Vojenskú hodnosť generála verejnosť vníma predovšetkým v súvislosti s najvyššími funkciami armádnej hierarchie. Spája ju najmä so zlatistým leskom náplecníkov a golierov rovnošiat, s množstvom odznakov a rôznofarebných stužiek vyznamenaní, s rozsiahlymi veliteľskými právomocami a významným spoločenským postavením. Menej pozornosti sa venuje tomu, že vymenovanie do generálskej hodnosti či povyšovanie do ďalších generálskych hodností  je u rozhodujúcej väčšiny tejto skupiny profesionálnych vojakov zavŕšením ich predchádzajúcej vojenskej kariéry, naplnenej náročnosťou vojenského povolania, osobnou zodpovednosťou za plnenie úloh jednotky, za podriadených a pridelené materiálové hodnoty, zvyšovaním odbornej kvalifikácie a postupným funkčným a hodnostným postupom. V konkrétnych historických podmienkach je tak aj istým ocenením ich vzťahu k službe vlasti. Vzhľadom na trvalú platnosť zásady priority politiky pred vojenstvom vojenská generalita bola a je predovšetkým realizátorom vojensko - politických koncepcií a vízií mocenskej elity štátu, a to bez ohľadu na jeho režim a politický systém. Do generálskej hodnosti menuje na návrh vlády prezident Slovenskej republiky.

genpor.v.v. Jaroslav Klemeš, nar. 30.1.1922 Čadca + 7.8.2017 Praha
Jaroslav Klemeš sa narodil v českej rodine úradníka finančného úradu. Krátko po jeho narodení sa celá rodina presťahovala z Čadce do mestečka Skalica a po roku 1939 na Moravu. V Skalici absolvoval základné i stredoškolské vzdelanie. Po obsadení Čiech a Moravy nacistami sa Jaroslav Klemeš rozhodol emigrovať. Prešiel cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu do Francúzska. V Marseille bol 27. apríla 1940 prezentovaný u čs. brannej moci a zaradený do spojovacej čaty. Krátko sa zúčastnil na bojoch vo Francúzsku. Po porážke Francúzska prišiel 12. júla 1940 do Veľkej Británie loďou Rod - el - Farag. Tam bol vtelený do pešieho práporu 2. V rokoch 1940 - 1944 pôsobil v čs. zahraničnej armáde ako spojár. V tom čase absolvoval rádiotelegrafický kurz, parašutistický kurz a spravodajský kurz. V máji 1944 sa presunul na základňu Laureto v Taliansku, kde vykonával udržiavací výcvik. Dňa 17. februára 1945 bol v rámci operácie Platinum - Pewter vysadený blízko Nasavrk v Čechách, kde sa zúčastnil na odboji na Českomoravskej vrchovine. Skupinu tvorili kapitán Jaromír Nechanský ( 4.12.1916 - 16.6.1950 - poravený ), rotný Jaroslav Pešan ( 28.1.1912 - 11.8.1972), rotný Alois Vyhňák ( 11.8.1919 - 24.7.1994) a radista  čatár Jaroslav Klemeš. Až do skončenia vojny pôsobil ako rádiotelegrafista v Prahe, kde udržiaval spravodajské spojenie so zahraničím. Bol posledným vyslaným parašutistom z Veľkej Británie na okupované územie.  Po roku 1945 zostal v armáde, kde pôsobil ako inštruktor a dosiahol hodnosť nadporučíka. Od 17. decembra 1950 bol prepustený z činnej služby ako vojak v zálohe. Krátko nato bol zatknutý a takmer dva roky držaný vo vyšetrovacej väzbe. Potom bol odsúdedny na dva roky nepodmienečne za neoznámenie trestného činu zrady. Boli mu odňaté vyznamenania a hodnosti. V rokoch 1952 - 1956 pracoval ako stavebný robotník, závozník a ako vodič nákladnej dopravy v ČSAD v Ústi nad Labem.Plne ho rehabilitovali až po roku 1990.
Bol vyznamenaný:
Pamätnou medailou čs. armády v zahraničí so štítkom Francúzsko, Veľká Británia ( 1944 ), Československý vojnový kríž 1939 ( 1945 ), Čs. medailu Za chrabrosť I.stupňa ( 1945 ), Čs. medailu Za zásluhy I.stupňa ( 1945 ), Medailu za Hrdinstvo ( 1997 ), Kríž obrany štátu MO ČR ( 2010 ), Rád Bieleho leva vojenskej skupiny I.triedy ( 2016 ).  
Prameň:
1.Paštrnák, Ladislav: Na cudzích frontoch. Vojaci z Kysúc v bojoch v zahraničí počas 2. svetovej vojny str. 230 - 231

Generál v.v. Ing. Ľubomír Bulík, CSc. nar. 22.9.1957 Turzovka okr. Čadca
I keď sa narodil v Turzovke, tak s rodičmi a dvoma mladšími súrodencami býval v Makove, časť Labaje.Jeho detstvo je spojené s Makovom, kde žila babka a dedo a jeho kamaráti. Na Turzovku zostávajú len spomienky ako na jeho rodisko, na ktoré  nezabúda. Do prvej triedy začal chodiť v Makove, časť Čierne. Rodičia sa v tom čase presťahovali do Bytče.Základnú školskú dochádzku ukončil roku 1972 v Bytči.V Avii Žilina sa roku 1975 vyučil za automechanika pre Bratislavské automobilové závody. Pri Vysokej vojenskej škole pozemného vojska trojnásobného hrdinu ČSSR a hrdinu ZSSR armádneho generála L. Svobodu  vo Vyškove na Morave v rokoch 1975 - 1977 absolvoval Dvojročnú školu s maturitou. Dňom 16.7.1977 ho prijali do služobného pomeru vojaka z povolania v hodnosti poručíka. Roku 1981 ukončil ako poručík s titulom inžinier vysokú vojenskú školu, odbor veliteľsko - organizačný motostrelecký. V útvaroch niekdajšieho Západného vojenského okruhu vykonával základné veliteľské a štábne funkcie od veliteľa prieskumnej čaty,až po zástupcu náčelníka štábu motostreleckého pluku. V priebehu tejto služby bol povýšený na nadporučíka a 1.10.1984 na kapitána. Od roku1985 pôsobil na Vojenskej politickej akadémii K. Gottwalda v Bratislave, neskôr Vysokej vojenskej pedagogickej škole v Bratislave ako asistent, odborný asistent, starší učiteľ a náčelník predmetovej skupiny taktickej prípravy na Katedre vojensko - odbornej prípravy. Súbežne s pedagogickou praxou bol zaradený do funkcie vedúceho staršieho dôstojníka - špecialistu operačnej správy štábu frontu Československej ľudovej armády ako predurčený dôstojník. Toto predurčenie vykonával do roku 1989. V čase pôsobenia v týchto funkciách bol 1.10.1987 povýšený do hodnosti majora. V období rokov 1988 až 1993 absolvoval štúdium externej vedeckej ašpirantúry, ktoré zavŕšil obhajobou kandidátskej dizertačnej práce v odbore operačné umenie a všeobecná taktika na školiacom pracovisku VVŠ PV vo Vyškove na Morave a bol mu udelený vedecký titul kandidát vied. V čase štúdia bol 1.11.1991 povýšený na podplukovníka. Od 1.1.1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky.Zastával rôzne funkcie v sekcii výstavby a ekonomiky, neskôr sekcii brannej politiky a stratégie MO SR - až po riaditeľa oddelenia strategického plánovania, zástupcu riaditeľa odboru. V roku 1995 bol vyslaný na štúdiun na Veliteľskej akadémii GŠ v Hamburgu v SRN. Následne pri tejto škole absolvoval EURO - kurz trvaní 13 týždňov. Po jej skončení roku 1997 mu bolo priznané označenie dôstojníka GŠ a bol zaradený do funkcie riaditeľa oddelenia prípravy teritória štátu na obranu, sekcie brannej politiky a rozvoja armády MO SR. K 1.1.1998 ho povýšili do hodnosti plukovníka. V období od 1.3. do 14.8. 1998 pôsobil na Inštitúte mierového výskumu a bezpečnostných štúdii na Univerzite v Hamburgu. Od 1.10.1998 vykonával funkciu riaditeľa odboru brannej politiky v sekcii brannej politiky a rozvoja armády MO SR. Dňom 1.3.1999 bol ustanovený do funkcie riaditeľa odboru obranného plánovania - zástupcu generálneho riaditeľa sekcie brannej politiky a obranného plánovania MO SR. V roku 2000 bol vyslaný do intenzívneho kurzu anglického jazyka na MO SR a v tom istom roku absolvoval kurz vo Vojenskom jazykovom inštitúte Lackland AFB v Texase v USA. V roku 2003 absolvoval kurz angličtiny v Kanade. K 1.9. 2000 ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora a v súvislosti so zavedením novej stupnice generálskych hodnosti v OS SR dňa 5.12.2002 ho povýšil do hodnosti generálmajora ako druhej generálskej hodnosti. Od 1.10.2001 do 30.6.2002  vykonával funkciu zástupcu náčelníka štábu požiadaviek a dlhodobého plánovania GŠ ASR a od 1.7.2002 do 31.12.2002 funkciu náčelníka Štábu operácií - zástupcu náčelníka Štábu pre koordináciu velenia operácií GŠ OS SR. Od 1.1.2003 do 31.3.2004zastával pozíciu náčelníka Štábu požiadaviek a dlhodobého plánovania GŠ OS SR a od 1.4. do 20.12.2004 pozíciu generálneho riaditeľa sekcie obranného plánovania a manažmentu zdrojov MO SR. Dňa 21.12.2004 bol rozkazom prezidenta SR vymenovaný do funkcie náčelníka Generálneho štábu OS SR a 18.12.2008 ho prezident SR vymenoval do uvedenej funkcie na druhé funkčné obdobie.Počas služby ho 8.5.2005 prezident SR povýšil do hodnosti generálporučíka a 1.1.2007 do najvyššej vojenskej hodnosti - generál.Žije v Bratislave.
Vyznamenania:
Pamätná medaila MO SR I,II,III.stupňa ( 1997 ), Čestný odznak OS SR III.tr. ( 2004 ), Medaila medzinárodného výboru na podporu vojenského športu (2005 ), Pamätná medaila MO SR I.st. (2006 ), Zlatá medaila NGŠ Slovinska za spoluprácu  a priateľstvo ( 2006), Zlatá pamětní medaile NGŠ Armády České republiky ( 2006), čes. Medaila za službu v zahraničí ( 2006), Pamätná medaila MO Talianskej republiky za mierové operácie ( 2006 ), Český Čestný odznak Armády Českej republiky Přemysla Otakara II., krále železného a zlatého ( 2007), Veľký zlatý kríž za zásluhy o Rakúsku republiku (2007 ), Pamätná medaila MO Ukrajiny za podporu OS Ukrajiny ( 2008 ), Medaila štátu Indiana ( USA ) za výnimočné služby ( 2008) a ďalšie vyznamenania a medaily.
Prameň:
2. RSDr. Imrich Purdek s. 25

3. Holeštiak, Pavol - Sú Kysuce súce? s. 100 - 109

Brigádny generál v.v. Ing. Štefan Mečár nar. 11.1.1959 Ochodnica okr. Kysucké Nové Mesto
Roku 1978 absolvoval Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a stal sa poslucháčom Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove na Morave, študijný odbor veliteľsko - inžiniersky, tankový. Štúdium ukončil 11.7.1982, keď bol prijatý za vojaka z povolania v hodnosti poručíka a titulom Ing. Následne, od 24.8.1982, pôsobil v 13.tankovom pluku v Čáslavi vo funkcii veliteľa tankovej čaty, od 30.10.1983 veliteľa tankovej roty  a od 20.11.1984 veliteľa tankového práporu.V priebehu služby bol 1.10.1983 mimoriadne povýšený do hodnosti nadporučíka a 1.10.1986 do hodnosti kapitána. V roku 1987 ho vyslali na postgraduálne štúdium na Vojenskej akadémií A.Zápotockého v Brne a 1.10.1989 ho povýšili na majora. Po skončení postgraduálneho štúdia bol dňom 20.8.1990 ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa 2.tankového pluku v Rakovníku a od 3.10.1991 vykonával funkciu náčelníka štábu 2.tankového pluku. V roku 1992 bol premiestnený na Vojenské veliteľstvo Východ a od 2.10.1992 ustanovený do funkcie náčelníka štábu brigády veliteľstva 3. brigády technického zabezpečenia v Nitre. Od 1.1.1993 pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky a 1.10.1994 bol povýšený do hodnosti podplukovníka. V období od 5.10.1994 do 4.8.1995 absolvoval odborný kurz logistiky, kurz technického štábneho dôstojníka na stupni brigáda v pozemnom vojsku v Nemeckej spolkovej republike ( Erfurt a Lipsko ), Dňom 1.10.1995 bol ustanovený do funkcie náčelníka štábu 5. základne technického zabezpečenia GŠ ASR v Nitre.Dňom 1.2.1996 prevzal funkciu riaditeľa Úradu zabezpečenia medzinárodnej spolupráce sekcie zahraničných vzťahov MO SR v Bratislave a 22.9.1998 bol povýšený do hodnosti plukovníka.v termíne od 30. 6.1999 do 31. 12.1999 absolvoval Kurz Internationale Graf Baudisin Followship na univerzite v Hamburgu ( SRN) a od 28.7.2001 do 16.12.2001 kurz francúzskeho jazyka vo Výcvikovom stredisku v Garrison Saint Jean v Quebecu ( Kanada ). Od 9.2.2004 bol vyslaný do prípravného kurzu francúzskeho jazyka na Akadémii obrany ozbrojených síl v Paríži a po jeho skončení sa od 30.6.2004 stal poslucháčom tejto akadémie v odbore veliteľsko - štábnom operačnom, smer pozemné vojsko. Na základe jej absolvovania mu bol od 1.7.2005 priznané označenie dôstojníka generálneho štábu (gšt). Od 1.9.2005 vykonával funkciu veliteľa centra karierného rozvoja - zástupcu veliteľa Národnej akadémie obrany maršala A.Hadíka v Liptovskom Mikuláši. Dňom 17.9.2006 bol ustanovený do funkcie veliteľa 2. mechanizovanej brigády pozemných síl v Prešove. K 1.1.2007 ho prezident SR vymenoval do hodnosti brigádneho generála . Od 15.9.2007 bol premiestnený a ustanovený do funkcie veliteľa brigády 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch . Funkciu veliteľa brigády vykonával do 28.12.2007  a následne , k 31.12. toho roka, bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Žije v Nitre.
Vyznamenania:
Za službu vlasti ( 1988 ), Za službu v mierových misiách V.st. ( 1988 ), Pamätná medaila ministra obrany Slovenskej republiky II.st. ( 1997 ), Pamätná medaila MO SR I.st. ( 2000 ), Pamätná medaila UN - Veteran Slovakia ( 2001 ), Za vernosť OS SR II.st. ( 2003 ), Za službu v mierových pozorovateľských misiách III.st. ( 2003 ), Za službu v mierových pozorovateľských misiách IV.st. ( 2004 ), Čestný odznak OS SR II.tr.( 2006 ), Čestný odznak OS SR III.tr. ( 2006).
Prameň:2.  Ján Lichner s.126

Generálmajor v.v. JUDr. Alojz Siro nar. 8.4.1940 Vysoká nad Kysucou okr. Čadca
Absolvoval jedenásťročnú strednú školu s maturitou v Turzovke a potom študoval v rokoch 1957 až 1962 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.V októbri 1962 nastúpil základnú vojenskú službu v posádke Mikulov, kde bol zaradený do školy na dôstojníkov v zálohe. Po jej skončení v júni 1963 bol premiestnený na Vojenskú obvodovú prokuratúru ( VOP ) v Prešove, kde v lete 1964 vykonal dôstojnícku skúšku, ako aj skúšku právneho čakateľa prokuratúry. Následne, od 1.októbra toho roka, bol prijaty do služobného pomeru vojaka z povolania v hodnosti nadporučíka a súčasne zaradený na funkciu vyšetrovateľa VOP v Prešove. Od februára 1966 vykonával funkciu staršieho vyšetrovateľa VOP v Prešove. V júni toho roka ho premiestnili na VOP v Bratislave, kde pôsobil vo funkcii vyšetrovateľa a od júna 1967 vo funkcii staršieho vyšetrovateľa. K 1.10. 1968 bol povýšený na kapitána. V marci 1970sa stal námestníkom vyššieho obvodového prokurátora na VOP v Banskej Bystrici  a od augusta 1971 vykonával rovnakú funkciu na VOP v Prešove. K 1.10. 19736 ho povýšili do hodnosti majora. Dňom 1.1.1978 bol vymenovaný zo náčelníka oddelenia vyšetrovania Vyššej vojenskej prokuratúry ( VVP ) v Trenčíne. Dňom 1.10.1978 bol povýšený na podplukovníka a 1.5.1983 na plukovníka. Od 10.10.1989 vykonával funkciu vyššieho vojenského prokurátora v Trenčíne.Počas výkonu týchto funkcií absolvoval v rokoch 1977 až 1981 postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, v roku 1979 dvojmesačný kurz vyšetrovateľov v Inštitúte doškoľovania vyšetrovateľov ministerstva vnútra a prokuratúry ZSSR v Leningrade a v roku 1983 trojmesačnú odbornú stáž vo funkcii staršieho prokurátora Hlavnej vojenskej prokuratúry v Prahe. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky. Od 9.2.1993 pôsobil vo funkcii náčelníka oddelenia a od 30.11. 1993 vo funkcii riaditeľa odboru Hlavnej vojenskej prokuratúry v Bratislave. Dňom 20.4.1995 bol vymenovaný za námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky - hlavného vojenského prokurátora a dňa 20.8.1998 ho prezident SR vymenoval do hodnosti generálmajora. K 1.4.1999 bol na vlastnú žiadosť prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Vyznamenania:
Za službu vlasti ( 1975 ), Za zásluhy o obranu vlasti ( 1980 ), Za upevňovanie priateľstva v zbraní I.st. ( 1987 ), Za zásluhy o ochranu hraníc ČSSR ( 1988 ), Medaila Zboru nápravnej výchovy SSR ( 1989 ), Za zásluhy o Českosloveskú ľudovú armádu I.st. ( 1989 ), Pamätná medaila k 50. výročiu SNP ( 1994 ), Pamätná medaila k 50. výročiu oslobodenia Slovenska a skončenia 2. svetovej vojny ( 1995 ), Pamätná medaila MO SR I.st. ( 1998 ).
Prameň:2. PhDr. Jan Štaigl,CSc.  s.171

Gennerámajor v.v. Ing. Milan Stráňava nar. 27.2.1947 Čierne pri Čadci
Roku 1968 absolvoval Vyššie vojenské učilište kpt. Otakara Jaroša vo Vyškove na Morave sa stal sa vojakom z povolania. v hodnosti poručíka. Následne nastúpil službu v 104. motostreleckom pluku v Tachove, kde postupne vykonával funkcie veliteľa motostreleckej čaty ( 1968 - 1969 ), veliteľa motostreleckej roty ( 1969 - 1971 ) a náčelníka štábu motostreleckého práporu ( 1971 - 1972 ). K 1.8.1972 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Súčasne bol vyslaný na interné postgraduálne štúdium na Vojenskej akadémii A. Zápotockého ( VA AZ ) v Brne. Po jeho skončení pôsobil v rokoch 1974 - 1979 ako náčelník štábu 12. tankového pluku v Podbořanoch  a veliteľ 5. motostreleckého pluku v Mikulove. Počas výkonu týchto funkcií bol 1.11.1976 povýšený do hodnosti kapitána a 26.11.1979 do hodnosti majora. Na konci roka 1979 bol premiestnený do Plzne a ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa 19. motostreleckej divízie pre bojovú prípravu. V následujúcom roku ho vyslali absolvovať interné štúdium na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K.J.Vorošilova v Moskve.Po jeho skončení v roku 1982 pôsobil krátky čas ako náčelník štábu a v rokoch 1983 - 1984 ako veliteľ 15. motostreleckej divízie v Českých Budějoviciach, a to od 1.5.1982 v hodnosti podplukovníka a od 1.10. 1984 v hodnosti plukovníka. Následne bol ustanovený do funkcie zástupcu náčelníka štábu 1. armády v Příbrame. Od roku 1985 vykonával funkciu zástupcu náčelníka operačnej správy Západného vojenského okruhu v Tábore. V roku 1989 prešiel do vojenského školstva a pôsobil ako zástupca náčelníka a neskôr náčelník Katedry stratégie, operačného umenia, dejín vojen a vojenského umenia VA AZ v Brne. Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky ( ASR ) vo funkcii náčelníka operačnej správy hlavného štábu Veliteľstva ASR v Trenčíne. V rokoch 1994 - 1996 vykonával funkciu riaditeľa sekcie obrannej politiky a rozvoja armády Ministerstva obrany SR a následne  funkciu generálneho  riaditeľa Úradu MO SR v Bratislave. Počas výkonu tejto funkcie ho prezident SR dňa 30.5.1997 vymenoval do hodnosti generálmajora. V roku 1999 sa stal generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky a obranného plánovania MO SR a od roku 2000 pôsobil ako vedúci oddelenia výskumov Inštitútu obrany a bezpečnosti MO SR. Po splnení nárokov na výsluhový dôchodok bol dňom 15.12.2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR. Žije v Bratislave.
Vyznamenania:
Za službu vlasti ( 1975 ), Za zásluhy o obranu vlasti ( 1980 ), Za upevňovanie priateľstva v zbraní II.st ( 1984 ), sov. Za ukreplenije bojevogo sodružestva ( 1985 ), Pamätná medaila MO SR I.st. ( 1997 ), franc. Armée de terre ( 1998 ), Pamätná medaila MO SR k 15. výročiu vzniku OS SR ( 2008 ).     
Prameň:2. RSDr. Ján Nižňanský, PhD. s.177

Generálmajor v.v. Ing. Jozef Zadžora,CSc. nar. 5.5.1954 Povina okr. Kysucké Nové Mesto
Roku 1976 absolvoval Vysokú vojenskú školu tylového a technického zabezpečenia hrdinu ČSSR J. Švermu v Žiline a bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania v hodnosti poručíka.V následujúcich rokoch pôsobil ako dôstojník  a neskôr ako náčelník finančnej skupiny Vojenskej politickej akadémie K. Gottwalda v Bratislave. Pri výkone týchto funkcií bol 1.10.1979 povýšený na nadporučíka, 1.10.1982 na kapitána, 1.10.1985 na majora a 1.10.1989 do hodnosti podplukovníka. V roku 1988 ukončil na VPA KG externú vedeckú ašpirantúru v odbore vojnová ekonomika a bola mu priznaná vedecká hodnosť kandidát vied ( CSc.). Od mája 1989 vykonával funkciu náčelníka finančnej skupiny Hlavnej politickej správy ČSĽA v Prahe a od januára 1990 funkciu náčelníka finančnej skupiny Správy výchovy a kultúry Federálneho ministerstva obrany ČSFR. Počas výkonu tejto funkcie bol námestníkom ministra obrany pre sociálne a humanitárne veci poverený vybudovaním úseku pre sociálne a humanitné veci s dôrazom na systém ekonomického riadenia. Od 1.12.1990 vykonával funkciu náčelníka finančného oddelenia štábu tohto úseku. Popri výkone uvedenej funkcie bol poverený MO ČSFR vybudovaním ekonomických štruktúr rezortu a po ich zriadení, v rokoch 1991 - 1992, pôsobil ako zástupca náčelníka vojenského úradu ekonomického zabezpečenia FMO ČSFR. Od 1.4.1992 bol tiež poverený vybudovaním rezortnej zdravotnej poisťovne FMO. Od 1.9.1992 bol poverený zmocnencom Slovenskej republiky vybudovaním ekonomických štruktúr budúceho Ministerstva obrany SR. V rokoch 1990 až 1991 absolvoval postgraduálne štúdium na European Businnes School v Prahe, odbor manažérsky, a v období od 15.7. do 23.8.1991 kurz " Teoretické a praktické úlohy Bundeswehru " na Bundesakademie fur Wehrverwaltung und Wehrtechnik v Mannheime ( SRN ). Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky. V rokoch 1993 - 1994 vykonával funkciu riaditeľa odboru ekonomickej politiky sekcie výstavby a ekonomiky MO SR. K 1.5.1993 bol mimoriadne povýšený do hodnosti plukovníka. Od 1.4.1994 pôsobil ako riaditeľ odboru ekonomickej politiky - zástupca riaditeľa sekcie výstavby a ekonomiky MO SR. K 1.9. 1994 po rozdelení sekcie výstavby a ekonomiky, pôsobil ako riaditeľ sekcie ekonomickej politiky MO SR. V roku 1993 absolvoval mobilný medzinárodný kurz riadenia obranného plánovania v Prahe, organizovaný Naval Postgraduate School, Monterey, California a v roku 2000 obdobný kurz pre pokročilých. Dňa 30.12.1998 bol prezidentom SR vymenovaný do hodnosti generálmajora. V následujúcich rokoch pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie finančného plánovania, rozpočtovania a majetku MO SR ( 1999 - 2000 ), generálny riaditeľ finančnej sekcie MO SR ( 2000 - 2001 ) a riaditeľ hlavného finančného úradu MO SR ( 2001 - 2003 ). V období od 1.1.1993 do 31.12.2005 vykonával tiež funkciu predsedu správnej rady Zdravotnej poisťovne MO SR. V čase od 14.4.1999 do 24.11.1999 ďalej pôsobil ako splnomocnenec vlády SR na doriešenie delenia majetku Federálneho ministerstva obrany ČSFR a vyrovnania majetku čs. armády. V súvislosti so zavedením novej stupnice generálskych hodností v Ozbrojených silách SR bol prezidentom SR dňa 5.12.2002 povýšený do hodnosti generálmajora ako druhej generálskej hodnosti. Po organizačných zmenách v rezorte MO SR a v OS SR a z nich vyplývajúceho obmedzenia počtu systematizovaných vojenských funkcií s jeho odbornou kvalifikáciou bol 31.3.2004 prepustený do zálohy. Žije v Rovinke v okrese Senec.
Vyznamenania:
Za službu vlasti ( 1979 ), Za zásluhy o obranu vlasti ( 1986 ), Pamätná medaila k 50. výročiu SNP ( 1994 ), Pamätná medaila k 50. výročiu skončenia 2. svetovej vojny ( 1995 ), Pamätná medaila MO SR III.st.?, Pamätná medaila MO SR I.st.?, medaila Za vernosť ozbrojeným silám SR II.st. ( 2003 ), Pamätná medaila MO SR k 15. výročiu vzniku OS SR ( 2008 ).   
EDITOR Bbc: Show HTML= [Clean] [Print] [Undo] [Redo] [Remove formatting] [Bold] [Italic] [Underline] [Left align] [Center align] [Right align] [Numbered list] [Dotted list] [Quote] [Delete indentation] [Add indentation] [Hyperlink] [Cut] [Copy] [Paste]

3. Holeštiak, Pavol: Sú Kysuce súce ? Vydavateľstvo Matice slovenskej,s.r.o., Martin 2009