová loď „Sicily“ a „Badoeng Strait“. Z britského východoázijského loďstva pozostávajúceho z 2 krížnikov, 8 torpédoborcov alebo fregát a jednej lietadlovej lode ako aj jednej dielenskej lietadlovej lode, sa 27. júna v kórejsko-japonských vodách nachádzal krížnik „Jamaica“, lietadlová loď „Triumf“ a 8 torpédoborcov. Dielenská lietadlová loď „Unicorn“ vyplývala zo Singapúru do Kórey 12. júla. Dňa1. júla 1950 sa vyloďujú prvé americké pozemné vojská v Kórei, avšak nepriateľ nerušene preniká ďalej na juh. Juhokórejci, nedostatočne vyzbrojení a bez ťažkých zbraní, musia opúšťať jednu pozíciu za druhou. V polovici augusta sú Juhokórejci a 5. US-divízia zatlačení na predmostie pri PUSANE. Dňa 15. septembra 1950 sa pohnú pripravené vojská OSN, ku ktorým už patria ja britské jednotky, do protiofenzívy smerom na Soul. Súčasne sa vylodí 60 000 mužov pri INCHONE, soulskom prístave. Teraz sa karta obrátila, oba úderné kliny sa po rýchlych útokoch zjednocujú, komunistické vojská v odrezanej časti Južnej Kórei sú zničené alebo zajaté, ostatné sú zahnané cez hranicu na sever: 20. októbra 1950 padlo hlavné mesto Severnej Kórey pchjongjang, „Oslobodzovacia armáda“ uteká ďalej na sever. Koncom októbra stoja vojská OSN pri YALU, mandžunskej hranici. Ale tu sa dostáva kórejská vojna do novej fázy: čínski komunisti sa zapájajú a 26. novembra 1950 sa prevalí „Čen Hai“ – prúd ľudí – cez YALU na juh. Prvá vlna pozostáva z 200 000 mužov, ďalšia zo 400 000.Vojská OSN sú znovu v dlhých ťažkých bojoch zatlačené na juh od Soulu. V polovici januára 1952 sa začína ofenzíva OSN, ktorá prechádza do vyčerpávajúcej vojny. Prúdia nové zálohy a posily OSN, určité množstvo pozemných vojsk z rôznych štátov je už tiež nasadené. Do 15. apríla 1951 sú komunisti s ťažkými stratami opäť zatlačení nad 38. stupeň zemepisnej šírky.Dňa 23. apríla 1951 sa začala celé týždne pripravovaná komunistická jarná ofenzíva, po siedmich dňoch stroskotala. Útok nedosiahol Soul, zato však stál život 70 000 Číňanov. Dovtedy predstavovali celkové straty komunistov 900 000 mužov!Začiatkom júla 1951 sa zišla prvá komisia pre prímerie, do toho dňa je to už x-tá, avšak ešte vždy sa nedosiahla zhoda a boje pokračovali.Ako som už spomenul, prvé jednotky OSN pristáli 1. júla 1950 v PUSANE, boli to jednotky 2., 24. a 25. pešej divízie, 1. augusta 1950 nasledovala 1. námorná pešia divízia, ktorá sa výborne osvedčila už v II. svetovej vojne, takisto v auguste sa vylodila 1. tanková divízia.Prvými anglickými jednotkami boli oba prápory „Argyl & Southerland“ a „Middlesex“, ktoré príduc z Hongkongu sa vylodili 29. augusta 1950, tiež 45. poľný delostrelecký­ pluk, ktorý sa po roku opäť vrátil späť do Hongkongu. V novembri 1950 sa vylodil 8. tankový pluk (husári) s 29. brigádou (Leicestershires a Shrophshires). Dohromady sa v Kórei už nahádzalo do 10 000 mužov britských jednotiek.Austrálsky kontingent s 1 500 mužmi (jeden prápor a jedna letecká jednotka) sa vylodil tiež v auguste 1950 a bojoval spolu s 27. britskou brigádou.Dňa19. septembra 1950 sa vylodil filipínsky expedičný zbor v počte 1 200 mužov, ktorý bol nasadený nasledujúcich 6 mesiacov v priestore Soulu. Mimochodom, toto je prvá filipínska jednotka, ktorá bola kedy nasadená mimo Filipín.Takisto v septembri dorazilo prvých 400 Kanaďanov. 18. októbra 1950 sa vylodilo 5 190 mužov tureckej brigády, špeciálne jednotky pre boj zblízka, ktoré sa v nasledujúcom pohnutom čase vyznamenali. 14. novembra 1950 sa v Grécku nalodil grécky prápor a koncom roku dorazil do Kórey. Za ním nasledovala letecká eskadróna pre nočnú činnosť.Pred koncom roku bolo nasadených aj 500 Novozélanďanov. V januári sa vylodili Francúzi v sile práporu (1 000 mužov) pod velením generála MONCLARA, ktorý sa vzdal generálskej hodnosti, aby mohol ako podplukovník prevziať velenie. Začiatkom roku dorazilo do Kórey aj 635 Holanďanov a 700 Belgičanov a Luxemburčanov. Luxemburčania boli s jedným dôstojníkom a 50 mužmi najmenšou jednotkou z rôznych kontingentov OSN.

Začiatkom marca 1951 sa vylodilo 1 200 Thajčanov, ktorí boli nasadení prvýkrát už 24. marca 1951. Nesmieme zabudnúť ani na 250 mužov juhoafrického letectva (2. letka), ktoré operujú spolu s americkým, austrálskym a kanadským letectvom (18^th Fighter Bomber Wing).

V novembri 1951 sa vylodilo aj 500 mužov etiópskej bojovej skupiny. Ďalej aj Švédsko poslalo do Kórey kompletnú poľnú nemocnicu so 400 lôžkami a zriadilo ju pri PUSANE. Aj Taliansko prispelo s vyslaním jednej kompletnej poľnej nemocnice.Koncom roku 1951 bola vystriedaná francúzska brigáda čerstvými jednotkami. V auguste 1952 dorazila do Kórey nová turecká brigáda v sile 3 600 mužov, aby vystriedala slávnu brigádu „Polárna hviezda“, ktorá pozostávala výlučne z Turkov. S tým istým transportom prišli aj nové grécke a holandské jednotky.Približne po jednom roku vojny bojovalo na tomto bojisku 260 000 Američanov, 250 000 Juhokórejčanov, 22 000 Angličanov, 5 100 Turkov, 2 600 Kanaďanov, 1 200 Filipíncov, 4 000 Thajčanov, 1 100 Francúzov, 1 000 Belgičanov (vrátane Luxemburčanov),1 000 Grékov, 1 000 Austrálčanov, 900 Holanďanov, 500 Novozélanďanov, 250 Juhoafričanov, 700 Etiópčanov a 327 Indov.

Príprava zvláštnej skupiny

Diplomatické rokovania predchádzali postupnému prímeriu pred r.1953.Rokovania zástupcov ČSR,KĽDR a Číny vyústili už v r.1952 do prípravy zvláštnej skupiny. V mesiacoch apríl-máj 1952 bola zostavená, vystrojená a vyzbrojená tzv.zvláštná skupina- ako akcia „ 103“ sústredením vybratých príslušníkov ČSĽA a MZV ČSR do Komorního Hradku,Terezína a Prahy. Od polovice mája 1952 boli všetci sústredení u 80.mechanizovaného pluku v Ruzyni. Bola to akcia max. utajená. Vojenská technika s obsluhou bola umiestnená vo Veľkej jazdiarni Karlínskych kasární v Prahe, kde mala zostať až do odchodu do Kóree. Po nácviku aj so spojovacími prostriedkami sa pozastavila špeciálna príprava, pretože situácia na Korejskom poloostrove nedávala nádej na skoré uzavretie prímeria. Opätovné formovanie zvláštnej skupiny začalo 1.4.1953. Ústredný výbor KSČ jej účastníkov schválil už v r.1952 ako aj dodatočné zmeny po mobilizácii. Celkovo ich bolo 380 z toho 138 dôstojníkov, 6 poddôstojníkov z povolania ,236 poddôstojníkov a mužstva,3 lekári a 6 žien.Zo zálohy povolali 30 dôstojníkov a 130 poddôstojníkov a mužstva. Všetkým do osobného spisu zapísali:“ Z útvaru bol povolaný na plnenie zvláštnej úlohy za hranicami štátu ako člen Kontrolnej komisie pre prímerie v Kórei.“ Zásobovanie okrem pohonných hmôt bolo zabezpečené na 4 mesiace. Sústredenie sa vykonalo do 20.4.1953 a pohotovosť stanovili na 25.4.1953.Organizačné čsl.skupinu tvorili hlavná komisia,10 operačných pozorovacích subkomisií a 10 týlových pozorovacích subkomisií.Vedúcim bol ustanovený brig.gen.František Bureš, ktorému rozkazom MNO č.963/53 zo 16.6.1953 mu podľa zákona č.88/52 Zb. počas zvláštnej úlohy prepožičali hodnosť generálporučíka. Náčelníkom štábu sa stal plk.František Novák a diplomatickým zástupcom plk.Jiří Starý. Dňa 8.7.1953 vykonali v Ruzyni prísahu aj členovia repatriačnej skupiny v počte 48 osôb. Za veliteľa vymenovali plk.Dr.Ladislava Šimoviča z MZV ČSR. Repatriačná skupina mala na starosti sprostredkovanie a výmenu zajatcov. Dňom 10.7.1953 bola zriadená Vojenská odsunová nemocnica ČSČK v Chičone, ktorá mala 54 príslušníkov. Náčelníkom bol pplk.MUDr.Bedřich Placak. Ďalšia vojenská nemocnica s 36 členmi pôsobila do novembra 1953 v Čondžine a jej riaditeľom bol MUDr.Kotelenský. Vzhľadom nato, že išlo o vojensky riadenú skupinu veliteľ zvláštnej skupiny rozkazom č.9 z 15.6.1953 určil spôsob odosielania pošty ako aj písomného styku. Pošta z ČSR i z Kórei prechádzala cez vojenského pridelenca v ČĽR plk.Prouzu. Súkromná pošta sa odosielala prostredníctvom sekretára Vojenskej komisie pre prímerie, ktorá ju cez čínskú poľnú poštu č.89129 dopravovala do Číny. Odtiaľ po nalepení čínskych známok ju odsielali do ČSR. Rovnakým spôsobom išla z republiky do Kesongu. Pôvodne sa zasielky odosielali v 2 obálkach. Jedna s adresou A-II-25 Praha 109 pošt.schránka 19051. Do tejto bolo možné vložiť viac otvorených obálok s listami a adresátmi.Rozosielaním vnútorných obálok bola poverená služba MNO. Zásielky sa odosielali 2x do týždňa zo štábu i z tábora. Sústreďovali sa vždy v stredu a v sobotu do 8 hodiny. Všetkým členom tejto zvláštnej skupiny jej veliteľ rozkazom č.14 z 30.6.1953 vyhlásil prepožičanie vojenských hodností. Ďalším rozkazom č.20 stanovil činnosť kontrolných skupín. Dôstojníci pplk.Šáda, pplk.Jablonský a pplk.Malach boli určení na písanie bojového denníka zvláštnej skupiny.V ďaľšom rozkaze č.21 z 3.7.1953 bol uverejnený zoznam vlastníkov fotoaparátov a počet filmov, ktoré prebral zástupca ZSSR. Tesne pred odchodom zvláštnej skupiny na miesto určenia v Kórei bolo nariadené zničiť osobné zápisníky a denníky jej členov. Ministerstvo obrany ČSR zakázalo o činnosti zvláštnej skupiny v Kórei uverejňovanie akýchkoľvek informácii v masmédiach. S členmi zvláštnej skupiny sa rozlúčil 23.6.1953 gen.Tesal-zástupca NGŠ ČSĽA v kasárňach 80.mechanizovaného pluku v Ruzyni. Nakladanie zvláštnej skupiny sa uskutočnilo 19 - 20.7.1953. Rozlúčil sa s nimi minister zahr.vecí ČSR Václav David.Dňa 22.7.1953 o 11 hodine odišli z Hlavnej stanice v Prahe. Presun vykonali 2 vlakové súpravy cez Čiernou nad Tisou, sovietskymi vagónmi cez Moskvu a Odpor, čínskymi vagónmi cez Mandžusko, Mugden a Antung, nakoniec územím KĽDR cez Sinindžu, Fenjan do Kesongu. Po podpise prímeria a zriadení DKNŠ prišli štáby ČSR a Poľska do Fenjanu a Kesongu 30.7.1953. Od 1.8.1953 začali vykonávať dozor nad dodržiavaním Dohody o prímerí a vyšetrovali jej prípadné porušenia. Cesta z ČSR cez Transibírskú magistrálu, Čínu a Kóreu trvala 22 dní. Ako to vyzeralo po príchode písal genpor.František Bureš z Kesongu:“Čo zostalo na svojom mieste, to sú len rieky a cesty, niektoré kopce sú zostrieľané o niekoľko metrov. Jednotka bola ubytovaná pod stanmi.“

Podnebie v Kórei bolo a je kontrastné. Na severe krajiny v pohraničných horách až mínus 36 stupňov Celzia, na juhu sotva 2 stupne Celzia, letné teploty vystupovali na 40 stupňov Celzia, v období dažďov na 38 stupňov Celzia. V tejto klíme boli nepríjemné muchy a komáre. Rieky, ktoré na 10 mesiacov vyschli sa v období monzúnov premenili na veľtoky. Pre čsl. vojakov to bolo obdobie „skleníkových teplôt“, ktoré znášali veľmi zle. Vojakom odporúčali, aby denne konzumovali 0,l dcl alkoholu ako prevenciu proti malárii. Na juhu sa preventívne podávala tableta soli v hodnote l gramu. Pri prechádzaní cez územia, kde sa vyskytovali choroby, museli používať ochranné masky. Letná výstroj kvôli veľkej vlhkosti a vysokým teplotám nevyhovovala. V horúcich dňoch bolo nariadené nosiť slamené klobúky.Vojaci žili podľa nasledujúceho denného poriadku /soboty a nedele boli pracovnými dňami/: raňajky 8-9,00 hod, zamestnanie 9-12 hod., obed 12-13 hod, odpočinok 13-15 hod. zamestnanie 15-19 hod. večera 19-20 hod, spev 20-21 hod. zamestnanie 20-23 hod. Stravovali sa vo vlastnej kuchyni a z vlastných zásob. Vo voľnom čase hrávali futbal a volejbal so severokorejskými, poľskými a činskými vojakmi. Zriadili si aj miestnosť na premietanie filmov. Elektrický prúd v tej dobe v Kórei nebol. V Panmundžone vybudovali pracovisko šifrovej služby. Problémy sa vyskytovali aj v zabezpečovaní spojenia s ČSR. Spôsobovalo to slabé rádiové spojenie a tiež dodávkou chybných šifrových kľúčov. Tieto správy boli odpočúvané 10 americkými stanicami.

Zloženie a organizácia hlavnej skupiny

Hlavný delegát:brig. gen. František Bureš ,1. pobočník kpt. Antonín Malacha 2. pobočník npor. Josef Faul.Náčelník štábu mjr. František Novák ,1.štábny dôstojník plk.Jiří Starý , 2.štábny dôstojník pplk.Oldřich Jaroš , 3.štábny dôstojník mjr.Emil Linka . 1.sekretár pplk. Jablonský Mečislav, 2. .sekretár škpt.Dr. Šáda Miroslav,1. sekretár kpt. Odehnal Miroslav

1.prekladateľmjr. Peč Jan,1.prekladateľ kpt. Glozar Milan,stenograf kpt. Výborná Olga

1.pisárka strš. Papírníková Danuše

Spojovacia skupina

Náčelník spojenia npor. Skácel Josef, pomocník por. Hutyra František

Starší rádiotelegrafisti por. Švarc František, por. Nový Václav

Rádiotelegrafisti čat. Zeman Ladislav,des. Král Pavel, des. Zajac Jozef, čat. Novák Miloslav

des. Horych Vladimír, des. Lukeš Miloš, čat. Vrchovský Milan, des. Zlámal Josef, slob. Pohanka Josef, čat. Kubec Jindřich

Starší rádiomechanik des. Kříž Jan

Rádiomechanik slob. Šmejkal Miroslav

Zdrojári slob. Mikeš Dalibor, slob. Hartman František

Šifrovacia skupina

Náčelník skupiny npor. Řehák Stanislav

1.pomocník por. Foral Josef, 2.pomocník por. Závodný Josef

Strážna čata

Veliteľ por. Neužil Zdeněk,des. Hrabálek Josef, des. Piško Michal, voj. Dvořák Miloslav, slob. Caha Alois, slob. Kinský Karel, slob. Sojka Vlastimil, voj. Prchal Antonín, voj. Rozsypal Václav, voj. Balán Vladimír, voj. Tysl Miloslav, des. Havlík Václav, voj. Buran Josef, voj. Surovka Vendelín, voj. Moravec Josef, voj. Janeček Miroslav, voj. Martinek Stanislav, slob. Černohlávek Jan

Dopravná čata

Veliteľ npor. Málek Václav

Vodiči tatraplánov des. Suchánek Josef, slob. Krob Josef, čat. Vaněk Václav

Náhradný vodič slob. Paparega Vladimír

Vodiči štábnych automobilov voj. Kunštár Martin, slob. Krnáč Jan

Vodiči Willys č.1čat. Kudlička Jan, č. 2 čat. Průša František, č. 3 des. Šedivý Otakar, č. 4 voj. Klátil Jindřich

Vodiči nákladných áut č.21 slob. Kočí František, č. 22 des. Střecha Jaroslav, č. 23 čat. Šiška Vladimír, č. 24 voj. Marcel Václav, č. 25 des. Tříska Jiří, č. 26 voj. Mičák Josef, č.27voj. Novotný Miloš, č. 28 čat. Laska Ladislav, č. 29 voj. Hekr Jaroslav, č. 30 des. Němec Josef, č. 31 slob. Vrabec Miloslav, č. 32 des. Roštár Josef, č. 33 čat. Bláha Antonín, č. 34 slob. Drnec Vilém, č. 35 voj. Gelačák Ignác, č. 36 des. Červenka Jaromír, č. 37 voj. Klein Eduard, č. 38 voj. Skýva Ladislav, č. 39 rt. Ferdan Ludvík, č.40 des. Ureš Miroslav,

Vodiči rádiovozov č. 21slob. Richter Josef, č. 22 voj. Szatmary Alexander, č.23 slob.Sýkora Miroslav, č. 24 čat. Řebíček Bohumír, č. 25 voj. Frank Ondrej, č. 26 voj. Palán Karel, č. 27 voj. Timko Imrich, č.28 voj. Grela František, č.29 voj. Teplanský Ludevít,

Družstvo motocyklistov č. 1 slob. Michalovič Valerián, č. 2 voj. Haderka Zdeněk, č. 3 slob. Schystal Jaroslav, č. 4 voj. Kovařík Ladislav,

Náčelník tyla plk. Krejčí Petr

Pisárka ppor. Bělíková Vlasta

Hospodárska skupina

Proviantný dôstojník npor. Dvořák Oldřich

Finančný dôstojník npor. Marko Michal

Skladník pomocník voj. Kubala Emil

Pekár slob. Jecha Josef

Kuchár i des. Kukla Jiří, slob. Dohnal František, des. Hrabina Miloslav, des. Jaškovský Stanislav, voj. Ouředník Josef,voj. Kořínek Václav

Krajčíri voj. Šumpík Jiří, voj. Slaběnák Ladislav

Obuvníci voj. Janáček Ladislav, voj. Zemek Adolf

Holič voj. Blüml Miloslav

Dopravná skupina

Náčelník npor. Huml František

Pomocník pre PHM des. Kypr Václav

Autodielňa

Veliteľ rt. Hnátkovič Ivan

Elektromechanik čat. Mašinda Václav

Automechanik a vodič čat. Vácha Jroslav

Automechanik a vodič čat. Hofman Miroslav

Zdrojár des. Šafář Stanislav

Autoklampiar des. Malý Jozef

Nastavovač voj. Hájek Josef

Sústružník slob. Jančí Ladislav

Ošetrovňa

Hlavný lekár mjr. Vacek Zdeněk Br

Chirurg mjr.Dr. Blažek Josef

Mladší lekár kpt. Dr. Fuchs Emil

Zdravotník npor. Veselá Alena

Zdravotníci pre operačné skupiny škpt. Kozák Milan, voj. Dr. Kovář Jiří, voj. Dr. Barták, Luděk, npor. Svoboda Václav

Vodiči zdravotných automobilov č.K 25 čat. Marvan Miroslav, č. K 26 čat. Šolc Bohuslav

INCHON – 1.

Náčelník kpt. Cikánek Jaroslav

Pobočník ppor. Drahoňovský František

Prekladateľia por. Kounovský Antonín, ppor. Nováček Vladimír

Rádiotelegrafisti čat. Holeček Jaroslav, des. Novohradský Emil

Vodič Willysu čat. Hock Slavoj

Vodič nákladného auta slob. Fidam Ferdan

Vodič rádiovozu slob. Adzima Štefan

Kuchár voj. Štěpaník Otto

Zdravotník slob. Provazník Zdeněk, Dr.

KUNSAN – 2.

Náčelník npor. Dvorský Bohuslav

Pobočník por. Zavoral František

Prekladateľia npor. Gubiš Julius, kpt. Šoltys Otakar

Rádiotelegrafista slob. Lanc, čat. Minář

Vodič Willysu voj. Váha Gustav

Vodič nákladného auta voj. Lenhard Josef

Vodič rádiovozu voj. Dziwisz Ervín

Kuchár voj. Baumgartner Jan

Zdravotník slob. Řehák František Dr.

PUSAN – 3.

Náčelník npor. Vajda Vojtěch

Pobočník npor. Polák Karel

Prekladateľia npor. Jirásek Karel, ppor. Fišer Lubomír

Rádiotelegrafisti por. Kott Miloslav, čat. Erben Slavoj

Vodič Willysu čat. Kytlica Antonín

Vodič nákladného auta slob. Vymětal Josef

Vodič rádiovozu slob. Filip František

Kuchár slob. Kuric Ludevít

Zdravotník slob. Václavík Zdeněk Dr.

TEAGU – 4.

Náčelník kpt. Křiklan Antonín

Pobočník npor. Kašpar Bohumír

Prekladateľia npor. Šalanda Adolf, npor. Pidrman Josef

Rádiotelegrafisti por. Bezděk Jaroslav, des. Dolejší Vladimír

Vodič Willysu des. Kahánek Josef

Vodič nákladného auta slob. Štyler Jiří

Vodič rádiovozu voj. Duroň Petr

Kuchár voj. Pleticha Vlastimil

Zdravotník voj. Harwot Oskar Dr.

KUNGNUNG – 5.

Náčelník škpt. Buček Josef

Pobočník ppor. Spěvák Milsoalv

Prekladateľia strš. Tarisch Hubert,npor. Palas Miroslav

Rádiotelegrafisti čat. Poulíček Václav, des. Anýž Rudolf

Vodič Willysu čat. Charvát Zdeněk

Vodič nákladného auta slob. Tmáš Václav

Vodič rádiovozu voj. Berka Adolf

Kuchár slob. Zítka Ladislav

HUNGNAM – 6.

Náčelník npor. Jíně Jaroslav

Pobočník por. Grulich Václav

Prekladateľia npor. Lukaj Bohumír, npor. Pražák Václav

Rádiotelegrafisti čat. Oščiatka Ludevít, des. Kašlík František

Vodič Willysu des. Soustružník Jaroslav

Vodič nákladného auta des. Matikovský Jan

Vodič rádiovozu voj. Kočí Leopold

Kuchár voj. Votava František

Zdravotník slob. Korčák Vladimír Dr.

MANPO - 7.

Náčelník škpt. Novák Miroslav

Pobočník npor. Fuchs Jaroslav

Prekladateľia npor. Lauer Jaromír, ppor. Slouk Miloslav

Rádiotelegrafisti npor. Čermák Oldřich, čat. Novotný Josef

Vodič Willysu voj. Sapák Mojmír

Vodič nákladného auta slob. Chmelař Gustav

Vodič rádiovozu voj. Jančo Rudolf

Kuchár voj. Konývka Jaroslav

SINUIU – 8.

Náčelník škpt. Fotul Ivan

Pobočník por. Kružík Jaroslav

Prekladateľia por. Soldát Jiří, ppor. Mužík Jan

Rádiotelegrafisti čat. Milovič Augustin, des. Zrubák Emil

Vodič Willysu slob. Pospíšil

Vodič nákladného auta des. Bastl Josef

Vodič rádiovozu voj. Gabriš Július

Kuchár slob. Zouhara

CHONGJIN – 9.

Náčelník škpt. Kopeček Miloslav

Pobočník por. Šulda Josef

Prekladateľia npor. Kubka Jiří, por. Šabata Jaroslav

Rádiotelegrafisti slob. Kuča Jiří, slob. Nosek Jan

Vodič Willysu voj. Abel Miroslav

Vodič nákladného auta voj. Holý Jaroslav

Vodič rádiovozu voj. Koloda Ondrej

Kuchár voj. Baláž Antonín

SINANJU – 10.

Náčelník kpt. Lemberk

Pobočník por. Šimek

Prekladateľia ppor. Petr Vladislav, por. Kasl Jaroslav

Rádiotelegrafisti des. Stoudek Alois, čat. Bednář Vlastimil

Vodič Willysu čat. Mišáček Rudolf

Vodič nákladného auta des. Hruška Oldřich

Vodič rádiovozu voj. Blažek František

Kuchár voj. Vejda

OPER. - 11.

Náčelník npor. Dušánek Zdeněk

Pobočník por. Smolík Václav

Prekladateľ por. Matoušek Zdeněk

Rádiotelegrafista slob. Majer Miroslav

Vodič nákladného auta čat. Janča Karel

Vodič rádiovozu voj. Matinik Antonín

OPER. – 12.

Náčelník npor. Urban Vlastimil

Pobočník ppor. Kuchařík Jaroslav

Prekladateľ ppor. Šrubař Jan

Rádiotelegrafista des. Brokl Josef

Vodič nákladného auta slob. Kratochvíl Miroslav

Vodič rádiovozu voj. Zaviačič Antonín

OPER. – 13.

Náčelník npor. Černý František

Pobočník npor. Baloun Rudolf

Prekladateľ ppor. Vácha Jiří

Rádiotelegrafista des. Jindra Miroslav

Vodič nákladného auta slob. Kotyza Alois

Vodič rádiovozu slob. Novák Vincenc

OPER. – 14.

Náčelník škpt. Bořík Jan

Pobočník npor. Mikš Vratislav

Prekladateľ por. Šporcr Oldřich

Rádiotelegrafista čat. Solnička František

Vodič nákladného auta čat. Nesvadba

Vodič rádiovozu slob. Korybanič Juraj

OPER. – 15.

Náčelník škpt. Pinc Jiří

Pobočník por. Tuček Vojtěch

Prekladateľ por. Štěpánek Josef

Rádiotelegrafista čat. Hruda Karel

Vodič nákladného auta voj. Krátký Josef

Vodič rádiovozu voj. Janko Ondrej

OPER. – 16.

Náčelník npor. Čunda Bedřich

Pobočník por. Halajko Andrej

Prekladateľ npor. Bolek Lubomír

Rádiotelegrafista des. Mikušek Václav

Vodič nákladného auta des. Škrabálek Ladislav

Vodič rádiovozu voj. Bagoči Arpád

OPER. – 17.

Náčelník kpt. Protivínsky Evžen

Pobočník npor. Zikmund Josef

Prekladateľ ppor. Kňákal Jan

Rádiotelegrafista čat. Všetula Josef

Vodič nákladného auta voj. Vávra Antonín

Vodič rádiovozu voj. Kocmánek Rudolf

OPER. – 18.

Náčelník npor. Kutal Jaroslav

Pobočník por. Švec Josef

Prekladateľ por. Škokan Roman

Rádiotelegrafista čat. Navrátil Zdeněk

Vodič nákladného auta voj. Straka Stanislav

Vodič rádiovozu slob. Pirochta Oldřich

OPER. – 19.

Náčelník škpt. Zajíc Josef

Pobočník npor. Tůma

Prekladateľ npor. Benda František

Rádiotelegrafista por. Kubíček Jaroslav

Vodič nákladného auta voj. Satina Milan

Vodič rádiovozu voj. Jankovits Tibor

OPER. – 20.

Náčelník škpt. Šilhavý Josef

Pobočník por. Zaviačič

Prekladateľ ppor. Šíma Josef

Rádiotelegrafista des. Černák Štefan

Vodič nákladného auta voj. Jelínek Zdeněk

Vodič rádiovozu voj. Janka Rudolf

Život príslušníkov čs. skupiny v DKNŠ bol rôznorodý ako aj činnosť orgánov MNO, ktorí logisticky zabezpečovali túto skupinu.Rozsah povinností Hlavnej kádrovej správy MNO pri výbere a striedaní členov čs. delegácie v DKNŠ v Kórei spočíval v personálnom výbere generálov a dôstojníkov, civilných osôb zo zálohy, mimo politických pracovníkov. Muselo byť vykonané skoré preverenie vybraných osôb orgánmi VKR ako aj zistený ich zdravotný stav. Predložené návrhy schvaľovalo politické byro úv ksč. Povolanie do DKNŠ bolo vykonané personálnym rozkazom, alebo výnosom NGŠ. Bola aj spolupráca MNO s MZV v oblasti pasových náležitostí. Riešila sa otázka uloženia osobných preukazov generálov a dôstojníkov počas pobytu v DKNŠ. MNO vypracovalo rozkazy o ukončení zaradenia generálov a dôstojníkov v čs. delegácii. Keď bol náčelníkom Hlavnej kádrovej správy genpor. František Říha (1955) mal výber do DKNŚ vo svojom referáte mjr. Stanislav Krejčí a o pasové záležitosti sa staral mjr. Jan Galinovský. Proviantné zabezpečenie pre čs. delegáciu v DKNŚ bolo z 1. ústredného skladu proviantu v Prahe. Zodpovednosť a starostlivosť o čs. delegáciu v DKNŠ mal zástupca NGŠ genpor. František Veselý a sekretár mjr. Ing. Milan Vokurka (č.j.: 07309/1955-NGŠ). Za HPS plk. František Stejskal, za HKS mjr. Stanislav Krejčí, za FS npor. Oldřich Černý, za AHS – fin. oddelenie GŠ mjr. Rajmund Ďuriš, za Spravodajskú správu mjr. Jar. Konárek, za OMO – pplk. Josef Štefánek, za SVD pplk. Vlad. Šťastný, za Šifr. oddelenie kpt. Josef Dvořák, za Intendančnú správu mjr. Ladislav Větrovský a kpt. Mil. Kolátor, za Zdrav. správu mjr. MUDr. Mil. Pipal, za Hlavný ubytovaciu správu mjr. František Toužinský. ČSR v zmysle vtedajšej zásady mierovej politiky dala vláda ČSR súhlas k účasti v DKNŠ ako neutrálny štát určený spoločne vrchným veliteľom KĽA a veliteľom Čínskych ľudových dobrovoľníkov v duchu § 37 Dohody o prímerí v Kórei z 27. 7. 1953. Čs. delegácia (prvá skupina) zzačala svoju činnosť 1. 8. 1953. Táto skupina mala celkom 300 osôb. Neskoršie sa však Strana KĽA/ČĽD i velenie OSN prevzali postupne celý rad ochranných a pomocných služieb. Došlo k zníženiu počtu pohyblivých inšpekčných skupín z 10 na 6. Do apríla 1954 sa znížil stav čs. delegácie na 143 osôb. Pre zabezpečenie činnosti boli prijaté pomocné kórejské sily do kuchyne, na ošetrovňu a v autodielni. Tiež boli zlúčené niektoré funkcie. Časť strojov a materiálu bola odovzdaná strane KĽA/ČĽD, tiež zastupiteľský úrad vo Fenjane a v Pekingu ako aj čs. nemocnica v Čondžine k 1. 11. 1955.

Vedúcemu čs. delegácie gen. J. Hečkovi komplikovala prácu rádiová stanica, ktorá bola inštalovaná vo Fenjanebola, ktorá svojim výkonom nestačila požiadavkám. Potreboval takú rádiovú stanicu, ktorá by mu umožňovala spojenie s Prahou. Jeho správy sa hromadili v Pekingu. Pre pomalé spojenie bola jeho konzultácia s Prahou nemožná. Situácia v DKNŠ bola v tom čase skomplikovaná. Šesť pohyblivých inšpekčných skupín zaisťovalo na rôznych miestachestach Kórey informácie o porušovaní Dohody o prímerí. Odpovede na jeho otázky ktoré é lenia dostával gen. Jgen. Hečko s týždenným oneskorením ako bolo potrebné (č. 07111/NGŠ-1955).Ako uvádza správa o činnosti čs. delegácie v DKNŠ č. 243/1955 zo dňa 30. 12. 1955. Došlo dňa 7. 11. 1955 k leteckej katastrofe, pri ktorej zahynuli 3 poľskí dôstojníci. V štábe DKNŠ v Panmundžone ako aj v IS v prístavoch nebolo podstatných závad v spolupráci so Švédmi a Švajčiarmi. Vzájomný pomer všetkých delegácií považoval vedúci delegácie za dobrý.Vojakov základnej služby bolo v DKNŠ k 1. 10. 1955 37 osôb (č. 065272/1956).

Finančné zabezpečenie čs. príslušníkov v DKNŠ v roku 1955 bolo následné: zahraničný príplatok:

vedúci čs. delegácie v Kórei 1 800,- Kčs v ČSR 2 200,- Kčs

starší dôstojník 1.100,- Kčs 1 900,- Kčs

mladší dôstojník 850,- Kčs 1 150,- Kčs

poddôstojník z povolania 400,- Kčs 600,- Kčs

pod. zákl. služby a v zál. 364,- Kčs 386,- Kčs

mužstvo zákl.služby a v zál. 250,- Kčs 200,- Kčs.

Organizácia československej delegácie v DKNS v roku 1955

Štáb

1. inšpekčná skupina

2. inšpekčná skupina

3. inšpekčná skupina

Spojovacia čata

Vedúci delegácie gen. mjr. Tauš Václav

Diplomatický zástupca plk. Žemla Miroslav

Náčelník štábu pplk. Slavíček Josef

ZVP kpt.Kryf Jiří

Štábny dôstojník mjr. Staněk Rudolf

Pobočník vedúceho delegácie mjr. Valach Miroslav zomrel 22. 8. 1955

Hlavný prekladateľ mjr. Loula Jaromír

Náčelník šifrového odd. kpt. Martínek Oldřich

Sekretariát

Náčelník sekretariátu pplk. Hradec Václav

Ruský prekladateľ npor. Doleček Rostislav

Ref. pre IS, DP kpt. Zentrich Milan

Vedúci archívu por. Tůma Vlastimil

Anglický prekladateľ por. Jízdný Václav

Anglický prekladateľ por. Keil Jaroslav odvolaný v roku 1956 alkohol (slob. Bláha)

Zapisovateľ npor. Poledník Vojtěch

Vedúci Gen. Serv. por. Janda Miroslav

Pisár

Analytické oddelenie

Náčelník analytického odd. pplk. Pětioký Josef

Analytický dôstojník mjr. Peňáz Radomír

Analytický dôstojník mjr. Mastný František

Analytický dôstojník mjr. Šafařík Alois

Analytický dôstojník mjr. Jeřábek Jan

1.inšpekčná skupina

Náčelník skupiny pplk. Hradovský Jan

Zástupca náčelníka skupiny kpt. Pak Jaroslav

Anglický prekladateľ por. Handl Luděk

Anglický prekladateľ por. Dedík Ludevít

Radista des. Pospíšil Zdeněk

2.inšpekčná skupina

Náčelník skupiny mjr. Smolík Václav

Zástupca náčelníka skup. kpt. Kustoš Leo

Anglický prekladateľ npor. Závodný Zdeněk

Anglický prekladateľ kpt. Kratochvíl Igor

Radista čat. Chmela Stanislav

3.inšpekčná skupina

Náčelník skupiny mjr. Obručník Josef

Zástupca náčelníka skup. kpt. Krejčí Václav

Anglický prekladateľ npor. Klindera Alois

Anglický prekladateľ por. Lamoš Miroslav

Radista des. Krajčír Viktor

Spojovacia čata

Náčelník spoj. mjr. Zimerman Květoslav

Rádiomechanik

Radista čat. Sokol Miloslav

Radista des. Gabryš Josef

Radista des. Beznoska Stanislav

Radista des. Ferdinandy Jozef

Radista des. Mika Josef

Radista des. Poloprutský Miroslav

Radista čat. Kmošek Jiří

Dopravná čata

Náčelník aut. služby mjr. Matras Karel

Vodič slob. Mandák Josef

Vodič automechanik des. Brož Zděnek

Vodič automechanik slob. Janalík Pavel

Vodič automechanik slob. Ördögh Ernest

Tylová čata

ZVZ npor. Kulík Josef

Skladník čat. Tenk Jiří

Kuchár

Pekár

Krajčír

Obuvník slob. Bunča Jan

Holič, spr. bielizne des. Ďurech Bernard Trenč. Jastrabie

Ošetrovňa

Starší lekár mjr. MUDr. Borek Vladimír

Poštovné a dopravné oddelenie

Poštový dôstojník npor. Tůma Václav

Dopravný dôstojník kpt. Štěpánek Josef

Organizácia československej delegácie v DKNS k 15. decembru 1955 menovite

Štáb

Vedúci čsl. delegácie gen. mjr. Tauš Václav v Kórei od 27. 5 1955

Diplomatický zástupca plk. Hradec Václav 4. 5. 1955

Náčelník štábu (VKR) pplk. Staněk Rudolf 16. 4. 1955

ZVP npor. Poledník Vojtěch 16. 4. 1955

Starší lekár delegácie mjr. Borek Vldimír 27. 5. 1955

Šifrový dôstojník kpt. Martínek Oldřich 16. 4. 1955

Pobočník vedúceho del. por. Dedík Ludevít 15. 2. 1955

Sekretriát

Náčelník sekretariátu mjr. Kratochvíl Igor 16. 4. 1955

Anglický prekladateľ npor. Fišera František 14. 6. 1955

Anglický prekladateľ kpt. Tichý Josef 11. 9. 1955

Anglický prekladateľ npor. Haškovec Slavoj 23. 8. 1955

Anglický prekladateľ npor. Horák Bedřich 23. 8. 1955

Anglický prekladateľ npor. Klindera Alois 15. 2. 1955

Anglický prekladateľ npor. Kotačka Stanislav 11. 9. 1955

Anglický prekladateľ npor. Závodný Zdeněk 15. 2. 1955

Pisár sekretariátu slob. z. sl. Kostka Viktor 25. 8. 1955

Inšpekčné podskupiny

Náčelník podskupiny pplk. Pětický Josef 16. 4. 1955

Náčelník podskupiny pplk. Slavíček Josef 16. 4. 1955

Náčelník podskupiny mjr. Gruncl František 23. 8. 1955

Náčelník podskupiny mjr. Obručník Josef 16. 4. 1955

Náčelník podskupiny mjr. Vokurka Milan 23. 8. 1955

Zástupca náč. podskup. npor. Konvičný Evžen 23. 8. 1955

Zástupca náč. podskup. npor. Strejček Zdeněk 23. 8. 1955

Zástupca náč. podskup. npor. Štěpánek Václav 23. 8. 1955

Spojovacie družstvo

Náčelník spojenia mjr. Zimerman Květoslav 15. 2. 1955

Radista čat. z. pov. Pereszlenyi Alexander 14. 6. 1955

Radista čat. v zál. Beznoska Stanislav 15. 2. 1955

Radista čat. v zál. Ferdinandy Emil 15. 2. 1955

Radista čat. v zál. Gábriš Josef 16. 4. 1955

Radista čat. v zál. Krajčír Viktor 16. 4. 1955

Rádiomechanik čat. v zál. Jirků Antonín 11. 9. 1955

Radista čat. v zál. Šlaj Stanislav 11. 9. 1955

Radista čat. v zál. Pospíšil Zdeněk 15. 2. 1955

Radista slob. v zál. Rajmon Bohumil 11. 9. 1955

Dopravné družstvo

Náčelník dopravného druž. mjr. Matras Karel 15. 2. 1955

Automechanik a vodič des. v zál. Janalík pavel 15. 2. 1955

Automechanik a vodič des. v zál. Mandák Josef 15. 4. 1955

Tylové družstvo

ZVZ mjr. Šafařík Alois 16. 4. 1955

Pekár a kuchár des. v zál. Káčer František 14. 6. 1955

Starší kuchár des. v zál. Vídeňský Jan 14. 6. 1955

Holič slob. z. sl. Škaritka Jan 11. 9. 1955

Správa o vnútornom živote a činnosti čsl. delegácie v DKNŠ za I. štvrťrok 1956.

I. štvrťrok 1956 možno charakterizovať ako obdobie, kedy sa ťažisko rokovania presunulo plne z rámca DKNŠ na úroveň diplomatických rokovaní zainteresovaných štátov. Otázka reorganizácie DKNŠ v symbolický orgán, nebola po celé obdobie predmetom rokovania v DKNŠ. Československá a poľská delegácia nevyvíjala tiež žiadnu činnosť a iniciatívu, pokiaľ ide o premenu štruktúry komisie, naproti tomu Švédi a Švajčiari vyčkávali výsledok diplomatických akcií u vlád ČLR, Československa a Poľska. V dôsledku toho celé uplynulé obdobie bolo vyplnené rokovaním DKNŠ o nedostatočnej starostlivosti strany VSN o zaistení bezpečnosti pri preprave príslušníkov DKNŚ, pretože ani katastrofa zo 7. 11. 1955 neprinútila stranu VSN k prijatiu takých opatrení, ktoré by vylúčili opakovanie podobných nešťastí.

Napriek tomu, že strana VSN bola viac razy oficiálne požiadaná predstaviteľmi DKNŠ o zlepšenie podmienok k zaisteniu bezpečnosti dopravy, odmietla akékoľvek rokovanie i keď boli predložené konkrétne dôkazy o nedostatočnom zaistení dopravy, ako núdzové pristátie helikoptéry pri Inčone a zrútenie helikoptéry v Pusanu. Skutočnosť, že strana VSN všetky požiadavky DKNŠ na zaistenie bezpečnosti dopravy ignorovala čo potvrdzuje, že počítala zrejme s tým, že po redukcii DKNŠ bude riešenie tejto otázky bezpredmetné. Čím ovšem strana VSN prejavila svoj záporný postoj k existencii DKNŠ vôbec. Impulzom k rokovaniu o budúcej štruktúre a existencii DKNŠ v rámci medzinárodných orgánov tu v Panmunjomu bola odpoveď ČLR z 19. 1. 1956 švédskemu a švajčiarskemu predstaviteľovi. Za týchto okolností mohol by byť návrh vlády ČLR na zvolanie konferencie všetkých na vojne zúčastnených štátov pod VSN o stiahnutí cudzích vojsk z Kórey novým momentom v súčasnom vývoji a oddialení premeny DKNŠ v symbolický orgán. sama ČLR vykonala v mesiaci marci väčšiu rotáciu Čínskych ľudových dobrovoľníkov cez Sinidžu. Vo svojej odpovedi na nótu našej vlády z 24. 1. 1956 uviedla švédska vláda, že zrušenie všetkých stálych skupín v prístavoch by neznamenalo zmenšenie účinnosti DKNŠ. Toto stanovisko švédskej vlády sa líšilo od čínskeho návrhu, podľa ktorého by mali byť dočasne zrušené na každej strane dve skupiny, pričom by komisia mala právo znova ich vyslať v prípade nutnosti do bývalých vstupných prístavov. K tomuto čínskemu stanovisku sa priklonila i naša vláda.

Akcie vlád Švédska a Švajčiarska, ako i chovanie a postup predstaviteľov Švajčiarska a Švédska v DKNŠ jasne ukazalo že jednali presne podľa časového plánu na oklieštenie a neskoršie úplnú likvidáciu DKNŠ. V dôsledku toho odvolanie inšpekčných skupín mohlo byť oddialené na určitú dobu jedine novou diplomatickou akciou vlády ČLR, podniknutou prípadne spoločne s vládami Československa a Poľska, smerujúcej proti stiahnutiu všetkých cudzích vojsk z Kórey.

Organizácia československej delegácie v DKNŠ v 1. štvrťroku 1956

Celkový stav čsl. delegácie v DKNŠ koncom I. štvrťroku 1956 bol 32 príslušníkov.

Štáb

Vedúci čsl. delegácie gen. mjr. Tauš Václav 31. 5. 1955

Diplomatický zástupca plk. Hradec Václav 4. 5. 1955

Náčelník štábu (VKR) mjr. Kováčik Pavel 14. 2. 1956

ZVP kpt. Tichý Jozef 19. 9. 1955

Starší lekár delegácie mjr. Borek Vladimír 31. 5. 1955

Šifrovací dôstojník npor. Fiala Jiří 14. 2. 1956

Sekretariát

Anglický prekladateľ npor. Horák Bedřich 6. 9. 1955

Anglický prekladateľ npor. Fišera František 30. 6. 1955

Anglický prekladateľ npor. Kotačka Stando 16. 9. 1955

Anglický prekladateľ por. Urban Miroslav 11. 1. 1956

Pisár sekretariátu slob. Kostka Viktor 6. 9. 1956

Inšpekčné podskupiny

Náčelník podskupiny mjr. Vokurka Milan 6. 9. 1955

Náčelník podskupiny mjr. Gruncl František 6. 9. 1955

Náčelník podskupiny por. Vítek Ján 11. 1. 1956

Zástupca náč. skupiny npor. Štepánek Václav 6. 9. 1955

Zástupca náč. skupiny npor. Konvičný Evžen 6. 9. 1955

Anglický prekladateľ por. Krajča Jindřich 11. 1. 1955

Spojovacia čata

Náčelník spojenia čat. Perezslenyi Alexander 30. 6. 1955

Rádiomechanik rot. Jirků Antonín 16. 9. 1955

Radista čat. Korous Jarosalv 11. 1. 1955

Radista des. Rajmon Bohumil 16. 9. 1955

Radista slob. Babiak Pavel 11. 1. 1956

Radista slob. Bláha Stanislav 11. 1. 1956

Radista slob. Bartoňa Miloslav 11. 1. 1956

Radista slob. Frydrych Jozef 11. 1. 1956

Radista des. Minařík František 11. 1. 1956

Dopravné družstvo

Náčelník dopr. družstva rot. Moc Bohumír 11. 1. 1956

Automechanik a vodič slob. Valas Milan 11. 1. 1956

Tylová čata

ZVZ a NFH mjr. Šafarík Alojz 30. 4. 1955

Kuchár des. Vídeňský Ján 30. 6. 1955

Holič des. Škarítka Ján 16. 9. 1955

Skladník slob. Blahák Rudolf 11. 1. 1956

Počet pracovníkov československej delegácie bol na základe situácie v DKNŠ ďalej znížený vzhľadom k predpokladanej redukcii oproti IV. štvrťroku 1955 o 9 pracovníkov.

Obsah činnosti

Obsah činnosti československej delegácie v DKNS sa za uplynulé obdobie nezmenil a zostal v rozsahu ako v IV. štvrťroku 1955. (pozri mesačné správy o činnosti ) pozn.J.K.

Riadenie a kontrola činnosti

V riadení a kontrole činnosti nenastali podobne ako v uplynulom období žiadne zmeny.

Zabezpečenie činnosti

Zásobovanie proviantom:

V proviantnom zásobovaní čsl. delegácie v DKNŠ sa v I. štvrťroku 1956 nevyskytli žiadne ťažkosti, lebo dodávky proviantu kórejsko-čínskou stranou boli plynulé a požiadavkou čsl. delegácie bolo v rámci stanovených noriem plne vyhovované. Vzhľadom na znížené počty čsl. delegácie v DKNŠ boli s kórejsko-čínskou stranou stanovené nové stravné normy, ktoré dostatočne zaisťovali stravovanie čsl. delegácie v DKNŠ. Vo februári 1956 boli zakúpené v OD Prameň – Fenjan niektoré druhy čsl. proviantu, s cieľom doplniť zásoby na II. a III. štvrťrok 1956 v množstve so zreteľom na situáciu v DKNŠ. Strava pre pracovníkov čsl. delegácie bola pripravovaná veľmi chutne, vkusne a nepostráda na pestrosti. Z miestnych zdrojov boli pre našu kuchyňu dokupované len niektoré druhy proviantu, najviac však čerstvé ovocie.

Intendančné zásobovanie

Intendančným materiálom bola naša delegácie zásobená veľmi dobre. Materiál bol dobre uskladnený a ošetrovaný, takže nedochádzalo k jeho znehodnocovaniu. Z intendančného skladu boli pre príslušníkov delegácie zapožičiavané výstrojové súčiastky, ako ušanky, gumové čižmy a plášte proti dažďu. Každý pracovník mál založený kartotečný lístok so zapožičaným intendančným materiálom. Dňa 4. 2. 1956 bolo KLA z príležitosti ich sviatku odovzdaný intendančný materiál, ktorého množstvo schválilo MNO GŠT. Vzhľadom k malému počtu čsl. delegácie bolo MNO požiadané o povolenie k odovzdaniu ďalšieho, väčšinou staršieho už používaného intendančného materiálu. Toto odovzdanie nebolo zatiaľ povolené.

Finančné zásobovanie

Čsl. delegácia v DKNŠ hospodarila s pridelenými finančnými prostriedkami na podklade finančného rozpočtu, schváleného NGŠ. V I.štvrťroku boli prísne dodržované stanovené limity rozpočtu a v žiadnom prípade nedošlo k neúmernému čerpaniu finančných prostriedkov z jednotlivých kapitol rozpočtu. Obzvlášť prísne bolo hospodárené s cudzími valutami, kde bolo napr. v dolároch dosiahnuté za uplynulé obdobie úspor viac ako 1400 $. Čsl. delegácia bola dobre zabezpečená finančnými prostriedkami i v II. štvrťroku 1956. Každý mesiac zasielala NFH čsl. delegácie MNO FS mesačnú bilanciu a účtovné doklady za uplynulý mesiac po predchádzajúcej kontrole KVK – fin.

Stav motorových vozidiel

K zmene stavu motorových vozidiel oproti minulému roku došlo v týchto prípadoch:

Osobný voz Tatra 600, ev. č. 6, ktorý bol v oprave pre zlé guličkové ložiská v prevodovej skrini, dňa 14. 3. 1956 zhorel a to pri autogénovom zvarovaní civilným zamestnancom KLA, ktorý bol pridelený do našej dielne ako mechanik (Správu o vzniku požiaru prikladám v prílohe). Automobil za súčasných podmienok nejde opraviť a preto navrhujem, aby zostávajúce súčiastky boli použité, ako náhradné do zostávajúcich dvoch vozov Tatra 600.

Wyllys MB ev. č. 11 bol pre zlý technický stav rozobraný a súčiastky použité pre opravu ďalších vozov.Pre zlý stav osobných vozov Tatra 600 bol nám kórejskou stranou zapožičaný osobný voz „Pobieda“ do konca apríla t.r., našim č.j. 52/OS 1956 z 22. 2. 1956 žiadal som o pridelenie osobného vozu „Pobieda“, svoju žiadosť znova opakujem a to z toho dôvodu, že zapožičaný voz od kórejskej strany musím vrátiť a osobné vozy Tatra 600 nemôžem používať ako reprezentačné pre ich chatrný vzhľad a zlý technický stav. Ostatné vozidlá boli pripravené na prevádzku v letnom období. Pociťujeme nedostatok náhradných súčiastok, ktoré boli vyžiadané hore uvedeným číslom. Je potrebné tieto urýchlene zaslať. Koeficient technickej pohotovosti vozidiel je 1. Za uplynulé obdobie bolo najazdené cca 29 376 km. Spotreba PHM je v medziach normy.

Stav spojovacieho materiálu. Početný a technický stav spojovacieho materiálu plne postačuje k zaisteniu pravidelného,rýchleho a nepretržitého spojenia.Spojovacie prostriedky sú v dobrom technickom stave, dobre ošetrované a prevádzkyschopné. Generálnu opravu treba vykonať v 5 nabíjajúcich agregátoch NS 600. Túto však bude možno vykonať až po prijatí náhradných súčiastok, vyžiadaných z vlasti 29. 12. 1955. Početný stav spojovacieho materiálu dostačuje na dokonalé zabezpečenie spojenia za každých okolností.

Politicko-morálny stav

Morálne politický stav delegácie bol veľmi dobrý. Pracovná morálka v delegácii bola dobrá. V uplynulom období nedošlo k žiadnym mimoriadnym udalostiam, okrem požiaru auta Tatra 600.Lysinmanovci za uplynulé obdobie prestali s verejnými demonštráciami proti našej a poľskej delegácii. Pri návšteve štátneho tajomníka USA Dulesa v Južnej Kórei 17. 3. 1956 žiadal Lysinman znova zrušenie DKNŠ. Obmedzenie pohybu v južných vstupných prístavoch naďalej trvá. Rozkazom č. 1 zo 6. 1. 1956 bol plk. Václavovi Hradcovi, pplk. Rudolfovi Staňkovi a mjr. Igorovi Kratochvílovi udelený vecný dar.Rozkazom č. 3 zo 16. 1. 1956 bol 1 čatár povýšený na rotného v zálohe, desiatnikovi v zálohe Jozefovi Mandákovi bol udelený vecný dar.Rozkazom č. 4 z 20. 1. 1956 bol mjr. Karlovi Matrasovi a mjr. Květoslavovi Zimermanovi udelený vecný dar.Rozkazom č. 5 z 28. 1. 1956 bol desiatnikovi v zálohe Františkovi Káčerovi udelený vecný dar.Rozkazom č. 7 z 11. 2. 1956 bola 4 príslušníkom delegácie vyslovená pochvala. Rozkazom č. 8 z 22. 2. 1956 bol pplk. Rudolfovi Staňkovi, kpt. Oldřichovi Martinkovi a desiatnikovi v zálohe Jánovi Vídeňskému udelený vecný dar. Tým istým rozkazom bola 4 pracovníkom udelená pochvala. Rozkazom č. 9 z 25. 2. 1956 bol povýšený 1 čatár v zálohe na rotného v zálohe, 1 desiatnik na čatára, 3 slobodníci na desiatnikov a 5 vojakov na slobodníkov.

MLP dôstojníkov a PŠM

MLP dôstojníkov prebiehalo podľa stanoveného plánu. V súčasnej dobe bolo pristúpené k štúdiu materiálov XX. zjazdu KSSS. Pociťuje sa však nedostatok študijného materiálu – tento bol vyžiadaný od HPS, je potrebné jeho urýchlené odoslanie.Politické školenie mužstva je zameraná na hospodársko-politický zemepis Číny a Kórey. V súčasnej dobe sa preberajú zjazdové materiály.

Kultúrna a osvetová činnosť

V uplynulom období príslušníci čsl. delegácie navštívili viac kultúrnych podnikov, usporiadaných kórejsko-čínskou stranou. (Tieto sú podrobne rozvedené v jednotlivých mesačných správach o politickej práci v čsl. delegácii v DKNŠ).

Styk a spojenie s domovom

Situácia sa od správy za posledný štvrťrok 1955 podstatne nezmenila. Príslušníkom delegácie bolo umožnené, aby odoslali prostredníctvom skupiny, ktorá sa vracala do vlasti drobné darčeky.

Zdravotný stav

Zdravotný stav príslušníkov našej delegácie bol v uplynulom období uspokojivý. Nevyskytli sa žiadne hromadné infekčné onemocnenia. (Okrem 2 príslušníkov, u ktorých došlo k vážnym ochoreniam).Dňa 6. 1. 1956 ochorel na inšpekčnej skupine v Pusane nadporučík Strejček Zdeněk, ktorý bol toho dňa operovaný pre diagnózu: Pancreadis acuta. Po zahojení operačnej rany bol odoslaný 25. 1. 1956 lietadlom do vlasti. Dňa 26. 2. 1956 ochorel nadporučík Haškovec Slavoj, u ktorého bola stanovená diagnóza: Ložisková TBC pľúc (04) vo fázy infiltrácie (0) – 1, 2, BK nevyšetr. Menovaný bol 12. 3. 1956 odoslaný do vlasti lietadlom.

U ostatných príslušníkov delegácie sa nevyskytlo žiadne závažné ochorenie. V týchto dňoch je v našej delegácii zubný lekár Dr. Šabacký z čsl. nemocnice z Čonžinu, ktorý prevádza sanáciu chrupov našej i poľskej delegácie a príslušníkov štábu strany KLA/ČLD vo VKP.

V patronátnej škole Nam San bolo zahájené liečenie TBC detí, ktoré je plánované do polovice mája t.r. Ďalej bol v uplynulom období nadviazaný úzky kontakt s civilnou nemocnicou v Kesongu, kde je starší lekár delegácie pozývaný k operáciám.

Mimoriadne udalosti

V dňoch 17. 3. a 20. 3. 1956 navštívil našu delegáciu v Panmunjome s. námestník Kurka MZV a s. námestník Malík MZO, ktorí sú v Kórei na rokovaní o obchodnej zmluve KLDR.

Požiadavky

Včas vysielať zmeny pracovníkov do Kórey, ktoré sú vyžadované podľa schválených smerníc, včas vybavovať žiadosti požadovaných materiálov z vlasti, prípadne oznámiť, či požiadavky budú splnené alebo nie.

Prílohy: Správa o zhorenom aute Tatra 600 a tri fotografie.

Panmunjom 26. marca 1956.

Vedúci čsl. delegácie v DKNŠ

generálmajor Václav T a u š

Organizácia a počty príslušníkov československej delegácie v DKNS v Kórei

k 20. septembru 1956

Štáb

Vedúci čsl. delegácie gen.mjr. Dr. Chýle Oldřich 2. 6. 1956

Diplomatický zástupca plk. Lejnár Jiří 28. 4. 1956

Náčelník štábu (VKR) mjr. Kováčik Pavel 14. 2. 1956

ZVP kpt. Langr Antonín 2. 6. 1956

Pobočník a analyt. dôstojník kpt. Kváš Jozef 2. 6. 1956

Šifrovací dôstojník npor. Fiala Jiří 14. 2. 1956

Sekretariát

Náčelník sekretariátu kpt. Vítek Ján 11. 1. 1956

Anglický prekladateľ kpt. Rydyger Václav 9. 9. 1956

Anglický prekladateľ por. Krajča Jinřich 11. 1. 1956

Pisár sekretariátu ppor. Vítková Blanka 9. 9. 1956

Spojovacie družstvo

Náčelník spojenia rtn. Pereszlenyi Alexander 30. 6. 1955

Radista – rádiomechanik voj. Prášil Ján 9. 9. 1956

Dopravné družstvo

Náčelník dopr. družstva rtn. Moc Bohumír 11. 1. 1956

Automechanik – šofér voj. Kopačka František 9. 9. 1956

Tylové družstvo

ZVZ a NFH npor. Závora Jaroslav 2. 6. 1956

Vrchný kuchár slob. Karvay Ludevít 2. 6. 1956

Ošetrovňa

Hlavný lekár npor.MUDr.Šumbera Enoch 28. 4. 1956

DKNŠ mala vykonávať dozor a inšpekcie nad pohybom vojenského personálu a materiálu v Kórey mimo demilitarizovanú zónu podľa DoP. Veľmi skoro však boli jej právomoci obidvomi stranami DoP tak oklieštené, že sa stala len nárazníkovým orgánom a spravodajským kanálom medzi znepriatelenými stranami, čo trvá až doposiaľ. Avšak formálne zostáva súčasťou mechanizmu prímeria a rovnováhy na Kórejskom polostrove.

Československá účasť v DKNŠ bola dlhodobo až do roku 1989 poznamenaná ideologickou spriaznenosťou s KĽDR, čo v praxi znamenalo hájenie jej mocensko-politických záujmov na Kórejskom polostrove. Pre ČSSR malo členstvo v DKNŠ praktický význam len v podobe vojensko-politického spravodajstva z oblasti, pri vtedajších neexistujúcich stykov s Kórejskou republikou.Po páde komunistických režimov v Strednej a Východnej Európe, KĽDR stratila politický záujem na členstvo Českej republiky a Poľskej republiky v DKNŠ, čo dala otvorene najavo výrazným ochladením stykov s obidvomi delegáciami. Naviac prestala ukrývať svoj dlhodobý zámer dosiahnuť rozpustenie DKNŠ a uvoľniť si tak ruky pre priame rokovanie len s USA.Poslednou zámienkou pre tento cieľ KĽDR bol rozpad ČSFR a vznik Slovenskej republiky a Českej republiky. KĽDR od začiatku neuznala nástupníctvo Českej republiky v DKNŠ potvrdené dohodou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a trvala na odchode Českej republiky z DKNŠ. Ostatné zainteresované strany, t.j. signatári DoP a členovia DKNŠ vyjadrili svoju diplomatickú a politickú podporu nástupníctva Českej republiky v DKNŠ, ale nemali prostriedky na nátlak na KĽDR na revíziu jej stanoviska. KĽDR sa postupne uchýlila k internácii delegácie Českej republiky. Za tejto situácie Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky vydalo toto prehlásenie:

V rámci zmluvného procesu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o nástupníctve v medzinárodných organizáciách bola medzi inými tiež uzatvorená oboma stranami dohoda o nástupníctve v DKNŠ po bývalom Československu. DKNŠ vzniklá ako orgán Dohody o prímerí uzatvorenej po kórejskej vojne v roku 1953 a Československo bolo jej členom od založenia komisie až doposiaľ (myslené do 12. januára 1993 pozn. autora). Dohoda medzi Českou republikou a Slovenskou republikou stanovila, že nástupníckym štátom po ČSFR v DKNŠ bude Česká republika, ktorá sa zaviazala prevziať a plniť všetky povinnosti vyplývajúce z členstva DKNŠ. Táto skutočnosť bola oznámená KĽDR nótou FMZV ČSFR dňa 29. decembra 1992. I keď KĽDR uznala novo vzniknutú Českú republiku ako jeden z nástupníckych štátov bývalej ČSFR a toto potvrdila nadviazaním diplomatických stykov z 1. januára 1993, avšak nótou z 12. januára 1993 MZV KĽDR neuznalo nástupníctvo Českej republiky v DKNŠ. KĽDR súčasne oznámila svoj úmysel nahradiť ČR v DKNŠ inou krajinou podľa vlastného výberu, opierajúc sa pritom o text DoP, ktorá však otázku straty, získania a nahradenia členstva v DKNŠ explicitne nerieši. KĽDR neoznámila, ktorá krajina by mala ČR v DKNŠ nahradiť. Podporu členstva ČR mimo KĽDR vyjadrili všetky štáty, signatári DoP s výnimkou ČĽR. Ani ČĽR sa však proti pokračovaniu činnosti českej delegácie v DKNŠ nepostavila. Ostatní členovia DKNŠ t.j. Poľsko, Švédsko a Švajčiarsko podporili nástupníctvo ČR v DKNŠ zvláštnym spoločným prehlásením, ktoré bolo KĽDR odmietnuté ako zasahovanie do ich vnútorných záležitostí. Česká republika zastávala názor, že otázka nástupníctva ČR v DKNŠ je záležitosťou multilaterálnou, tak ako DoP a celý mechanizmus prímeria vybudovaný na Kórejskom polostrove po kórejskej vojne a nie len dvojstranným problémom medzi ČR a KĽDR, ako to prezentovala severokórejská strana. V duchu tohto stanoviska bola ČR pripravená podriadiť sa kolektívnemu rozhodnutiu signatárov DoP. Toto stanovisko bolo strane KĽDR niekoľkokrát tlmočené. V prípade striedania ČR v DKNŠ inou krajinou, česká strana zastávala názor ostať na mieste až do vystriedania v záujme zachovania činnosti DKNŠ a v súlade so spoluzodpovednosťou ČR za udržanie funkčnosti mechanizmu prímeria. Vinou obštrukcií KĽDR sa však zasadanie vojenskej komisie pre prímerie, čo je orgán signatárov DoP, k tejto otázke do tej doby neuskutočnilo. KĽDR prijala jednostranné rozhodnutie bez akejkoľvek konzultácie. Postup KĽDR bol tak v zjavnom rozpore s jej slovnými proklamáciami o upevňovaní mieru na Kórejskom polostrove. Naopak sa ukázalo, že prípad nástupníctva ČR v DKNŠ bol pre KĽDR zámienkou, ako prostredníctvom postupného ohrozenia práce DKNŠ oslabiť celý mechanizmus prímeria, ktorý bol ťažko budovaný 40 rokov a zhoršovať aj tak dosť napätú situáciu na Kórejskom polostrove. KĽDR úplne ignorovala návrhy ČR na riešenie prostredníctvom rokovaní s možnosťou výmeny českej delegácie na mieste. Úplne v rozpore s diplomatickými vzťahmi vyvinula na českú delegáciu neprípustný psychologický a fyzický nátlak s cieľom dosiahnuť jej čo najrýchlejšieho odchodu bez náhrady. Orgány KĽDR znemožnili prakticky akýkoľvek styk českej delegácie s jej ďalšími členmi v DKNŠ. Toto bezprecedentné zaobchádzanie s českou delegáciou, ktorá mala diplomatický štatút vyvrcholilo úplnou internáciou českých zástupcov v DKNŠ. Ministerstvo ZV ČR vedomé si vážnosti situácie a možného fyzického ohrozenia príslušníkov českej delegácie predvolalo 25. februára 1993 chargé d´ affaires KĽDR v Prahe a tlmočilo mu ostrý protest ČR proti neavizovanému a nehumánnemu zaobchádzaniu orgánov KĽDR s českou delegáciou. ČR hodnotila toto chovanie KĽDR voči ČR ako „nevhodný akt“.MZV ČR dôrazne požiadalo KĽDR, aby najneskoršie do 1. marca 1993 obnovila v plnom rozsahu normálne podmienky pre prácu a život českej delegácie v DKNŠ. V opačnom prípade si vyhradilo v súlade s diplomatickou praxou medzi štátmi právo na adekvátnu odpoveď.Ani po 1. marci 1993 nedošlo zo strany KĽDR ku zmene postoja voči ČR. Za tejto situácie bola ČR nútená prikročiť k odpovedajúcim opatreniam. Žiadala stranu KĽDR o zníženie personálu zastupiteľského úradu KĽDR v Prahe o 12 diplomatických a jedného administratívneho pracovníka. Tak bola vytvorená rovnaká vzájomná základňa pre diplomatické zastúpenie v Prahe a Pchjongjangu (2+1). Termín odchodu severokórejských diplomatov sa zhodoval s termínom odchodu českej delegácie z KĽDR k 10. aprílu 1993.Ministerstvo ZV ČR zdôraznilo, že za zhoršenie vzájomných vzťahov nesie plnú zodpovednosť strana KĽDR svojim ignorantským návrhom ku všetkým konštruktívnym návrhom na riešenie vzniknutej situácie a naviac nevyberavým a skutočne neprípustným postupom voči českej delegácii v DKNŠ. Kroky podniknuté MZV ČR boli českej strane nanútené zjavnou snahou KĽDR o poškodenie vzájomných vzťahov. MZV ČR hodnotilo postup KĽDR v celej záležitosti nielen ako provokáciu KĽDR voči ČR so zámerom rozbiť vzájomné vzťahy, ale čo je v medzinárodnom dôsledku omnoho horšie, i ako vážny zásah do stability a rovnováhy na Kórejskom polostrove v podobe oslabenia kontrolného mechanizmu prímeria v Kórei, k jeho zachovaniu sa snažila ČR ako jeden z nástupníckych štátov po bývalej ČSFR prispieť svojou mierou. Smernice pre činnosť československej delegácie v Dozornej komisii neutrálnych štátov v Kórei.Dňa 9. júna 1964 prerokovalo PÚV KSČ informáciu MZV o situácii a kádrovom obsadení čsl. delegácie v DKNŠ v Kórei. Predsedníctvo vzalo na vedomie predloženú správu MZV v tejto veci a uložilo ministrovi ZV, aby menoval k 1. augustu 1964 do funkcie vedúceho čsl. delegácie v DKNŠ v hodnosti podplukovníka alebo plukovníka, a aby vydal pre potreby čsl. delegácie v DKNŠ v Kórei zásadnú smernicu, ktorá bude prihliadať k faktom, že zahranično-politická koncepcia vlády KĽDR sa rozchádza s čsl. zahranično-politickou líniou a preto je potrebné dištancovať sa od všetkých možných provokácií severokórejskej strany. Pri svojom rozhodovaní predsedníctvo ÚV KSČ vzalo do úvahy celkovú situáciu vo vzájomných čsl-kóreských vzťahoch, ktoré sa vinou kórejskej strany stále zhoršovali a hlavne pomer kórejskej strany k čsl. delegácii v DKNŠ, čoho dôsledkom boli nenormálne podmienky pre činnosť čsl. delegácie. Postup kórejskej strany voči čsl. a poľskej delegácii v DKNŠ i niektoré jej opatrenia v demilitarizovanom pásme boli (v tom čase pozn. autora) stále viac v rozpore s Dohodou o prímerí v Kórei. Príčiny tejto situácie je potrebné hľadať v úplnom prechode vedúcich predstaviteľov Kórejskej strany práce na politické pozície predákov KS Číny. Na základe uznesenia PÚV KSČ zo dňa 9. júna 1964 čsl. delegácia v DKNŠ naďalej rozvíjala svoju činnosť v duchu týchto zásad:

Existencia Dozornej komisie neutrálnych štátov ustanovená na základe Dohody o prímerí v Kórei je naďalej účelná. Účasť čsl. delegácie v práci tohto medzinárodného orgánu treba hodnotiť ako výrazný príspevok Československa k zachovaniu mieru v tejto oblasti. Pri dôslednom uplatňovaní generálnej línie čsl. zahraničnej politiky v činnosti čsl. delegácie treba pevne obhajovať právnu záväznosť Dohody o prímerí pre oboch signatárov a prísne vychádzať z ustanovenia Dohody o prímerí pokiaľ ide o postavenie čsl. delegácie ako neutrálneho člena medzinárodného orgánu. O závažnejších skutočnostiach dennej praxe čsl. delegácie, hlavne o všetkých požiadavkách signatárov Dohody o prímerí bolo treba urýchlene informovať ústredie (tu sa myslí ÚV KSČ poz. autora), a bez jeho súhlasu sa nemali prijímať žiadne meritórne rozhodnutia v závažných politických otázkach. Výnimka mohla byť urobená urýchlene len v najnutnejších prípadoch, kde by vzniklo nebezpečie z omeškania, i tu však bolo východisko, podľa možnosti mali informovať ZÚ v Pchjongjangu a postupovať s ním podľa dohody. Aj v týchto prípadoch bolo však potrebné okamžite informovať ústredie. V celej činnosti čsl. delegácie v DKNŠ bolo potrebné stále prihliadať na fakty, že zahranično-politická koncepcia vlády KĽDR sa (v tom čase pozn. autora) rozchádzala s čsl. zahranično-politickou líniou, a preto bolo potrebné principiálne odmietať akúkoľvek účasť delegácie v takých akciách kórejskej strany, ktoré boli v rozpore s DoP a kde by čsl. podpora alebo súhlas mohli byť zneužité ku krytiu prípadného avanturistického počínania kórejsko-čínskej strany.Pretože podľa Dohody o prímerí bolo Československo spolu s Poľskou ľudovou republikou vybrané do DKNŠ kórejsko-čínskou stranou, bolo potrebné v činnosti čsl. delegácie v DKNŠ aj naďalej prihliadať k záujmom a stanoviskám kórejsko-čínskej strany. Za týmto účelom bolo potrebné vyžadovať, aby čsl. delegácia bola kórejsko-čínskou stranou včas informovaná o všetkých závažnejších otázkach jej postupu vo Vojenskej komisii pre prímerie a konzultovaná v otázkach, ktoré bezprostredne súvisia s činnosťou čsl. delegácie v DKNŚ. Bolo potrebné, aby na týchto konzultáciách čsl. delegácia vystupovala dôsledne ako neutrálna inštitúcia, ktorá sa riadi výhradne pokynmi čsl. vlády a ustanoveniami Dohody o prímerí.V praktickej činnosti čsl. delegácie a v pomere ku kórejsko-čínskej strane mali dávať najavo, že čsl. delegácia nie je inštrumentom akéhokoľvek podriadenia činiteľom a orgánom KĽDR. Mali usilovať, aby boli odstránené všetky obmedzenia delegácie ako celku a ich jednotlivých pracovníkov v rozpore s Dohodou o prímerí a aby bola úplne zaistená voľnosť a bezpečnosť ich pohybu v demilitarizovanom pásme. I keď sa čsl. delegácia nevzdávala svojich práv vyplývajúcich z Dohody o prímerí, postupovala tak, aby nedochádzalo ku zbytočným stretnutiam s kórejsko-čínskou stranou. V žiadnom prípade nesmeli byť o prípadných vzájomných rozporoch informované západné delegácie v DKNŠ (Švédsko, Švajčiarsko pozn. autora) a VKP (USDA pozn. autora). O všetkých dôležitejších skutočnostiach vo vzájomných stykoch delegácia informovala ihneď ústredie (ÚV KSČ pozn. autora) a vedúceho ZÚ v Pchjongjangu. Akékoľvek protesty proti chovaniu kórejsko-čínskej strany boli podniknuté len so súhlasom ústredia. Doterajšia systematizácia v čsl. delegácii v DKNŠ bola upravená podľa uznesenia PÚV KSČ zo dňa 9. júna 1964 a to tak, že do funkcie vedúceho delegácie mal byť menovaný pracovníka MZV s prepožičanou hodnosťou plukovníka. Jeho zástupcom mal byť pracovník MNO v hodnosti podplukovníka. Všetky ostatné funkcie mali zostať nezmenené podľa starého Dohovoru medzi MZV a MNO o DKNŠ.Vo svojej činnosti nebola čsl. delegácia v DKNŠ v zásade podriadená vedúcemu čsl. ZÚ v Pchjongjangu. Bola však povinná informovať ZÚ o každej svojej činnosti, krokoch a opatreniach a ich vykonanie mala s ním konzultovať. Ak v niektorých prípadoch nebola dosiahnutá zhoda v názoroch medzi delegáciou a ZÚ, rozhodovalo ústredie. Závažnejšie otázky činnosti delegácie (zaistenie podmienok činnosti a sťažnosti na postup kórejskej strany) delegácia prerokovávala s kórejskou stranou prostredníctvom vedúceho ZÚ v Pchjongjangu.Vedúci ZÚ v Pchjongjangu sa pravidelne a podrobne osobne zaujímal o činnosť DKNŠ a prácou čsl. delegácie v tomto medzinárodnom orgáne a konzultoval činnosť delegácie so sovietskymi a poľskými predstaviteľmi v Pchjongjangu. Podľa potreby konzultoval prostredníctvom MZV KĽDR postup čsl. delegácie a tak zaisťoval, aby kórejská strana vytvorila a dodržiavala podmienky potrebné pre činnosť čsl. delegácie v súlade s Dohodou o prímerí.Čsl. delegácia bola povinná úzko spolupracovať s politickým orgánom v DKNŠ v záujme jednotného postupu prostredníctvom pravidelných konzultácií. Podľa Dohody o prímerí bola ČSSR spolu s PĽR vybraná do DKNŠ kórejsko-čínskou stranou. Preto bolo potrebné, aby čsl. delegácia bola kórejskou stranou vopred včas informovaná o všetkých dôležitých otázkach postupu kórejsko-čínskej strany vo Vojenskej komisii pre prímerie. S čsl. delegáciou mali byť konzultované otázky, ktoré súvisia s jej činnosťou v DKNŠ. Aby čsl. delegácia mohla úspešne vyvíjať svoju činnosť bolo bezpodmienečne potrebné, aby jej boli pre túto prácu vytvorené kórejskou stranou podmienky v súlade s Dohodou o prímerí. Delegácia dôsledne požadovala, aby boli kórejskou stranou plnené všetky materiálové nároky vyplývajúce z Dohody o prímerí (zásobovanie potravinami, údržba budov, poskytovanie služieb delegácii, odvoz členov čsl. delegácie a ubytovanie po dobu pobytu v Pchjongjangu, atď.), nemal byť obmedzovaný voľný pohyb príslušníkov čsl. delegácie a ohrozovaná ich osobná bezpečnosť. (Príklad: zadržanie 4 príslušníkov čsl. delegácie kórejskými vojakmi v demilitarizovanej zóne a ich ohrozovanie s ostro nabitými samopalmi). Na záver mali informovať o obsadení funkcií v čs. delegácii v DKNŠ. Politická kríza okolo DKNŠ vyvrcholila na konci mesiaca máj a na začiatku júna 1956 ultimátom Velenia spojených národov (VSN) z 31. 5. a 8. 6. 1956 DKNŠ. Na základe toho komisii nezostávalo nič iné ako dočasne stiahnuť IS z prístavov na území pod kontrolou oboch strán VKP. Po 9. 6. 1956 nastalo obdobie postupného ukľudňovania (č.j. 0155/OS-56). Aj vzťahy medzi československou a poľskou delegáciou neboli vždy na dobrej úrovni. Napr. vedúci poľskej delegácie A. MORSKY, keď odchádzal zo zasadaní DKNŠ alebo zo spoločenského podujatia, často čs. delegáciu nevhodne oslovoval. K členom DKNŠ Švédom a Švajčiarom bol vždy úsmevný a láskavý. Vzhľadom k tomu, že gen. Tauš neovládal angličtinu Švédi a Švajčiari, keď boli predsedovia týždenného zasadania vždy korektne počali, až tlmočník všetko preložil. Keď bol však predsedom týždňa A. MORSKI, stávalo sa skoro bežným javom, že pokračoval v ďalšom riadení schôdze v anglickom jazyku bez toho, aby tlmočník dokončil preklad (č. 0159/OS-56 16. 7. 1956). Parksov plán z r. 1955 pripravoval priamu a rýchlu likvidáciu DKNŠ alebo také oklieštenie je právomoci, aby bolo jasné, že DKNŠ je orgánom úplne neúčinným a teda zbytočným, tak že jej rozpustenie by bolo pre americkú väčšinu vo Valnom zhromaždení OSN len vlastne technická otázka. Potom, čo strana VSN po dlhších poradách zástupcov 16 krajín z Kórey vo Washingtone odmietla 28. 5. 1956 návrh kórejsko-čínskej strany z 9. 4. 1956 o zvolaní konferencie zainteresovaných krajín za účelom mierového zjednotenia Kórey a prerokovať otázky zloženia všetkých cudzích vojsk. Velenie OSN oznámilo listom svojho slov. člena VSN gen. R. G. Garda z 31. 5. 1956, že VSN dočasne zastavuje vykonávanie tých ustanovení DoP, ktorými sa riadi vykonávanie právomoci DKNŠ na území pod kontrolou VSN po dobu, kedy strana KĽA/ČĽD nesplní svoje záväzky. Velenie OSN súčasne žiadalo, aby IS vo vstupných prístavoch v oblasti pod jeho kontrolou boli stiahnuté do jedného týždňa (č. 1153/OS-56 25. 6. 1956).Finančné zabezpečenie čs. delegácie v DKNŠ k 1. 6. 1956 hotovosťou a na účtoch v bankách v Pekingu, Fenjane, Kesongu a Autungu bolo:Juany (ČĽR)6 582,14 pokladničná hotovosť 68 882,94 v banke v Pekingu, Wony (KĽDR)– 92 484,90 pokladničná hotovosť, 512 392,05 v banke vo Fenjane

207 163,15 v banke v Kesongu. Wony (Kórejská republika) – 8 425,- pokladničná hotovosť. Náklady pre II. až IV. štvrťrok 1957 na zabezpečenie činnosti čs. delegácie boli 880 000,- Kčs. Ďalej MNO viazalo Wony v hodnote 36 000,- Kčs, IMP v hodnote 75 000,- Kčs. MZV financovalo všetku činnosť čs. delegácie. Boli to osobné výdavky členov mimo služobného príjmu voj. v činnej službe, služobný príjem voj. v činnej službe pre 6 osôb vyplácalo MNO. Ostatné náležitosti, ktoré nepatrili k pravidelným mesačným dávkam (zahraničný prídavok, prídavok na doplnenie výstroje, cestovné náležitosti a iné išli na vrub MZV. Keď MNO v nasledujúcich rokoch dodávalo voj. materiál alebo voj. techniku náklady za to MNO hradilo MZV.Ani názory čs. strany na činnosť čs. delegácie v DKNŚ neboli jednotné. Vyplýva to zo správy gen. V. Tauša pre vojenského pridelenca v ZÚ vo Fenjane plk. Fr. Wojewodu (č. 00103 OS/56 23. 3. 1956). Na čs. delegáciu v DKNŠ a jej činnosť sa nedalo pozerať mechanicky ako na vojenský útvar. Ona bola v podstate politicko-diplomatickým orgánom riadeným vo svojom vnútornom živote zásadami základných vojenských poriadkov a predpisov. Delegácia pracovala vo svojom rôznorodom zložení vo zvláštnych od našich veľmi odlišným podmienkach. Príslušníci delegácie vo väčšine (dve tretiny) žili v Panmundžone bez voľného styku s civilným obyvateľstvom a s vymedzenou ohraničenou možnosťou pohybu. Podobne žili aj príslušníci inšp. pohyb. skupín vo vstupných prístavoch KĽDR, i keď tam žili spoločne so svojimi partnermi Švédmi a Švajčiarmi. Vo vstupných prístavoch v Južnej Kórei žili naši príslušníci v domkoch oddelených pichľavým drôtom na priestore 60x80 m spoločne so Švédmi a Švajčiarmi za stáleho dozoru amerických ozbrojených stráží. Pohyb na juhu bol veľmi obmedzený a niekedy bol závislý na nálade amerického styčného dôstojníka. Každý pohyb mimo uvedený priestor bol zabezpečovaný ozbrojeným sprievodom americkej stráže. Čs. delegácia v medziobdobí vystupovala proti trvajúcim obmedzeniam osobnej slobody príslušníkov IS v južných vstupných prístavoch a odsudzovala snahy VSN o obmedzovaní inšpekčnej činnosti.Toto sa dialo s podporou poľskej delegácie /č.0015-05/56/ zatiaľ čo Švédi a Švajčiari sa síce neodvážili opatrenia strany VSN očividne obhajovať, ale boli ochotní ospravedlniť ako „mimoriadnu situáciu“. Ministerstvo ZV ČSR prevzalo od 1.4.1957 všetku starostlivosť o čs.delegáciu v DKNŠ. MNO vysielalo zástupcu vedúceho delegácie /alternáta /, pobočníka, náčelníka spojenia, radistu-mechanika,zástupcu pre zásobovanie a finančné záležitosti a lekára./č.010.830/57-AO/I/2 z 8.2.1957/. MZV ČSR obsadzovalo vedúceho delegácie 5 pracovníkov sekretariátu,vodiča,automechanika a kuchára.MNO prepožičiavalo vedúcemu čs.delegácie hodnosť generála.Veľká Británia na XI. VZ OSN otvorene poukázala na potrebu existencie Dohody o prímerí /DoP/ do tej doby než bude nahradená Generálnou politickou dohodou. Priznanie britského zástupcu bolo zároveň aj stanoviskom ostatných členov strany VSN /č.017/OS-57 z 21.1.1957/. Najzaujímavejšie na tom je, že k tomu došlo po roku usilovných snáh o likvidáciu DoP a DKNŠ.To, že DKNŠ mala svoje medzinárodné postavenie a rešpekt svedčí informácia zaslaná DKNŠ od KĽA a ČĽD, že v čase od 5.1.1957 do 28.2.1957 nastane postupná rotácia značne veľkého vojenského personálu. Rotácia bola vykonaná v vstupnom prístave SIMIDŽU, ktorý bol uvedený v §e 43 DoP. Informáciu podali pplk.PAK MIN JOO náčelník pers. oddelenia vrchného velenia KĽA a pplk.LI KUMAG-HUA náčelník pers.oddelenia hl.stanu ČĽD /č.354/PV 291 z 3.1.1957/.

** str.4 Ďalej MNO viazalo WONY v hodnote 36.000.- Kčs, IMP v hodnote 75.000.- Kčs.MNO financovalo všetku činnosť čs.delegácie.Boli to osobné výdavky členov mimo služobného príjmu vojakov v činnej službe, služobný príjem v činnej službe pre 6 osôb vyplácalo MNO. Ostatné náležitosti, ktoré nepatrili k pravidelným mesačným dávkam /zahr. prídavok, prídavok na doplnenie výstroje, cestovné náležitosti/ a iné išli na vrub MZV. Keď MNO v nasledujúcich rokoch dodávalo vojenský materiál alebo vojenskú techniku náklady zato MNO hradilo MZV.

*** str.5 Inšpekcia, ktorej iniciátor bol vojenský pridelenec vo Fenjane plk.František Wojewod a ktorú vykonal Mečislav Jablonsky,vedúci odd. AO/I/2 v dňoch 27.2.-16.3.1957 uvedená v správe. Hovorí, že činnosť gen.Chýleho bola preverená rozhovormi s veľvyslancomČSRv KĽDRŠurinom,vojenskýmpridelencomWojewodom,plk.Stanekom,plk.Lejnarom, gen.Chýlem a gen.Teng Kuk Rokom vedúcim korejskej delegácie v Kesongu. Predmetom inšpekcie boli otázky cestovania po KĽDR,pozývanie a hostenie cudzích osôb, styky so švajčiarskými členmi DKNŠ. Správy o činnosti DKNŠ /spracovával plk.Lejnar/ a schvaľoval gen.Chýle, ktorý v nich vykonával niektoré zmeny v spolupráci s poľskou gelegáciou, gen. JUDr. Chýle pôsobil v diplomatických službách v USA a Kašmíre./ Poznámka J.K.V r.1957 boli odovzdané zbrane a vojenský materiál KĽA týchto vzorov a množstiev : SA 7,62 vzor 26-300 kusov, Pi 7,65 vzor 27 – 180 kusov, Pi 7,65 vzor 50 – 146 kusov, Pi sig. N 26,5 – 2 kusy,guľomet 7,92 vzor 26 – 5 kusov, Nb s ťažkou strelou 97 500 kusov, Nb 7,62 do Sa a Pi – 183 000 kusov, Nb 7,65 do Pi 40 000 kusov, nb 7,92 vzor 47-11 900 kusov, Nb 9 mm do Sa 1 000 kusov, Nb sig.26,5 – 150 kusov,RG vzor 34 – 600 kusov /č.09163 z 11.5.1957/ ďalekohlad 6x30 vzor 48 – 100 kusov, ďalekohlad 7x50 vzor 46 – 43 kusov, hodinky nár.Pabieda-3332 kusov. Tento materiál mala pôvodne „ zvláštna skupina“, ktorá bola v Kórei od r.1953 do zrušenia inšpekčných skupín a zníženia počtu osôb na 12 ľudí k 31.10.1957 z pôvodných 300.Veľmi náročnú a zodpovednú prácu v rámci DKNŠ vykonával sekretár delegácie.Táto práca spočívala na mesačnej kompilácii správ o vojnovom materiály zo severných vstupných prístavov. Predseda analytického oddelenia,ktorý sa striedal každý mesiac bol zodpovedný za prácu, ktorá mala byť skončená za predchádzajúci mesiac vždy do 10 nasledujúceho mesiaca. Predseda vyžadoval pomoc analytických dôstojníkov všetkých delegácií. Po skontroľovaní číselných údajov, poľskí a švajčiarskí analylickí dôstojníci pripravili kapitoly o vojenských lietadlach, obrnených vozidlách a zbraniach.Českosl. a švedskí analytickí dôstojníci kapitolu o munícii. Tieto údaje ako aj titulná strana boli vyhotovené v 5 výtlačkoch s určením pre každú delegáciu.Jeden výtlačok bol určený pre všeobecné služby. Slúžili teda pre vnútornú potrebu DKNŠ /č.0161-Os-57 z 10.12.1957/Dni pracovné sa striedali s dňami odpočinku. V dňoch 18.-20.10.1957 usporiadalo vedenie čs.delegácie zájazd do Diamantových hôr, ktorého sa zúčastnil alternát a 7 príslušníkov čs..gelegácie /č.143/OS-57 z 3.11.1957/.Na 406.schôdzi vystúpil čsl.delegát, kde zdôraznil, že je povinnosťou DKNŠ zaoberať sa každým činom, ktorý sa priamo alebo nepriamo týka zachovania prímeria /č.02214/OS-58 z 8.1.1958/. Na 408. schôdzi 9.1.1959 bola prerokovaná sťažnosť staršieho člena DKNŠ gen.Kang Sang Ho vo veci nezákonného dovozu riadených striel typu Matador Američanmi do Južnej Korei / č.021/OS-59 z 2.2.1959/. Cieľom tejto akcie bolo / tak to hodnotila čsl.delegácia / takým alebo onakým spôsobom sa zbaviť komisie.Vcelku neboli zaznamenané žiadne príznaky, žeby niektorá zo západných delegácií mala v najbližšom čase úmysel odvolať svoju účasť v delegácii a čsl. stanovisko o pravdepodobnosti daľšieho trvania komisie zostalo nezmenené / č.039/OS-59 z 28.2.1959/.Vojenská komisia pre prímerie na svojej 191 schôdzi sekretárov prerokovala činnosť Američanov v nainštalovaní mikrofónu a repreduktora v konferenčnom priestore. Na rokovaní bol prítomný nový sekretár strany KĽA /ČĽD plk.Kim Ja Bok /č.0555/OS-59 zo 6.4.1959/.Rozhodnutie o výstavbe nových táborov potvrdilo, že Kórejci prikladali i do budúcna existenciu a činnosť komisie mimoriadny význam. Boli presvedčení o niekoľkoročnej existencii a činnosti DKNŠ / č.073/OS-59 z 8.5.1959/.Náčelník GŠ ČSĽA gen.por.Otakar Rytíř svojim nariadením č.06562-NGŠ z 3.7.1959 zrušil komisiu zodpovednú za starostlivosť o čsl.delegáciu v DKNŠ v Kórei ako aj jej pôsobnosť, ktorej predsedom bol zást.NGŠ pre org a mob.veci genpor.František Veselý /č.073309-NGŠ 1955/.Na základe tejto skutočnosti boli upravené prepožičané hodnosti pre výkon funkcií ako aj upravené mesačné zahraničné príplatky pre členov čsl.delegácie v DKNŠ.Vedúci delegácie generálmajor 3700.- Kčs MZV diplomatický pas, vojenský a diplomatický zástupca /alternát/ - plukovník 3000.- Kčs MNO dipl. pas, náčelník sekretariátu tlmočník a prekladateľ-major 2200.-Kčs MZV služobný pas, lekár delegácie-major 2200.-Kčs MNO služobný pas, zástupca náč.sekretariátu tlmočník a prekladateľ kpt.2000.- Kčs MZV služobný pas, pracovník pre mat. a fin. zabezpečenie kpt.2000.- Kčs MNO služobný pas, pracovník sekretariátu,nadporučík 2000.- Kčs MZV služobný pas, šifrant poručík 2000.- Kčs MZV služobný pas, pisár-podporučík 1000.-Kčs MZV služobný pas, radista-mechanik-staršina z povolania alebo čatar zákl.služby 900.- Kčs MNO služobný pas, kuchár - čatar zákl.služby 900.-Kčs MNO služobný pas.V správe o činnosti čsl.delegácie v DKNŠ /096/OS-59 zo dňa 10.6.1959/ sa uvádza modernizácia 21 lysinmanovských divízii a 700 000 americkej armády v Južnej Kórei.Na 102 schôdzi voj.komisie pre prímerie /VKP/ gen.Ču Čan Čun pripomenul právne záväzky a morálnu zodpovednosť starších členov VKP za dodržiavanie a uskutočňovanie mierového zjednotenia Kórei.Schôdzi sa zúčastnil starší člen VSN genmjr.W.S.Biddle.Rokovanie 103. schôdze VKP bolo zvolané na žiadosť staršieho člena strany KĽA/ČĽD genmjr.Ču Čan Čuna, ktorý vyhlásil, že Američania hrubo porušili DoP počnúc vyhostením inšpekčných skupín DKNŠ z Južnej Kórei až po provokačné cvičenie juhokorejskej a americkej armády /tak hovorí správa o činnosti čsl.delegácie č.0120/OS/9 z 10,7,1959/.Na 431 schôdzi DKNŠ dňa 9.6.1959, čo bolo 3 ročné pôsobenie vedúceho čsl.delegácie v DKNŠ gen.Oldřicha Chýleho, švajčiarský člen Andres vo funckii predsedu týždňa tlmočil vedúcemu čsl.delegácie menom celej delegácie blahoželanie, kde zdôraznil význam jeho činnosti.Časovo je činnosť DKNŠ možno rozdeliť na 2 obdobia / č.0115/OS-DKNŠ/59 zo 7.7.1959/. V prvom období siahajúcom od 1.8.1953 až do júna 1956 išlo o priame technické plnenie funkcie poľnej kontroly, pozorovaní, inšpekcie a vyšetrovaní podľa ustanovení pododstavcov 13 c a 13 d a odstavca 28 DoP na území nachádzajúcom sa pod vojenskou kontrolou obidvoch signatárov. V druhom období od júna 1956 bol plný výkon tejto priamej poľnej technickej kontroly možný len na území nachádzajúcom sa pod vojenskom kontrolou KĽDR. Bol to dôsledok jednostranného nelegálneho rozhodnutia Velenia spojených národov, ktoré sa neskoršie ukázalo vypovedaním kontrolných skupín DKNŠ v júni 1956 z územia pod svojou vojenskou kontrolou.Prakticky však odpadlo od júna 1956 vykonávanie priamej technickej poľnej kontroly aj na území KĽDR a tiež preto, že švajčiarska a švédska delegácia v DKNŠ sa postavili za stanovisko tzv. „ rovnováhy výkonu mandátu „ tj. že keď nie je možná priama techn.poľná kontrola na území jedného zo signatárov DoP nie je možno ju vykonávať ani na území signatára druhého.Druhé obdobie sa prakticky zmenilo z priamej techn.poľnej kontroly pre zachovanie ustanovení DoP v kontrolu nepriamu na základe hlásení, ktoré zasielali signatári DKNŠ. V skutočnosti rozdiel medzi vtedajšou kontrolou nepriamou a bývalou priamou bol len optický, pretože ako ukázala prax, VSN zabránilo účinnej techn.poľnej kontrole tak dôkladne, že už do júna 1956 sa zo zbytkov juhokorejského vojska podarilo vybudovať 3/4 miliónovú dobre vyzbrojenú armádu.Toto obdobie činnosti DKNŠ bolo charakterizované od začiatku snahou VSN /Američanov/ oslobodiť sa od záväzkov vyplývajúcich z ustanovení DoP zakazujúcich dovoz iného typu zbraní ako tých, ktoré boli používané v Kórei v dobe podpísania DoP.DKNŠ sa ukázala ako účinný medzinárodný prostriedok z ktorej sa stal orgán výhradne politický, ktorého samostatná existencia prispievala a prispieva k zníženiu vojenského i politického napätia nielen v Korei ale aj na celom ďalekom východe. Jej úloha bola a je ťažšia ako bolo vykonávanie technické, ktoré bolo aj tak neúčinné v poľnej kontrole a spočívalo v obhajobe medzinárodne politického významu a plnej právnej platnosti ustanovení DoP, ktorú sa Američania nielen ako celok, ale ani zčasti neodvážili právne vypovedať. Od prvej schôdze DKNŠ v r.1953 až do r.1956 bola činnosť DKNŠ v znamení vytvorenia podmienok pre účinný výkon kontroly pozorovaním a inšpekciou, ktorým bola poverená. Hlavná úloha činnosti DKNŠ mala spočívať v činnosti inšpekčných skupín. Už na prvej schôdzi DKNŠ,ktorá sa konala 1.8.1953 a na ktorej sa zúčastnili čsl.člen gen.František Bureš,jej predsedajúci,za Poľsko gen.Wogrowsky,švédský gen.Graftsroem a za Švajčiarsko gen.Rihner vyslovil poľský gelegát požiadavku vyslania inšpekčných skupín.Organizácia inšp.skupín bola hlavným bodom rokovaní prvých schôdzi komisie na ktorých po dlhých diskúsiach bolo dosiahnuté dohody o ich zložení. Prvé vážnejšie ťažkosti sa vyskytli pri stanovení termínu vyslania skupín. Západní delegáti v snahe vyhovieť želaniam Američanov sa pokúsili navrhovaním schôdzok so staršími členmi VKP vyslanie inšpekčných skupín oddialiť. Napriek tomu bola už 12.8.1953 odoslaná prvá časť stálych inšp. skupín do všetkých 10 vstupných prístavov,,tj. na sever do SINIDŽU, ČONDŽINU, HUNGNAMU, MANPO, SINANDŽU a na juh do INČONU, TAEGU, PUSANU, KANGNUNGU a KUNSANU. Tieto inšpekčné skupiny zahájili svoju činnosť 19.8.1953 o 8 hodine ráno. Vyslaním skupín boli po niektorých ťažkostiach spôsobených švajčiarskymi a švedskými členmi pri vypracovaní potrebných smerníc skončené prípravné práce a začala vlastná kontrolná činnosť komisie. Hneď z prvých hlásení bolo vidieť, že najzaťaženejšou inšpekčnou skupinou bola skupina v TAEGU, ktorá bola nútená pracovať vzhľadom k značnej frekvencii plných 24 hodín. Aj napriek tomu sa musela opierať väčšinou len o hlásenia a údaje veliteľa letiska. V TAEGU došlo tiež k prvým incidentom, keď Američania odmietli povolenie ku kontrole debien označených ako „ Tajné „. Vďaka iniciatívnemu postupu čsl. a poľského delegáta odoslala vtedy DKNŠ do TAEGU inštrukciu, ktorou potvrdila právo inšpekčnej skupine k otvoreniu debien. Dňa 25.8.1953 zahájili činnosť tiež pohyblivé inšp. skupiny. Toho istého dňa odišla pohyblivá skupina do tábora vojnových zajatcov na ostrov KODŽE. Prvé skúsenosti ukázali, že ani Američania, ani Švédi a Švajčiari nekládli veľký dôraz na výmenu personálu a materiálu a snažili sa, aby povinné hlásenia boli podávané až po výmene, čím kontrolu výmeny sťažovali.Cez niektoré ťažkosti a nedostatky v práci začali inšpekčné skupiny plniť svoju úlohu kontroly a hlásili porušovanie DoP americkému veleniu. Preto úsilie VSN obmedziť činnosť DKNŠ a v úmysle nakoniec ju zlikvidovať sa prejavovali od samého začiatku v činnosti DKNŠ. S iniciatívy švédského člena bolo zaradené na program schôdze DKNŠ rokovanie o metódach inšpekčnej činnosti. Cieľom tejto diskúsie bolo presadiť obmedzenie činnosti inšp.skupín na juhu a tak vytvoriť predpoklady pre likvidáciu DKNŠ. Švedskí i švajčiarskí starší členovia začali už koncom r.1953 vyvolávať rôzne incidenty vo vstupných prístavoch na severe. Písali, že sa im zabraňuje vo vykonávaní inšpekčnej činnosti. Malo to vyvolať podozrenie, že zodpovednosť za neúspech poslania komisie padne na korejsko-činskú stranu a na čsl. a poľského člena DKNŠ. Švédi a švajčiari tvrdili, že činnosť inšp.skupín na severe je planá a že všetko úsilie západných členov DKNŠ je marené čsl. a poľskými členmi v inšp.skupinách.Tieto útoky boli súčasťou rozsiahleho plánu smerujúceho k likvidácii komisie, ktorú preukázal list staršieho člena VKP VSN gen.LACEYA z 19.2.1953 v ktorom sa po prvýkrát otvorene uvádza pochybnosť samostatnej existencie DKNŠ. Ešte otvorenejší bol list gen.LACEYA z 15.4.1954. Obvinil v ňom čsl. a poľského člena, že maria DKNŠ plniť povinnosti stanovené DoP.Tvrdil, že nie je žiadneho náznaku, že by DKNŠ mohla alebo nechcela plniť povinnosti, ktoré na seba vzala. Za tejto situácie sa čsl. a poľská delegácia plne sústredila na pravidelné odhaľovanie porušovania DoP americkým velením, ktoré obmedzovalo činnosť inšp. skupinám, kládlo im rôzne prekážky a súčasne pravidelne porušovalo svoje záväzky vyplývajúce z DoP tým, že všemožnými nelegálnymi cestami dovážali posily bojovej techniky do Kóree. Čsl.člen predložil 13.4.1954 v DKNŠ návrh spoločnej správy adresovaný VKP o obmedzeniach a prekážkach v činnosti inšp. skupín na juhu. Švedi a Švajčiari túto správu odmietli. Preto bola odovzdaná VKP len čsl. a poľskými členmi.Dňa 29.4.1954 odoslala poľská a čsl. delegáciia daľšiu spoločnú správu obsahujúcu fakty o porušovaní DoP americkým velením dovážaním posíl bojového materiálu do Kóree. Dňa 7.5.1954 odpovedali obe delegácie čsl. a Poľska na list gen.LACEYEMU v ktorom zdôraznili, že sú rozhodnuté pokračovať v plnení svojich povinností napriek ostatným obmedzeniam zo strany amerického velenia a že budú i v budúcnosti hlásiť každý prípad porušenia DoP ohrozujúceho stabilitu prímeria v Kórei. Dňa 20.5.1954 čsl. delegácia odoslala nový list VKP v ktorom vyvrátila neopodstatnené tvrdenia Švedov a Švajčiarov v ich listoch zo 4. a 7.5.1954 obviňujúcich čsl. a poľského člena DKNŠ, že postupujú nesprávne. Nový postup čsl. a poľskej delegácie nastal po pekingských poradách, ktoré boli potrebné, lebo hlboký rozpor v DKNŠ mohol k likvidácii DKNŠ len napomôcť. Po poradách čsl. a poľskej delegácie začiatkom júna 1954 a po inštrukcii čsl. ministerstva zahr.vecí, čsl. delegácia nemala zbytočne dávať na program rokovania sporné otázky Nový postup, ktorým boli sporné problémy zatlačované do pozadia síce prispeli k čiastkovému zníženiu napätia v komisi , avšak pre trvalú zmenu neutešenej situácie v činnosti DKNŠ bolo treba presadzovať konkrétne konštruktívne opatrenia. Ďalší postup čsl. delegácie v DKNŠ nastal po poradách v Pekingu v auguste 1954. Na základe týchto porád došlo k odvolaniu 2 zborov čínskych ľudových dobrovoľníkov. Bolo konštatované, že komisia mala značný medzinárodný význam a preto bolo vyvinuté všetko úsilie, aby DKNŠ bola zachovaná. Na pekingských poradách bolo rozhodnuté:

• dosiahnuť toho, aby komisia mohla pracovať pokiaľ možno jednotne a zväčšiť náplň jej činnosti / kontrola rotácie personálu a výmenu materiálu na sever/

• zlepšiť vzťahy ku Švédom a Švajčiarom

• zlepšiť atmosféru vzťahov s Američanmi vo Vojenskej komisii pre prímerie

Mimo toho bolo n a poradách zdôraznená potreba dodržania vonkajšieho

neutrálneho charakteru čsl. a poľskej delegácie. Bolo rozhodnuté vysielanie inšp. skupín zásadne neodmietať,dosiahnúť toho, aby mesačné hodnotenia rotácie personálu a výmeny bojového materiálu boli na budúce spoločné. Vďaka novému postupu veľmi skoro prevzala čsl. a poľská delegácia v DKNŠ iniciatívu. V septembri 1954 bolo po prvýkrát dosiahnuté spoločné hlásenie o rotácii personálu a výmene bojového materiálu za apríl 1954. Bola zrušená povinnosť hlásenia podtypov lietadiel a náhradných dielov. Z čsl. iniciatívy bolo prikročené k vypracovaniu nových smerníc pre činnosť inšp. skupín DKNŠ. Smernice boli koncom novembra 1954 dokončené a prijaté všetkými 4 delegáciami. Boli v nich stanovené lehoty pre hlásenia osôb a materiálu, boli v nich zakotvené povinnosti inšp. skupín vykonávať námatkové kontroly s momentom prekvapenia. V hláseniach sa začal prejavovať značný pohyb bojového materiálu v SINIDŽU A MANPO. Inšp. skupine bola povolená neobmedzená kontrola vrátane inšpekcie vo vagónoch, otváraní debien, predkladaním dopravných dokumentov a cestovných poriadkov.Toto všetko vytvorilo na severe úplne odlišnú situáciu v porovnaní s inšp. podmienkami na juhu, kde naopak došlo k zosilneniu najrôznejších obmedzení v kontrolnej činnosti. Autorita DKNŠ ako medzinárodného neutrálneho orgánu bola podstatne upevnená, kórejské prímerie jej daľšiu činnosť posilnilo a tak bol podaný dôkaz, že tento orgán je schopný plniť svoje mierové poslanie. Nepodarilo sa podstatnejšie zlepšiť atmosféru vo Vojenskej komisie pre prímerie. Snaha o likvidáciu komisie však neskončila. Dňa 27..1.1955 vlády Švedska a Švajčiarka predložili vládam ČĽR a USA memorandá, ktorých kópie dostali tiež vlády ČSR a Poľska. Obe vlády v týchto dokumentoch žiadajú úplnú likvidáciu DKNŠ alebo jej podstatnú redukciu. Vlády ČSR a Poľska vo svojich odpovediach odmietli zrušenie DKNŠ a poukázali na jej význam, ktorá jej doterajšia činnosť bola plne potvrdená. Vyslovili svoj zásadný súhlas s vykonaním redukcie za predpokladu, že bude vykonaná v súlade s DoP spôsobom ktorý nenaruší výkon funkcie komisie. Naproti tomu vláda USA vyslovila v marci 1955 otvorený súhlas na zrušenie DKNŠ. Na základe toho predložili Švajčiari a Švédi v apríli 1955 svoj návrh na redukciu DKNŠ. Obsahom návrhu bola koncepcia tzv.“ symbolickej existencie „ pretože nimi navrhnuté odvolanie inšp. skupín zo všetkých 10 prístavov by bola normálna kontrolná činnosť ukončená. Kontrolnú činnosť malo prevziať analytické oddelenie v Panmundžonu, ktorému by obidve strany podávali hlásenia o rotácii personálu a výmene bojového materiálu.

Pri potrebe udržať DKNŠ vzhľadom k budúcim potrebám bolo preto prikročené na koncepciu , ktorá znižovala jej praktickú inšp. činnosť. V DKNŠ sa uskutočnilo o otázke redukcie niekoľko neoficiálnych rokovaní starších členov, ktorých výsledkom bol spoločný list Vojenskej komisii pre prímerie z 2.5.1955 v ktorom komisia navrhla dočasné stiahnutie inšp. skupín z 2 miest na každej strane- Na list DKNŠ z 2.5.1955 reagovala ako prvá korejsko-čínska strana, ktorá na schôdzi VKP dňa 14.7.1955 vyslovila súhlas s návrhom DKNŠ týkajúceho sa jej redukcie. Strana VSN neodpovedala. Ukázalo sa, že im neišlo o redukciu, ale o úplnú likvidáciu kontrolnej činnosti DKNŠ na území pod jej vojenskou kontrolou. Dňa 5.8.1955 odoslalo juhokorejské min.zahr. vecí DKNŠ ultimátívnu notu požadujúcu odvolanie inšp. skupín z južných vstupných prístavov do 15.8.1955 pretože nemôže zaručiť osobnú bezpečnosť príslušníkov inšp. skupín DKNŠ. Proti čsl. a poľským príslušníkom DKNŠ došlo k demonštráciam vo všetkých vstupných prístavoch v Južnej Kórei. Demonštranti prichádzali pred ubytovne inšp. skupín, kde žiadali odchod čsl. a poľských členov. Došlo k daľšiemu obmedzovaniu činnosti inšp. skupín, ktorých členovia nemohli nakoniec vôbec opustiť ohraničený priestor za ostnatým drôtom, kde boli umiestnené ubytovne inšp. skupín. Nakoniec 30.8.1955 strana VSN odpovedala na list DKNŠ z 2.5.1955 a oznámila, že súhlasí s vykonaním redukcie. Na základe toho boli odvolané inšp. skupíny zo vstupných prístavov TAEGU a KANGMU v Južnej Kórei a ČONDŽINU a HUNGNAMU v KĽDR. Inšp. skupiny boli súčasne premenené v dvojnárodnostné inšp. skupiny, avšak už na konci októbra 1955 boli na území DKNŠ obnovené pokusy o daľšie oklieštenie tohoto orgánu. Stalo sa tak na 219 schôdzi DKNŠ 20.10.1955 a 220 schôdzi DKNŠ dňa 27.10.1955, kedy vtedajší švédský starší člen gen.Malling navrhol odvolanie všetkých stálych inšp. skupín zo vstupných prístavov. Ich funkciu by dostatočne nahradili pohyblivé inšp. skupiny. Čsl. a poľské delegácie však odmietli rokovať o odvolaní stálych inšp. skupín zo vstupných prístavov . Všetko sa prenieslo na diplomatickú pôdu. K novej kríze v DKNŠ, ktorá sa ukazovala už od jari 1956 ,došlo koncom mája a v júni 1956, kedy vyvrcholili snahy USA, kde bol hlavným exponentom starší člen VSN v VKP gen.Parks, ktorý usiloval o priamu likvidáciu DKNŠ alebo také oklieštenie jej právomoci, aby VSN mohlo neskoršie prehlásiť, že DKNŠ sa prakticky stala zbytočnou a že ju treba úplne zlikvidovať. Dńa 28.5.1956 sa vo Washingtone zišla porada 16 štátov Velenia spojených národov, na ktorej bol odmietnutý návrh strany KĽA-ČĽD z 9.4.1956 na zvolanie politickej konferencie zainteresovaných štátov. Štáty zúčastnené vo VSN odmietli požiadavku strany KĽA-ČĽD a ihneď dňa 31.5.1956 zasiela VSN DKNŠ list v ktorom oznamuje, že „ VSN dočasne zastavuje „ vykonávanie tých ustanovení DoP pri ktorých sa riadí výkonom právomocí stálych inšp. skupín v DKNŠ na území pod kontrolou VSN. Súčasne vyslovuje ultimatívnu požiadavku stiahnutia týchto skupín do 1 týždňa. Vláda ČĽR oznámila memorandom z 1.6.1956 zaslaným vládam štátov zastúpených v DKNŠ, že v snahe zachovať DoP berie úvahu ťažkostí Švédska a Švajčiarska s vysielaním veľkých počtov ľudí do komisie. Vláda KĽDR súhlasne pristúpila na dočasné odvolanie inšp. skupín zo vstupných prístavov s tým, že si DKNŠ podrží právo tieto vysielať do tých prístavov aj naďalej, lebo opatrenia VSN považovala len za prechodné. Dňa 4.6.1656 bola žiadosť staršieho člena švedskej delegácie gen.Bergenstrahleho zvolaná mimoriadna 250 schôdza DKNŠ. Gen.Bergenstrahlen odvolal sa na oznámenie VSN o nemožnosti činnosti inšp. podskupín na juhu a vystúpil s tézou o nemožnosti výkonu kontroly ani na severe. Odôvodňoval to tak, že výkon právomoci DKNŠ musí byť v rovnováhe.Čsl. delegácia v DKNŠ navrhla odoslanie spoločného listu DKNŠ VKP v otázke zloženia inšp. skupín, v ktorom komisia s odvolaním sa na list VSN z 31.5.1956 a list KĽA-ČĽD zo 4.6.1956 VKP doporučila súhlasiť so stiahnutím inšp. skupín s tým, aby bola zdôraznená dočasnosť tejto akcie.Taktickou odpoveďou VSN bolo druhé ultimátum DKNŠ predložené 8.6.1956 v ktorom bola DKNŠ požiadaná o okamžité stiahnutie všetkých inšp. skupín z juhu do 24 hodín. DKNŠ nemohla za danej situácie, kedy obe strany so stiahnutím súhlasili i cez úsilie čsl. a poľskej delegácie ako si vynútiť právo vrátiť sa k veci neskoršie a dať inšp. skupinám inštrukciu ku stiahnutiu, ku ktorému došlo z juhu 9.6.1956 a zo severu 11.6.1956. Na 260 schôdzi DKNŠ 14.6.1956 sa čsl. delegácia vysporiadala s americkým postupom. VSN ústami svojho staršieho člena gen. GARDA na 72 schôdzi VKP 7.6.1956 prehlásil, že „ VSN uznáva platnosť DoP a bude komisiu v demilitarizovanej zóne naďalej úplne a čestne informovať“ Obe strany VKP ďalej vyslovili ochotu spolupracovať s DKNŠ i v novej situácii. Rozhodujúcu úlohu zohralo vystúpenie čsl. delegácie 2.8.1956 na 267 schôdzi komisie, ktorá podrobila situáciu v DKNŠ jej funkcie a kompetencie dôkladnému právne politickému rozboru. Čsl. starší člen uviedol, že ani jedna zo sporných strán DKNŠ neoznámila, že neuznáva platnosť DoP ako celku či niektoré jej časti. Výsledkom všetkých týchto udalostí bolo, že DKNŠ pracovala v daľšom období na VSN „ Vy a fakty „ zásadne nezákonne a obmedzene. Čsl. delegácia v celej svojej práci v tomto období vychádzala zo zásady, že právny štatút a funkcie DKNŠ zostávajú nehľadiac na porušovanie zo strany VSN nezmenené aj naďalej, lebo na stanovenom usporiadaní DoP čo bolo platne nič nebolo zmenené. V nasledujúcej etape prakticky až do júna 1957,kedy došlo k daľším hrubým porušeniam ustanovení DoP bola stále jasnejšia snaha Američanov po zrušení § 13 d obmedzujúci dovoz zbraní do Kóree. Dňa 7.11.1956 preleteli 2 juhokorejské bojové lietadlá typu Mustang F 51 vojenskú demarkačnú čiaru. Prenikli hlboko nad severnú stranu, kde spustili streľbu na hliadkujúce lietadlá KĽDR. Tieto v sebeobrane 1 lietadlo VSN 40 km severne od vojenskej demarkačnej čiary zostrelili. V DKNŠ potom dochádza k niekoľkomesačným ostrým diskúsiam ukončených v októbri 1957. Toto obdobie bolo vôbec najtvrdšou periodou stretnutí v DKNŠ, lebo išlo o otázky súvisiace so samostatnou existenciou komisie a na jej daľšom trvaní mala KĽA-ČĽD mimoriadny záujem. Dňa 6.3.1958 preniklo lietadlo VSN typu Sabre do severnej časti a bolo zostrelené pozemnou obranou KĽA-ČĽD. dňa 21.7.1958 DKNŠ na svojej 381 schôdzi prerokovala zriadenie základne riadených striel v Čončunu, ktorý je v tesnej blízkosti demilitarizovanej zóny.

Otázka odsunu čínskych ľudových dobrovoľníkov z Kóree sa dostala znova na program rokovania 389 schôdze DKNŠ 9.9.1958. Posledné záverečné štádium odsunu ČĽD začalo dňa 25.9.1958 vo vstupnom prístave SINIDŽU. čsl. a poľské delegácie označili skončenie odsunu ČĽD za najvýznamnejšiu mierovú akciu podniknutú ododňa podpísania prímeria, avšak zostanú v Panmundžone a budú sa i ďalej podieľať na práci VKP.

Na rokovaní Valného zhromaždenia OSN cejlónský delegát vytýkal DKNŠ, že nevykonala kontrolu odsunu ČĽD z Kóree. Koncom r.1958 došlo k daľšiemu hrubému porušeniu DoP stranou VSN. dňa 16.12.1958 VSN oficiálne oznámilo, že doviezlo do Južnej Kóree riadené strely typu Matador. Na základe týchto a daľších skutočností čsl. delegácia ihneď na začiatku diskúsie vyslovila požiadavku, aby sa DKNŠ zaoberala každým činom týkajúcim sa či už priamo alebo nepriamo zachovania prímeria. Ukázalo sa znova, že čsl. a poľské delegácie sú jedinými skutočnými obhajcami nielen dodržovania prímeria, ale aj samostatného štatútu DKNŠ. Rozbor vtedajšej situácie k DKNŠ a aktivity západných delegácií naopak ukázal, že pomer západných delegácií v DKNŠ sa už počas druhej polovice roku 1958 a hlavne v r.1959 menil. Obidve západné delegácie v oficiálnych prejavoch stále častejšie oceňovali činnosť komisie ako kladný príspevok k udržaniu mieru v Kórei a k jej mierovému zjednoteniu. Z vývoja a vtedajšieho stavu spoločenských stykov vyplývalo, že západné delegácie sa venovali v dnešnej situácii úmyslom DKNŠ opustiť a tak privodiť jej likvidáciu. DoP , ktorá bola integrálnou súčasťou DKNŠ zostala i naďalej v plnej právnej platnosti.Stanovisko poľskej delegácie KĽDR a ČĽR k DKNŠ zostalo nezmenené. Vychádzajúc zo záverov správ, že aj keby komisii bola úplne znemožnená akákoľvek činnosť už jej samotná existencia mala a má veľký význam pre udržanie prímeria v Kórei a prispieva k zníženiu vojenského a politického napätia na celom Ďalekom východe.Vývoj situácie v komisii v posledných 3 rokoch /1956-1959/ jednoznačne ukázal, že komisia bola schopná i v nových podmienkach aktívnej činnosti nie ako orgán prevažne vojensko-technický, ale ako inštitúcia rýdzo politická.Zástupcom čsl. a poľskej delegácie v DKNŠ bolo hájiť právnu záväznosť ustanovení DoP a jej medzinárodne politický význam a na fóre komisie odhaľovať a pranierovať všetko, čo by mohlo v Kórei viesť k rozpútaniu novej vojny.Čsl. delegácia v DKNŠ konštatovala, 10.8.1959 /č.0141/OS/59/, že kontingent vojenských síl OSN je len symbolický a že bol aj taký počas korejskej vojny v jej začiatočnom obodbí v r.1950-1951. Strana VSN oznámila, že dobrovoľne poskytne pozostalým leteckej katastrófy / 7.11.1955/ 3 poľských dôstojníkov po 10 000 dolárov.Na 430 schôdzi dňa 26.7.1959 ktorá sa konala pri príležitosti 6. výročia podpísania prímeria a ustanovenia DKNŠ sa zúčastnil v zástupení ved. delegácie plk. Jan Skopal. Na začiatku augusta 1959 boli započaté stavebné práce na stavbe nových objektov pre čsl. a poľskú delegáciu, kde bola zároveň predložená požiadavka na dodanie vnútorného zariadenia v prvom štvrťroku 1960 /č.0251/OS-59 zo 14.9.1959/.Predseda vlády ČĽR Čou En Lai na konferencii vo Fenjane 14.2.1958 so zástupcami čsl. a poľskej delegácie v DKNŠ zdôraznil, že daľšie udržanie komisie má výsoký význam a že jej existenciu bude hájiť na medz. fóre a tiež priamou intervenciou vlády ČĽR.Obrat v postoji amerického styčného dôstojníka Commandera R.Manhinga voči čsl. delegácie v DKNŠ,ktorý sa udial 24.12.1960,kedy sa dostavil na spoločnú schôdzu pracovného spoločného sekretáriatu všetkých delegácií DKNŠ, kde sa ospravedlnil za svoje predchádzajúce konanie, že tak konal podľa príkazu. Postavenie DKNŠ k 1.6.1962 sa vyznačovalo abnormolitou. Komisia bola právne uznávaná a všetký 4 delegácie ju aj fakticky rešpektovali len na území pod vojenskou kontrolou KĽA-ČĽD. Na juh od demarkačnej čiary bola však situácia úplne iná. Južný signatár DoP, DKNŠ právne ako medzin. dozorný orgán prímeria uznával, ale od júna 1956,kedy VSN svojim jednostranným rozhodnutím zamedzilo kontrolným skupinám komisie vstup na územie nachádzajúcom sa pod jeho vojenskou kontrolou, pričom si vynútilo prakticky ich zrušenie. VSN udržovalo styky len s členmi švédskej a švajčiarskej delegácie. Členovia čsl. a poľskej delegácie mali prístup len do spoločnej konferenčnej oblasti, ale nie na územie pod vojenskom kontrolou VSN. K tomu pristúpila aj skutočnosť, že juhokorejská vláda neuznávala právne nielen DKNŠ ako medzin. dozorný orgán, ale nebrala právne na vedomie ani delegácie Švedska a Švajčiarska. Členov týchto delegácií prijímala v Soulu len ako súkromné osoby. I keď od podpísania DoP uplynulo v roku 1962 9 rokov a táto DoP bola a je vo vojenských kruhoch označovaná za najdlhšie prímerie v histórii vojenstva. Bolo potrebné konštatovať, že plnenie DoP neprinieslo uspokojivé výsledky. Veď len za obdobie september 1961 až december 1961 bolo 1615 prípadov porušovania DoP a od decembra 1961 do apríla 1962 224 prípadov porušovania DoP. Porušovanie DoP bolo v týchto oblastiach:

osoby alebo vozidlá boli bez označenia – 1754 krát, paľba z automatických zbraní – 70-krát, nosenie automatických zbraní – 20-krát, paľba z karabíny – 13-krát, preniknutie osôb na územie pod kontrolou KĽA / ČĽD - 5-krát, hod ručným granátom – 1-krát, iné detonácie - 3-krát, námorné preniknutie—29-krát, vzdušné preniknutie – 5-krát, neoprávnený vstup do priestoru pod kontrolou UNC – 2-krát, zadržanie člna na mori – 1-krát, vypúšťanie upútaných balónov s propagandou a s prieskumom – 1—krát.Celkom to bolo 1904 prípadov za obdobie od 1.9.1961 do 3.7.1962. Z času na čas dochádzalo aj k otepleniu vzťahov medzi DKNŠ a VSN. Hovorí o tom skutočnosť, že v dňoch 6.-7.10.1962 sa uskutočnil zájazd do Soulu. Došlo k otvoreniu južnej časti demilitarizovanej zóny do Južnej Kórei pre všetkých členov DKNŠ. Rad problémov , ktoré vznikli v medziobdobí dala strane KĽA / ČĽD podnet k tomu, že dňa 21.11.1962 zvolali 159 schôdzu VKP. Strana KĽA / ČĽD protestovala proti opakovanému prenikaniu vojnových lodí VSN do ústia rieky Han, ktoré dňa 6.11.1962 vyvolali na tomto území aj prestrelku.Vo vzťahoch medzi delegáciami ani v mesiaci október 1963 nedošlo k zmene vzťahu strany KĽA / ČĽD voči čsl. a poľskej delegácii v DKNŠ. Bol to vzťah navonok zdvorilý, úctivý, avšak v obsahu krajne nepriaznivý. Tento stav bol zapríčinený tým, že čsl.strana nebola stranou KĽA / ČĽD vôbec o ničom informovaná. Jej styk s čsl. stranou bol len na spoločenských podujatiach a i cez snahu čsl. predstaviteľov bol obmedzený len na najnutnejšiu spoločenskú zdvorilosť. Strana KĽD / ČĽD sledovala „ svoje ciele“ pričom vyhľadávala styk s predstaviteľmi západných delegácií. Snahou strany KĽA / ČĽD bolo čsl. a poľskú delegáciu izolovať. Išlo to až tak ďaleko, že čsl. delegáciu nepozývali na počesť alternátov do Kesongu. Tak si vytvorili podmienky stretnutí s alternátmi Švédska a Švajčiarska. Vzťahy medzi čsl.delegáciou a delegáciami Švédska a Švajčiarska boli veľmi korektné a zdvorilé. Medzi čsl. a poľskou delegáciou boli vzťahy i naďalej dobré. V uplynulých týždňoch mesiaca november 1963 nedošlo na hraniciach demilitarizovanej zóny k vážnym incidentom. Tento stav pri porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi kľudného obdobia bol prerušený zrážkou na hraničnej čiare dňa 13.11.1963 medzi severokorejskou vojenskou jednotkou a 8 člennou pozorovacou skupinou strany VSN. Ďalší incident sa udial v demilitarizovanej zóne 1.4.1964, kedy vo „ veľkom okruhu „ západne od Panmundžonu boli zadržaní čsl. príslušníci DKNŠ kpt.Hošek, kpt.Matějka, rtn.Horák a vojak Kužel príslušníkmi KĽA. K daľšiemu napätiu vzťahov medzi VSN a VKP došlo 18.5.1965,kedy bolo nad územím KĽDR zostrelené lietadlo L 19 strany VSN. Nenormálny stav v DKNŠ spôsobila aj čsl. strana pre dlhodobé neobsadenie funkcie vedúceho čsl. delegácie.Až v septembri 1964 bol ustanovený alternát plk.Karel Borský a od 1.7.1965 ako vedúci čsl. delegácie v DKNŠ. Alternátom bol menovaný pplk.J.Honzal. Pri príležitosti 12.výročia podpísania DoP v r.1965 sa uskutočnilo 213. zasadanie DoP v Panmundžone. Dňa 30.9.1965 v spoločnej bezpečnostnej zóne / Joint Security Aree / v tesnej blízkosti zasadacích miestností VKP a DKNŠ bol otvorený „ Dom slobody „ / Fredom House /. Pred ním bola odhalená socha starého korejského vojvodcu Ul Chi Mun Duka . Na jej podstavci je v korejčine a v angličtine vyrytý text: Na čestnú pamäť vlastencom Korejskej republiky a príslušníkom Spojených národov slúžiacich pod velením vojsk OSN, ktorí obetovali svoje životy počas „studenej vojny „ zúriacej v období vojenského prímeria medzi silami komunizmu a slobodného sveta títo hrdinovia - muži a ženy priniesli svoje obete, preto, aby sloboda a dôstojnosť jednotlivca ďalej žila v tragicky rozdelenej zemi.

Pre DKNŠ bol rok 1966 oproti predchádzajúcim rokom obdobím zvýšenej činnosti. Toto súviselo s vývojom situácie v oblasti demilitarizovanej zóny, kde sa zostrovalo napätie medzi obidvomi stranami. V druhej polovici roka už dostávalo nebezpečný charakter. V jesenných mesiacoch sa na zasadaní VKP dostavil záujem o DKNŠ, kedy hovorca strany VSN gen.Ciccolella navrhol, aby v prípade sťažností pre porušenie DoP bola použitá DKNŠ k vykonaniu inšpekcie.Čsl. delegácia spoločne s Poliakmi zastávala názor, že vykonávanie akejkoľvek inšpekcie zo strany DKNŠ po zrušení inšp. skupín v r.1957 bolo prakticky vylúčené a čsl. strana uviedla, že v tejto otázke by sa museli vopred dohodnúť signatári DoP. Švajčiari a Švédi sa so stanoviskom čsl. strany stotožnili. Porušovanie DoP bolo obojstranné. Strana VSN v r.1966 porušila túto dohodu v 8468 prípadoch. Z toho pozemné 8358, námorné 109, vzdušný priestor KĽDR 1-krát. Od r.1953 strany KĽA / ČĽD uviedli, že strana VSN 45 475-krát porušila DoP.Tieto údaje poskytol štáb KĽA v Kesongu. V r.1967 delostrelecká paľba opäť dunela poloostrovom. Raz zo strany KĽA / ČĽD z pobrežných batérií a inokedy zo strany VSN delostrelectvom 7.divízie na nepriateľa v demilitarizovanej zóne.280 výstrelov nepriateľskej paľby potopilo čln PCE-56 v januári 1967 pri východnom pobreží pričom zahynulo 39 členov posádky. Delostrelecká paľba sa uskutočnila v demilitarizovanej zóne proti ozbrojenému útvaru strany KĽA / ČĽD, ktorý vtrhol do južného sektoru nárazníkovej zóny. Jedno z najvážnejších narušení sa udialo 2.11.1966, keď 7 mužov z 8 člennej hliadky VSN bolo zabitých stranou KĽA / ČĽD. Dozorná komisia neutrálnych štátov prerokovala „ memorandum“ staršieho člena strany VSN zo dňa 25.7.1967. Na základe toho zaslala list VKP tohto znenia: Ako je všeobecne známe, strana VSN, ktorá od doby prímeria nezákonne dovážala do Južnej Kórei veľké množstvo bojového materiálu, čím porušovala DoP a v júni 1956 jednostranne vyhodila inšp. skupiny neutrálnych štátov z Južnej Kórei, aby mohla vo väčšom rozsahu otvorene upevňovať svoju vojenskú silu bez kontroly a obmedzení a týmto znemožnila činnosť DKNŠ. V júni 1957 strana VSN prehlásila, že sa zriekne dodržiavania § 13 DoP a nebude podávať hlásenia DKNŠ o výmene bojového materiálu List podpísal gen.Pak Joong Gook- starší člen KĽA / ČĽD.Incidenty pokračovali aj naďalej. Dňa 25.2.1967 vyhodili severokorejci domky II. americkej pešej divízie pričom 2 Američanov zabili a 18 bolo ranených. 16.7.1967 usmrtili 3 amerických vojakov. Za 6 mesiacov r.1967 bolo zabitých alebo zajatých 83 agentov zo Severnej Kórei. Starší člen vojenskej komisie pre prímerie americký gen.Marvin C.Demler povedal na schôdzi VKP 27.7.1967, že severokorejská kampaň násilia zahájená v októbri 1966 „ je najnebezpečnejším vývojom, ktorý sa deje od podpísania DoP pred 14 rokmi“.Gen.Demler pri tejto príležitosti predniesol varovania a prehlásil, že „ kedykoľvek a kdekoľvek severokorejskí vojaci ozbrojení agenti alebo záškodníci prekročia demarkačnú čiaru alebo pobrežné vody Korejskej republiky budú prenasledovaní, zabití alebo zajatí „. Medzi 15.-19.10.1966 bolo 22 juhokorejských vojakov zabitých pri 8 separatných incidentoch pozdĺž strednej a východnej časti demilitarizovanej zóny.Vyostrenie situácie v demilitarizovanej zóne vyústilo v Memorande juhokorejskej vlády členským štátom OSN 30.10.1967, lebo v r.1967 následkom narastajúcich vážnych porušení DoP KĽDR bolo zabitých 19 vojakov vojsk VSN a 92 vojakov Korejskej republiky a 195 ich bolo ranených. Príslušníci KĽA od mája do augusta 1967 zaútočili v 70 prípadoch. Kampaň bola zosilnená vyhodením nákl.vlaku 5.9.1967 a osobného vlaku 15.9.1967. Za prvých 8 mesiacov r.1967 bolo v Korejskej republike zabitých 202 ozbrojených severokorejcov a 68 bolo zajatých. Tento stav prinútil Spojené národy udržiavať v Južnej Korei svoje vojenské sily, aby zamedzili opakovaniu tragických udalostí r.1950. Demilitarizovaná zóna je 4 km široké pásmo, ktoré na 38 rovnobežke rozdeľuje Korejský poloostrov v dĺžke 225 km. Na tejto línii je 1000 výstražných tabulí, ktoré označujú hranicu 2 svetov. Dva kilometre pred touto hranicou sú vytrhané koľajnice a strážené závory ukazujú koniec všetkých ciest. Medzi KĽDR a Juhokorejskou republikou neexistuje žiadne spojenie po železnici, cestami, loďou, ba ani poštou. I keď v poslednej dobe dochádza pri rokovaniach k určitým ústupkom ako napr. stretnutie rodín, príprava spojenia a obnovenia železničnej trate, stále trvá nebezpečie vzniku nového konfliktu z hroziaceho vyzbrojovania KĽA raketovými zbraňami a jadrovým programom.Celých 40 rokov sa čsl.delegácia v DKNŠ /1953-1993/ podieľala spoločne s Vojenskou komisiou pre prímerie /VKP/ zloženou zo zástupcov bojujúcich strán KĽA, Čínskí ľudoví dobrovoľníci /KĽAČĽA/ a Velenie spojených národov /VSN/ zastúpené USA na dodržovaní DoP, ktoré bolo po 2 rokoch a 17 dnoch rokovaní podpísané 27.7.1953 v 10,00 hod. v Pagode mieru neďaleko Panmundžonu. Čsl. delegácie žili v strede 4 km demilitarizovanej zóny. Životný priestor bol obmedzený na 2 vychádzkové okruhy po nezalesnených vrcholkoch. Chodiť mimo vyznačené cesty bolo nebezpečné pre neodstránené staré míny. Mimo demilitarizované pásmo museli nosiť na ľavom rukáve vlajku DKNŠ, ktorá mala 4 farby- modrú, bielu, žltú a červenú. Tvorila štvorec rozdelený uhlopriečkami. Po oboch stranách zakopané armády s namierenými hlavňami. Nad ľuďmi visel a doposiaľ visí neustále nervové napätie, stála hrozba, ktorá z pohraničného konfliktu môže prerásť v novú vojnu.Aj za týchto podmienok niekoľko stoviek príslušníkov ČSĽA ,v ktorej pôsobilo niekoľko desiatok Slovákov, prispelo k udržaniu „ krehkého“ mieru na Korejskom poloostrove. Zato im patrí úcta a poďakovanie. Boli prví, ktorí po 2.svetovej vojne dohliadali na dodržovanie DoP nie dobrovoľne, ale na rozkaz MNO a z rozhodnutia vlády ČSR.

Zloženie čsl.delegácií v DKNŠ

K 20.11.1965 vedúci delegácie plk. Karel Borský od 16.4.1955-15.11.1966, nástupca gen.V.Toman vystriedal genmjr.Václava Tauša, pplk.Ján Honzal zástupca /alternát / k 20.11.1965, kpt.Jaroslav Rek sekretár, mjr.Antonín Duron-sekretár, kpt.Emil Zaoral,sekretár, mjr.Jaroslav Hošek-hospdár, mjr.Dominik Benka-hospodár,práp.Jaroslav Zolnirčík-spojár, des.Ján Mišík/Sokol/ - kuchár.

K 10.10.1967 vedúci delegácie genmjr.Vilém Toman od 8.2.1967- 4.7.1970, nástupca genmjr.JUDr.Zdenko Páv vystriedal plk.Karla Borského plk.Rudolf Malík,zástupca /alternát/, plk.Ján Honzal – zástupca/alternát/ k 10.10.1967

mjr.Peter Jungwirt, sekretár, mjr.Zdeněk Strnadel, sekretát, kpt.Valentín Ružič,zástupca sekretára, kpt.Ján Lišúch,zástupca sekretára, mjr.Dominik Benka,hospodár, mjr.Václav Chomát,hospodár, rtm.Pavel Brodil,šifrant, Štefan Hlavatý,spojár, vojak Jaroslav Seidler, kuchár, slob.Peter Handula,kuchár.

K 14.8.1970 vedúci delegácie genmjr.JUDr.Zdenko Páv, 14.8.1970-29.12.1971, nástupca genplk.Miroslav Šmoldas vystriedal genmjr.Tomana, plk.Ján Konôpka,zástupca/alternát/, plk.Rudolf Malík, zástupca/alternát/ /vedúci delegácie do 14.8.1970/, mjr.Petr Jungwirt, sekretár, kpt.Valentín Ružič,zástupca sekretára, mjr.Václav Chomát, hospodár, trm.Pavel Brodil,šifrant, voj.Ladislav Seidler, kuchár, plkJosef Šmída, zástupca /alternát/ vedúci delegácie do 15.4.1972/ mjr.Jiří Bednář, sekretár, kpt.Josef Lahoda, zástupca sekterára, pplk.Alois Pavelka, hospodár, práp.Jaroslav Stacho, šifrant, slob. Ján Zeman, kuchár.

K 15.4.1972 vedúci delegácie genplk.Ing.Miroslav Šmoldas, 15.4.1972-23.6.1976,nástupca genmjr.František Suchánek, vystriedal genmjr.JUDr.Zdenka Páva, plk.Josef Šmída, zástupca/alternát/ / vedúci delegácie do 15.4.1972/, plk. Anton Hnidka, zástup/alternát/, do októbra 1972, mjr.Jiří Bednář, sekretár, Miloslav Zboril, sekretár, Zdeněk Pagáč, sekretár, Michal Musil /dočasný alternát aj vedúci delegácie /, kpt.Josef Lahoda, zástupca sekretára, Roman Hronek, zástupca sekretára, Karel Hejč, zástupca sekretára, pplk.Josef Pavelka, hospodár, Ján Gatial, hospodár, pplk.Ján Mintál, hospodár, Svatopluk Mika, adm. pracovník, práp.Jaroslav Tichý, radista, Dvořáček,funkcia neuvedená, Zlámal, kuchár, Boruta, kuchár, Jícha, kuchár, Kouřil, kuchár.

K 16.4.1977 vedúci delegácie genmjr.František Suchánek,nástupca genmjr.Ing.Ján Gazík, CSc. vystriedal genplk.Ing.Miroslava Šmoldasa, plk.Vladimír Vella, zástupca /alternát/, /zástupca ved. delegácie 1977-1978 /, mjr.Ivan Zachar, sekretár, august 1977- február 1980, kpt.Zdeněk Schee,, zástupca sekretára, pplk. Ing.Pavol Hornok, hospodár, práp. Ján Melečinský, adm. pracovník, práp.Václav Hlaváč, spojár, slob. Miroslav Granačka,kuchár, práp.Karel Vlasák, adm. pracovník, Ľubomír Kopaj, dipl. pracovník, npráp.Jaroslav Tichý,radista, kpt.Marcel Klimo, ved. sekretariátu.

V roku1980 vedúci delegácie genmjr.Ing.Ján Gazík,CSc.1980-31.10.1983

plk.Zelenka - zástupca / alternát /, plk. Ján Čarný- zástupca / alternát /, plk.Ján Konôpka – zástupca / alternát /, /zást. vedúceho delegácie 1997-1998/, kpt.Zdeněk Schee - sekretár, kpt.Marcel Klimo - sekretár, Ľudovít Kopaj - zást. sekretára, pplk.Ing.Pavol Hornok - hospodár, plk.Červenka - hospodár, práp.J.Jedlička - radista a adm. pracovník, voj. Robert Orszagh - kuchár, npráp.Jaroslav Tichý - radista, mjr.Ivan Zachar - náčelník sekretariátu, pplk.Dominik Benka - hospodár, npráp.Karel Vlasak, -adm. pracovník,

Peter Ščigulinský – kuchár, slob. Miroslav Granačka – kuchár,kpt.Peter Fol.Ján Lišuch, kpt.Valentin Ružič.

V roku1984 vedúci delegácie genmjr.Ing.Jaroslav Ulehla, 1984-1987, pplk.Ing.Ján Konôpka, zástupca / alternát / /ved.delegácie v r.1987-1988/, plk.Chalupa -hospodár, plk.Tomášek, por.Jelínek - sekretár, práp.Milan Černý - spojár, práp.Ján Langer.

V roku 1.7.1987 vedúci delegácie genmjr.Jaroslav Kloc, 1.7.1987-20.4.1991

V roku1988 vedúci delegácie genmjr.Ing.Ján Martinský,

plk.Chalupa - hospodár, plk.Tomášek, por.Jelínek -sekretár, práp.Milan Černý - spojár, práp. Ján Langer.

V roku 1990 vedúci delegácie genmjr.Ing.Josef Černášek,1.10.1990-31.12.1991

V roku1992 vedúci delegácie genmjr.Josef Červáška, plk.Emil Němec - zástupca, kpt. Peter Folvarský

V roku 1992 vedúci delegácie genmjr.Ing.Ján Klocok, 25.8.1992-3.4.1993

plk.Miroslav Košek –zástupca / alternát /, mjr.Antonín Kubasa - hospodár, podpráp. Vladislav Machášek - spojár, rtm. Roman Lovčinský - kuchár

Zoznam osôb zo Slovenska pôsobiacich v DKNŠ v r.1953-1993

A/ vedúci delegácie v DKNŠ

1.genmjr.JUDr.Zdenko Páv-14.8.1970-29.12.1971

2.genmjr.Ing.Ján Gazík,CSc.-1980-31.10.1983

3.genmjr.Ing.Ján Martinský-1987-1988

4.genmjr.Ing. Ján Klocok, 25.8.1992-3.4.1993

B/ dôstojníci a práporčíci

1.mjr.Pavel Kováčik

2.plk.Rudolf Malík

3.plk.Anton Hnidka

4.plk.Ján Čarný

5.pplk.Ján Konôpka

6.kpt.Andrej Halajko

7.kpt.Miroslav Valach

8.kpt.Anton Cedzo - Trenčín

9.pplk.Pavol Hornok - Trenčín

10.pplk.Ján Mintál - Trenčín

11.pplk.Dominik Benka - Trenčín

12.mjr.Ivan Zachar

13.kpt.Vasil Gramata

14.rtn.Alexander Pereszlenyi

15.nprap.Karel Vlasák - Trenčín

16.pplk.Rudolf Gryc

17.kpt.Ľudevít Salát

18.rtn.Ľudevít Pomichal

19.npor.Ľubomír Fišer

20.plk.PhDr.Ladislav Šimovič

21.pplk..František Amroz

22.mjr.Rastislav Lacko

23.pplk.František Pavúk

24.pplk.Fraňo Pazúr

25.rtn.Ján Vrba

26.kpt.Jozef Kvaš

27.práp.Ján Melečinský

28.por.František Hutyra

29.ppor.Dalimir Stratil

30.pplk.Vojtech Vajda

31.pplk.Emil Štefan

32.kpt.Ľuboš Kopaj

33.kpt.Valentín Ružič

34.kpt.Marcel Klimo

35. kpt. Peter Folvarský

36. kpt. Ján Gatiaľ

1.Miroslav Abel

2.Antonín Baláž

3.Ján Baumgartner

4.Adolf Berka

5.Štefan Černáček

6.Ferdinand Fidam

7.Július Gabriš

8.Ignác Gelačák

9.Ladislav Janči

10.Ondrej Janko

11.Tibor Jankovits

12.Ondrej Koloda

13.Juraj Koribanič

14.Ján Krnáč

15.Emil Kubala

16.Martin Kunštár

17.Ľudevít Kuric

18.Ján Matikovský

19.Valent Michalovič

20.Augustín Miklovič

21.Karol Palán

22.Michal Piško

23.Jozef Richter

24.Jozef Roštár

25.Milan Satina

26.Alexander Szatmary

27.Imrich Timko

28.Gustáv Váha

29.Jozef Zajac

30.Emil Zrubák

31.Eduard Klein

32.Valerián Šimko

33.Ján Seman

34.Pavol Koščo

35.Emil Bukera

36.Jozef Krátky

37.Bernard Ďurech

38.Rudolf Jančo

39.Milan Muroň

40.Miroslav Granačka - Trenčín

41.Štefan Adzima

42.Arpád Bagoči

43.Jozef Krupa

44.Ondrej Laťák

45.Rudolf Lešundák

46.Ján Šesták

47.Vendelín Surovka

48.Jaroslav Zolnirčík

49.Jozef Poliak

50.Ján Dzúrik

51.Štefan Šprocha

52.Jaroslav Demian

53.Václav Holas

54.Ján Kozák

55.Ondrej Molnár

56.Štefan Polgar

57.Emil Štromajer

58.Anton Baláž

59.Vladimír Kvaltýn

60.Miroslav Borek

61.František Rybnikář

62.Ondrej Franko

63.Ľudevít Teplanský

64.Ludevít Karvay

65.Ján Zeman

66.Orno Ordog

67.Peter Handula

68.Robert Orszagh

69.Peter Ščigulinský

70.Ladislav Grepel

71.Emil Fedinandy

1.genpor.František Bureš

2.genmjr.Josef Hečko

3.genmjr.Václav Tauš

4.genmjr.JUDr.Oldřich Chýle

5.genmjr.Jan Hečko

6.plk.Karel Borský

7.genmjr.Vilém Toman

8.genmjr.JUDr.Zdenko Páv

9.genplk.Ing.Miroslav Šmoldas

10.genmjr.František Suchánek

11.genjr.Ing.Ján Gazík,CsC

12.genmjr.Ing.Jaroslav Ulehla

13.genmjr.Ing.Ján Martinský

14.genmjr.Jaroslav Kloc

15.genmjr.Josef Červaška

16.genmjr.Ing.Josef Černášek

17.genmjr.Ing.Ján Klocok