Rok 2019 je rokom kedy si Slovensko pripomína 75. výročie Slovenského národného povstania. V tomto príspevku si čitateľ pripomenie ten obrovský represívny aparát, ktorý pôsobil v rokoch 1939 - 1945 na Slovensku a ovplyvňoval životy obyvateľov Slovenska.Za uvedené obdobie prišlo o svoj život a majetok niekoľko tisíc ľudí ktorí položili svoj život, aby dnešná generácia mohla žiť v mieri.
Pre nacistické Nemecko predstavoval Mníchov len dielčie riešenie na ceste k ovládnutiu česko - moravského priestoru, k rozbitiu medzinárodne oslabeného československého štátu.Uspokojenie Nemecka mohlo priniesť len likvidácia " Rest Tschechei". Českomoravský priestor bol považovaný na línií Malých a Bielych Karpát za východnú prirodzenú hranicu veľkonemeckého priestoru , ako východzie nástupný operačný a tylový priestor k ďalším výbojom na severovýchod proti Poľsku a v perspektíve na juhovýchod na Balkán.Pri likvidácií zbytku českých krajín malo tak dôjsť k uzavretiu česko - moravského priestoru a k jeho oddeleniu od Slovenska.Už 14.marca 1939 nemecký generálny konzul v Bratislave Ernst von Druffel obdržal z Berlína telegram, že nemecké oddiely postúpia " až na čiaru Nové Mesto - východný svah Malých Karpát - údolie ,Váhu". Na akcii sa zúčastnili armádne jednotky viedenskej Heeresgruppe 5 ( Armádna skupina 5 ) pod velením Generala der Infanterie Wilhelma Lista, jeho XVII. armádny zbor z Linza ( veliteľ General der Infanterie Werner Kienitz ) zaisťoval zázemie pre okupáciu priestoru Malých a Bielych Karpát ( Malacky, Skalica, Senica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín) , zatiaľ jej VIII. armádný zbor z Wroclawi ( veliteľ General der Infanterie Ernst Busch ) zaisťoval oblasť severozápadného Slovenska  ( Čadca, Veľká Bytča, až k Púchovu ). Na západne Slovensko však prichádzali aj oddiely SS, nemeckej pohraničnej stráže, a nemeckej finančnej stráže, ale aj nemecký policajný a bezpečnostný aparát.Na okupácii západoslovenského územia sa podieľali oddiely Gruppe Engelbrecht (Skupina Engelbrecht ) postupovala z okupovaného rakúskeho územia, ďalej oddiely 4.leichte Division ( 4. ľahkej divízie ) prichádzali niekoľkými smermi z územia okupovanej Moravy a nakoniec oddiely 8. Infanterie - Division ( 8. pešej divízie ), ktoré vyrazili zo Sliezska.Vedľa príslušníkov Wehrmachtu nechýbali na čele jednotlivých pochodových prúdov ani príslušníci SS.Kolóny od Gruppe Engelbrecht ( veliteľ Generalmajor Erwin Engelbrecht ) a SS - Standarte " Der Führer " ( veliteľ SS - Standartenführer Georg Keppler ) podriadené XII. armádnemu zboru prekročili za obcou Lanžhot slovenské hranice a obsadzovali v rýchlom slede súvislý pás na východ od rieky Moravy ( Kúty, Malacky, Zohor, Lozorno) aby sa vydali do slovenského Záhoria s vojenskými cvičiskami. Zabrali Jabloňové, Pernek, Kuchyňa, Rárbok ( dnes Rohožník ), Plavecké Podhradie, Plavecký Svätý Mikuláš. Kolóna motorizovanej pechoty doprevádzaná rotou obrnených automobilov odbočila v obci Pernek na východ, prekonala sedlo Baba hrebeň Malých Karpát a na ich východným úbočiu obsadila obec Pezinok ( motorizovaný oddiel SS ) a zablokovala železničnú trať Bratislava - Trnava a križovatku ciest na mesto Senec a na mesto Modra ( dve čaty motorizovaného oddielu SS ). Do obce Svätý Jur vniklo na 280 nemeckých vojakov a do obce Račišdorf ( dnes Rača ) na 250 vojakov a 50 príslušníkov SS ( dve čaty ). V obci Vrbové pri Piešťanoch sa objavilo asi 800 príslušníkov SS. Nemci pôvodne nevylučovali ani obsadenie Bratislavy, a to jedným práporom. Od tohoto zámeru nakoniec ustúpili a priblížili sa len k jej západnému okraju. Hlavné síly Gruppe Engelbrecht sa tak nachádzali na východnom okraji Malých Karpát. Oddiely 4. leichte Division ( veliteľ Generalmajor Alfred Ritter von Hubicki ) mali podľa plánu postupovať v štyroch motorizovaných kolónach od Hodonína smerom na Holič, od Stráni na Moravské Lieskové, od Starého Hrozenkova smerom na dedinu Drietoma a Trenčín a od Valašských Klobouků na dedinu Nemšová kde sa predpokladalo, že obsadí východné úbočie Bielych Karpát ( Šaštínske Stráže, Senica, Brezová pod Bradlom, Myjava, Nové Mesto nad Váhom), aby došli do mesta Trenčín až po čiaru dotyku s jednotkami VIII. armádneho zboru postupujúce od severu.Časť jednotiek postupovala pozdĺž železničnej trate Vsetín - Horní Lideč - Lysá pod Makytou, aby prešli cez Lyský priesmyk, vnikli do mesta Púchova vydali sa na sever k mestu Považská Bystrica. Ďalší prúd smeroval od Púchova pozdĺž rieky Váh na juh, obsadili mesto Ilava a dorazili do mesta Dubnica nad Váhom a následne do mesta Trenčín. Ďalšia kolóna prešla cez Vlársky priesmyk a zaisťovala priestor Nemšová - Trenčín. Jednotky podriadené VIII. armádnemu zboru mali vyraziť na Turzovku a severným smerom obsadiť mesto Čadca a preniknúť až k poľským hraniciam a južným smerom obsadiť územie západne od čiary Žilina - Bytča - Považská Bystrica - Púchov. Smerom k zemskej moravsko - slovenskej hranici boli vyslaní v ústrety prichádzajúcim nemeckým oddielom styční dôstojníci vznikajúcej slovenskej armády. Nemci ich vôbec nerešpektovali.Nemeckí velitelia obdržali rozkaz, že Ríšskonemecká hranica pôjde po čiare západným okrajom Bratislavy a východným okrajom mesta Nové Mesto nad Váhom, - rieka Váh k mestu Žilina pri zaistení odsunu slovenských vojakov na územie vzniknutého Slovenského štátu, t.j. za rieku Váh. Minister obrany  Div. generál Ferdinand Čatloš ( Div. generál od 14.4.1939 a Gen. I.triedy od 15. alebo 17.5.1939  ) nariadil, že kde nieje na funkciu Slovák nech je ponechaný vo veliteľskej funkcii doterajší veliteľ, predovšetkým českej národnosti.Ďalej nariadil aby boli odzbrojení vojaci českej národnosti a posádky blízko demarkačnej čiary Nemecko - slovenskej, t.j. pozdĺž Váhu a odoslaní odzbrojení vojaci z Moravy a Čiech boli najkratšou cestou odsunutí na nemeckú stranu bezpodmienečne dňom 17.3.1939. Ďalšie posádky mali zaistiť vlakové transporty tak, aby 22.marca 1939 neboli na Slovensku žiadni vojaci z Čiech a Moravy. Posádky Bratislava, Malacky, Plavecké Podhradie, Modra, Senica, Pezinok, Turecký vrch, Trnava, Leopoldov, Nitra, Sereď mali odoslať odzbrojených vojakov českej národnosti najkratšou cestou do Bratislavy.
Najdôležitejším centrom  na severe okupovaného územia Slovenska sa stalo mesto Žilina, ktoré bolo posádkovým mestom.
V meste boli dislokované tieto útvary: Peší pluk č. 41 " Dr. Edvarda Beneše " - veliteľ škpt. pech. Rudolf Tesárek. Jeho I. prápor bol dislokovaný v Čadci - veliteľ npor. pech. Ľudovít Sozanský. Delostrelecký ( hrubý hipomobilný ) pluk č.110, Delostrelecký ( hrubý motorizovaný ) pluk č. 126, odlúčené oddelenie remontnej batérie č. 10 ( pre výcvik vojenských koní delostrelectva), odbočka Proviantného skladu č. 10, Vojenská továreň č. 4, Vojenská stavebný správa Žilina, 15. ( pozorovacia ) letka Leteckého pluku č. 3 " Generála letca M.R.Štefánika  a letecké poveternostné stanice. V ústrety nemeckým oddielom na prechod Turzovka - Hamry bol vyslaný kpt. pech. v zál. Jaroslav Rozhold, ktorý sa stal styčným dôstojníkom pri nemeckom vojsku.Nahradil ho por. pech. v zál. Halmoš, miestny funkcionár Hlinkovej gardy, ktorá hrala v prvých dňoch samostatnosti prim. Prvé nemecké oddiely prekročili moravsko - slovensku hranicu 15. marca 1939 v 16 hod. Bola to jednotka Maschinengewehrbataillon 15 - veliteľ Oberstleutnant Friedrich - August Schack, ktorý zaisťoval úsek od obce Konečná do Žiliny.Veliteľstvo práporu s 2 a 3 rotou obsadili kasárne Pešieho pluku 41 v Žiline - veliteľ škpt.pech. Rudolf Tesárek, 1. rota sa rozmiestnila v Kysuckom Novom Meste a 4. rota v Čadci. Do Žiliny dorazil 16. marca 1939 aj veliteľ 8. Infanterie - Division Generalleuttnant  Rudolf Koch ( - Erpach ) so štábom. Nemeckým vojakom sa dostalo oficiálneho privítania zo strany poslanca Vojtecha Tvrdého a komisára HG Emila Kianičku. Za vojenskú posádku škpt.pech. Karol Hasenberg. Generalleutnant Rudolf Koch sa ihneď dožadoval odovzdania plánu " ZH " - Zaistenia hraníc.Pod hrozbou násilia veliteľ posádky a veliteľ Pešieho pluku 41 škpt.pech.Rudolf Tesárek tieto dokumenty vydal. Veliteľ 16.divízie ( Ružomberok ) mjr. del. Jozef Turanec poznamenal: " A čo robil Čatloš  v tej istej dobe? Vydával prísne rozkazy Trenčínu, aby sa všetko nechalo na mieste Nemcom , a aby sa im nerobili ťažkosti.Pamätám sa , ako nariadil škpt. Tesárkovi, posádkovému veliteľovi v Žiline , aby ihneď vydal Nemcom česko - slovenské nástupové plány pešieho pluku 41 proti Poľsku. Nemci ho s revolverom v ruke nútili , aby plány vydal. On však odmietal, až ho k vydaniu plánov prinútil pán Čatloš". V meste sa objavil aj motorizovaný prápor SS - Leibstandarte " Adolf Hitler " a nemecká finančná stráž. Jednotky nemeckej 8.pešej divízie a príslušníci SS tak rabovali v Žiline a v jej širokom okolí. Aktivitou hýrila predovšetkým miestna časť HG. V meste hrala nemecká vojenská hudba, konalo sa slávnostné defilé a nechýbala vojenská slávnosť, pri ktorej si oblastný veliteľ HG s oddielom SS vymenili vlajky. Tiež sa tam objavilo aj 60 príslušníkov Luftwaffe ktorí z hangárov letiska odvážali na autách materiál, tak rýchlo že veliteľ nemal čas zaznamenať a kontrolovať odvážaný materiál.V Žiline Nemci obsadili budovy Štefánikových a Hurbanových kasárni. Na letisku v jednom objekte bola nemecká stráž a v druhom slovenskí vojaci od 15. letky - veliteľ por. let. Štefan Csákányi. Škola na dôstojníkov hrubého delostrelectva v zálohe - veliteľ kpt.del. Emil Némethy musela ubytovať 180 nemeckých vojakov. Obavu z nemeckého rabovania mal kpt.del. Ľudovít Stalmašek - veliteľ Delostreleckého pluku 126. Urýchlene urobil potrebné kroky na záchranu čiastky delostreleckého materiálu a to jeho prevozom do miest, kde niet nemeckej posádky, keď sa vydával za jednotku z Ružomberka kde bol dislokovaný Delostrelecký pluk 201, ktorá v Žiline len cvičila a do Ružomberka sa po cvičení vráti. Podarilo sa zachrániť aj časť materiálu z Vojenskej ( chemickej ) továrne 4 - veliteľ por.tech.zbroj.František Kuracina a dopraviť ho do Vrútok.Dňa 14.4.1939 prišli na krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave mjr. Heinrich Becker s Oberleutnanom Willy Rittlerom a dožadovali sa demontáže a odvozu chem. zariadení v Žiline a chem. skladiska v Skale pri Trenčíne ( dnes obec Skalka nad Váhom ). Nemci obsadili aj Dubnicu nad Váhom a Považskú Bystricu.Išlo im hlavne o zbrojovky, ktoré mali veľký hospodársky a vojenský význam. Nemecká vojenská správa zdôrazňovala, že je potrebné začleniť mestá Žilina, Považská Bystrica, Dubnica nad Váhom a Kubrá do plánovanej nemeckej ochrannej zóny.  Do závodu v Dubnici nad Váhom a jeho okoliu prišiel Oberst Jakob Ohnacker z nemeckej Zbrojnej inšpekcie pozemného vojska ( Feldzeug - Inspektion des Heeres ) za doprovodu pplk. tech.zbroj.sl. Ing. Josefa Krause z likvidujucého MNO v Prahe a škpt.tech.zbroj. sl. RTDr.Ing. Miloša Marka ako zástupca MNO v Bratislave. Nemecké oddiely SS - veliteľ SS - Hauptsturmführer Mallé obsadili závod v Považskej Bystrici 23.marca 1939. Dňa 12. apríla 1939 boli oddiely SS vystriedané nemeckými četníkmi v sile 30 mužov ktorým velil Leutnant Schrotta. Dubnicu nad Váhom navštívil Generalleutnat Franz Barckhausen 31.marca 1939.
Do Bratislavy prišla nemecká suita GŠ a finančných kruhov na čele s Generalleutnat Franz Barckhausen ako zvláštny splnomocnenec Hlavného veliteľstva nemeckej brannej moci ( Sonderbeautragten des Oberkommandos der Wehrmacht ).  Rokovali v dňoch 4. - 5. apríla 1939 s ministrom hospodárstva Gejzom Medrickým, ministrom financií Mikulášom Pružinským a MO gen. Ferdinandom Čatlošom o vojenskom materiálu ktorý sa má odovzdať Nemcom a ktorý má zostať pre plánované slovenské vojsko a jeho mobilizačné zásoby. Na Slovensku bol ponechaný Major im Generalstab Heinrich Becker ako styčný dôstojník Vrchného veliteľstva nemeckého pozemného vojska, ktorý obdržal z rozkazu gen. F.Čatloša  od náčelníka štábu krajinského vojenského veliteľstva škpt. gšt. Štefana Tatarku 13.4.1939 povolenie " navštevovať všetke vojenské posádky na území Slovenského štátu.Slovenská strana si uvedomila, že na základe Nemecko - slovenskej ochrannej zmluve z 18. / 23.3.1939 nebude prítomnosť Nemcov v okupovanom západoslovenskom území zrejme dočasná. Gen.F. Čatloš určil 31.3.1939 do zmiešanej slovensko - nemeckej komisie ktorá bude mať na starosti určenie zóny nemeckého vojska v Bielych Karpatoch pplk.pech. Eduard Lifka, škpt. gšt. Karol Peknik, škpt. pech. Jakub Roubal a škpt. pech. Robert Schneider.Slovensko podľa ochrannej zmluvy nesmelo udržovať v tomto priestore žiadne ozbrojené útvary.Len Hlinková garda si mohla v tomto pásme ponechať ručné zbrane.Miesto oslabeného novo vznikajúceho slovenského vojska tak nastúpila odhodlaná a všadeprítomná Hlinková garda pod velením Alexandra Macha.Obsadenie západoslovenského územia nemeckým vojskom 15. marca 1939 ráno a ozbrojené  šarvátky v slovensko - maďarskom pohraničí donútili prvú vládu Mons.ThDr. Jozefa Tisa , aby po krátkom zaváhaní požiadala Adolfa Hitlera o ochranu Slovenského štátu. Adolf Hitler tejto požiadavke stroho vyhovel v telegrame zo 16.marca 1939 čím uvoľnil priestor rokovaniam o tzv. ochrannej zmluve.Dňa 18.marca 1939 podpísal predseda vlády Slovenského štátu Mons.ThDr. Jozef Tiso vo Viedni " Zmluvu o ochrannom pomere " ( Schutzvertrag ) medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. V Berline bola potvrdená 23.3.1939. Podpísali ju štátny tajomník pre špeciálne misie Dr.Wilhelm Keppler a ríšsky minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop, za slovenskú vládu predseda vlády Mons. ThDr. Jozef Tiso, podpredseda vlády Dr. Vojtech Tuka a minister zahraničných vecí Dr. Ferdinand Ďurčanský.  Druhý článok tejto zmluvy umožnil Nemecku na území západného Slovenska zriaďovať vojenské objekty a držať ich vojenskou silou. Išlo o územie Záhoria, Malých a Bielych Karpát a Javorníkov.V dňoch 12. - 13. 8.1939 bola podpísaná Zmluva o ochrannom pásme " Schutzzone". Podpísali ju predseda vlády Mons.ThDr.Jozef Tiso, nemecký vyslanec v Bratislave Hans Bernard a veliteľ Nemeckej vojenskej komisie genpor. Franz Barckhausen. V tejto zóne uplatňovala výsostné práva nemecká branná moc. Rozhodujúcu výkonnú moc v zóne mal nemecký vojenský veliteľ. Nemecká armáda bez najmenších obmedzení aj bez súhlasu vlády SR budovala v Schutzzone vojenské objekty, udržiavala svoje posádky, disponovala podnikmi dôležitými pre zbrojnú výrobu, používala komunikácie a pod.Prvým cieľom bol hlavne vojenský Výcvikový tábor č. 1 pri Malackách ( tu sa usadil Generálmajor Erwin Engelbrecht  a jeho Grenzschutz - Absschnitt - Komando 30 ) a tábory Plavecké Podhradie, dvor Obora, Dúbrava, Rárbok,Turecký vrch a Nový dvor ( tu boli vyslani na záchranu voj. materiálu od Leteckého pluku č. 3 " Generála letca M.R.Štefánika " z Piešťan por. let. Ľudovít Kukorelli, šrtm. Bohumil Havlíček a rtm. Ján Chupek. Por. let. Ľ. Kukorelli v hlásení uviedol: " že to tam vypadá ako v koncentračnom tábore. Vojaci nesmú opustiť ubikácie. Nemecké vojsko je hrubé a s našimi dôstojníkmi sa jedná, ako s vojnovými zajatcami ". V druhej polovici marca 1939 bolo už územie západného Slovenska obsadené pomerne silnými jednotkami Wehrmachtu. Kontrolovali posádky v Pezinku ( tu mal stanovište gen. Wilhelm List, ktorý velil Heeresgruppe 5 ), Modre, v Malackách velil mjr. Ladislav Bodický ktorý sa dostal do konfliktu s gen. Engelbrechtom , ktorý mal dozvuky ešte aj v septembrovom poľskom ťažení, keď ho gen. Engelbrecht dával poľnému súdu, Plaveckom Podhradí, na Tureckom vrchu, v Senici, Myjave  velil major Thümmel vo funkcii posádkového veliteľa Ortskomanda 50,  Nové Mesto nad Váhom okupoval Kavallerie - Schützen - Regiment 10 (Pluk motorizovaného jazdectva 10 v sile 1200 - 2000 mužov, ktorému velil Oberstleutnant Walther Brehmer, v Trenčíne, Istebníku, Skalke, Nemšovej a Žiline.Minister obrany gen. F.Čatloš mal rozporu plné nariadenia.Na jednej strane kategoricky nariadil, aby v prípade nerešpektovania slovenských záujmov bez rozmýšľania strieľali do nemeckých plieniteľov. Príkladom je činnosť por. Horvátha na strelnici v Hlbokom kde osobne mu prísne rozkázal, aby nevydával Nemcom delostrelecký materiál, ktorý jednoducho brali ako vojnovú korisť, odvolávajúc sa na majetok skladov z Nemšovej.Na rozdiel od tvrdenia gen. F. Čatloša veliteľ 16. divízie mjr. del. Jozef Turanec poznamenal: " Ako sa len pán Čatloš rozčuľoval, keď npor. Horváth na strelnici ukryl moderné delá zo Škodovky a chcel ich previesť do Bratislavy. Priam reval, že Horvátha zavrie, nariadil delá gen. Engelbrechtovi vydať, hovoriac: " Nemcom musíme byť povďační, oni nás oslobodili a oni nás aj vyzbroja modernejšími zbraňami". Zo Senice sa musel Peší pluk 33 veliteľ kpt.pech. Elemír Beskid vysťahovať do 4.4.1939. Ultimátum na vysťahovanie obdržal od Hauptmanna Wieschemanna z Panzer - Abwehr - Abteilung 50. Veliteľ 9. divízie škpt. del. Štefan Majerčík nariadil zmenu posádky pre I. prápor Pešieho pluku 33 veliteľ por. pech. Martin Ďuriš - Rubanský, ktorý doposiaľ mal sídlo v Modre, do Trnavy a pre náhradný prápor Pešieho pluku 39 veliteľ npor. pech. v zál. Ján Kulík, ktorý mal sídlo v Pezinku do Bratislavy. Ultimátum na vysťahovanie doručil Hauptmann Wieschemann.V Novom Meste nad Váhom Oberstleutnant Brehmer stanovil termín vysťahovania z posádky do 8.4.1939. Do okresu zamierili aj orgány nemeckej pohraničnej stráže, nemeckej finančnej stráže, nechýbali ani tajná štátna polícia ( Gestapo ), a tiež oddiely SS pod velením SS - Scharführela Hans Kollera. Velitelia útvarov chceli zachrániť čo sa len dalo, lebo Nemci skonfiškovali dispozičné zásoby MNO spojovacieho a ženijného materiálu, všetkých zborov na Slovensku a III. zboru z Moravy. Velitelia útvarov navrhli presťahovať Telegrafný prápor do Trnavy, Telegrafný sklad do Piešťan, Ženijný pluk do Bratislavy alebo na rozkaz do miest , kde to bude isté pred Nemcami.Slovenské jednotky dislokované západne od rieky Váh však od nemeckého veliteľstva Heeresgruppe 5 obržali ultimátum, aby sa z tohoto priestoru vysťahovali v dňoch 12. - 13.4.1939.
Najdôležitejším posádkovým mestom na Strednom Považí bolo mesto Trenčín.
Pozdĺž rieky Váh boli rozmiestnené útvary a veliteľstvo V. zboru nad ktorým prevzal velenie 14.3.1939 mjr. gšt. Štefan Jurech od gen. Valentína Pozdíška.V Trenčíne boli dislokované tieto veliteľstva a útvary:  Stavebné riaditeľstvo V.zboru, veliteľstvo 15. divízie - veliteľ škpt. pech. Jozef Martin Kristin, ktorý bol aj veliteľa posádky, Peší pluk č. 17 - veliteľ plk. Valentín Pozdíšek, náhradný oddiel Delostreleckého  ( protilietadlového ) pluku č. 153, Automobilový prápor č.3, Zborová zbrojnica č.5, Automobilová zbrojovka č. 2, odbočka Proviantného skladu č. 10, veliteľstvo Evidencie koní č. 13, veliteľstvo Evidencie motorových vozidiel č. 5. Proviantný sklad V.zboru bol dislokovaný v Nemšovej kde bolo samostatné posádkové veliteľstvo. Tu bola dislokovaná Vozatajská eskadrona č.9 - veliteľ mjr.jazd. Jan Švarc, Augmentačný sklad - správca práp. jazd. Alois Ferda. V Trenčíne sa objavilo v prvej vlne 500 až 800 nemeckých vojakov. Boli to dve roty vojakov a viacero vojenských a pancierových vozidiel Aufklärungs - Regiment 9, veliteľ Oberstleutnant Bruno Ritter von Hauenschild, ktorý v Trenčíne prevzal výkonnú moc a ktorý sa okamžite zaujímal o vojenský materiál.Tieto jednotky prišli pod velením Oberstleutnanta Josefa Vichytila z priestoru Drietoma - Kostolná a ďalší pricestovali vlakom.Neskoršie bola v Trenčíne zaznamenaná prítomnosť vojakov z Artillerie - Regiment 102 veliteľ Oberst Werner Kampfhenkel. Privítanie nemeckých vojakov sa uskutočnilo 17. marca 1939 , kedy sa zišla skupina miestnych Nemcov, zástupy miestnych obyvateľov a asi stovka slovenských vojakov. Medzi inými rečníkmi pozdravil nemeckých vojakov tiež posádkový veliteľ škpt. pech. Jozef Martin Kristin. Na veliteľstvo V.zboru prišla telegrafická výzva na evakuáciu útvarov z Nového Mesta nad Váhom a Nemšovej. Posádkové veliteľstvo z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína, náhradný prápor Pešieho pluku 33 z Nového Mesta nad Váhom do Trnavy, náhradné prápory Ženijného pluku 4 a Ženijného pluku 6 do Topoľčian, Ženijný sklad 2 do Topoľčian a Hlohovca, Telegrafný prápor 3 a Telegrafný sklad 1( mužstvo, dopravné prostriedky, dielne, časť materiálu ) do Trnavy a ( cenný materiál ako prístroje, kabely ) do Piešťan, posádkové veliteľstvo z Nemšovej do Trenčína, Vozatajskú eskadrónu č.9 veliteľ mjr. jazd. Jan Švarc do Dragunského pluku 3 v Hlohovci ( mužstvo slovenskej národnosti bolo už v marci 1939 premiestnené z Nemšovej do obce Zlatovce ) Zborový proviantný sklad 9 do Zvolena a útvary z Istebníka nad Váhom do Piešťan.Severne od mesta Trenčín po pravom brehu Váhu v priestore Pruské bolo asi 1200 vojakov ktori obsadili Borčice - Liborča ( dnes súčasť Nemšovej ). Nemšovú a mosty cez rieku Váh obsadili prápory Kavallerie - Schützen - Regiment 11 veliteľ Oberst Wilhelm von Appel. Veliteľ V.zboru mjr.gšt. Štefan Jurech hlásil do Bratislavy " že pobyt nemeckých vojakov tu má charakter okupačný".
Celé útvary slovenskej armády nútili odovzdávať zbrane, ich mužstvo i dôstojnícky zbor sa snažili izolovať v priestoroch kasárni.O záchranu protilietadlového delostrelectva z Trenčína sa snažilo letectvo.Hľadalo pre náhradný oddiel Delostreleckého pluku 153 - veliteľ npor. del. Jozef Babala ubytovací priestor v Štefánikových kasárňach v Piešťanoch.Oddiel bol prechodne umiestnený v objektoch skladu v Trenčianskych Biskupiciach, kde našiel úkryt aj material zo Zlatoviec  ( Istebník ). Nemci hromadne brali výzbroj, výstroj, vojenské zásoby a materiál a odvážali všetko za hranice. Zaberali muničné sklady i továrne v Dubnici nad Váhom, Myjave, Starej Ture, Považskej Bystrici, kde sa vyrábali produkty pre armádu. Nemecké vojsko odviezlo zo Slovenska ako korisť po bývalej čs. armáde materiál, ktorý dosiahol v marci - apríli 1939 úhrnu hodnotu 1 496 582 681, 85 Ks.
Situáciu v Bratislave mali nacisti plne pod kontrolou z Viedne.
Hlavne však prostredníctvom posádok dislokovaných v obciach Petržalka ( Engerau ) a Devín ( Theben ), ktoré Nemecko strategicky zabralo ešte po mníchovskej dohode v októbri a novembri 1938. Občania Nemecka tam mali právo súdnej exteritoriality. Aj miestni slovenskí občania boli vo vojenských a bezpečnostných záležitostiach podriadení nemeckým orgánom.Minister obrany Ferdinand Čatloš zostavil organizačnú komisiu  na čele s plk. del. Alexandrom Čunderlikom, plk. pech. Antonom Pulanichom a škpt. Emilom Novotným, ktorá do 27.4.1939 vypracovala prechodnú organizáciu slovenskej brannej moci a prechod slovenskej armády z doterajšieho stavu do novej organizácie s vedomím, že nebola známa podrobná situácia u jednotlivých útvarov. 
Kysuce ako nástupný priestor nemeckého Wehrmachtu a Waffen SS proti Poľsku
Dňa 12.júna 1939 nemecké velenie určilo úlohy pre  prieskum terénu pre nástupový priestor 7. pešej divízie, ktorý sa uskutočnil v dňoch 15.- 19.6.1939 v priestore Žilina, Turzovka, Makov, Veľká Bytča. Na trase Žilina - Turzovka sa budovalo spojenie a nemecké vymeriavacie oddelenie skúšalo možnosť použitia obrnených vozidiel v okolí Čadce a Turzovky. Už 21.6.1939 sa začali sústreďovať nemecké jednotky v priestore Dlhé Pole - Makov - Turzovka - Biely Kríž. Cesta Trenčín - Žilina - Čadca - Skalité bola na oboch stranách rozkopaná, navážaná štrkom a valcovaná. Jednotky 7. pešej divízie Wehrmachtu boli už 11.8.1939 v určených priestoroch. Veliteľstvá 7. a 19. pešieho pluku mali stanovisko v Turzovke a 62. peší pluk v škole v Staškove. I keď dohoda o ochrannom pásme vznikla až 12.8.1939. Nemci obsadili toto územie bez ozbrojeného odporu už druhý deň po vyhlásení samostatnosti Slovenska 14.marca 1939, čo dokumentuje aj príchod jednotiek Wehrmachtu na horné Kysuce 15.3.1939 do Turzovky. V júli 1939 prišiel do Turzovky oddiel Festungs Pionier a 3. augusta 1939 ďalšie jednotky.Boli ubytovaní  skoro v každom dome, najmä v centre, na Vyšnom Konci, v Predmieri, v Korni a Kline.Nemecki vojaci 31.8.1939 z Turzovky odišli a nad ránom 1.9.1939 nad Turzovkou preleteli roje nemeckých lietadiel útočiacich na Poľsko. Dňa 8.8.1939 prišli jednotky Wehrmachtu aj do  Zákopčia. V Trenčíne boli na námesti Andreja Hlinku 25.3.1939. Incident pri Jablunkovskom tuneli 25.8.1939  jednotkou " K " wroclawského oddelenia Abwehru ( Abwehrstelle Breslau) " Kampfororganisation Jablunkau" od 8. armadného zboru vo Wroclavi pod velením Leutnant. Dr.Hansa Alberta Herznera a politického vedúceho Franza Maya. Na Kysuciach boli v predvečer invázie do Poľska v plnej sile rozmiestnené oddiely  7.pešej divízie ( 7. Infanterie - Division ) armádnej skupiny Juh ktorej od 1.8. do 30.9.1939 velil v Generalmajor Eugen Ott. Dňa 30.9.1939 Generalmajora Eugena Otta vystriedal Generalleutnant Eccard Freiherr von Gablenz. Operačným dôstojníkom bol Oberstleutnant Paul Reichelt). Divízia sa skladala z 19.,61.a 62. pešieho pluku ( Infanterie Regiment), 7.motorizovaný protitankový pluk ( 7.  Panzerabwehr Bataillon ( mot.), 7. prieskumný pluk ( 7. Aufklärungs Bataillon ), 7. delostrelecký pluk ( 7. Artillerie - Regiment), 7. rezervný poľný pluk ( 7.Feldersatz - Regiment ), 7. spojovací pluk ( 7. Nachrichten - Abteilung - Regiment),7.ženijný pluk ( 7.Pionier - Regiment ) a zásobovacie jednotky ( Versorgungseinheiten ). Posledný deň augusta 1939 prichádzali do Čadce , kde obsadili dôležité body. V noci na 1.9.1939 sa nemecké vojsko presúvalo cez Svrčinovec a ďalšie obce do Poľska. Dňom 1. septembra sa začala 2. svetová vojna. Už na druhý deň zriadilo nemecké velenie v bývalých kasárňach v Čadci poľnú nemocnicu. Na Slovensko boli z Protektorátu Čechy a Morava premiestnené jednotky Wehrmachtu - 2. tanková divízia, veliteľ gen. tank. vojsk Rudolf Veiel, tri horské divízie a 4. ľahká divízia.
Jednotky Wehrmachtu na Slovensku pri útoku na Poľsko 1.9.1939:
Údaje o mieste a dátum pobytu sú doložené na základe poštových zásielok, ktoré príslušníci Wehrmachtu odosielali zo Slovenska domov v mesiacoch august - október 1939.
Zlín 22.3.1939 4.LD,( do Žiliny prišla 26.8.1939 )
Hranice na Morave 9. batéria 156.del.pluku 56. Infanterie - Division prišla na Slovensko v septembri 1939
Makov 24.- 25.8.1939 XVIII.AK
Žilina 26.8.1939 jednotky XVIII.AK. 4. LD, 2.Grenadier - Division, 30.8.1939 jednotky 3. Grenadier - Division, 31.8.1939 jednotky XXII.AK,  2.-13.10.1939 jednotky 7. Infanterie - Division
Bytča 11.- 31.8.1939 7.Infanterie - Division
Trenčín 17.3. 1939, 27.8.1939
Martin 29.-31.8. 1939 2.PzD, 31.8.1939 3. Grenadier - Division
Vrútky 6.9.1939 3.rota 604.zdravot.transport.oddielu 14.A
Sučany 26.9.1939 3.malá automob. kolóna 156. kolóny 56.Infanterie - Division
Ružomberok 1.9.1939 XXII.AK, 6.9.1939 3.rota 604.zdravot.transport.odd.14.A
Terchová 29.- 31.8.1939 2.PzD, 14.9.1939 
Trenčianske Teplice 3.9.1939 - 2. rota 54.spoj.oddielu 1. Grenadier - Division, 5.9.1939 - XXII.AZ
Oravský Podzámok 24.- 27.8.1939 4.LD,
Trstená 27.- 31.8.1939 4.LD
Tvrdošín 1.- 2.9.1939 XVIII.AK, 2.-4.9.1939 XXII.AK
Hlohovec 2.9.1939
Bratislava 4.9.1939 štáb 54.náhr.práporu 1.Grenadier - Division1.GD
Prievidza 5.9.1939 2.Grenadier - Division
Smolenice 9.9.1939 3.čata 608.strážnej roty 57.Infanterie - Division 
Tatranská Lomnica 6.9.1939 3. rota pluku horských myslivcov poľná pošta 22202 -1. horská divízia poľná pošta 54 a taktické čísl 54b,
V.Tatry 30.GK, 6.9.1939 - 54. zdravotnícka rota 1.Grenadier - Division, 8.9.1939 - štáb 617. dp zvláštneho určenia, 10.9.1939 - 4. rota 192.pp 57.Infanterie - Division
Poprad 31.-8.- 3.9.1939 2.Grenadier - Divission, 2.9.1939 16.rota 99. pluku hor. myslivcov 1.Grenadier - Division, 6.9.1939 57.Infanterie - Division
Spišská Sobota 2.9.1939 1. Grenadier - Division
Podolinec 3.9.1939 1. Grenadier - Division, 5.9.1939 štáb 99.pluku hor. myslivcov 1. Grenadier - Division, 5.-6.9.1939 XVIII. AK, 14.9.1939 62. rota práporu zem. strelcov XVI/W
Kežmarok 4.9.1939 XVIII.AK
Krompachy 1.?9.1939, 56.pešia divízia taktické číslo 479b a poľná pošta č.156
Marhaň 16.9.1939, 3.čata 157.žen.roty 57.Infanterie -  Division,taktické číslo 157b a poľná pošta č.157
Prešov 8.-9.9.1939 57.Infanterie - Division, 9.9.1939 157.dielenská rota 57.Infanterie -  Division,11.9.1939 3.malá autokolóna 156.kolóny 56.Infanterie - Division, 13.9.1939 156.veterinár.rota 56.Infanterie - Division, 4.rota 171.pp 56.Infanterie - Division, 15.9.1939 156.diel. rota 56.Infanterie - Division, 1.- 8.10.1939 1.Grenadier - Division, 10.10.1939 1.sekcia 156.čaty sanitných vozov 56.Infanterie - Division D,  6.-13.10.1939 7.Infanterie - Division, 11.-14.9.1939 56.Infantery  division, 20.9.1939 3. Grenadier - Division, z.b.V.  a z.b.V. Prešov ?
Široké 8.-9.9.1939 56.Infanterie - Division
Dobšina 9.10.1939 Hranič. pásmo 30
Bardejov 5.-7.9.1939 1. Grenadier - Division
Svidník10.9.1939 57.Infanterie - Division, 18.9.1939 3. Grenadier - Division
Giraltovce 15.9.1939 56.Infanterie - Division
Medzilaborce 18.9.1939, 56.Infanterie - Division taktické číslo 479b a poľná pošta č. 156
Hlinková garda a Pohotovostné oddiely HG:
Vodca Mons.ThDr. Jozef Tiso ( predseda HSĽS a vlády Slovenskej autonómnej krajiny 14.3.1939, prezident Slovenskej republiky od 26.10.1939 . Hlavný veliteľ ozbrojených zložiek na Slovensku.
Hlinková garda pôsobila ako polovojenská organizácia HSĽS v rokoch 1938 - 1945. Osobitnú úlohu v jej rámci mali Pohotovostné oddiely HG, ktoré boli koncom II.svetovej vojny nasadené do policajno - vojenských akcií po boku jednotiek SS, Wehrmachtu, SIPO, SD a slovenskej Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB )proti vojenským a civilným občanom na území Slovenskej republiky. Rozkaz na budovanie vojenských jednotiek ( POHG) vydal Otomar Kubala 8.9.1944.Spolupráca POHG s nemeckými orgánmi bola daná už prvým rozkazom náčelníka HG, v ktorom nariadil všetkým veliteľom " úzku spoluprácu s veliteľmi a nemeckými vojenskými činiteľmi". V POHG sa sústreďovali najradikálnejšie sily v rámci HG. Dňa 22.11.1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne sa dohodli na užšej spolupráci s nemeckými bezpečnostnými jednotkami. Spolupracovať s nemeckou bezpečnostnou políciou SIPO, službou  SD, Heimatschutzom a Einsatzkommandami 13 a 14.
 Stíhaci zväz Slovensko ( krycie meno Jozef ) Jednotka ( Abwehrgruppe 218  -  Edelweis veliteľ por. M.Kaniok mala sídlo v Kremnici
Špeciálnou jednotkou od bojovej skupiny Schill. Veliteľ SS - Obersturmführer Dr. Werner Pawlofski.
1.čata veliteľ SS - Untersturmführer Ferdinand Sonneberger
4.čata veliteľ Oberscharführer  Ing. Werner Tutter. Príslušníci čaty Miroslav Dlhoš, Ladislav Klisenbauer  
Velitelia Hlinovej gardy:
Jozef Baxa 1. veliteľ HG od 28.7.1938 keď HG pôsobila ako spolok. Karol Sidor od 6.10.1938  a 14.3.1939 sa vzdal funkcie.
Alexander ( Šaňo ) Mach od 14.3.1939 - 21.5.1940, František Galan od 21.5.1940 - 29.7.1940, Alexander Mach od 29.7.1940 - 5.9.1944
NŠ HG a zástupca hlavného veliteľa HG:
Otomar Kubala od 30.7.1940 - 20.5.1942, Karol Danihel od 20.5.1942 - 8.9.1944, Otomar Kubala od 7.9.1944
Župné veliteľstva HG a ich velitelia 1939 - 1940
1.Podunajská - Bratislava - Vojtech Horák, Ing.Pecho - Pečner