Vojenské udalosti v roku 1944 predznamenali neodvratnú porážku vojsk nacistického Nemecka a Japonského cisárstva. Červená armáda 4. januára 1944 oslobodila Bielu Cerkev. Bojov za oslobodenie sa zúčastnili aj vojská 1. ČS AZ. V Talianskej Verone bol 10.1.1944 vynesený rozsudok smrti nad 18 členmi bývalej " veľkej fašistickej rady ", medzi nimi boli Ciano a de Bono. Dňa 16.1.1944 sa gen. D.Eisenhower ujal funkcie vrchného veliteľa spojeneckých expedičných síl. Americké vojská sa 22.januára 1944 vylodili pri Nettune, južne od Ríma. Mesto Leningrad bolo 27.1.1944 úplne uvoľnené od nemeckého obkľúčenia.V dňoch 15.2. - 18.5.1944 sa uskutočnili boje o Monte Cassino.Dňa 31.2.1944 Červená armáda vstúpila do Rumunska. Vojská 1. UF dosiahli 8.4.1944 štátnu hranicu Československa. Americké letectvo v sile 1000 lietadiel bombardovalo 29.4.1944 Berlín. Dňa 6.6.1944 zahájili Anglo - americké vojská vyloďovaciu operáciu OVERLORD do severného Francúzska. Americké lietadlá vykonali 16.6.1944 nálet na Bratislavu.Vojská 3. bieloruského frontu 3.7.1944 oslobodila Minsk. Dňa 20.7.1944 bol vykonaný atentát na A. Hitlera ktorý ho prežil. Červena armáda 3.8.1944 prekročila rieku Vislu. Francúzske vojská 25.8.1944 oslobodili Paríž a Marseille.V tento deň Rumunsko vyhlásilo vojnu Nemecku.Dňa 1.8.1944 začalo Varšavské povstanie. Zemská armáda ( AK ) kapitulovala 3.10.1944.Dňa 29.8.1944 v 10,00 hod. Nemecké jednotky prekročili hranice Slovenska. V 20,00 hod. začalo platiť heslo " Začnite s vysťahovaním.  Začalo Slovenské národné povstanie.Čs. exilová vláda v Londýne poverila velením nad 1. ČSA na Slovensku gen. Jána Goliana. SNP svojim rozsahom patrilo k najmohutnejším protinacistickým hnutím v Európe. SNP tvorí najslávnejšiu kapitolu v novodobých dejinách slovenského národa.Dňa 8.9.1944 Bulharsko vypovedalo vojnu Nemecku. Fínske vojská začali boje proti nemeckým vojskám 1.10.1944.Dňa 6.10.1944 priletel na povstalecké územie gen. Rudolf Viest, ktorý sa ujal velenia nad povstaleckými jednotkami.Dňa 6. októbra 1944 prekročili jednotky 1. ČS AZ v priestore Duklianskeho priesmyku čs. hranice. Začalo oslobodzovanie Československa.Dňa 25.10.1944 sa odohrala veľká námorná bitka medzi japonským a americkým loďstvom pri Filipínách. Užhorod oslobodili vojská ČA 27.10.1944. D. Roosevelt bo 8.11.1944 po štvrtý raz zvolený za prezidenta USA.V tento deň Nemecké vrchné velenie vydalo správu o potlačení SNP. Americké vojská 19.11.1944 dosiahli rieky Rýn. Vojská 4. UF oslobodila Michalovce a Humenné a 1.12.1944 Trebišov. ČA oslobodila 15.12.1944 Šahy, 21.12.1944 Rimavskú Sobotu, 24.12.1944 Levice. Dňa 20.1.1945 boli oslobodené Prešov a Košice. V Ardenách boli 26.1.1945 porazené nemecké vojská. V dňoch 4.- 11.2.1945 sa uskutočnila Jaltská konferencia J.V.Stalina, D.Roosevelta a W.Churchilla.ČA 13.2.1945 dobyla Budapešť.Dňa 14.1.1945 Američania bombardovali Prahu. Dňa 4.4.1945 ČA oslobodila Bratislavu. Dňa 12.4.1945 zomrel prezident USA D. Roosevelt. Do funkcie nastúpil H. Truman a 13.4.1945 ČA obsadila Viedeň.  Dňa 16.4.1945 ČA zahájila útok na Berlín a 24.4.1945 ho obkľúčila. Vojaci ČA a USA sa stretli 25.4.1945 na rieke Labe pri Torgau a 26.4.1945 ČA oslobodila Brno. A.Hitler 30.4.1945 spáchal samovraždu a ČA oslobodila Ostravu. Dňa 2.5.1945 ČA dobyla Berlín. Dňa 5.5.1945 vypuklo povstanie v Prahe a v mestách na území Protektorátu Čechy a Morava.V Remeši bola 7.5.1945 podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk.Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk bola podpísaná v Berline 8.5.1945 a 9.5.1945 ČA oslobodila Prahu. V tento deň skončili vojnové operácie v Európe. Dňa 7.7.1945 začala v Postupimi pri Berline konferencia J.V.Stalina, H. Trumana a W.Churchilla ktorá skončila  podpisom 2.8.1945. USA demonštrovali vlastníctvom atómových zbraní z hodením atómovej bomby 6.8.1945 na Hirošimu a 9.8.na Nagasaki. ZSSR vypovedal vojnu Japonsku 8.8.1945. Japonsko 2.9.1945 podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu.
Skončila II. svetová vojna ktorá si vyžiadala tieto obete: ZSSR  10 mil. 700 tis. vojakov, 11 mil. 500 tis. civilov a 1 mil.Židov, Československo 25 tis. vojakov, 63 tis. civilov a zo Slovenska 65 692 Židov a z Protektorátu Čechy a Morava a zabratých území na Slovensku 211 308 tis. Židov, Poľsko 400 tis. vojakov, 2 mil. 200 tis. civilov a 3 mil. Židov, Juhoslávia 446 tis. vojakov, 514 tis. civilov a 67 tis. Židov, USA 407 tis. 300 vojakov, 11 200 civilov, Kanada 45 300 vojakov,  V. Británia 382 tis.600 vojakov, 67 800 civilov, Francúzsko 212 tisíc vojakov, 267 tis. civilov a 83 tis. Židov, Holandsko 7 900 vojakov, 92 tis. civilov a 100 tis. Židov, Nemecko 5 mil. 500 tis. vojakov, 1 mil. 840 tis. civilov a 160 tis. Židov, Rumunsko 316 tis. vojakov, 56 tis. civilov a 469 tis. Židov, Taliansko 306 tis. 400 vojakov, 145 100 civilov a 8 tis. Židov, Maďarsko 300 tis. vojakov, 80 tis. civilov a 200 tis.Židov, Litva 212 tis. civilov a 141 tis. Židov, Lotyšsko 147 tis. civilov a 80 tis. Židov, Rakúsko 45 tis. civilov a 65 tis. Židov, Grécko 20 tis. vojakov, 209 tis. civilov a 71 tis. Židov, Čína 3 mil. vojakov a 17 mil. civilov.