Jozef Korený
 Autorské stránky

Život a dielo generála PhDr. Milana Rastislava Štefánika -
                                 100. rokov od jeho tragickej  smrti 4.5.1919 - 4.5.2019

                                                                                                       npráp. v.v. Jozef Korený - Klub vojenských veteránov pri Posádkovom klube Trenčín
                                                                                               Pietná spomienka pri pomníku generála PhDr. Milana Rastislava Štefánika 28.4.2019 v Trenčíne

Dňa 4.mája 2019 uplynie 100  rokov od tragickej smrti gen. M.R.Štefánika, ktorý patrí medzi najväčšie postavy slovenských dejín. Štefánik zahynul nešťastne pri páde lietadla počas návratu do oslobodenej vlasti.Stal sa tak na vrchole slávy národným hrdinom s gloriolou martýra. Profesiou vedec a astronóm, no v povedomí širokej verejnosti známy ako politik, diplomat, francúzsky vojak a generál, organizátor česko - slovenských légii, prvý minister vojny a hlavne bojovník za oslobodenie Slovákov spod maďarského útlaku. Ako vojak a diplomat zohral spolu s T.G.Masarykom a Ed. Benešom nezastupiteľnú úlohu pri organizovaní česko - slovenského zahraničného odboja a pri vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov - Československej republiky. Paradoxom behu dejín však bolo, že sa živý do oslobodenej vlasti už nikdy nevrátil.
Mladosť a štúdia:
PhDr. M.R.Štefánik sa narodil 21.júla 1880 v obci Košariska okr. Myjava.Na svet prišiel v početnej rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a manželky Albertíny, rod. Jurenkovej ako šieste dieťa z dvanástich.Išlo o rodinu so silným národným cítením. V Košariskách navštevoval ľudovú školu ktorú dokončil v Šamoríne, aby sa zdokonalil v maďarčine. V rokoch 1889 - 1892 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a následne v rokoch 1893 - 1894 pokračoval v maďarskom Šoproni a Sarvaši, kde v roku 1898 aj maturoval.Vysokoškolské štúdium - stavebné inžinierstvo začal v Prahe. Po dvoch rokoch štúdia začal študovať astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1902 absolvoval študijný pobyt v Zürichu. V Prahe nadviazal kontakty s národne uvedomelými slovenskými a českými študentami. Neúnavne propagoval Slovensko. Bol jedným z najaktívnejších členov spolku Detvan, združujucého slovenských študentov. v Prahe. Pôsobil v ňom ako tajomník v roku 1900 a ako predseda v rokoch 1901 - 1902. V Prahe sa Štefánik stal nadšeným stúpencom profesora. T.G. Masaryka ako aj jeho idey česko - slovenskej vzájomnosti. Po štyroch rokoch štúdia a po obhajobe diplomovej práce na tému: Nová hviezda v súhvezdí Cassiopea bol promovaný ako doktor astronomických vied. V roku1904 Štefánik odišiel do Paríža.
Paríž a jeho vedecká činnosť ako astronóma:
Po príchode do Paríža predpokladal širšie možnosti vedeckej práce.V ďaka vytrvalosti a nadaniu sa mu v roku 1905 podarilo získať miesto v observatóriu v Meudone pri Paríži.Napriek materiálnym ťažkostiam bola jeho viera neochvejná. S jedinou zásadou zmietol všetky zaváhania: " Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem " , napísal Ludmile Vrchlickej. Tu pracoval po boku svetoznámeho astrofyzika Julesa Janssena. Štefánik sa venoval najmä pozorovaniu Slnka, slnečnej koróny, ako aj meteorologickým výskumom. Technické nadanie tu zúročil aj pri vylepšeniach viacerých astronomických prístrojov.Svoje práce uverejňoval o astronomických a meteorologických problémoch pre Francúzsku akadémiu vied  v rôznych anglických a slovanských vedeckých časopisoch.Meteorologická služba vo Francúzskej Oceánií. Nadácia astronomického observatória na Tahiti. Reorganizácia astronomickej a meteorologickej služby v Ekvádore. Bol Laureátom ceny Francúzskeho inštitútu a Laureát Francúzskej astronomickej spoločnosti. Bol ocenený Janssenovou cenou a v roku 1912 Wildovou cenou.Bol členom Rady observatórií Mont Blancu a členom Britskej kráľovskej astronomickej spoločnosti a mnohých vedeckých spoločnosti a kongresov.
Vedecké a diplomaticko - politické misie:
Za účelom pozorovania Slnka a preletu Haleyho kométy absolvoval v rokoch 1905 - 1914 mnohé vedecké cesty okolo celého sveta.
Člen expedície JANSSEN v Španielsku 1905 kde pozoroval úplne zatmenie Slnka pri štúdiu extrémnej oblasti svetelného spektra.
V roku 1906 sa zúčastnil v Oxforde kongresu Medzinárodného zväzu pre spoluprácu v oblasti slnečného výskumu.
V roku 1906 bol  vedúcim expedície v Turkmenistane v Strednej Ázii ( misia Astronomického ústavu a observatória v Meudone ) kde mal pozorovať úplne zatmenie Slnka. Nepriaznivé počasie narušilo jeho pozorovania.Cestu vykonal z Paríža so zástavkou na Košariskách.Následovala cesta do Prahy a ďalej Petrohrad - - Moskva - Orenburg - Taškent - Ura Tjube. Pri ceste do Paríža sa zastavil v Jasnej Poľane kde navštívil Leva Nikolajeviča Tolstého a jeho osobného lekára Slováka Dušana Markoviča.Navštívil aj hvezdáreň v Poltave.   
V roku 1907 vážne onemocnel. Ošetrovateľku mu robila pani Janssenová a pomocníka v domácnosti krajan Štefan Kostolný ktorého si priviedol zo Slovenska. Zotavoval sa pod Mont Blancom v Chamonix.
Vysoko postavení podporovatelia pribúdali a mnohí ďalší neodolali jeho temperamentu, jeho vízii proroka.Takto si zabezpečil finančné prostriedky na svoju činnosť.
V roku 1909 uskutočnil vedeckú cestu na Saharu.Cez Alžír cestoval k južnému svahu pohoria Atlas do Ghardaia a v Laghuat v Tunisu.Do Ríma cestoval cez Kartágo - Tunis - Maltu a Sicíliu.
V roku 1910 uskutočnil misiu Astronomického ústavu na Tahiti.Tu založil stále observatórium a viedol výstavbu troch meteorologických staníc na ďalších menších ostrovoch Francúzskej Polynézie.Cestu vykonal z Paríža  cez Cherbourg - New York - Washington - Chicago - San Francisco - Tahiti.
V roku 1911 pri ceste domov mal zastávku v Aucklande na Novom Zélande a v Sydney v Austrálii.
Dňa 27.júla 1912 sa stáva francúzskym občanom. Začal pracovať v Národnej hvezdárni v Paríži.
V roku 1912 uskutočnil misiu Astronomického ústavu v Brazílii kde cestoval cez Bordeaux - Rio de Janeiro - Passa Quatro. Tu pozoroval zatmenie Slnka. Do Paríža sa vrátil cez Dakar.
V roku 1913 mu zomrel otec Pavol Štefánik a tak cestoval na Košariska rozlúčiť sa zo zosnulým otcom. Bolo to aj posledné rozlúčenie z rodinou i so Slovenskom. To však v roku 1913 nemohol predpokladať čo sa stane v roku 1919.V roku1913  vypracoval klimatickú mapu kolónie Francúzskej Oceánie.Mala umožniť Francúzsku, ako veľmoci v Oceánii, získať meteorologické a spojovacie prostriedky, ktoré mu v tejto oblasti chýbali.
Francúzska vláda mu prejavila dôveru a poverila ho náročnou diplomatickou misiou v Ekvádore kde prišiel z Tahiti. Bola to misia ministra školstva, ministra zahraničných vecí a námorníctva rokoch 1913 - 1914. Tu sa mu podarilo obratným vyjednávaním presvedčiť tamojšiu vládu o vytvorení siete meteorologických a hlavne telegrafných staníc, ktoré by boli pod francúzskym vedením a správou.Vďaka tomu by Francúzi získali vplyv v juhoamerickom priestore blízko strategického Panamského prieplavu, kde sa snažili presadiť aj iné svetové veľmoci ako USA a Nemecko. Na misii vážne ochorel a musel byť operovaný v  Angers.Mal stále žalúdočné obtiaže.Cestu vykonal z Paríža cez Le Havre - New York - Buffalo - San Francisco - Tahiti  a domov cez San Francisco - New Orleans - Panama - Quito - Panama - St. Nazair - Paríž.
Expedície na na vrchol Mont Blancu ( observatórium NANSSEN )( Pri jednom z piatich  výstupov ( 1905, 1906, 1908 2x, 1909 )  na observatórium na Mont Blanc, do knihy návštevníkov napísal: " Nuž chcem byť v pravde občanom sveta, preto i na Mont Blancu verným som synom úbohej Tatry - národu slovenského "). V roku 1914 ešte pred začatím Veľkej vojny navštívil  Rabat v Maroku. Cestu vykonal z Paríža cez Bordeaux - Casablanca a Rabat a späť.
Prvá svetová vojna:
2.8.1914 bol mobilizovaný ako radový vojak k 102. pešiemu pluku v Chartres. Pre zlý zdravotný stav sa dobrovoľne prihlásil k letectvu.
6.1.1915 prišiel do 1. skupiny letectva v Dijone
26.1.1915 bol zaradený do Školy vojenského letectva v Chartres
9.3.1915 bol povýšený na slobodníka ako žiak - pilot
3.5.1915 mu prepožičali hodnosť podporučík.Bol určený k letke MF 54, ktorá práve vznikla v Brias.
31.8.1915 bol odoslaný do hangáru 2. skupiny letectva s cieľom vyslania k jednotke letectva do Srbska
10.9.1915 bol zaradený k letke MF 99 a pod velením kapitána Vitrata sa zúčastnil misie francúzskeho letectva v Srbsku.
Dňa 3.11.1915 v Kruševci obdržal por. Štefánik a slob. Bastido posledné dve lietadlá. Štefánik opustil Kruševac so slob. Bastidom, ktorý rozbil svoj stroj v Alexandrovci a prišiel do Rašky pešo. Por. Štefánik, ktorý pristál, aby mu pomohol, rozbil pri štarte vrtuľu. Nemohol vzlietnuť a musel sa vydať na cestu z Alexandrovca do Mitrovice pešo. Do Mitrovice prišiel v žalostnom stave, ktorý si vyžadoval jeho evakuáciu lietadlom do Prizrendu a potom do Valony.
Dňa 22.11.1915 prišiel por. Štefánik do Valony lietadlom s kpt. Paulhanom. Štefánik bol chorý a preto ho taliansky torpédoborec previezol do Brindisi, odkiaľ bol evakuovaný do Ríma. Od februára 1916 vedenie Českého zahraničného výboru zostávalo v rukách T.G.Masaryka, ako predsedu, a J. Düricha ako podpredsedu. E. Beneš mal byť sekretárom vedenia orgánu. Štefánik o nevyhnutnosti svojej oficiálnej pozície v hnutí sa však presvedčil už po svojom návrate z Talianska do Paríža začiatkom júna1916. Dozvedel sa vtedy, že J. Dürich, ktorý dostal pozvanie od ruského ministra zahraničných vecí Sazonova, sa chystá s vedomím vlády a francúzskej armády verbovať v Rusku vojakov do francúzskej armády. Štefánik urobil všetko pre to, aby dostal podobné poverenie, perspektívne však mal na mysli samostatnú československú armádu, ktorá by sa pričinila sama o národné oslobodenie Čechov a Slovákov. Štefánik získaval misiu do Ruska s ťažkosťami. Masaryk bol však veľmi zdržanlivý a trval na tom, aby do Ruska cestoval Dürich. Vojenské kruhy vtom videli duplicitu a varovali pred Štefánikovými politickými cieľmi, o ktorých mladý dôstojník zápalisto rozprával.Na požiadanie maršala Joffra vypracoval memorandum o predpokladaných cieľoch cesty. Hlavne čo sa malo udiať po vojne v priestore strednej a juhovýchodnej Európy.Vojaci vystrihali ministerského predsedu Brianda a dištancovali sa od Štefánikovho zámeru.Napokom sa o záležitosti rozhodlo na úrovni vlády 19.7.1916. Jej predseda Briand osobne požiadal ministerstvo vojny , aby súrne vyslalo do Ruska poručíka Štefánika,momentálne u vojenského letectva, a poverilo ho " misiou na využitie českých zdrojov, ktoré sa nachádzajú v zahraničí, najmä v Rusku a v Amerike". Až potom vojaci sformulovali Štefánikové poslanie, ktoré podpísal genmjr. Maurice Pellé.  Štefánik bol vyslaný na mimoriadnu cestu do Ruska s poverením pod vedením generála Janina a po dohode s ruskými činiteľmi regrutovať vojnových zajatcov českého pôvodu ochotných bojovať vo Francúzsku.Štefánika vtedy zaradili do služby ako dôstojníka k dispozícií Ministerstvu zahraničných vecí a dostal diplomatický pas. Štefánik necestoval do Ruska sám, ale v Londýne sa k nemu pripojil vyslanec Slovenskej ligy v USA Gustáv Košík. Do Londýna prišiel aj Dr. Štefan Osuský - podpredseda Slovenskej ligy. Ten po pobyte u T.G.Masaryka v Londýne, pricestoval do Paríža 28.6.1916,kde sa stretol s Benešom a svoju spoluprácu s ním podmienil tým, že sa budú rešpektovať záujmy Slovákov a zviditeľnia sa aj tak, že vrcholný orgán hnutia bude niesť názov Národná rada česko - slovenská. Štefánik musel v Rusku riešiť nielen otázku vojenských jednotiek a formovanie armády, ale tiež celkovej orientácie hnutia, odpútania sa od predstáv vzniku veľkej slovanskej ríše či jednostrannej závislosti od Ruska. Dňa 20.3.1916 mu bola prepožičaná hodnosť poručík a v lete dostal rozkaz na misiu do Ruska s cieľom robiť nábor medzi zajatcami rakúsko - uhorskej armády pochádzajúcimi z českých krajín a zo Slovenska, ktorí by išli dobrovoľne slúžiť na francúzsky front. Dňa 20.12.1916 mu bola prepožičaná hodnosť kapitána a počas pobytu v Rumunsku mu bola na misiu prepožičaná hodnosť majora ktorá mu bola definitívne potvrdená 13.2.1918. V apríli 1917 sa vrátil do Paríža.Služobným rozkazom z 20.5.1917 ho určili na špeciálnu misiu do Spojených štátov, aby mohol pokračovať v diele započatom v Rusku náborom dobrovoľníkov do armády. Cestu začal 2. júna 1917 z Paríža do Bordeaux - New York - Washington - Chicago a späť. Z hľadiska kvantity Štefánik nedosiahol taký výsledok, v aký sa pôvodne nádejal. Z USA prišlo vďaka jeho úsiliu do konca vojny asi 2 300 mužov, z nich bolo 1 065 Slovákov.V júni 1917 prišli do Francúzska prví česko - slovenskí dobrovoľníci z Ruska. Bolo to 428 Slovákov a Čechov , ktorých našiel Štefánik v zajateckých táboroch v Rumunsku.Dňa 13.11.1917 sa k ním pridalo 1 260 dobrovoľníkov z Ruska. Taliansko uvoľnilo 850 zajatcom, aby odišli do Francúzska, kde sa pripojili k formujúcej armáde. Zo Srbska prišlo 3000 a zo solúnského frontu 500 mužov. Dňa 5.11.1917 sa Štefánik vrátil do Paríža. Dekrét o národnej česko slovenskej armáde bol podpísaný 16.12.1917 novým predsedom vlády, ministrom vojny i zahraničných vecí Georges Clemenceau. Dňa 5.1.1918 ho poverili funkciou zástupcu gen. Janina, francúzskeho veliteľa československých vojsk v Rusku a rozkazom na misiu z 5.1.1918 odišiel Štefánik cez Taliansko do Jassy v Rumunsku. Gen. Janin  kvôli plneniu jeho budúcich úloh podal správu Clemenceau, ministrovi vojny a predsedovi vlády aby Štefánikovi bola udelená hodnosť podplukovníka.Dňa 12.2.1918 bol do funkcii hlavného veliteľa novovzniknutej armády menovali divízneho generála Maurice Janina a zástupcu pplk. M.R.Štefánika, ako podpredsedu Národnej rady českých a slovenských krajín.Dňa 6. marca 1918 ho prijal predseda talianskej vlády Vittorio Emanuele Orlando kde bola zhodnotená situácia o " československej otázke" v Taliansku. Koncom marca 1918 prišiel podplukovník Štefánik k Francúzskej vojenskej misii v Taliansku, aby tu pokračoval v koordinácii všetkých otázok týkajúcich sa organizácie česko - slovenskej armády. Dňa 21.4.1918 uzavrela talianska vláda s pplk. Štefánikom dohodu o využití česko - slovenských dobrovoľníkov v Taliansku. Po úspešnom splnení svojej misie sa Štefánik začiatkom júna 1918 vrátil do Paríža.Dňa 16.6.1918 mu bola prepožičaná hodnosť brigádneho generála " počas misie, ktorú plnil ako zástupca veliteľa  česko - slovenskej armády" a ako člen Národnej rady. Udalosti si vyžiadali jeho návrat do Talianska, odkiaľ posielal správy gen. Fochovi a gen. Janinovi. Dôsledkom Brest - litovskej dohody bolo, že spojenci boli nútení vytvoriť na Sibíri východný front namierený, napriek svojim obmedzeným prostriedkom, proti Nemcom a proti boľševikom . Zároveň.Gen. Janin a gen. Štefánik boli určení prevziať, každý na svojej úrovni, vedenie a velenie česko - slovenských vojsk v rámci francúzskej vojenskej misie, vyslanej  v novembri 1918. Cestu vykonal z Paríža cez Brest - New York - Waschington - San Francisco - Tókio  do Vladivostoku. V Tókiu sa dozvedel, že v prvej vláde Československej republiky mu prisúdili post ministra vojny i keď vojna skončila. To bolo vyústenie vzájomných rozporov pri riešení slovenskej otázky v Česko - Slovenskej republike. Toto menovanie ho zaskočilo ako občana Francúzska. Ministerstvo zahraničných vecí Francúzska mu prostredníctvom gen. Janina 11.12.1918 oznámilo " Dovoľujem Vám prijať post československého ministra vojny. Francúzsko vám vo svojom domove vždy zachová miesto, ktoré ste si s takou slávou zaslúžili".Štefánik si želal, aby mu tieto slová vložili do rakvy, ak by pri plnení svojho ťažkého poslania nešťastne zahynul.  Pre zdravotné obtiaže mal pobyt aj v Japonsku. Štefánik prišiel po tretí krát do Ruska a v priebehu troch týždňov strávených na Sibíri navštívil jednotky v Čeljabinsku, v Jekaterinburgu, v Irkustsku a Omsku.Gen. Štefánik si veľmi dobre uvedomoval vážnosť situácie. Chápal náladu vojakov i ich túžbu vrátiť sa domov, no dôležité pre neho bolo, aby z Ruska odišli so cťou. Po ich návštevách plukov nezvratne rozhodli, že sťahovanie česko - slovenskej armády sa musí začať 9.1.1919. Dňa 16.1.1919 Štefánik opustil Omsk a na druhý deň sa vydal na cestu do Európy.Domov cestoval z Omska do Charbinu - Šanghaja - Hong - Kongu - Haitonu - Marseille  do Paríža.Zvyšoval svoje úsilie pri pokusoch zachrániť légiu z jej nezávideniahodnej situácie na Sibíri. Po tom čo vydal rozkaz o jej sústredení v okolí Irkustska, jeho lietadlo Caproni 450 sa zrútilo v Ivanke pri Dunaji 4.mája 1919.
Rozlúčka:
Rozlúčka s brig. gen. PhDr. Milanom Rastislavom Štefánikom a jeho doprovodom sa uskutočnila v Bratislave na nádvorí posádkovej nemocnice 10.5.1919. Čestnú stráž pri rakve Štefánika stáli po ľavej i pravej strane 9 legionári Rusi, Francúzi a Taliani. Smútočného aktu sa zúčastnili Václav Klofáč - minister obrany, gen. M.Pellé, predstavitelia armády a verejnej správy mesta Bratislavy, ako aj významné osobnosti verejného a spoločenského života na Slovensku.Prezident T.G.Masaryk na pohreb neprišiel i keď bol v Topoľčiankach pre nedodržanie protokolu a Edvard Beneš bol na konferencií v Paríži. Dňa 10.5.1919 boli rakve zo zosnulými vlakom prevezené do Brezovej pod Bradlom. Smútočné evanjelické služby Božie sa konali 11.5.1919 v evanjelickom chráme na Košariskách za účasti Štefánikovej matky Albertiny Štefánikovej širokej rodiny a ev.a.v. biskupa Samuela Zocha, Vávra Šrobára, gen.L.G.Piccione - hlavný veliteľ čs. vojsk na Slovensku.Ostatky zosnulých gen.M.R. Štefánika, pilot - npor. Giotto Mancinelli Scotti, seržant pilot- Umberto Merlino a seržant mechanik - Gabriel Agginuti  boli dočasne uložené do dočasného hrobu na vrchu Bradlo. Ostatky npor. G.M.Scotti boli prevezené do Talianska 25.2.1921. Pokloniť sa prišlo 30 000 ľudí z celého Slovenska. Dňa 4.5.1924 bol položený základný kameň mohyly. Aktu položenia základného kameňa výstavby mohyly sa zúčastnil minister zahraničných vecí Dr. Edvard Beneš ktorý mal slávnostný prejav.Na tomto akte sa zúčastnili: Jozef Kállay - minister s plnou mocou pre Slovensko, Jozef Machar - generálny inšpektor čs.armády.  
Vyznamenania:
20.7.1915 Pochvala armády č.90 
31.7.1914 Chevalier de la Légion d Honneur ( franc.) - Rytiersky kríž Čestnej légie  za niekoľkoročnú vedeckú činnosť v oblasti astronómie a meteorológie.
1915 Croix de Guerre avec Palme ( franc.) - Vojnový kríž s 1 palmou
1917 Zlatna medalja Miloša Obilića ( srbská ) - Zlatá medaila Miloša Obiliča
20.10.1917 Officier de la  Légion d Honneur ( franc.) - Rad čestnej légie
1918 Croce al Merito di Guerra ( tal.) - Čestný vojenský kríž
1918 Orden Sviatogo Vladimira ( rus. ) - Rad sv. Vladimíra
Croix de Guerre 1914 - 1918 ( franc.) - Vojenský kríž 1914 - 1918
Rytier  Rádu sv. Maurica a Lazara ( franc.)
9.1.1919 Commandeur de la Légion d Honneur ( franc.) - Rad komandéra Čestnej légie
Dňa 7.5.2004 prezident Slovenskej republiky vymenoval  brig.gen. Dr. Milana Rastislava Štefánika do hodnosti generál in memoriam
Epilóg:
Posledná epizóda života M.R.Štefánika bola šokujúco tragická. Jeho predčasná smrť prišla ako blesk z jasného neba. Po poslednej vojensko - diplomatickej misii v Taliansku na jar 1919 sa rozhodol vrátiť do oslobodenej vlasti, kde bolo treba konsolidovať povojnové pomery, hlavne v sťahy medzi Čechmi a Slovákmi a vojensky zabezpečiť hranice nového štátu.Štefánik si ešte stihol so snúbenicou markízou Giulianou Benzoni dohodnúť na jún 1919 svadbu a ponáhľal sa do vlasti. Bola to jeho prvá cesta v živote na slobodné Slovensko. Z talianskeho letiska Campo Formido pri Udine odletel ráno 4. mája 1919 na talianskom trojmotorovom bombardéri Caproni 450 č.11 495. Sprievod mu robila skúsená 3 - členná talianska posádka, pilot - npor.Giotto Mancinelli Scotti, pilot - seržant Umberto Merlino, mechanik - seržant Gabriel Agginuti. Počas pristávacieho manévru pred letiskom Vajnory pri Bratislave sa lietadlo z dodnes úplne neobjasnených dôvodov strmhlav zrútilo a dopadlo blízko Ivanky pri Dunaji. Na mieste zahynuli gen. M.R.Štefánik aj celá posádka lietadla. Dotyk gen. Štefánika s oslobodeným Slovenskom bol zároveň dotykom posledným.Miesto večného odpočinku gen. M.R.Štefánika sa stal vrch Bradlo nad rodnou obcou. Od 23.9.1928 tu stojí monumentálna mohyla - dielo architekta Dušana Jurkoviča.
Pamiatky na Štefánika a ich osudy:
Rodný dom,  bývala evanjelická fara, dnes múzeum M.R.Štefánika - Košariska,  Mohyla na mieste havárie lietadla Caproni Ca 33 - Ivanka pri Dunaji odhalená 4.5.1923. V roku 1927 bol z Nitry do Piešťan preložený letecký pluk, ktorý niesol čestný názov " Letecký pluk 3 generála - letca M.R.Štefánika ". V rokoch 1939 - 1945 bol Štefánik z názvu pluku vypustený a názov obnovený v rokoch 1948 - 1949 ako " 44. letecký pluk gen. M.R.Štefánika", opätovne obnovený v rokoch 1990 - 1993 ako " 3. letecký ( školský ) pluk M.R.Štefánika". Dňa 4.5.1924 pri piatom výročí smrti Štefánika bol položený základný kameň výstavby mohyly na Bradle.Položenia základného kameňa výstavby mohyly sa zúčastnili: Minister zahraničných vecí Dr. Edvard Beneš ktorý mal slávnostný prejav. Minister s plnou mocou pre správu Slovenska Jozef Kállay, generálny inšpektor čs. armády Josef Machar, zvolenský župan Juraj Slávik, tajomník Matice slovenskej Štefan Krčmery  a tvorca mohyly architekt Dušan Jurkovič. Mohyla na Bradle dielo architekta Dušana Jurkoviča bola slávnostne odhalená 23.9.1928. Odhalenie mohyly vykonal minister Jan Šrámek za účasti ministrov Černého, Udržala, Hodžu a Gažíka.Prvú návštevu mohyly vykonal prezident T.G.Masaryk, Eduard Beneš a Štefan Osuský 10.10.1928 za doprovodu slovenského krajinského prezidenta Jána Drobného. Expozícia venovaná M.R.Štefánikovi v Balneologickom múzeu v Piešťanoch ktorú v roku 1938 navštívila jeho snúbenica Guliana Benzoni. V múzeu sa nachádzajú artefakty z ciest M.R.Štefánika po svete. Tiež sa tu nachádza busta gen. M.R.Štefánika od L. Majerského, plastika Štefánika - letca od B.Kafku a posmrtná maska zhotovená O. Španielom. V 61 obciach a mestách na Slovenskú sú pomníky, busty a reliefy M.R.Štefánika.Pomník gen.M.R.Štefánika v Clevelande - USA, Pomník v meste Paulhan vo Francúzsku - autor český sochár B.Kafka z roku 1938. Hvezdáreň M.R.Štefánika v Prahe, Film " Milan Rastislav Štefánik" natočil v roku 1935 český režisér Jan Sviták v atelieroch A - B - Barrandov v hlavnej roli juhoslovanský herec Zvonimír Rogoz, člen Národného divadla v Prahe.V Banskej Bystrici je socha gen. M.R.Štefánika z Komárna odhalená 4.5.1940 za účasti MO gen. Ferdinanda Čatloša. Pomník M.R.Štefánika v Bratislave od autora Bohumila Kafku má svoju strastiplnú históriu. Socha s pylónom a levom bola odhalená 28.10.1938. K  soche dali čs. lietadlo Superbibi 555.V roku 1940 odstránili leva a tiež pylón.Po vojne k soche umiestnili lietadlo Spitfire.Definitívny koniec sochy bol 31.marec 1954 kedy sochu strhli a v Bratislavskej Patrónke ju roztavili. Základom novej sochy bola socha M.R.Štefánika v Prahe na Petříne ktorá bola zmenšeninou pôvodnej sochy sochára Bohumila Kafku v Bratislave. Nová socha bola odliata v Blansku a sochu odhalil 4.mája 2009  predseda vlády Róbert Fico. Sochu M.R.Štefánika od akad. sochára Jozefa Pospíšila v Košiciach odhalil 5.5.1929 minister zahraničných vecí Edvard Beneš.Keď v roku 1938 Košice dostali Maďari tak socha bola 2.11.1938 prevezená do Prešova.Po skončení vojny sa vrátila do Košíc a odhalená 6.5.1945. V 50. rokoch bola socha strhnutá a roztavená v zlievarni Poledňák. Pamätník so sochou M.R.Štefánika v Leviciac od akademického sochára Miroslava Motošku bol odhalený 5.5.1932. Po viedenskej arbitráži a odstúpení Levíc Maďarsku ho slovenskí vojaci 4.11.1938 demontovali a previezli do Nitry kde bola slávnostne odhalená 7.5.1939.V roku 1946 Nitra pamätník vrátila do Levíc kde bol slávnostne odhalený 5.5.1946.Osud sochy skončil v noci z 11. na 12.9.1952 kedy sochu strhli a zlikvidovali v závode Zlatý onyx. V Trenčíne dokončili súsošie od akademického sochára Jozefa Pospišíla v roku 1939. Dňa 4.5.1946 pri Štefánikovej slávnosti ev.a.v.senior Ján Zeman odovzdal pomník zástupcom mesta. Celé súsošie v noci na 4. 4.1953 zdemolovali.Vďaka bratom Ľudovítovi, Ondrejovi, Pavlovi a Michalovi Hrnčárovcom z Mníchovej Lehoty, ktorí hlavu M.R.Štefánika odovzdali v roku 1989.Pre hlavu Štefánika z pôvodnej sochy a časti pamätníku sa do dnešných dní nenašlo dôstojné miesto na ich uloženie.Druhý pomník v Trenčíne stoji v parku M.R.Štefánika a je od akademického maliara Juraja Oravca.Bol odhalený 1.9.1998. Socha gen. M.R. Štefánika v Trnave od akademického sochára Jána Koniareka bola prvou sochou v Československu. Mala tri odhalenia. Prvé sa uskutočnilo 19.10.1924.Štefániková matka po návrate z Trnavy povedala, že táto socha je vernou napodobeninou jej syna, a to nielen postavou, ale i tvárou. Druhé 4.5.1969 a tretie slávnostné odhalenie bolo 4.5.1990.Štefániková spoločnosť bola   založená v roku 1990 ako aj jej spravodajca BRADLO. V rokoch 1918 - 1938 sa postupne osobnosť gen. M.R.Štefánika dostávala do úzadia.Trend pokračoval, po nevyhnutnej " revízii " Nemecka aj v období Slovenskej republiky 1939 - 1945. V krátkom období po druhej svetovej vojne sa opätovne obnovil kult gen. Štefánika ako zakladateľa spoločného štátu.Od roku 1948 sa však pamiatky na M.R.Štefánika začali systematicky odstraňovať. Režimu prekážala Štefánikova kľúčová úloha pri vzniku " buržoáznej " Československej republiky ako i jeho angažovanosť v proti boľševickom boji - česko - slovenských legionárov v rokoch 1918 - 1919 v Rusku. Kasárňa M.R.Štefánika v Trenčíne bola premenovaná na kasáreň SNP i keď do SNP z Trenčína odišli jednotlivci.Boli premenované ulice, z miest Bratislava, Trenčín, Pov. Bystrica a mnohých ďalších boli odstraňované pamätníky, medzi inými aj diela umelcov B.Kafku, J.Koniarka, L. Majerského. Väčšina bronzových sôch bola nenávratne zničená - roztavená.  Na začiatku 50. rokov bola expozícia M.R.Štefánika v Balneologickom múzeu v Piešťanoch z ideologických dôvodov zrušená. Zmienky o M.R.Štefánikovi boli odstraňované aj z učebníc. Oteplenie nastalo v roku 1968. Dňa 4.5. -5. 1968 bola na Bradle národná púť na ktorú prišlo 100 tisíc ľudí. Hlavný prejav mal predseda SNR Ondrej Klokoč. Neopakovateľnú atmosféru vytvorila Eva Kristínová básňou " Mor ho " a prelet lietadiel nad Mohylou.Púte sa mimo iných zúčastnili gen. S.Kodaj, gen.M. Kristin, legionári a tiež autor tohoto príspevku s dcérou Lenkou ( 1960 ). Meno Štefánika nesie aj Vojenská letecká akadémia v Košiciach a letisko v Bratislave kde je umiestnená replika lietadla Caproni 33. Po  roku 1989 sa pamiatke tejto významnej osobnosti začala venovať opäť náležitá pozornosť.Pokloniť sa velikánovi Slovenska prišli 5.5.1990 prezident ČSFR Václav Havel a predseda FNZ Alexander Dubček, 2.5.1993 prezident SR Michal Kováč, 4.5.1996 predseda NR SR Ivan Gašparovič, 9.5.1999 premier Mikuláš Dzurinda, MO SR Pavol Kanis, 15.9.1999 prezident SR Rudolf Schuster a 5.5.2006 prezident SR Ivan Gašparovič a MO SR Martin Glváč, 3.5.2008 premier Róbert Fico, MO SR Jaroslav Baška, Dňa 24.7.2010 prezident SR Ivan Gašparovič, premierka Iveta Rdičová a MO SR Ľubomír Galko odovzdali Múzeu M.R.Štefánika v Košariskách Štefánikovu bustu. Bronzovú bustu daroval prezidentovi Gašparovičovi čínsky prezident Chu - Ťin . tchao.Dňa 3.5.2014 prezident SR Ivan Gašparovič,Dňa 3.5.2016 prezident SR Andrej Kiska a MO SR Peter Gajdoš položili vence k Mohyle v Ivanke pri Dunaji.Dňa 5.5.2018 boli na Bradle predseda NR SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a MO SR Peter Gajdoš.
Stavanie pomníkov, pomenovanie ulíc, námestí a škôl sú preto aktami historickej spravodlivosti k M.R. Štefánikovi. 
Štefánik vo  faleristike:
Štátne vyznamenanie podľa Zákona NR SR č. 37 / 1994 Z.z. Kríž Milana Rastislava Štefánika 1,2 a 3 triedy.
Štefánik v notafili:
26.3.1927 Portrét M.R.Štefánika na 20.- Kčs podľa návrhu českého maliara a grafika Aloisa Mudruňka.Reverz bankovky Alois Rašin - ninister financii
1.1.1945 Portrét M.R.Štefánika na 50.- Kčs od autora Hugo Fleury - tlač v Londýne. Platná do 31.5.1953
1989 Portrét M.R.Štefánika na 50.- Kčs. Autori Ladislav Jirka, Bedřich Fojtášek, Štefan Bednár - reverz Banská Bystrica
1995 M.R.Štefánik na 5000.- Sk , autor Jozef Bubák, rytec Václav Fajt ( ročníky 1995, 1999 tlač v Mníchove a roč. 2003 tlač vo Viedni )
2018 ČR vydala 100 Kč polymerovú bankovku gen.M.R.Štefánik ako generál a Bradlo
2018 ČR vydala 100 Kč polymerovú bankovku M.R.Štefánik ako letec
Štefánik v numizmatike:
1991 vydaná 10.- Kčs minca M.R.Štefánik
1992 vydaná z ročníkom 1993 keď sa republika rozdeľovalá. Vyhláškou ŠB č, 463 / 1992 Zb.z 15.10.1992 bola z legalizovaná keď už ČSFR neexistovala.
2019 SR - Pamätná 2 Eurova minca  M.R.Štefánik
2019 SR - Pamätná 10 Eurova minca M.R.Štefánik - Veriť - Milovať - Pracovať
ČR 20.- Kč M. R. Štefánik + Caproni 33
Štefánik na medailach:
2013 Jubilejná strieborná medaila M.R.Štefánika k 135. výročiu narodenia 1880 - 2013
2014 ČR - Zlatá pamätná medaila M.R.Štefánik - autor Miroslav Rónai - reverz Astronóm - Politik - Letec
2016 USA medaila M.R.Štefánik  postriebrená meď a pozlátená meď
Pamätná medaila k 100. výročiu M.R.Štefánika - autor Mgr.art.Miroslav Hric, ArtD. - Národná pokladnica
Dr. Milan Rastislav Štefánik v známkovej tvorbe:
Prvé známky vo v sťahu k Štefánikovi boli vydané v roku 1934 s námetom légie ako Česká družina a rota Nazdar. V roku 1935 20. výročie bitky u Arrasu. Prvá známka Štefánika bola vydaná 18.5.1935 a následne 20.10.1935. Dňa 15.6.1937 k 20. výročiu bitky u Zborova.Mohyla M.R.Štefánika bola vydaná 24.10.1937. Dňa 11.3.1938 bola vydaná séria k 20. výročiu čs. légií. Známka M.R.Štefánika bola vydaná 21.11.1938 a 30.3.1939.V období vojnového Slovenského štátu boli čs. známky M.R. Štefánika opatrené pretlačou " Slovenský štát 1939". Dňa 4.5.1939 bola vydaná séria 4 známok M.R.Štefánika k 20. výročiu tragickej smrti. Použitie bolo len jeden deň 4.5.1939. Po skončení II. svetovej vojny bolo od 28.10.1945 - 5.4.1947 vydaných 6  známok M.R.Štefánika. Nasledovalo dlhé obdobie , kedy osobnosť M.R.Štefánika bola pre minulý politický režim neprijateľná. K 50. výročiu smrti M.R.Štefánika bola v roku 1969  vydaná známka v dvojportréte vedec a generál. Po vzniku Slovenskej republiky bola 3.5.2003 pri spoločnom slovensko - francúzskom vydaní bola vydaná poštová známka M.R.Štefánik v nominálnej hodnote 14 Sk. Návrh známky vyhotovil akad. mal. Jozef Baláž a rytinu známky vyhotovil rytec Martin Činovský. Dňa 3.mája 2019 Slovenská pošta, a.s., POFIS vydala hárček  Československe légie a M.R.Štefánik v hodnote 1,90 Eura.
Pramene:
1.Steklý, Karol: Letec Štefánik a Caproni - vlastný náklad 2001
2. Frédéric,Guelton., Emmanuelle, Braud.,Kšiňan,Michal: Milan Rastislav Štefánik v archívnych dokumentoch Historickej služby francúzskeho ministerstva obrany.VHÚ - MO SR 2009,5. kartoreprodučná základňa Nemšová
3. Bolerázsky, Andrej: Gen. Milan Rastislav Štefánik a štefánikovská tradícia v Balneologickom múzeu v Piešťanoch.Balneologické múzeum Piešťany a Trnavský samosprávny kraj,PN print s.r.o. Piešťany 2009
4. Štaigl,Jan a kol: GENERALI - slovenská vojenská generalita 1918 - 2009: Magnet Press, Slovakia 2009: Čaplovič, M: generál in memoriam Milan Rastislav Štefánik,PhDr. s. 188 - 190.
5. Čaplovič, Miloslav.,Ferenčuhová, Bohumila.,Stanová, Mária: Milan Rastislav Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie. VHÚ - MO SR, Bratislava 2010. 5. kartoreprodukčná základňa Nemšová
6. Maniaček, Ján:Posol hviezdnych diaľav 1. časť: Osudy pamätníkov Milana Rastislava Štefánika na Slovensku. Spoločnosť M.R.Štefánika, PN print s.r.o.Piešťany 2012
7.Zelizňak, Peter: Vojenské vyznamenania a vojenské odznaky Slovenskej republiky s. 20 - 21, Tlačiareň svidnicka,s.r.o. 2013
8.Katalógy poštových známok: Československo 1918 - 1939, Slovenská republika 1939 - 1945, ČSR - ČSFR 1945 - 1992, SR 1993 - 2019.-
9. Wikipedia


Autor: Jozef KORENÝ, Trenčín.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku


 

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: