Jozef Korený
Autorské stránky
Holokaust Židov z Turzovky v kontexte holokaustu Židov na Slovensku a v Európe.
nadpráporčík v.v. Jozef Korený
Príčiny extrémneho nacionalizmu a antisemitizmu v Nemecku
Prvá svetová vojna sa 11.11. 1918 skončila porážkou centrálnych mocností (Nemecko, Rakúsko - Uhorsko ) a ich spojencov ( Turecko, Bulharsko ). Práve Nemecko, ktoré sa zaslúžilo o vypuknutie vojny, bolo po jej skončení najviac potrestané.Dňa 5.1.1919 Karol Harrer a Anton Drexler založili Nemeckú robotnícku stranu ( DAP ). Jej členom sa stal Adolf Hitler ( 1889 - 1945 ). V rokoch 1918 - 1933 bola v Nemecku po Nemeckom cisárstve Weimarská republika. Dňa 28.6.1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú mierovú zmluvu. Podľa nej prišlo Nemecko o svoje územia v prospech susedov a zároveň stratilo všetky svoje kolónie a bolo postihnuté vysokými vojnovými reparáciami za škody spôsobené vojnou čo predstavovalo 33 miliárd dolárov ( 1 dolár v roku 1923 bol za 4 miliardy mariek). Dňa 9.2.1923 Francúzsko obsadilo Porúrie pre neschopnosť Nemecka splácať reparácie. V apríli 1920 DAP premenovali na NSDAP. Tato ťažká sociálno - ekonomická situácia v Nemecku dala vznik nacionalistického hnutia. Nezamestnanosť v roku 1933 predstavovala 6 mil. ľudí bez práce. Na politickú scénu scénu nastúpil Adolf Hitler, ktorý sľuboval potrestanie vinníkov nemeckého úpadku, ktorými boli podľa neho Židia, komunisti či susedné štáty, najmä Francúzsko. Nemecko sa pod jeho vedením malo stať najväčšou ríšou sveta, nemecká rasa jedine čistou ľudskou rasou. V diele Mein Kampf ( Môj boj ) predstavil svoju rasovú orientáciu. V knihe formuloval základy nacistickej ideológie, nadradenosť jednej rasy oprávnenej podrobiť a likvidovať rasy ostatné. Obsahuje pasáže namierených proti slovanským národom, proti náboženstvu a kresťanstvu. Za nepriateľov Nemecka považoval najmä Židov, Cigánov ( Rómov ), Slovanov, Homosexuálov, zdravotne postihnutých, ale aj politických oponentov. Dňa 30.1.1933 sa Adolf Hitler dostal legálne k moci. Za Ríšskeho kancelára bol dosadený prezidentom Paulom von Hindenburgom. K ďalšiemu rozdeleniu spoločnosti a vystupňovanie extrémneho nacionalizmu a antisemitizmu prispel aj požiar Ríšskeho snemu ( Reichstagu ) 27.2.1933. Na mieste činu bol chytený Holanďan Marinus van der Lubbe, ktorý bol 10.1.1934 popravený. Zo založenia požiaru bol medzi inými obvinený aj Georgi Dimitrov. V Lipskom procese Dimitrov sa obhájil a obvinil vysokých funkcionárov NSDAP zo založenia požiaru.
Norimberské zákony
Norimberské zákony boli dva ústavné zákony prijaté 15.9.1935 na zasadaní Ríšskeho snemu v Norimbergu, ktoré sa týkali občianstva a nemeckého pôvodu občanov v širšom zmysle aj nasledujúce nemecké zákonné úpravy a vykonávacie predpisy obsahujúce nástroje na perzekúciu tzv. " rasovo menejcenného obyvateľstva ". Autorom norimberských zákonov bol ministerský poradca Dr. Hans Globke, ktorý bol v úrade pre židovské záležitosti na Ministerstve vnútra.( V septembri 1941 bol na Slovensku kde sprevádzal MV Fricka a ŠT Stuckarta ). (pozn.autora). Tieto zákony sa stali základom pre neskoršie vylúčenie Židov z nemeckej spoločnosti, na ich základe sa konalo prenasledovanie, nacistická rasová diskriminácia, a genocída. Tieto zákony legitimizovali vlnu antisemitských nepokojov a akcií. Zákony sa stali základom obdobných úprav aj v Nemeckom okupovaných štátoch napr. v Rakúsku po anschlusu v roku 1938, v Protektoráte Čechy a Morava po 16.3.1939, v prvej Slovenskej republike od od 6.10.1938 resp. od 14.3.1939, v okupovanej časti Francúzska 1940, v okupovanej Juhoslávií od 1941,v okupovanom Poľsku - Generálnom Gubernate od 1939, v okupovaných štátoch západnej Európy ( Belgicko, Holandsko,Dánsko, Luxembursko, Lichtenštainsko od 1940, a Taliansko od roku 1943, v Maďarsku 1944 a v Rumunsku už od novembra 1937.Denacifikácia v Nemecku sa po skončení II.SV Dr. Hansa Globkéhok vôbec nedotkla. Od 28.10.1953 - 15.10.1963 bol štátnym tajomníkom a šéfom nemeckého kancelára Konráda Adenauera. Zohral významnú úlohu pri formovaní kurzu a štruktúr SRN s USA. Bol hlavným kontaktným miestom nemeckej vlády s NATO a CIA. Jeho vojnová minulosť bola len čiastočne známa.( pozn. autora).
Krištáľová noc ( Kristalnacht )
" Ríšsky pogrom" je označovaný ako proti židovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku a k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetách. Zámienka na pogrom bol atentát na legačného sekretára nemeckého vyslanectva v Paríži Ernsta vom Ratha 7.11.1938 ktorý vykonal 17 ročný poľský Žid Herschel Grunspan. Počas pogromu bolo zavraždených 91 Židov a 30 000 Židov internovali v koncentračných táboroch Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen. Krištáľová noc spôsobila zvýšený exodus židovského obyvateľstva z nacistického Nemecka. Bolo vypálených asi 267 synagóg vrátane asi 50 v českom pohraničí medzi nimi v Liberci, K. Varoch a Sokolove.Bolo zničených a vyrabovaných 7 500 obchodov. Tento pogrom bol praktickým začiatkom tzv. arizácie židovského majetku, vytesnenie Židov z hospodárskeho i spoločenského života a začatie politiky " konečného riešenia židovskej otázky" čo v praxi znamenalo šesť miliónov židovských obetí masových vrážd v táboroch smrtí, v koncentračných táboroch, getách alebo počas masových popráv v nacistami okupovaných krajinách Poľsku, Francúzsku, Bielorusku, Protektoráte Čechy a Morava a tiež na Slovensku.
Konferencia vo Wannsse
Konferencia vo Wannsse bolo stretnutie predstaviteľov nacistického Nemecka ktoré sa konalo 20.1.1942 vo vile na brehu jazera Wannsse na predmestí Berlína. Riešenie židovskej otázky bolo pre nacistov otázkou života a smrti. R.Heydrich pôvodne organizoval stretnutie na 9.12.1941, ale v dôsledku nepriaznivej situácie na východnom fronte pri útoku na Moskvu a vstupu USA do vojny po útoku Japonska na Pearl Harbour, ktorá si vyžiadala pozornosť viacerých vysokopostavených pozvaných bola presunutá na 20.1.1942. Jednalo sa o organizačne a prípravne stretnutie. Jediným bodom rokovania bola koordinácia pre konečné riešenie židovskej otázky. Schôdza bola prísne tajná. Konferencia trvala asi 90 minút a zúčastnilo sa jej 15 osôb. Medzi nimi boli: SS - Obergruppenfuhrer Reinhard Heydrich - šéf RSHA a ríšsky protektor Protektorátu Čechy a Morava, ako predsedajúci konferencie z poverenia SS - Reichsfuhrera H. Himmlera. Zomrel na následky zranenia 4.6.1942 pri atentáte ktorý vykonali 26.5.1942 rtm. Jozef Gabčík a rtm. Jan Kubiš v operácií ANTHROPOID, Dr. Wilhelm Stuckart - štátny tajomník Ríšskeho ministerstva vnútra, Dr. Erich Neumann - štátny tajomník Úradu poverenca pre štvorročný plán, Dr. Roland Freisler - štátny tajomník Ríšskeho ministerstva spravodlivosti - zahynul 3.2.1945 pri bombardovaní Berlína,Dr.Josef Buhler, Martin Luther - vyhotovil zápisky z konferencie, SS - Oberfurher Gerhard Klopfer, Friedrych Wilhelm Ksitzinger, SS - Grupenfuhrer Otto Hofmann, SS - Grupenfuhrer Heinrich Muller, SS - Obersturmbannfuhrer Adolf Eichmann - riaditeľ Hlavného úradu bezpečnosti - dňa15.12.1961 vynesený rozsudok a v Jeruzaleme popravený , SS - Oberfuhrer Dr. Eberhard Schongarth - veliteľ Bezpečnostnej polície a Bezpečnostnej služby v Krakove, SS - Sturmbannfuhrer Dr.Rudolf Lange - veliteľ Bezpečnostnej polície a Bezpečnostnej služby pre Lotyšsko, Dr. Alfred Mayer - tajomník Ríšskeho ministerstva pre obsadené východné územia, Dr. Georg Leibbrandt - vedúci ríšskeho úradu - Ríšskeho ministerstva pre okupované východné územia. Holokaust začal skôr ako konferencia vo Wannsse. Od 22.6.1942 po prepadnutí ZSSR, spolu s útočiacimi jednotkami Wehrmachtu postupovali štyri SS komanda Einsatzgruppen a na obsadených územiach kde systematický vyvražďovali židovské obyvateľstvo, funkcionárov KS a komisárov Červenej armády. Hromadné vraždy vykonali Nemci za pomoci miestnych kolaborantov v Ponar pri Vilniuse 100 000 obetí, v Pevnosti IX v Kovne 30 000 obetí, Rumbuli pri Rige 137 346 obetí, Babi Jar pri Kyjeve 33 771 obetí, v Kaunase 3 800 a v okolí 1 200 Židov, v gete v Minsku zahynulo 700 000 - 1 milión Židov zo ZSSR, Nemecka Čiech a Moravy ako aj na mnohých miestach Sovietskeho zväzu.
Rasové zákonodarstvo na Slovensku
V čase autonómie Slovenska, koncom novembra 1938 rozpustili Židovskú stranu a Židov vylúčili zo zastupiteľských zborov.Mesiac po vzniku Slovenského štátu vládnym nariadením č. 63 SL z.z.18.4.1939 bola vydaná právna norma o vymedzení pojmu Žid, kde stačilo izraelitské vierovyznanie i keď po 30.10.1918 prestúpil na kresťanskú vieru. Kto je alebo bol bez konfesie a pochádza aspoň z jedného rodiča izraelitského vierovyznania a usmernenie počtu Židov v niektorých slobodných povolaniach.Vládnym nariadením č. 198 z 9.9.1941 bol prijatý Židovský kódex ktorý bol jeden z najkrutejších proti židovských zákonov v dejinách Európy, lebo prakticky uplatňoval biologický rasizmus voči židovským občanom zakotvený práve v Židovskom kódexe.Osoba, ktorá pochádzala najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov, patrila pod pojem Žid, aj keď nepatrila k židovskému vierovyznaniu. Základným cieľom rasového prenasledovania Židov bolo prevedenie židovského majetku tj. obmedzenie vlastníckych práv podľa vládneho nariadenia SL z.z.č. 113 / 1941 a č.303 / 1940 tzv. Arizačne zákony s prevodom majetku do árijských rúk a súčasne vylúčenie Židov z hospodárskeho i verejného života.V slovenských zákonoch prijali 117 proti židovských noriem, 187 Úradných noviel a v 11 Vestníkoch verejnej správy. V 270 paragrafoch zbavoval židovských obyvateľov občianskych práv. Podľa vládneho nariadenia č. 150 / 1939 SL z.z.bola úprava vojenskej povinnosti perzekvovaných osôb ( boli zaradení len do robotných oddielov ). Do konca roka 1941 zlikvidovali 10 000 židovských podnikov. Od 4 407 vlastníkov získali 44 370 ha pôdy, 57 039 ha lesov. Židia museli nosiť označenie Dávidovu hviezdu.Mohli získať len základné školské vzdelanie. Mali zákaz uzatvárať manželstvo s nežidmí, zákaz aj mimomanželského styku medzi Židom a nežidovkou či nežidom a Židovkou. Alexander Mach ( 1902 - 1980 ), veliteľ HG 1939 - 1940 a MV a podpredseda vlády 1940 - 1944, vyhlásil, že Židia sú jedni z najväčších nepriateľov slovenského národa. Ústavným Zákonom č. 68 / 1942 SL z.z.15.5.1942 bol prijatý zákon o vysťahovaní Židov zo Slovenska, teda 2 mesiace po začatí deportácií a teda akcia sa spočiatku uskutočňovala bez právneho poriadku.Podľa prijatého zákona, vysťahovaní Židia ktorí opustili územie Slovenského štátu, prišli o občianstvo SR a ich majetok prepadol v prospech štátu.Ústredný hospodársky úrad vydal pod čís. 1117 -II/ 1942, 4.marca 1942 ako Prísne dôverné! Veľmi súrne! V predmete išlo o zaistenie zbierok poštových známok a cenín Židov. Bol adresovaný Policajnému riaditeľstvu v Bratislave a v Prešove. Štátnemu policajnému úradu v Nitre, v Žiline a vo Zvolene ako aj všetkým okresným úradom do rúk prednostov úradov. Slovenský štát, ako jediná európska krajina zaplatila Nemecku za každého vyvezeného Žida 500 Ríšskych mariek. V prvej etape deportácií do nemeckých koncentračných táborov v Poľsku bolo vyvezené zo Slovenska od marca do apríla 1942 asi 17 000 osôb, v druhej etape od apríla do augusta 1942 bolo vyvezených asi 35 tisíc osôb a v tretej etape od septembra do októbra 1944 asi 13 692 osôb. Spolu to bolo 65 692 osôb.Po vojne sa vrátilo 348 osôb.
Holokaust v Maďarsku:
Začiatkom okupácie Maďarska Nemeckom 19.3.1944 bolo po roku 1938 v Maďarsku 700 000 Židov. Po prijatí rasových zákonov sa počet zvýšil na 800 000 tisíc Židov. Deportácie Židov do KT začali 15.mája 1944. Denné transporty boli v počte 12 000 osôb.Vlaky z Maďarska prechádzali cez Košice. Od 14.5.1944 do 20.7.1944 prešlo cez Košice 137 vlakov, v ktorých bolo 401 437 Židov. Deportačné vlaky Židov z Košíc boli následovné: Transport č. 3 - 16.5.1944 - 3 055 osôb, č.7 - 16.5.1944 - 3629 osôb, č.8 - 17.5.1944 - 3652 osôb, č.36 - 24.5.1944 - 3172 osôb, č.75 - 3.6.1944 2499 Židov. Z Košíc bolo deportovaných 12 000 Židov. Deportačné vlaky odchádzali aj z Nových Zámkov cez Košice. Transportom č. 96 - 12.6.1944 - 2899 osôb, č.105 - 15.6.1944 - 1980 Židov. Celkom bolo z Nových Zámkov vyvezených 7 000 Židov.V tejto činnosti im pomáhali domáci prisluhovači Tibor Járik, Ladislav Csányi, Július Sovány, Ján Jambor, Dezider Slamenka a Andor Jaross.Z Dunajskej Stredy deportovali 8 000 Židov, z Komárna 8 000 Židov, zo Serede 9 021 a z Levíc 4 000. Za deportácie z Maďarska bol zodpovedný nemecký splnomocnenec Edmund Veesenmayer, spolupracovník s Adolfa Eichmanna ktorý organizoval transporty do Osvienčimu. Transportami vyviezli 437 402 Židov z ktorých 80 % bolo zavraždených v plynových komorách.Regent Miklós Horthy zastavil deportácie. Ferenc Szálasi - vodca " Šípových krížov " deportácie obnovil. Celkovo počas holokaustu zahynulo v 564 500 maďarských Židov.
Holokaust v Taliansku:
Po páde fašizmu v Taliansku 25.7.1943 nastala nemecká reakcia a 8.9.1943 sa začal posledný akt nesmiernej tragédie, ktorá postihla Židov v Taliansku.Dňa 16.10.1943 Nemci napadli geto v Ríme.Odvliekli 1259 osôb a vo finále ešte 1007 osôb.Transport odišiel 18.10.1943. V rokoch 1943 - 1945 bolo 7 579 obetí holokaustu z čoho deportovali z celého Talianska 6 806 osôb. Vrátilo sa 837 osôb.
Holokaust v krajinách Beneluxu:
V tábore v Hooghalen pri Westerboku bolo internovaných 101 000 holandských Židov a asi 5 000 Cigánov ( Rómov ), Následne ich odtransportovali do KT: Auschwitz - Birkenau v 68 transportoch s 54 930 ľudmi. Tu zahynula aj mama Anny Frankovej ( autorka denníka " Denník mladé dievča ", Sobibor 19 transportov s 34 313 ľudmi, Bergen - Belsen 9 transportov s 3 762 ľudmi, tu zahynuli sestra Anne a Margot Frankové, Terezína 7 transportov som4 771 ľudmi, Z nich prežilo len 5 200 osôb.
Holokaust v Protektoráte Čechy a Morava:
Do KT Terezín bolo deportovaných 139 654 Židov. V 40 transportoch do KT zahynulo 86 934 osôb. V tábore zomrelo 33 430 osôb. Vrátilo sa 2 868 osôb.
Holokaust v Generálnom gubernate ( časť Poľska okupovaná Nemcami ) - hlavný predstaviteľ Hans Frank so sídlom na hrade Wawel v Krakove
( Tu Nemci vybudovali likvidačné tábory pre Židov ( Vernichtungsláger ): Osvienčim - Brezinka II ( Birkenau) tu zahynulo 1 135 000 - 3 500 000 osôb, Treblinka - v tomto likvidačnom tábore Nemci zlikvidovali 800 000 - 870 000 Židov medzi nimi aj 7 000 zo Slovenska, Majdanek pri Lubline - tu zahynulo 360 000 - 1 400 000 Židov medzi nimi aj 15 000 Židov zo Slovenska, Belzec - tu zlikvidovali 530 000 - 600 000 osôb, Sobibor - tu zahynulo 155 000 - 250 000 Židov medzi nimi aj 24 500 Židov zo Slovenska, Chelmno nad Nerom ( Kulmhof ) - tu zahynulo 320 000 - 340 000 Židov medzi nimi aj 88 lidických detí. V čase povstania Židov vo Varšave od 19.4. - 16.5.1943 zahynulo 56 000 - 71 000 Židov.
Zberné tábory Židov na Slovensku:
Poprad:
Prvý transport slovenských Židov do vyhladzovacieho KT Osvienčim bol vypravený zo železničnej stanice Poprad 25.3.1942. Do vagónov nastúpilo 1000 mladých žien a dievčat zo Šarišsko - zemplínskej župy.Vlak prechádzal železničnými stanicami Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň a Osvienčim. Jedná žena zomrela počas presunu.Celkom z Popradu bolo vyvezených 3 000 Židov.Prežilo len 20 mladých dievčat.
Žilina:
V Štefánikových kasárňach v Žiline začal činnosť sústreďovací tábor Židov 21.3.1942, V ňom boli sústredení Židia z celého Slovenska a teda aj z Kysúc. Najviac tam bolo 1 200 osôb. Veliteľmi tábora boli príslušníci HG Rudolf Marček, zástupca Richter, Malý a Mútňaský. Zo Žiliny bolo vypravených 20 transportov z toho 12 do KT Osvienčim, do okolia Lublinu ( pravdepodobne do KT Majdanek ) boli transportovaní muži, do KT Sobibor ženy v 7 transportoch. Do KT Chelmno nad Nerom 1 transport. Do 18.6.1942 odtransportovali zo Žilinského okresu 1321 Židov.Celkom bolo zo Žiliny vyvezených 12 702 Židov.
Petržalka ( Engerau ):
Po obsadení Petržalky Nemcami v novembri 1938 zriadili v hostinci Leberfinger a na ďalších 6 miestách pracovný tábor v ktorom bolo 1700 až 2000 Židov. V tomto tábore boli sústredení Židia z Maďarska, Košíc, Lučenca, Levíc a Dunajskej Stredy.V ťažkých podmienkach zahynulo a bolo popravených 497 osôb, ktoré sa našli v jednom hromadnom hrobe. Vo Viedni prebehol v rokoch 1945 - 1954 proces z vojnovými zločincami, ktorí mali na svedomí aj smrť Židov v Petržalke. V procese boli 9 dozorcovia odsúdení na trest smrti , medzi nimi dozorca Rudolf Kronberger.
Bratislava:
Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 vyviezli z Bratislavy do Dunajskej Stredy asi 1500 Židov.Keď Maďari zistili že sú to Židia zo Slovenska tak ich vyhnali do Nových Košarisk. Záchranu týchto Židov zabezpečovala Židovská obec a Aron Grunhut z Bratislavy. Celkom bolo z Bratislavy vyvezených 1969 Židov.
Trenčín:
V noci zo 4. na 5.11.1938 odvliekli z Trenčína a okolitých dedín asi 85 Židov do okolia Šale, kde boli niekoľko týždňov internovaní v provizórnom tábore v neľudských podmienkach. Zo živnostenského spoločenstva vylúčili 87 židovských podnikateľov. Na základe 1. arizačného zákona od 1.6.1940 arizovali 65 lukratívnych obchodov a továrni. V okrese Trenčín odhadová komisia evidovala 398 židovských nehnuteľnosti. Všetkých 247 židovských domov v meste malo svojich správcov ( arizátorov ). Do novembra 1941 už nebol v meste ani jeden židovský podnik. Na jeseň 1941 bolo 25 Židov internovaných v pracovnom tábore v Novákoch. Na základe súpisu Židov z roku 1942, ktorý urobila Ústredňa Židov, žilo v Trenčíne 1559 Židov. Pred začatím deportácií registrovali v Trenčíne približne 2311 Židov. Koncom marca 1942 keď sa začalo sústreďovanie Židov tak asi 40 - ti z nich ušlo. Príslušníci HG a žandári zaistili viac ako 100 mužov a cez internačný a pracovný tábor v Novákoch ich 31.3.1942 deportovali do KT Majdanek vo východnom Poľsku ( Generálny gubernát ). V roku 1943 žilo v meste už len 432 Židov. Po vyhlásení SNP Nemci v septembri 1944 odvliekli zvyšok Židov, väčšinou do KT v Seredi a Ilave, odkiaľ ich deportovali do vyhladzovacích táborov. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 Židov. Z vtedajšieho okresu Trenčín sa konca vojny nedožilo 1573 židovských spoluobčanov. Boli umučení v KT a mnohí padlí v SNP.
Bratislava - Patronka:
Tu bol zriadený zberný tábor pre Židov čo medzi časom prišli na Slovensko po anšlusu z Rakúska. Do tohto tábora boli presunuté aj židovské ženy a dievčatá z Trenčína, ktoré 1.4.1942 deportovali do KT Osvienčim.
Pracovné tábory pre Židov na Slovensku
Nováky:
Najväčšie donucovacie zariadenie internačného a pracovného charakteru pre Židov na Slovensku bolo medzi Novákmi, Košom a bývalou dedinou Laskár. V tábore sa vystriedalo do 6 000 osôb. Tu bolo od jesene 1941 25 Židov z Trenčína. Koncom marca 1942 bolo 100 Židov z Trenčína deportovaných do Novákov a 31.3.1942 boli deportovaní do KT Majdanek. Z tohoto počtu deportovali do nemeckých KT v Poľsku viac ako 4 500 osôb. Tábor strážili príslušníci Hlinkovej gardy.Po vypuknutí SNP 29.8.1944 časť Židov odišla do povstania, kde vytvorili jednotku zo Židov ktorej velil Juraj Špitzer.
Vyhne:
V priestoroch bývalých kúpeľov Vyhne bol počas II. svetovej vojny pracovný tábor pre Židov.V tábore boli Židia z Protektorátu Čechy a Morava a z Poľska zo Sosnowca v počte 105 osôb a Tiež Topolčian. Cez tábor prešlo 843 osôb.Útrapy prežilo 183 osôb. V tábore velili príslušníci HG Ján Gindl a žandár stotník Július Leitner.
Koncentračný tábor pre Židov na Slovensku
Sereď:
Alois Brunner po príchode do Serede obnovil deportácie Židov, ktorých zaistili v Bratislave z 28. na 29.9.1944 v počte 1600 osôb. Od 30.9.1944 do konca II. svetovej vojny bolo do KT v Osvienčime, Ravensbrucku, Sachsenhausenu, Bergen - Belsenu a posledné 4 transporty do Terezína bolo vyvezených 13 500 Židov.
Židovská komunita v okrese Čadca:
Podľa súpisu Židov na Slovensku z roku 1942 v Čadci žila najväčšia židovská komunita na Kysuciach v počte 131 obyvateľov. V Čiernom pri Čadci 5 osôb, v Makove 9, v Oščadnici 13, v Rakovej 3, v Skalitom 7, vo Svrčinovci 1, v Turzovke 57, vo Vysokej nad Kysucou 18 a v Zákopčí 5 osôb.
Zoznam Židov narodených v Turzovke, alebo žijúci v Turzovke - obete holokaustu
V čase autonómie Slovenska od 6.10.1938 do 13.3.1939 sa vyhrotili vzťahy medzi majoritným a židovským obyvateľstvom. Po 14. marci 1939 sa situácia ešte zhoršila. Židovský cintorín v Turzovke bol zdevastovaný a synagóga ktorá bola postavená v rokoch 1895 - 1898 bola spustošená. Skazu dokončili Nemci od septembra 1944 keď obsadili Turzovku.Spustošili už poškodený židovský cintorín a zdevastovali synagógu.Tu si po rokoch kladiem otázku.Kde sa asi nachádzajú náhrobné kamene z hrobov Židov z ich cintorína ? V roku 1941 zlikvidovali väčšinu židovských obchodov a živností, ktoré po čase otvorili ti ktorí ich arizovali. Niektoré domy dodnes stoja ako nemí svedkovia a memento na časy hrôzy. V Turzovke prebiehala razia a zatýkanie Židov 24.4.1942 a 4.6.1942 na základe súpisu, ktorý evidoval v obci 57 Židov. Židovské rodiny odvliekli a internovali príslušníci HG do pracovného zberného strediska Žilina - Strážov odkiaľ ich deportovali do nemeckých vyhladzovacích koncentračných táborov v Poľsku. Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 zostalo v Turzovke asi 17 Židov dočasne chránených výnimkami prezidentom ThDr.Jozefom Tisom ktoré v zmysle Vládneho nariadenia SL č. 198 /41 z.z.doplnený paragrafom 255 čo bolo vyňatie z transportov slovenských Chazarov ( prekrstenci ) a ekonomický dôležité osoby v počte asi 15 000 tisíc osôb. Prezident vojnovej Slovenskej republiky ThDr. Jozef Tiso ale 16. augusta 1942 pred odchodom posledných troch transportov zo Slovenska vystúpil k problematike Židov na dožinkovej slávnosti v Holiči kde povedal: Citujem: " Ešte by som sa zmienil o jednej otázke, ktorá sa spomína, a to o otázke židovskej. Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida ? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život. Pomer medzi národom a židovstvom sa stále rozširoval.Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili v čas, keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu! ". Koniec citátu:( pozn. autora). Niekoľkým rodinám sa podarilo ukryť v lesoch v okolí Turzovky a v okolitých obciach za pomoci domácich obyvateľov, ktorí týmto činom sa sami vystavili trestu deportáciou do KT alebo popravou zastrelením.Nájdu sa dnes potomkovia rodín v Turzovke a okolí u ktorých boli Židia zachránení?
1. Berger, Vojtech nar. 12.6.1903, Malé Lednice ?, bytom Turzovka + ?
2. Bergerová, Herta rod. Kohnová nar. 9.11.1914 Ostrava, manželka Vojtecha Bergera, bytom Turzovka + ?
3. Buxbaumová, Ilona rod. Politzerová nar. 31.12.1890 Turzovka, manželka Gejzu Buxbauma, bytom v Žiline + ?
4. Buxbaum, Gejza nar.?
5. Folkmann, František nar. 1920 Turzovka ? bytom Turzovka +?
6. Folkmann, Hugo nar. 21.9.1913 Turzovka, + 1.6.1942 KT Osvienčim
7. Folkmannová, Cecília nar. 13.2.1874 Turzovka + ?
8. Folkmannová, Elza nar. 10.7.1884, Zakamenné + 29.5.1942 KT Osvienčim
9. Folkmann, Jakub nar. ? bytom Turzovka, manžel Elzy Folkmannovej +?
10.Frankl, Eugen nar. 27.10.1903 Turzovka + 6.7.1942 KT Osvienčim
11.Franklová, Františka rod. Kuglová nar. 23.8.1908 Papradno príslušná do Diviny, manželka Eugena Frankla +?
12.Frankl, Eugen nar.1863 Turzovka + ?
13.Frankl, Jozef nar. 21.8.1906 Turzovka + ?
14.Frankl, Max nar. 1907 Turzovka + ?
15.Frankl, Samuel nar. 14.1.1875 Divina - Dlhá ?, bydlisko Makov +?
16.Franklová, Berta rod. Grossová nar.? z Makova, manželka Samuela Frankla +?
17.Franklová , Eugénia nar. 3.8.1883 Stráža ? bytom Turzovka - Predmier +?
18.Frankl, Hugo nar.? syn Eugénie Franklovej +?
19.Freierová, Helena nar. 1.10.1891 Turzovka ? žila v Púchove a zo Žiliny +?
20.Freierová, Anna nar. 11.7.1929 Turzovka ? žila v Púchove a zo Žiliny +?
21.Freudlich, Otto nar. 8.1.1906 Turzovka ? žil v Trenčíne +?
22.Frommerová, Blanka rod. Reismannová nar. Turzovka ? žila v Čongráde - Maďarsko +?
23.Frommer, Vojtech nar. ? manžel Blanky Frommerovej +?
24.Gero, Žigmund nar. 28.4.1883 Turzovka ? žil v Čadci + 31.10.1942
25.Gerová, Jozefína rod. Weichherzová nar. 21.3.1885 Turzovka ? + 31.10.1942 manželka Žigmunda Gero +?
26.Glasel, Arpád nar. 22.12.1926 Mníšek n. Hnilcom ? príslušný a bytom Turzovka + 22.6.1942 KT Osvienčim
27.Glasel, Vilhelm nar. 28.7.1925 Mníšek n. Hnilcom ? príslušný a bytom Turzovka + ?
28.Glasel, Vojtech nar. 19.7.1893 Turzovka + 3.6.1942 Osvienčim, syn Leopolda a Fanny rod. Zlatnerová +?
29.Glaselová, Oľga rod. Prjesová nar. 23.10.1898 Žilina + príslušná a bytom Turzovka manželka Vojtecha Glasela +?
30.Glasel, Arpád nar. ? bytom Turzovka + 22.6.1942 KT Osvienčim
31.Goldsteinová, Margita nar. 1891 Turzovka + ?
32.Grosingerová, Sára nar. Turzovka, žila v Toržoku v ZSSR + 1944 KT Osvienčim
33.Grossová, Frida nar. 4.8.1900 Turzovka ? žila v Žiline +KT Osvienčim
34.Havas, Vojtech nar. 1888 Turzovka, žil v Budapešti +?
35.Havas, Alexander nar. 19.10.1874 Turzovka ? žil v Budapešti +?
36.Havasová, Zeni rod. Grunvaldová nar.? +?
37.Hertzová, Aranka rod. Lipnerová nar. 1896 Turzovka ? bytom Nižná na Orave + 1942 KT Osvienčim
38.Hertz, Hugo nar.? +?
39.Hoffman, Móric nar. 10.2.1873 Turzovka + ? +?
40.Hoffmanová, Frederika nar. 24.5.1875 Turzovka ? manželka Mórica Hoffmana +?
41.Hochfelder , Eduard nar. 1924 ?, žil v Turzovke +?
42.Hochfelder, Ľudovít nar. 21.9.1891 Vysoká n. Kysucou žil v Turzovke +7.5.1942 KT Osvienčim
43. Hochfelderová, Anna nar. 1887 ? bytom Turzovka + KT Osvienčim
44.Hochfelderová, Ernestína nar. 11.2.1872 Turzovka + 4.6.1942 KT Osvienčim
45.Hochfelderová, Malvína nar. 1922 ? žila v Turzovke + KT Osvienčim
46.Hochfelderová, Šarlota nar. 1864 Turzovka ? + Gheto Lublin
47.Holzmanová, Mína nar. 7.9.1889 Turzovka ? žila v Mošoviach + KT Osvienčim
48.Iványi, Eugen ( pôvodne Greiner ) nar. 19.4.1891 Kráľova Lehota ? príslušný do Kráľovej Lehoty, bytom Turzovka + ?
49.Izakovič, Móric nar. 14.3.1878 Turzovka + KT Sobibor
50.Kohn, Samuel nar. 20.11.1879 Turzovka ? žil v Žiline + Gheto Lublin
51.Koviliak, Henrich nar. 1876 Poľsko ? žil v Turzovke +? 1940
52.Koviliaková, Ráchel nar. 1894 ? bytom Turzovka +? 1940
53.Chanoch, Henrik nar. ? manžel Koviliakovej Ráchel +?
54.Krongold,Chanoch nar. ? - ? žil v Turzovke, trvale bytom Lodž + 1941 KT Chelmno nad Nerom
55.Krongold, Samuel nar. ? - ? žil v Turzovke, trvale bytom Lodž + 1941 KT Chelmno nad Nerom
56.Langfelder,Eduard nar. 2.2.1881 Turzovka, bytom Žilina + 17.1.1945 v Niederorschel - pobočka KT Buchenwald
57.Langfelderová, Ružena rod. Poláková, bytom Žilina +?
58.Lipner, Alexander nar.11.1.1868 Turzovka + 11.11.1944
59.Lipscherová, Margita nar. 1891 Turzovka ? žila v Nitre + Gheto Lublin
60.Ofner, David nar. 14.2.1857 ? z Bratislavy + KT Sobibor
61.Politzer, Adolf nar. 17.1.1883 Turzovka, žil v Čadci + 1.5.1942 KT Osvienčim
62.Politzerová Janette nar. ? manželka Adolfa Politzera +?
63.Politzer, Arjeh, Ing. nar. 21.5.1905 Turzovka, žil v Bratislave, + február 1945 KT Osvienčim
64.Politzerová Edita nar. ? manželka Arjeh Politzera +?
65.Politzer, Maximilián nar. 21.5.1905 Turzovka, žil v Bratislave, bol v KT Osvienčime a + v KT Buchenwalde
66.Reich , Izidor nar. 27.12.1898 Turzovka + 3.4.1945 Ebensee, KT Mauthausen
67.Reich, Marek nar. 16.3.1879 Vadovice, žil v Čadci, domovské právo v Turzovke + 3.11.1943 Lublin - KT Majdanek
68.Reichová Anna rod. Wittannová nar.? manželka Mareka Reicha +?
69.Ringová, Anna nar. 5.11.1925 Turzovka, žila v Žiline, + 3.4.1942 KT Osvienčim
70.Rolitaan, Maximilián nar. 1905 Turzovka, + KT Osvienčim
71.Rosenzweigová, Regina nar. 30.4.1875 Turzovka + KT Sobibor
71.Seinmann, Simon nar. 1869 Turzovka + KT Sobibor
72.Seinmannová, Helenaq nar.1881 Turzovka + KT Sobibor
73.Schauer, Alexander nar. 12.12.1900 Stráža, žil v Turzovke + 23.5.1942 KT Osvienčim
74.Schauerová, Oľga nar. 1902 ? žila v Turzovke + KT Osvienčim
75.Smetanová, Karolína rod. Hoffmannová nar. 12.8.1899 Turzovka, žila v Berline - Charlottenburgu, v Čadci a Turzovke + 9.9.1942 KT Osvienčim
76.Smetana, Róbert nar. ? manžel Karolíny Smetanovej +?
77.Somogyiová, Jozefa rod. Politzerová nar. 7.12.1880 Turzovka ?, žila v Gyori + 1944 v KT ?
78.Spitz, Róbert nar. 21.9.1902 Bílovec okr. Mor. Ostrava, príslušný a bytom Turzovka - Predmier + február 1943 KT Majdanek
79.Spitzová, Margita nar. 16.8.1900 ( 15.8.1900 ) Turzovka rod.Franklová, manželka Róberta Spitza + KT Osvienčim alebo KT Sobibor
80.Spitzová, Viera nar. 21.5.1935 ( 20.5.1935 ) Turzovka, + KT Osvienčim alebo KT Sobibor
81.Stein, Pinkas nar. 12.11.1916 Turzovka + 15.5.1942 KT Osvienčim
82.Taub, Jakub nar. 13.2.1871 Lúky p. Makytou, bydlisko Turzovka + KT v Poľsku
83.Taubová, Jozefína rod. Biermannová nar. 27.8.1880 Lúky p. Makytou +? manželka Jakuba Tauba
84.Weichhertz, Vojtech nar. 14.8.1892 Turzovka, obyvateľ Čadce + 6.12.1942 KT Osvienčim
85.Weichhertzová Estera rod. Bergofferová nar. ? + 6.12.1942 KT Osvienčim, manželka Vojtecha Weichhertza
86 Weichhertzová Katarína nar. ? + Osvienčim 6.12.1942 KT Osvienčim
87.Wermer, Ignác nar. 4.10.1871 Turzovka, obyvateľ Rakovej a Čadce + KT Osvienčim
88.Zoltán, Marcel nar. 22.7.1888 Turzovka + 7.2.1945 KT Buchenwald
89.Zoltánová, Frída nar. 15.12.1890 Divina - Dlhá + 19.9.1942 KT Osvienčim
Deportácie Židov zo Slovenska organizoval poradca Dieter Wislicény, spolupracovník Adolfa Eichmanna. Čo sa dialo v koncentračnom tábore Osvienčim - Brezinka oznámili svetu Židia zo Slovenska Rudolf Vrba ( Valter Rosenberg, väzeň č. 44070 a Alfréd Wetzler (Jozef Lánik ) väzeň č. 20962 ktorí utiekli 7.4.1944 a 27.4.1944 v Žiline napísali dokument o likvidácií Židov v Osvienčime. Svet tomu neveril a Spojenci nič neurobili na ich záchranu.
Spravodlivý medzi národmi:
Izraelské štátne vyznamenanie " Spravodliví medzi národmi " je ocenenie ktoré sa každoročne udeľuje osobám nežidovského pôvodu, ktorí prispeli k záchrane Židov pred holokaustom.Ocenení získali pamätnú medailu a diplom Jad va - šem a sú zapísaní do tejto inštitúcie a ich meno je vytesané do Múru cti v Záhrade Spravodlivých v Jad va - šem v Jeruzaleme. Mená 591 Slovákov sú vystavené aj v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave.( stav k 31.3.2018 ). Dňa 15.7.1981 obdržali manželia Dr.Michal Majerčík s manželkou zo Žiliny titul " Spravodlivý medzi národmi". Pápež Pius XII. ( Pontifikát od 2.3.1939 - 9.10.1958 ) Býva kritizovaný za to, že sa nedokázal dosť dôrazne postaviť nacistickému vyhladzovaniu Židov. Odsúdil vyhladzovanie ľudí na základe rasových zákonov. Osobne pomohol mnohým Židom, alebo prehováral iných, aby im pomohli počas židovských pogromov. Vydal predstaveným kláštorov a konventov tajný pokyn, aby v cirkevných budovách ukrývali Židov a sám ich prijímal do pápežských služieb. Po smrti bol štátom Izrael vyhlásený " Spravodlivý medzi národmi " ako nežid. Švédsky diplomat Raoul Wallenberg ( 1912 - 1947 ) viedol úspešnú akciu na záchranu Židov v Maďarsku vydávaním tzv. švédskych ochranných pasov. Poľský bojovník hnutia odporu, diplomat a kurier Jan Karski ( 1914 - 2000 ) podával hlásenia Poľskej exilovej vláde v Londýne a západným spojencom o situácií v obsadenom Poľsku o zničení Varšavského geta a o nacistických vyhladzovacích táboroch v Poľsku. Irena Sendlerová rod. Krzyžanowska ( 1910 - 2008 ) zdravotná setra v okupovanej Varšave prepašovala približne 2 500 židovských detí z Varšavského geta. Sir Nikolas Winton ( 1909 - 2015 ) , humanitárny pracovník v roku 1939 zorganizoval záchranu židovských detí do Veľkej Británie. V 9 transportoch odišlo z Prahy od 14.3.1939 - 2.8.1939 669 židovských detí.Henryk Stawik a József Antall zachránili niekoľko tisíc poľských a maďarských Židov. Diplomati ktorí vydávaním zachraných víz zachránili veľký počet Židov Giorgio Perlasca, Aristides de Sousa Mendes, Charles Lutz, Sempo Sugihara a Selahattin Ulkumen. Antonín Kalina, vedúci bloku č. 66 v KT Buchenwald zachránil 900 - 1 300 židovských detí.
Verím, že Mestské zastupiteľstvo mesta Turzovka sa dôstojne vysporiada s touto historickou skutočnosťou, tak ako mnoho miest a dedín na Slovensku a nechá vyhotoviť dôstojný pamätník Židom narodených alebo bývajúcich v Turzovke, ktorých postihol holokaust v čase II. svetovej vojny. Dôstojné miesto by bolo na bývalom zdevastovanom židovskom cintoríne, kde odpočívajú Židia, občania Turzovky. Na budovu kde stála synagóga ktorá prežila II. svetovú vojnu a bola asanovaná v 50 - tych rokoch, by bolo vhodné umiestniť pamätnú tabuľu.I keď zoznam je len predbežný, vytvára ďalšie možnosti ho verifikovať pracovníkmi Múzea Karola Točíka v Turzovke, len aby to netrvalo večnosť.
Jozef Korený - člen Spolku priateľov Turzovky
Pramene:
1.Norimberské zákony ( Wikipédia )
2.Krištáľová noc ( Wikipédia)
3.Konferencia vo Wannsse ( Wikipédia)
4.Slovenské rasové zákony ( Wikipédia )
5.Dokumenty rokov 1939 - 1945: Ústav pamäti národa ( Wikipédia )
6.Dlhopolčeková,Emília ,Ing: Židovská náboženská obec
In: TURZOVKA 1598 - 1998 s. 228 - 293
7. Korený, Jozef: Turzovčania na bojiskách svetových vojen
In:Gajdičiar, Ivan ( zost.) Turzovka krížom - krážom s 81 - 99.Spolok priateľov Turzovky 2010
8.Encyklopédia židovských náboženských obcí 3, zväzok S +T str.276 - 277, Bratislava 2012
9.Rodáci z Turzovky padlí v II. SV ktorí nie sú na tabuli pri kostole v Turzovke - list primátorovi mesta 29.1.2016
10.Velička, Drahomír: Verifikovaný zoznam padlých a obetí v druhej svetovej vojne z Turzovky a okolia s. 23
11.Velička, Drahomír., Bronček,Peter: Zoznam padlých a obetí v druhej svetovej vojne z Turzovky a okolia
In:Horné Kysuce - vlastivedný občasník hornokysuckého regiónu, roč.I. 2018 s. 22 - 39 +14 foto
12.ŠOKA Trenčín: Spis Ústredného hospodárskeho úradu č. 1117-II / 1942 zo dňa 4.marca 1942
Autor: Jozef KORENÝ, Trenčín.
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
<< Návrat späť na vrch tejto strany
<< << Návrat na hlavnú stránku
Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: