Jozef Korený
 Autorské stránky


Obnova armádnych štruktúr ČSA na Slovensku a v Trenčíne v rokoch 1945 - 1949


npráp. v.v. Jozef Korený


Úvod:
V polovici marca 1945 odletel prezident Edvard Beneš s časťou londýnskej vlády do Moskvy na rokovanie s moskovským vedením KSČ a zástupcami Slovenskej národnej rady o vytvorení prvej čs. povojnovej vlády a o jej programu. Na začiatku apríla sa presunul z novou vládou Národnej fronty Čechov a Slovákov na oslobodené územie do Košíc. Bola to cesta do vlasti, kedy nové miesto Československa v povojnovej Európe bolo jednoznačne zakotvené už v zmluve zo ZSSR z decembra 1943 o vzájomnej pomoci, priateľstve a povojnovej spolupráci. V zmluve sa videla hlavná garancia pred opakovaním Mníchova a dôležitosť pre povojnové pomery v Európe. Československo sa po skončení druhej svetovej vojny ocitlo na hraniciach rozdeľujúcej sa Európy. Bolo územím a počtom obyvateľov veľmi malé na to, aby jeho armáda mohla zohrať opravdu dôležitú úlohu, preto jeho prínosom pre spojencov bolo len územím strategicky umiestnený v strede kontinentu. Mohlo slúžiť ako nástupisko k útoku alebo prvá obranná línia ( 1 ). Otázka vojenskej bezpečnosti štátu, respektíve štátneho územia alebo ktorejkoľvek jeho časti, sa spája s pomerne veľkým počtom vonkajších a vnútorných faktorov. Predovšetkým ale súvisí s geopolitickou a vojensko - strategickou rentou regiónu, ktorého je daný štát či územie súčasťou, jeho mocenskou, ekonomickou, etnickou, historickou a inou fragmentáciou, so zahraničnopolitickou a vojensko - politickou orientáciou štátu, cieľmi jeho zahraničnej politiky a ich prepojením s vnútropolitickým vývojom. Slovensko vstúpilo do povojnovej Európy opäť v rámci spoločnej československej štátnosti, je zrejmé, že výsledky 2. svetovej vojny väčšinu faktorov vojenskej bezpečnosti slovenského teritória z konca 30. rokov, podstatne zmenili. Za kľúčovú treba nepochybne považovať, že v tzv. " jaltskom " usporiadaní európskeho kontinentu, respektíve v sovietskej interpretácií záverov konferencie Veľkej trojky ( J.V.Stalin (1879 - 1953 ), F.D.Roosewelt ( 1882 - 1945 ), W.Churchill (1874 - 1965) pozn.J.K. na Jalte vo februári 1945, sa )obnovené Československo stalo súčasťou sféry veľmocenského vlivu ZSSR. Súčasne mu bola " prisúdená " úloha dôležitého článku v bezpečnostnom pásme, ktorý táto veľmoc budovala na svojich hraniciach v strednej a juhovýchodnej Európe. Opieralo sa o systém dvojstranných spojeneckých zmlúv ZSSR so susednými štátmi a medzi nimi navzájom ( ČSR .- Poľsko, ČSR - Maďarsko ) pozn.J.K. Nosnú ideu systému tvorila obava z možného opätovného ohrozenia zo strany Nemecka a snaha čeliť mu vzájomnou vojenskou pomocou. Z pohľadu Moskvy však išlo predovšetkým o zriadenie politický kontrolovaného " cordon sanitaire ", v ktorom " spojenci " mali plniť funkciu nárazníkových, t.j. krycích štátov. Ich hlavnou úlohou bolo zachytiť prvý úder útočníka a niesť tiaž počiatočného obdobia vojny. Tým by Sovietsky zväz okrem iného získal potrebný časový priestor pre zmobilizovanie svojho vojensko - ekonomického potenciálu a prípravu ozbrojených síl na bojovú činnosť. Miesto a úlohy Československa v týchto kalkuláciách  určovala v rozhodujúcej miere zemepisná poloha vzhľadom na priame susedstvo s Nemeckom a na vojensko - strategické hodnotenie stredoeurópskeho regiónu. Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSR a Maďarskom uzatvorená v apríli 1949 znamenala definitívne popretie vojensko . bezpečnostných záujmov odvodených od jeho geografickej polohy a doterajších geopolitických vzťahov. Posunula slovenské teritórium de facto do vnútrozemia vytváraného východného bloku, v ktorom sa vojensko - bezpečnostné záujmy jednotlivých štátov unifikovali na obranu pred " imperialistickou " hrozbou. Riešenie otázky vojenskej bezpečnosti Slovenska sa prenieslo na západné hranice ČSR a ďalších satelitov Sovietskeho zväzu v strednej Európe na líniu dotyku s ich spoločným " ideovým a triednym " nepriateľom.( 2 ).Trenčín bol oslobodený 10.4.1945 vojskami 40. sovietskej armády pod velením gen.plk. Filip Fedosejevič Žmačenka ( 1895 - 1966 ) a 4. rumunskej armády pod velením zbor.gen.Georghe Avramescu ( 1888 - 3.3.1945 ) a zbor. gen. Nicolae I.Dascalescu ( 1884 - 1969 )  v zostave  2. ukrajinského frontu pod velením maršala Rodion Jakovlevič Malinovského (1898 - 1967) ( 3 ).
                 Pri oslobodzovacích bojoch padlo 18 vojakov Červenej armády ktorí boli dočasne pochovaní na námestí a štyria na cintoríne. Na cintoríne bolo pochovaných aj 6 rumunských a štyria americkí vojaci. Na mestskom cintoríne je vo zvláštnom oddelení v samostatných hroboch pochovaných 349 nemeckých vojakov z obdobia 1944 - 1945, ale hlavne z mesiacov február - marec 1945.V matrike zomretých je od 1. januára 1945 do 18. mája 1945 zapísaných spolu 146 smrteľných prípadov, z čoho na frontové obdobie od 10.apríla 1945 pripadá 34 osôb. Z týchto bolo 33 zabitých cez front. ( 4 ) I keď II. svetová vojna skončila 8.mája 1945 v ČSR trval stav brannej pohotovosti do 31.12.1945.
                Základné východiska a ciele budovania novej čs. armády stanovil program prvej povojnovej vlády ČSR, vyhlásený 5. apríla 1945 v Košiciach. Zdôrazňoval, že základom armády " sú a budú zložky branných síl našich národov, ktoré aktívne bojujú so zbraňou v ruke doma i za hranicami 1. čs. armádny zbor v ZSSR, naši letci, čs. obrnená brigáda vo Francúzsku, slovenskí a českí partizáni, povstalecké vojská na Slovensku. Okolo tohto základu, najmä okolo čs. zboru v ZSSR, sa bude tvoriť nová čs. branná moc." S prihliadnutím na ešte prebiehajúce vojnové operácie na území ČSR sa armáda mala budovať tak, aby jednotky mohli byť čo najrýchlejšie nasadzované do bojovej činnosti po boku Červenej armády. V tejto súvislosti a v nadväznosti na deklarovanú dominujúcu vojensko - politickú orientáciu ČSR na Sovietsky zväz po skončení vojny vládny program podčiarkoval, že organizácia, výzbroj a výcvik novej čs. armády majú byť rovnaké ako v Červenej armáde. Podľa Košického vládneho programu sa v rámci jednotnej čs. armády mali vytvárať slovenské národné jednotky, zložené predovšetkým z osôb slovenskej národnosti. Ako veliaci a služobný jazyk sa v nich mala používať slovenčina. Aj keď to priamo nebolo stanovené, počítalo sa s tým, že budú rozmiestnené na Slovensku, čo zodpovedalo aj platnému teritoriálnemu spôsobu doplňovania mierovej armády ( 5 ).
               V polovici apríla 1945 MNO na Slovensku zriadilo dve oblastné veliteľstvá - pre východné Slovensko so sídlom v Košiciach a pre západné Slovensko so sídlom v Nitre. Ich hlavnou úlohou bolo obnoviť na oslobodenom území systém vojenskej správy, predovšetkým činnosť okresných doplňovacích veliteľstiev, riadiť ďalší priebeh mobilizácie do 1. čs. armádneho zboru a zabezpečovať výcvik z mobilízovaných osôb. Okrem toho mali organizovať odmínovacie práce, ochranu dôležitých objektov a pomoc armády civilným orgánom pri obnove dopravy. Na základe rozhodnutia vlády sa 1. čs. armádny zbor dňa 15. mája 1945 reorganizoval na 1. čs. armádu. Zo zborových peších brigád vznikli pešie divízie, ktoré sa v krátkom čase rozmiestnili pozdĺž štátnej hranice ČSR s úlohou zabezpečiť poriadok v prihraničných oblastiach. Na Slovensko sa presunula 2. a 4. divízia, bývalá 2. a 4. brigáda az.
               Dňa 25.mája1945  vláda schválila tzv. dočasnú mierovú organizáciu armády. Územie ČSR členila na štyri teritoriálne a organizačné celky - vojenské oblasti - s rovnakou organizačnou štruktúrou vojsk. Okrem toho počítala s vytvorením posílových armádnych síl v priamej podriadenosti Hlavného štábu MNO a obnovou systému vojenského školstva, siete územných doplňovacích orgánov a rôznych tylových zariadení.
               Na území Slovenska vnikla 4. vojenská oblasť ( 4.VO ) s veliteľstvom v Bratislave. Do funkcie veliteľa VO - 4 v Bratislave bol vymenovaný brig. gen. Mikuláš Markus ( 1897 - 1967 ). ( 8 ). Základnú organizačnú štruktúru a dislokačnú zostavu vojsk v jej podriadenosti tvorili dva armádne zbory. VII. az veliteľstvo v Trenčíne. Zriadenie VII. az ČSA bolo realizované Výnosom MNO č. 120 / Taj. 4. odd. org. Hlavného štábu 1945, ktoré bolo dislokované v Trenčíne - na Sihoti v budove, kde v rokoch 1939 - 1945 sídlil V. az vojnovej Slovenskej republiky. Za veliteľa VII. az bol vymenovaný brig. gen. Michal Širica ( 1894 - 1970 ).( 8 ). VII. az bol organizovaný ako takticko - operačné veliteľstvo s najpotrebnejším štábom.VIII. az veliteľstvo v Banskej Bystrici. Za veliteľa VIII. az bol vymenovaný brig. gen. Ján Imro ( 1897 - 1990 ). ( 8 ). Každý zbor mal dve divízie - VII.az bola podriadená 4.pešia divízia veliteľstvo Ružomberok poverený veliteľ plk. gšt. Anton Cyprich ( 1907 - 1984 ) ( 8 ) a od septembra 1945 pplk. gšt. Ján Juraj Stanek ( 1909 - 1996 ).( 8 ). Podriadené útvary 4.pešej divízie: pp 16 - Liptovský Sv. Mikuláš, Dolný Kubín, pp 17 - Ružomberok, pp 41 - Žilina, Čadca. 9.pešia divízia veliteľstvo Nitra.Podriadené útvary 9.pešej divízie: pp 23 - Trnava, Hlohovec, pp 39 - Bratislava, pp 7 - Nitra, Komárno. Za veliteľa bol ustanovený plk. pech. Ján Černek ( 1896 - 1977 ). VIII. az mal v podriadenosti: 2.pešia divízia veliteľstvo Banská Bystrica. Veliteľ plk. pech. Július Nosko.( 8 ). Podriadené útvary: pp 12 - Levice, Krupina, pp 26 - Lučenec, pp 25 - Žilina, Banská Bystrica a 10.pešia divízia veliteľstvo Košice. Veliteľ brig.gen. Emil Perko. ( 8 ). Jej podriadené útvary: pp 14 - Prešov, pp 20 - Michalovce, Trebišov, Humenné, pp 37 - Levoča. 4. vojenská oblasť mala priamo podriadené vlastné zväzky a útvary: 4. tankovú brigádu Turčiansky Sv.Martin, 4. ťažkú delostreleckú brigádu (Žilina, Malacky ), 4. protitanková delostrelecká brigáda ( Malacky ), 4. mínometná brigáda ( Zvolen, Oremov Laz ), 4. horská delostrelecká brigáda ( Michalovce ), 154. delostrelecký pluk ( Hlohovec, Bratislava ), 4. ženijná brigáda ( Komárno, Bratislava ), 4.spojovací pluk ( Nové Mesto nad Váhom ), 4. protilietadlový delostrelecký pluk ( Piešťany ) a 4. letecká divízia veliteľstvo Trenčín. Za veliteľa 4. LD bol 1.11.1946 ustanovený plk. Mikuláš Lisický ( 1908 - 1987 ). ( 8 ). Od 1.10.1948 poverený velením  plk.Július Trnaka ( 1910 - 1989 ) ( 8 ) a jednotky bojového zabezpečenia. Obnova branného systému ČSR bola vykonávaná dekrétmi prezidenta ČSR Dr. Edvarda Beneša č. 11 z 3.8.1945, ktorý bol novelizovaný vo forme zákona č. 12 / 1946 Zb.  
              Dňom 1.októbra 1945 začala platiť tzv. zdokonalená organizácia čs. brannej moci, ktorá organizačnú štruktúru a dislokačnú zostavu vojsk na Slovensku podstatne zmenila. Najdôležitejšou zmenou bola reorganizácia 4. pešej divízie na 4. rýchlu divíziu s veliteľstvom od 15.10.1945 v Žiline. Jej podriadené útvary boli: 4. pešia brigáda motorizovaná s veliteľstvom v Žiline, 14. tanková brigáda Turčiansky Sv. Martin, 84.protitankový delostrelecký oddiel Žilina. Veliteľstvo 9. pešej divízie bolo z Nitry premiestnené do Trnavy a neskôr späť do Nitry. Peší pluk 39 v Bratislave bol prečíslovaný na pp 17, pp 26 z Lučenca do Banskej Bystrice a od 15.12.1945 do Jelšavy, pp 25 zo Žiliny do Banskej Bystrice a Zvolena. Pri 10. pešej divízií Košice bol pp 14 - Prešov prečíslovaný na pp 20 a bývalý pp 20 - Michalovce na pp 32, ktorý bol premiestnený do Košíc, pp 37 v Levoči bol prečíslovaný na pp 14.VII. az bola podriadená 7. delostrelecká brigáda veliteľstvo Trenčín s delostreleckými plukmi ( dp ) 207 - Nitra, dp 307- Žilina a dp 357 - Topoľčany. VIII. az bola podriadená 8. delostrelecká brigáda s veliteľstvom v Ružomberku s delostreleckými plukmi ( dp ) 208 Ružomberok, dp 308 - Košice a dp 358 - Kežmarok. V decembri 1945 však bolo delostrelectvo podriadené priamo veliteľstvu 4. oblasti v Bratislave a to ako 10. delostrelecká brigáda ( Ružomberok ) s plukmi 207 a 208, 11. delostrelecká brigáda ( Košice ) s plukmi 307 a 308 a 12. delostrelecká brigáda ( Kežmarok ) s plukmi 357 a 358. Delostrelecký pluk 154 ( Hlohovec, Bratislava ) bol súčasťou delostreleckej divízie armády.       Podporu pozemným vojskám mala zaisťovať 4. letecká divízia s veliteľstvom Trenčín podriadená 4. leteckej oblasti veliteľstvo Bratislava. Predpokladalo sa, že bude postavená ako zmiešaná stíhacia a bitevná divízia a že bude zložená z troch leteckých plukov 1. lp - Tri Duby, 2.lp - Piešťany a 30. lp - Trenčianske Biskupice. Celkovú palebnú silu jednotiek na území Slovensk malo predstavovať  45 000 osôb, 144 bojových lietadiel, 65 tankov a okolo 1 224 hlavní delostrelectva. Novým veliteľom 4.VO v Bratislave sa stal brig.gen.Michal Širica ( 8 ) za veliteľa VII. zboru v Trenčíne bol vymenovaný brig.gen.Mikuláš Markus ( 8 ) a za veliteľa VIII. zboru plk.Pavol, Ján Kuna ( 1895 - 1982 ).( 8 ).
             K ďalšej zmene v organizácií ČSA na Slovensku došlo na jeseň 1947.  Vtedy boli armádne zbory prečíslované - VII.az zbor na V.az a VIIII.az zbor na VI.az zbor. Z dovtedajšej 2. pešej divízie vznikla 2. pešia brigáda horského typu s veliteľstvom v Banskej Bystrici ktorá bola vytvorená z 2.pd a 10.pd. Jej organizačnú štruktúru tvoril dp, 3 horské prápory, peší prápor, protitankový oddiel a rota VGPL. Zreorganizovali sa aj jednotky oblastného delostrelectva a ženijného vojska. Plánované mierové počty jednotiek , útvarov a zariadení na Slovensku klesli na 38 000 dôstojníkov, rotmajstrov, ďalejslúžiacich poddôstojníkov a mužstva. Reálny základ na realizáciu ustanovení vládneho programu o národnom charaktere jednotiek 4.VO vznikol už v 1.čs. armádnom zbore v čase jeho pôsobenia na oslobodenom území Slovenska. Po skončení vojny vojaci slovenskej národnosti plne prevažovali v 2. a 4. divízií. Novo vytvárané divízie - 9. a 10. - sa vytvárali zo slovenských vojakov odvelených z útvarov v Čechách alebo pridelených z výcvikových stredísk na Slovensku. Mužstvo a veliteľský zbor týchto a ďalších jednotiek dopĺňali slovenskí vojaci a dôstojníci v zálohe, branci a dôstojníci  a rotmajstri bývalej slovenskej armády. V Košickom vládnom programe sa vláda tiež zaviazala, že zabezpečí primerané zastúpenie Slovákov vo veliteľskom zbore a v ústredných orgánoch vojenskej správy. Na základe dohody o národnostnom princípe obsadzovania vládnych funkcií - ak je minister Čech, tak štátnym tajomníkom bude Slovák a naopak - štátnym tajomníkom MNO sa stal brig.gen. MVDr. Mikuláš Ferienčík ( 1909 - 1988 ),( 10 ),  ktorého v lete 1946 vystriedal brig. gen. Ján Viliam Lichner ( 1902 - 1977 ), ( 10 ). V súlade s demografickými východiskami budovania armády slovenské národné orgány žiadali, aby Slováci tvorili 25% veliteľského zboru a aby mali rovnaké zastúpenie aj vo vyšších dôstojníckych hodnostiach a na vyšších veliteľských a štábnych funkciách.Dosiahnutie tohto cieľa však komplikovali predovšetkým obmedzené zdroje doplňovania veliteľského zboru slovenskými dôstojníkmi a odlišnosti v hodnotení činnosti dôstojníkov slovenskej a českej národnosti v čase 2. svetovej vojny. Na začiatku roka 1946 bolo v armáde 1 420 dôstojníkov a generálov slovenskej národnosti, čo predstavovalo 12,1 % početného stavu dôstojníckeho zboru.Funkcie v ústredných orgánoch vojenskej správy Slováci obsadili na 8%. Do februára 1948 počet slovenských dôstojníkov vzrástol na 2 191 osôb, čo tvorilo 16,4% dôstojníckeho zboru. K čiastočnému zlepšeniu národnostného pomeru vyšších dôstojníkov prispelo najmä povýšenie 217 slovenských dôstojníkov do vyšších hodností vrátane generálskych vo februári 1947. Za nových generálov boli vymenovaní plukovníci František Milan Borský ( 1899 - 1986 ),( 10 ), Vojtech Gejza Danielovič (1904 - 1955 ), ( 10 ), Vojtech Kováč ( 1900 - 1983 ), ( 10 ), Samuel Karol Korbel ( 1909 - 1997 ), ( 10 ),  Jozef Martin Kristín ( 1897 - 1970 ), ( 10 ),  Pavol Ján Kuna ( 1895 - 1982 ), ( 10 ), Ján Viliam Lichner ( 1902 - 1977 ), ( 10 ), Jozef Marko ( 1904 - 1981),( 10 ), Július Nosko ( 1907 - 1986 ),( 10 ), Ján Paškan ( 1907 - 1989 ), ( 10 ), Emil Perko ( 1905 - 1984 ), ( 10 ), Ivan Trebichavský ( 1910 - 1973 ), ( 10 ), Mirko Vesel ( 1903 - 1976 ).( 10 ). V podmienkach zostrujúceho sa vnútropolitického zápasu komunisti a nimi ovládané zložky armády, predovšetkým orgány vojenského obranného spravodajstva (OBS ) ( tiež OBZ  pozn. J.K.) spochybňovali politickú spoľahlivosť národnostne takmer homogénnych vojenských celkov na Slovensku. Po parlamentných voľbách v máji 1946, v ktorých na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, obavy z negatívneho vývoja v slovenských jednotkách vyústili do záveru o ich možnom zneužití proti celistvosti Československa. Na základe rozhodnutia vlády  ČSR sa preto na začiatku júna 1946 uskutočnila vzájomná redislokacia 9. pešej divízie zo západného Slovenska a 6. pešej divízie z južnej Moravy. Po protestoch slovenských národných orgánov , ale aj vzhľadom na organizačné problémy , ktoré premiestnenie jednotiek prinieslo, boli divízie v polovici septembra 1946 vrátené do pôvodných posádok. Nástupom prvých slovenských brancov do útvarov v českých posádkach na jeseň 1946 sa však začal proces  negácie národného charakteru jednotiek dislokovaných na Slovensku a vytvárania národnostne zmiešaných vojenských útvarov. Nezastupiteľnú úlohu plnili vojenské jednotky na Slovensku pri odstraňovaní mín a likvidovaní  rôznej munície a trhavín. Jednotky poskytovali aj tzv. vojenské ozbrojené asistencie pri plnení rôznych bezpečnostných úloh. Medzi ne patrilo zabezpečenie odsunu slovenských Nemcov a Maďarov z južných oblasti Slovenska do českého pohraničia.( 5 )
Tiež boli použité na plnenie bezpečnostných úloh počas procesu s ľudákmi pred Národným súdom v rokoch 1945 - 1947. ( 12  ).
           Najrozsiahlejšie ozbrojené asistencie poskytla armáda pri prenasledovaní  a likvidácií skupín Ukrajinskej povstaleckej armády ( UPA ), tzv. banderovcov, ktoré prenikli z Poľska na východné Slovensko, kde napádali dediny, lúpili a terorizovali obyvateľov. Prvé jednotky 4.VO  boli proti banderovcom nasadené  už na jeseň 1945. Tvorili osobitnú skupinu, ktorej veliteľom bol pplk. gšt. J.J. Stanek.( 8, 13 ). Skupina sa v marci 1946 zreorganizovala a jej novým veliteľom sa stal pplk. Otto Wágner ( 1902 - 1974 ), ( 8, 13 ). V apríli 1946  boli proti ním nasadené ďalšie jednotky  zo Slovenska, Čiech a Moravy. Bojov proti jednotkám UPA sa medzi inými  zúčastnila od 20.2.1946  a od 8.7. do 29.9.1947 aj letka bitevných lietadiel IL - 2 / B - 31 / 3 Šturmovník od leteckého pluku 30 z Trenčianskych Biskupíc pod velením škpt.let. Jána Dullu. Reorganizovaná skupina OCEL mala okolo 7 000 vojakov ktorej velil zástupca veliteľa VO - 4 plk.gšt. Jan Heřman ( 1889 - ? ), ( 13 ). V júli 1946 skupina dostala nový názov TEPLICE a jej počet sa zvýšil na vyše 11 000 vojakov. V spolupráci s poľskou armádou sa jej podarilo v severovýchodnom pohraničí Slovenska zabezpečiť relatívny pokoj. V septembri 1946 prevzal velenie skupiny plk. Josef Tlach ( 1896 - 1964 ), ( 13 ) a v júli 1947 bol za jej veliteľa vymenovaný brig.gen. Július Nosko.( 13 ). V tomto čase skupina spolu s jednotkami Zboru národnej bezpečnosti čelila pokusom banderovcov dostať sa cez územie ČSR na západ. Od septembra 1947 riadenie akcií proti skupinám UPA prevzal osobne div.gen. Michal Širica.( 13 ). Boje s banderovcami na Slovensku si vyžiadalo niekoľko desiatok obetí. Padlo 14 vojakov a ďalší zahynuli pri dopravných nehodách a iných mimoriadnych udalostiach.Armádny ( 13, 14, 15, 16 )
           Poradný zbor 15.5.1948 rozhodol o novej mierovej organizácií armády k 1.10.1949, ktorá mala zabezpečiť záujmovú orientáciu vojsk na západ. V zmysle smernice, ktorá mala zvýšiť počet vojsk pri západných hraniciach bolo k 31.5.1948 zrušené veliteľstvo VI.az a 2. pešia brigáda bola premiestnená do jz Čiech do Písku a od 15.12.1948 do Sušíc.
           Prvá etapa čistiek postihla dôstojníkov, ktorí sa netajili kritickým postojom k politike komunistov. Na základe návrhov orgánov vojenského obranného spravodajstva ( OBS ), branných komisií a orgánov Štátnej bezpečnosti MNO odvolalo do júla 1948 z funkcií okolo 170 slovenských príslušníkov veliteľského zboru vrátane brig.gen. Júliusa Marka, ( 10 ), brig.gen. J.M.Kristina,( 10 ), brig.gen. JUDr. I. Trebichavského,( 10 ), brig. gen. JUDr. S. Korbela, ( 10 ), brig. gen. P. Kunu ( 10 ), a plk. J. Černeka, ( 10 ). Ďalší odišli do emigrácie. Medzi nimi div.gen. MVDr. M.Ferienčík ( 1904 - 1988 ), ( 8,10 ), brig.gen. J.Ambruš ( 1899 - 1994 ) ( 8,10 ) a brig.gen.v.v.Mirko Vesel.( 1903 - 1976 ), ( 8, 10 ). Skutočným vyvrcholením sa však stal rok 1950, kedy bolo územie ČSR miesto doterajších vojenských oblastí rozdelené na dva vojenské okruhy. Teritórium Slovenska a kraje Moravy s výnimkou Jihlavského kraja zahrňoval 2. vojenský okruh s veliteľstvom v Trenčíne.                          
Organizácia veliteľstva VII.armádneho zboru - V.Ú. 2103 Trenčín od 21.6.1945 - 30.9.1947(  6 ) s.357 ),
1. Veliteľ: plk. pech. Michal Širica ( nar. 1894 + 1970 ), (35, 39 )1.6.1945 povýšený na brig.gen a ustanovený za dočasného veliteľa VII.az v Trenčíne. K 1.10.1945 povýšený do hodnosti div. gen. ( 10 ) a 20.10.1945 prevzal funkciu veliteľa  4.VO. Dňom 5.11.1945 bol  brig. gen. Mikuláš Markus ( nar.1897+ 1967 ), ustanovený za veliteľa VII.az.( 22 ) Povýšený v októbri 1948 na div. gen.Veliteľom zboru bol do apríla 1949 / od jesene 1947 premenovaného na V.zbor.( 10 ) 2. Zástupca:veliteľa pplk. pech. Karol Kubíček
3. Pobočník: kpt.pech. Igor Ernest Kemka, škpt. pech. Jozef Pápol od 20.3.1946. Funkcia pobočníka zrušená 11.4.1947 
4. Náčelník štábu: pplk.gšt. Dušan Jamriška ( 8, ) s. 115, ( 30 ),  od 25.6.1945,  dočasne od 30.9.1946 škpt. gšt. Jozef Plánsky ( 23 ), od 21.10.1946 mjr. gšt. Jozef Ulrich ( 24 )  
5. Osveta: prednosta npor. del. v zál. Teodor Fiš, šrtm. pech. Jozef Wall, ppor. pech. v zál. Ignác Tinka, hlav. kanc. ofct. Margita Krákorníková.   
6.  1. oddelenie operačné: dočasný prednosta kpt. pech. Peter Laputka, prednosta kpt. gšt. Jaroslav Hošek od 20.3.1946,  prednosta pplk. pech. Vojtech Strelka,  pridelený por.del. Pavel Dilik, kpt. pech. Ervín Straka a výcviková
     skupina: prednosta škpt. gšt. Jozef Plánsky, kpt. pech. Peter Laputka, por. Antonín Machura ( 33 )
7.  2. oddelenie spravodajské: prednosta kpt.let. Juraj Meško ( 8 ) s.194,195, škpt. pech. Ľudovít Kubo od 20.3.1946, npor. pech. v zál. Alexander Bohuš, šrtm. kanc. Karol Novák  
8.  3. oddelenie spojovacie: prednosta kpt.spoj. Miloš Brziak, kpt. spoj. Jozef Klimo,  rtm.spoj. Štefan Batla, 
9.  4. oddelenie osobné a organizačné: dočasný prednosta kpt.duch. Ľudovít Kríška, prednosta škpt. pech. Eduard Koška od 20.3.1946,  prednosta škpt. pech. Ľudovít Kubo ( 8 s. 156 ),  mjr. pech. Július Adamovský, pridelení , npor. pech. Adam Hudec, rtm. pech. Jozef Mikula, npor. pech. Karol Korecký, kpt. let. Juraj Meško, kanc. ofct. Rudolf Opoldus, Ján Krajmer.( 31,32, 33, 37,43 ) 
10. 5. oddelenie Obranné spravodajstvo  / OBS /: náčelník škpt. Karol Fraňo ( 8 ) s. 76,77, od 5.9.1945, pridelení por. pech. František Frič, por. pech. František Kolenič, por. evid. Ján Marko, šrtm. zbroj. Ján Málik, npor. pech. v zál- Michal Ivaniš, npor. pech. v zál. Ján Pitoňák, por. pech. v zál. Teodor Šula, ppor. pech. v zál. Ján Božoň 
11. 6. oddelenie šifrové: prednosta por.poč. František Marian
12. Veliteľ delostrelectva: plk. del. Jozef Vogel ( 8 ) s.323,324  
13. Náčelník štábu delostrelectva: kpt.del. Eugen Čajda ( 40 ), pplk. del. Ján Jurášek od 20.3.1946, pplk. del. Jozef Vogl, pomocník náčelníka štábu delostrelectva npor. del. Karol Kresánek
14. Oddelenie tyla: por.hosp. Michal Hrebenár, škpt. int. Ľudovít Puchý od 20.3.1946, kanc.ofct. Ján Majerech.
15. Zbrojná služba: prednosta škpt.tech.zbroj. Jozef Michalec, pomocník prednostu zbrojnej služby por. sprav. zbroj. Albert Magdolen od 20.3.1946 prednosta,  práp. sprav.zbroj. Ján Bistrický, šrtm.sprav.zbroj. Štefan Palica,rtm.sprav.zbroj. Ulrich Tereštík  
16. Ženijná služba:prednosta škpt.žen. Ľudovít Hrušovský, npor.žen. Alexander Biensky ( 34 )
17. Chemická služba: Bola realizovaná až od 1.9.1950 u veliteľstva 2. vojenského okruhu Trenčín. Chemický náčelník mjr. chem. Josef Sedláček.
18. Zdravotná služba: prednosta npor.zdrav.MUDr. Josef Doležal
19. Veterinárna služba: prednosta kanc.ofct. Jozef Kučerík od 20.3.1946
20. Autoslužba / Štábna autokolóna /: por. Pavel Horvačnc
21. Pomocný úrad: kanc. oficial Vadovič, prednosta Bohumil Hasala od 20.3.1946
22. Štábna rota: veliteľ práp. pech. Vendelín Vicen, rtm. pech. v zál. Ladislav Neubauer, rtm. pech. Jozef Mikula, škpt. K. Korecký zrušená  15.11.1946
23. Hospodárska služba: prednosta npor. hosp. Pavel Beliš, práp. hosp. Alexander Ali, rtm. hosp. Tomáš Poláčik, rtm. hosp. Viliam Šimek, por. hosp. v zál. Imrich Šebo, ppor. hosp. v zál. Emil Smidka,  
24. Stavebný odbor odbočka stavebného riaditeľstva IV / 1: prednosta npor. stav. Július Buchel, pridelený npor. stav. Michal Ravinger
25. Hudba VII.az: kapelník por.hud. Jozef Balčík, dirigent šrtm. hud. Štefan Šiška, rtm. hud. Inocent Kadnár, rtm. hud. Július Piovarči, rtm.hud. Jozef Holúbek, rtm. hud. Jozef Ľachký, šrtm. hud. Ján Winkler ( 45,46 )  
26. Vojenská správa budov VSB 1 / V, VSB 2 / V, : správca šrtm. stav. Pavel Šabršul
27. Rádiostanica: veliteľ ppor. spoj. v zál. Štefan Husárik 
28. Poľný súd VII.az: prednosta kpt.just. Karol Hochel, sudcovia kpt. just.JUDr. Rudolf Kadlečík, npor. just. JUDr. Jozef Bunta, npor. just. JUDr. Peter Mázik, npor. just. v zál. JUDr. Jozef Novotný, npor. just.v zál. JUDr. Imrich Švendt, npor. just. v zál. JUDr. Jozef Mišík, npor. pech. JUDr. Ladislav Botto, por. just. v zál. JUDr. Gejza Rubinstein.( 19,47  )
29. Poľný prokurátor VII.az : kpt. just. Ján Hák, námestníci kpt. just. JUDr. Ladislav Hisem, kpt. just. JUDr. Gejza Majeský, kpt. just. v zál. JUDr. Gejza Kellermann, npor. just. v zál. JUDr. Ernest Kordoš.( 20 )
 Sídlo poľného justičného úradu VII. az bolo v Bratislave.Vládnou vyhláškou č. 162 / 1945 Zb. bol dňom 31.12.1945 v ČSR ukončený stav brannej pohotovosti štátu. Týmto dňom skončila aj činnosť vojenského poľného konania a v zmysle čl. 67 Vestníka MNO z roku 1946 začali svoju činnosť mierové vojenské prokuratúry, ktoré podľa dekrétu prezidenta republiky č. 119 / 1945 Zb. sa začali konštituovať v sídlach poľných prokuratúr. Poľné súdy a úrady poľných prokurátorov používajú úradné označenie " Poľný súd VII. az a Poľný prokurátor VII.az.". Vojenské prokuratúry prešli viacerými organizačnými zmenami, ktoré sa týkali jednak kompetencie, jednak zániku a vzniku nových, prípadne sídiel a napokom organizačnú výstavbu štruktúry jednotlivých stupňov prokuratúry.( 47 ) 
30. Pomocné družstvo: veliteľ rtn.dsl. František Bruna. Vzniklo po zrušení Štábnej roty 15.11.1946
31. Spojovacia čata: veliteľ šrtm. Štefan Batl. Vznikla po zrušení Štábnej roty 15.11.1946
Výnosom MNO čj. 4 800/ Taj. Hl.štáb 4. oddel. 1947 bolo nariadené vykonať reorganizáciu ČSA. Vytvorenie V. az bolo realizované na základe prehodnotenia defenzívneho chápania obrany ČSR. Na základe toho bola upresnená obranná koncepcia a prijatá nová organizácia armády, ktorá vstúpila v platnosť od 1.10.1947 u pozemného vojska a zložiek vojenskej správy. V tedy došlo k prečíslovaniu VII. az Trenčín na V.az Trenčín. 
Organizácia veliteľstva V. armádneho zboru - V.Ú. 2103 Trenčín od 1.10.1947 - 30.4.1949 ( 6 ) s. 357, ( 26 )  
1. Veliteľ: brig. gen. Mikuláš Markus ( nar. 1897 - 1967 ) od 1.10.1947 do 30.4.1949. V rámci celkovej reorganizácie armády bolo veliteľstvo V.az dňom 1.5.1949 zrušené.
2. Zástupca veliteľa: pplk. pech. Karol Kubíček
3. Náčelník štábu: pplk. gšt. Jozef Ulrich, pplk. gšt. Vladislav Kužel - Znievčan od 15.7.1948 - marca 1949 ( 8 )  s. 168,169, ( 25 )
4. Osveta  prednosta kpt.del.v zál. Teodor Fiš od 20.3.1946
5. 1. oddelenie - operačné: prednosta operačnej skupiny škpt. gšt. Jaroslav Hošek, prednosta výcvikovej skupiny kpt. gšt. Josef Plánsky
6. 2. oddelenie - spravodajské: prednosta škpt. pech. Ľudovít Kubo ( 8 ) s.156
7. Obranné spravodajstvo / OBZ /: náčelník škpt. pech. Karol Fraňo ( 8) s. 76,77
8. 3. oddelenie - spojovacie: prednosta kpt. spoj. Miloš Brziak
9. 4. oddelenie  osobné  a organizačné: prednosta kpt. pech. Eduard Koška  
10. 6. oddelenie šifrové: prednosta por. poč. František Marian
11. Veliteľ delostrelectva: plk.del. Jozef Vogel - Sokolovský
12. Náčelník štábu delostrelectva: pplk. del. Ján Jurášek
13. Oddelenie tyla - Intendancia: prednosta škpt. int. Ľudovít Puchý
14. Zbrojná služba: prednosta: por. spr.zbr. Albert Magdolen
15. Ženijná služba:prednosta škpt.žen. Ľudovít Hrušovský ( 34 )
16. Zdravotná služba: prednosta kpt. zdrav. MUDr. Josef Doležal
17. Veterinárna služba: prednosta kanc.ofct. Jozef Kučerík
18. Autoslužba / Štábna autokolóna /:veliteľ por. Pavel Harvačnc, prednosta kanc.pom. Štefan Slivoň od 20.3.1946
19. Pomocný úrad: prednosta Bohumil Hasala
20. Hospodárska služba: prednosta npor.hosp.Pavel Beliš
21. Stavebný odbor: prednosta npor. stav.Július Buchel
22. Hudba V.az: kapelník por.hud. Jozef Balčík, dirigent šrtm. hud. Štefan Šiška ( 45, 46 )
23. Vojenská správa budov: správca šrtm. stav. Štefan Šabršul
24. Rádiostanica:ppor.spoj. v zál. Štefan Husárik
25. Pomocné družstvo: veliteľ rtn.dls.František Bruna
26. Spojovacia čata: veliteľ šrtm.Štefan Batl
V posádke Trenčín boli v rokoch 1945 - 1949 dislokované tieto útvary a veliteľstvá: ( 6 )
1. Strážny oddiel Posádkového veliteľstva: veliteľ por. pech. v zál. Eugen Bindas 18.7.1945, ppor.pech.akt.Štefan Šarina. Strážny oddiel bol zrušený 16.8.1945.( 6, 27 )  Dňom 12.11.1945 bolí v Trenčíne zrušené bezpečnostné opatrenia. Stráž u železničného mostu ostala naďalej.
2. Automobilná zbrojovka 2  Zlatovce ( Automobilný park ): bez krycieho čísla 1946, 1.10.1945 - 30.9.1947, VHA Bratislava f.V.az 01544 kr. č.17 č.9709 / 1945 ( 6) s.393 veliteľ pplk. aut. Ing. Mikuláš Lipták 18.7.1945   
3. Automobilná zbrojnica 2 Zlatovce:bez krycieho čísla 1949, 1.10.1947 - 30.11.1950 ( 6 ) s.393, ( 41 )
4. Ústredná zbrojnica Trenčín - Kubra Zábranie: ( 6 ) s. 393,( 28 ), veliteľ kpt. tech. zbroj. Ján Duda 18.7.1945, npor. tech. zbroj. Ladislav Sýkora, por.správ. zbroj. Viktor Haško
5. Doplňovacie okresné veliteľstvo Trenčín: Bez kryc. čís.(1946 ), 1945 - 30.9.1949 ( 6 ) s.370,  veliteľ pplk. dopl. Rudolf Tesárek 18.7.1945,  mjr. dopl. Josef Dostál ( 42 )
6. Posádkové veliteľstvo Trenčín: Bez kryc. čís. ( 1946 ), 6.1945 - 30.9.1949 ( 6 ) s.370, ( 29 ), dočasný veliteľ kpt. Moťoška, veliteľ škpt.tech.zbroj.let. Mikuláš Šumichrast ( 8 ) s. 292 , od 17.2. - 10.6.1945,  mjr. pech. Július Adamovský , 2.7.1945  pplk. pech. Karol Hasenberg, 14.8.1945 pplk. pech. Tibor Dualský, pplk. let. Mikuláš Lisický ( 8 s.173 ) 23.1.1946,  pplk. let. Ján Čermák ( 8 s.45, 46), pplk. let. Ľudovít Koza,
6. Pochodové prápory Posádkového veliteľstva Trenčín :( 36, 37 )
14. pochodový prápor: 11 dôstojníkov aktívnych, 3 dôstojníci v zálohe a 845 vojakov 
15. pochodový prápor: 7 dôstojníkov v zálohe, 1 rotmajster aktívny a 398 vojakov
16. pochodový prápor: 10 dôstojníkov v zálohe, 1 rotmajster aktívny a 599 vojakov
17. pochodový prápor: 9 dôstojníkov v zálohe, 3 absolventi vojenskej akadémie a 455 vojakov
7. Peší prápor / motorizovaný /  39 Trenčín - V.Ú. 4644: ( 1946 ) ( 6 ) s.358,), ( 21, 44 ), veliteľ mjr. pech. Július Adamovský, pplk. pech. Vojtech Janoušek, pplk. pech. Karol Heidler, pplk. pech.Josef Bruha 21.11.1945, zástupca veliteľa mjr. pech. Josef Skrbený, náčelník štábu škpt. pech. Ivan Jobák, Príslušníkom práporu bol aj por.pech. Karol Pazúr ako dôstojník obranného spravodajstva ( OBS ) , nar. 26.2.1917 Krompachy ktorý sa vracal z vojenskej prehliadky v Prahe. Na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali účastníci prehliadky a v druhom navrátilci. Keď počul hovoriť nemecký a maďarský tak ľudí nechal vystúpiť z vlaku a v dňoch 18.- 19.6.1945 v obci Lověšice při Přerove zastrelil s čat.ašp. Bedřichom Smetanom a čat.ašp. Friedrichom Schmitzerom 120 žien, 71 mužov a 74 detí. Boli to Karpatskí Nemci a slovenskí Maďari, ktorí sa vracali na Slovensko. Prežili dve ženy. Vojenský prokurátor gen. Rašla navrhol menovanému K. Pazúrovi trest smrti. Zomrel v roku 1979 na neznámom mieste.   
8. Veliteľstvo 7. delostreleckej brigády : ( 6 ) s.360 , od 1.10.1945 - 1947 - Rámcové veliteľstvo. Dočasný veliteľ pplk. del. Ján Kučera
9. Veliteľstvo 22. delostreleckej brigády : V.Ú. 5421 r. 1946,  V.Ú. 1570 r. ,1949 ( 6) s. 360, veliteľ pplk.del. Pavel Jarčevský
10. Vojenská skušobňa 3: V.Ú. 1571 r. 1947 -  1949 ( 6) s.363 
11. Veliteľstvo 4. leteckej divízie: V.Ú.4524 r.1946, ( V.Ú. 7702 r.1949 ) od 8.1945 - 9.10. 1950.( 6 s. 360 ) Veliteľstvo bolo dislokované v budove VII.az na III. poschodí. Veliteľ plk.let. Mikuláš Lisický ( 8) s.173 , od 31.7.1945 -  31.12.1946, dočasný veliteľ pplk. let. Jan Čermák ( 8) s.45,46,  od 1.12.1946 a od 30.1.1947 - 5.3.1948 ako veliteľ, pplk. let.Július Trnka ( 8) s.300, 301 , poverený dočasným velením od 1.10.1948 - 1.4.1949,
     inžinier 4. leteckej divízie škpt. Mikuláš Šumichrast ( 8) s.292  od 1.6.1945 - 30.9.1946 
12. Škola pre dôstojníkov pechoty v zálohe: V.Ú. 4605 r.1946, ( 6) s.368, veliteľ mjr. pech. Teofil Boh. Galba ( 8) s.80, zástupca veliteľa škpt. pech. Ján Lovich
13. Škola na dôstojníkov mínometného delostrelectva v zálohe: V.Ú. 9401 r. 1949, 1.9.1949 - 7.9.1950 ( 6) s.368  - veliteľ?
14. Ženijné učilište: od mája 1945 - september 1945 ( 6) s.368 
15. Okrskový inšpektorát brannej výchovy Trenčín: Bez krycieho čísla  rok 1946, 15.7.1946 - 15.1.1949 ( 6) s. 370 
16  Spojovací prápor 57: od júna 1945 - 30.9.1945 ( 6 ) s. 361 
17. Vojenský stavebný odbor IV /1: Bez krycieho čísla rok 1946 - jún 1945 - 31.8.1946 ( 6 ) s. 371 
18. Vojenská stavebná správa: Bez krycieho čísla rok 1946 - 1.9.1946 - 9.9.1947 ( 6 ) s. 371 
19. Vojenská stavebná správa 28 : Bez krycieho čísla  rok 1947, 1.10.1947 - 30.9.1949 ( 6)  s. 371   
20. Odbočka Hlavného odevného a lôžkového skladu HOLS Zlatovce: 18.7.1945 - september 1945   ( 6 ) s.393  Bola  presťahovaná do Vrútok 20.9.1945
21. Letecký pluk 3: ( 6 ) s.453, ( 48, 49 ), veliteľ škpt. let. Jozef Páleniček, NŠ kpt.let. Ján Dulla
22. Letecký pluk 30 - " Ostravský " : V.Ú. 4614 - krycie číslo od r. 1946 ( 6 ) s. 453, veliteľ mjr.let. Jozef Páleniček od 2.6.1948, škpt.let. Ján Vršanský, kpt.let. Rudolf Galbavý od 1.4.1949, zástupca veliteľa škpt. let. Imrich Vyrostko ( 50  )
23. Muničný sklad 3: Bez kryc. čís. 1946, V.Ú. 8914 r. 1947, 1.9.1945 - 30.9.1949 ( 6 ) s.364 
24. Odbočka Trenčín - Oblastnej zbrojnice 4: 1.9.1945 - 30.9.1945 ( 6 ) .363 )
25. Zborová zbrojnica 7: Bez krycieho čísla 1946, 1.10.1945 - 30.9.1946 ( 6 ) s.363  Premenovaná na Zbrojnicu 7
26. Zbrojnica 7: Bez kryc. čís. 1946,  V.Ú. 5481 r.1947, V.Ú. 1554 r.1949 ( 6 ) s..363,  veliteľ kpt.tech. zbroj. J.Duda 18.7.1945, škpt. tech. zbroj. J.Michalec 16.1.1946, škpt. tech. Ľudovít Šmíd 13.7.1949
27. 7. zbrojnica: V.Ú. 1554 - 1949, 8.10.1951 - 30.11.1951 ( 6 ) s. 363 
28. Muničný sklad I / 7: VÚ. 4926 rok 1949, VÚ. 1554 rok 1951, 1.10.1949 - 30.11.1951 ( 6 ) s. 364  
29. Letisková peruť 3: Bez kryc.čís.1946, ( 6 ) s. 354,  veliteľ kpt.let. Ondrej Jakab 2.8.1945,
30. Letisková peruť 4: V.Ú. 8979 r. 1946 - ( 6 ) s.354,  reorganizovaná na LZ4 14.3.1946
31. Letecká základňa 4: V.Ú. 8979 r.1946, V.Ú. 1536 r.1949, ( 6 ) s. 354 , veliteľ pplk. let. Július Trnka od 28.2.1946, mjr. let. zbroj. Mikuláš Šumichrast od 30.9.1946. Prečíslovaná na 27. letiskovú základňu 14.1.1951
32. Letecký sklad 4: V.Ú. 8989 r.1946, VÚ.1561 r. 1949, 30.8.1949 - 30.11.1950, ( 6 ) s..356  
33. Dielne Leteckého skladu 4 - LS 4: od 1949, september 1949 - november 1950 ( 6 )
34. 189. delostrelecký oddiel OPL Zlatovce: V.Ú. 4647 - r. 1946 - 1.10.1946 - september 1949 ( 6 ) s.393,  veliteľ škpt. del. akt. Ladislav Krásnohorský
35. Delostrelecký pluk 110: V.Ú. 2297 r. 1946, VÚ.6367 r.1949, veliteľstvo I. až III. odielu, 1.10.1947 - 8. 1950 ( 6 ) s. 360, veliteľ pplk. del. Pavel Jarčevský 5.10.1947,  pplk. v zál. Jaroslav Brodecký 3.11.1947
36. Delostrelecký pluk 110: náhradný oddiel: 1.10.1947 . apríl 1951 ( 6 ) s. 360 
37. Veliteľstvo 9. pešej divízie: V.Ú. 2109 r. 1946, VÚ. 8874 r.1949, 25.8.1949 - 25.9.1949 ( 6 ) s.357, dočasný veliteľ pplk. Dezider Kalina ( 8 ) s.126,127,  15.5.1949 ( 1.10.1950 brig.gen ).
38. Letisková  správa Trenčianske Biskupice: Bez krycieho čísla ( 1946 ), 1945 - marec 1946 ( 6 ) s.356 
39. Výcvikové stredisko pechoty Trenčín: máj 1945 - september 1945 ( 6 ) s. 357 
40. III. prápor Pešieho pluku 23: jún - júl 1945 - 30.9.1945 ( 6 ) s.357 
41. Ženijný prápor 4: - veliteľ kpt. žen. Karol Osuský 24.7.1945, npor.žen.v zál. Gustáv Devečka, por.žen.Karol Matejčík, por.žen.Ferdinand Šimunek,šrtm.žen. Pavel Baláž, šrtm.žen.Silvester Kysela, rtm.žen. Florian Macek ( 38 )
42. Letecký pluk 25 " Atlantický ": V.Ú.2149 - veliteľ mjr.let. Jaroslav Týkal. V Trenčíne bol LP 25 od poloviny mesiaca júl do polovice mesiaca september 1948 a následne premiestnený na letisko Kbely, kde bol zrušený.( 17 )
V následujúcich rokoch v Trenčíne pribudli ďalšie vojenské útvary a zariadenia.Tak ako v iných oblastiach života spoločnosti tak aj pomenovania ulíc i námestí sa nepáčilo vtedajšej politickej garnitúre a tak v rokoch 1948 - 1989 došlo k premenovaniu kasárne Dr.M.R.Štefánika na kasáreň SNP, tiež kasáreň T.G.Masaryka na kasáreň kpt.Jána Nálepku - Hrdinu ZSSR, kasáreň Automobilovej zbrojovky ( dnes AOZ ) na kasáreň Dukla a kasáreň na letisku Tr. Biskupice na kasáreň kapitána N.F.Gastella ( 1908 - 1941 ) Hrdina ZSSR. Tieto pomenovania sa nepoužívali a verejnosť sa o premenovaní ani nedozvedela. Trenčín aj naďalej zostal " vojenským mestom " so svojou dlhoročnou  vojenskou tradíciou ktorú si v tomto roku pripomíname 100. výročie vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov 1918 - 2018, kedy boli položené základy Česko - slovenskej armády. Táto armáda prešla mnohými reorganizáciami čo  zapríčinili politické zmeny v ktorých sa republika nachádzala najmä v rokoch 1939 - 1945 a v rokoch 1989 - 1992.Vznikom Slovenskej republiky 1.1.1993 vznikla aj Armáda slovenskej republiky, dnes Ozbrojené sily SR.   
Pramene a poznámkový aparát:
1. Bílek, Jiří: Československo medzi Východem a západem
    In: Slovensko a druhá svetová vojna. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie v Bratislave s.334 - 342. VHA Bratislava 2000, Digital Graphic Trenčín
2. Tamže s. 353 - 366 Štaigl, Jan: Základné determinanty a problémy vojenskej bezpečnosti Slovenska po skončení druhej svetovej vojny.
3. Orság, Jozef., Klein,Bohuš: Oslobodenie Trenčianskeho okresu Sovietskou armádou
    Krajská knižnica, Okresné osvetové stredisko, Trenčianske múzeum a Okresná pamiatková správa Trenčín, Západoslovenské tlačiarne,n.p., odl. prevádzka Trenčín 1975   s.3 - 16, 44 - 48
4. Kronika mesta Trenčín za rok 1945 - január - máj s. 50 - 54
    In: ŠOA MV SR pobočka Trenčín
5. Kapitoly z vojenskej histórie Slovenska - Povojnová koncepcia vojenskej obrany Slovenska 
    Oddelenie vojenských dejín Slovenska Bratislava, Historický ústav ČSA Praha, Oddelenie sociálneho riadenia VVVO, Tlač V.Ú. 7742 Nemšová 1991 s.148 - 163
6. Štaigl,Jan., Minařik,Pavel: Dislokácia a krycie čísla jednotiek, útvarov a zariadení čs. armády a vojsk ministerstva vnútra na Slovensku 1945 - 1992. VHÚ Bratislava 2014, Západoslovenská tlačiareň Skalica. s.r.o.
7. Štaigl,Jan., Štefansky,Michal: Vojenské dejiny Slovenska VI. 1945 - 1968, Na prahu studenej vojny 1945 - 1948 - ČSR s. 9 - 51
8. Vojenské osobnosti československého odboje 1939 - 1945: VHÚ Praha, VHÚ Bratislava, Vydalo MO ČR - AVIS 2005
9. Bystrický, Jozef., Čaplovič, Miloslav., Purdek, Imrich., Štaigl, Jan : Ozbrojené sily Slovenskej republiky - História a súčasnosť 1918 - 2005, MAGNET PRESS, SLOVAKIA 2005
10.Štaigl, Jan a kolektív: GENERALI , slovenská vojenská generalita 1918 - 2009, MAGNET PRESS SLOVAKIA , VhÚ Bratislava , Tlač VKÚ,a.s. Harmanec 2009
11.Segeš, Vladimír a kolektív: SLOVENSKO - Vojenská kronika, Perfekt 2007 s.136 - 140
12.Daxner, Igor: Ľudáctvo pred Národným súdom 1945 - 1947,Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava 1961, Tlačiareň SNP, n.p., Martin, prevádzkareň Ružomberok
13.Fiala, Jan: Zpráva o Akci B, Vydalo nakladatelství Vyšehrad, spol.s.r.o., 1994, Tiskárna Naše Vojsko s.p. s.58 - 81, 201 - 209
14.VHA Bratislava: f. V.az 01544, kr.č.14, Situácia v pohraničí - hlásenie, čj. 127 Taj. / 1. oddel. Trenčín 11.júla 1945 č. 151
15.Tamže: Celkové situačné hlásenie - predloženie čís. 146 Taj. / 1. oddel.- 1945 Trenčín 25.júla 1945 č.205 - 206
16.Tamže: Telegram T - 2 TG 498 26.10.1948 11,15 hod. Voj. útvar 2103, 1. oddel. Trenčín - Veliteľ voj. utvaru 4634 hlási: Podľa fonogramu okr. veliteľa SNB v Námestove v noci na 25.tm. prepadla tlupa o neznámom počte pohr. hliadky Polske. S poľskej strany je hlásené mnoho mŕtvych a ranených.
17.Fidler, Jiří., Rajlich,Jiří: Soumrak králu vzduchu - československé vojenské letectvo 1945 - 1950,nakladatelství Ares a Deus, květen 2000
18.VHA Bratislava f. V.az  01544, kr. č.14 , Kronika VII. az, s.1, Vyšší velitele - určení - MNO Hlav. štáb čj. 397 / Dôv. hl. št. 4 oddel. 1945 9. června 1945 Praha. Určuji dnem 15.6.1945 brig.gen. Mikulaše Markuse - zatímnim velitelem 4. oblasti a plk. pěch. Michala Širicu, zatímnim velitelem VII. zboru- MNO div.gen. Ludvík Svoboda v.r.. Výnosom MNO č. 120 / Taj. 4. oddel. org. hlav. štábu 1945 bola vydaná prvá organizácia vyšších veliteľstiev čs. brannej moci a na základe tohoto výnosu bolo zriadené veliteľstvo VII. az so sídlom v Trenčíne, kde dňom 21.6.1945 započalo svoju činnosť. Dočasným veliteľom VII. az bol ustanovený výnosom MNO č. 1008 / Dôv. hl. štáb - 4. odd. 1945 a nariadenie MNO č. 379 / Dôv. hl. št. 4. odd. 1945 plk. pech. Michal Širica. 
19. Tamže.s.1 Poľné justičné úrady zriadenie, Veliteľstvo VII.az čís. 7019 / Dôv. 4. odd. 1.7.1945 ( Poľný súd VII. az )  
20.Tamže s.1, ( Poľný prokurátor VII.az)
21. Tamže s.3 Reorganizace 4. peší divize - Dňom 1.10.1945 reorganizovaná a premenovaná na Rýchlu divíziu. Zrušili sa pluky a vznikly samostatné motorizované prápory, 39, 41, 45, 14. tanková brigáda, delostrelecký oddiel 84, delostrelecký oddiel 254. Veliteľstvo RD Žilina, peší prápor ( motorizovaný ) 39 Trenčín, peší prápor 41 Žilina, peší prápor 45 Dolný Kubín, 14. tanková brigáda Turčiansky Sv.Martin, delostrelecký oddiel 84 Turčiansky Sv.Martin, delostrelecký oddiel 254 Žilina.  
22.Tamže s.6, Zmena veliteľa VII.az. Dňom 5.11.1945 prevzal velenie VII.az brig.gen. Mikuláš Markus ( bývalý veliteľ 4. čs. sam. brigády - neskôr veliteľ 4. pešej divízie ) 
23.Tamže s.7, Zmena NŠ VII.az. Nariadením MNO č. 4457 / Dôv. hl.št.4. oddel. 1946 zo dňa 30.9.1946 dočasne prevzal funkciu NŠ VII.az škpt. gšt. Jozef Plánsky po pplk. gšt. Dušanovi Jamriškovi
24. Tamže s.7, Určenie nového NŠ VII.az. Nariadením MNO č. 4596 / Dôv. hl. št. 4 odd. 1946 zo dňa 21.10.1946 bol určený NŠ veliteľstva VII.az mjr. gšt. Jozef Ulrich. 
25.Tamže s. 15, Zmena NŠ V.az. Výnosom MNO čj. 6768 / Dôv-. hl.št. / 4. odd. 1948 bol ustanovný NŠ veliteľstva V.az dňom 15.7.1948 pplk. gšt. Vladislav Kužel, ktorý prevzal funkciu od pplk. gšt. Jozefa Ulricha, ktorý bol premiestnený Výnosom MNO čj. 6768 Dôv. hl. št. 4. odd. 1948 k MNO. 
26.Tamže s. 17, Zrušenie a likvidácia V.az. V rámci celkovej reorganizácie armády Výnosom MNO čj. 5608 / Taj. hl. št. 4. odd. 1949 bolo veliteľstvo V.az dňom 1.mája 1949 zrušené.  
27.VHA Bratislava f.V.az 01544, kr.č.15, Výcvikové stredisko pechoty u  strážnej roty  s počtom 11 dôstojníkov a 8 rotmajstrov. Veliteľ npor. v zál. Adam Guller Dňom 16.8.1945 bol Strážny oddiel Posádkového veliteľstva v Trenčíne zrušený.
28.Tamže, Ústredna zbrojnica č. 116 / Dôv. vel. 1945,  č.8030 / 1945, Soznam dôstojníkov, rtm. a mužstva, ktorí sa zúčastnili Národného povstania, npor. tech. zbroj. Ladislav Sýkora, por. správ. zbroj. Viktor Haško
29.Tamže, Veliteľstvo VII.az č. 8039 17.8.1945. Výkaz počtov Posádkové veliteľstvo Trenčín č.363 / Dôv. 1945 - 14.8.1945. veliteľ posádky pplk. pech. Tibor Dualský, zástupca mjr. pech. Július Adamovský 5.11.1945.
30.Tamže, Ustanovenie pplk. gšt. Dušana Jamrišku zástupcvom NŠ VII. zboru. MNO Hl. štáb, 4. odd. č. 1815 / Duv. 22.8.1945 č. 8307 / 1945
31 VHA Bratislava f. V.az 01544 kr. č. 16 - Veliteľstvo VII. az č. 9306 / Dôv. 4. oddel. 1945 - Soznam dôstojníkov z povolania veliteľstva VII. az,16.10.1945, K č.306, Dôv.4. oddel. 1945.
32.Tamže, Soznam rotmajstrov z povolania veliteľstva VII.az,16.10.1945,      
33.Tamže, Soznam dôstojníkov v zálohe veliteľstva a rotmajstrov v zálohe VII.az 16.10.1945 Kč. 9306 / Dôv.4. oddel. 1945
34.Tamže, Zaradenie dôstojníkov a rotmajstrov u ženijnej jednotky 4.VO čj. 1702 osob.hl.5/.žen.1945 2.10.1945
35.Tamže, Smernica pre usmernenie činnosti zložiek VII. az Veliteľstvo VII.az čj. 7326 / Dôv. 4. oddel. 1945   
36.VHA Bratislava f. V.az 01514 kr. č.16 - Veliteľstvo 4. oblasti Bratislava čj. 40. 510 Dôv. 27.6.1945 Dodanie vojenských asistenčných jednotiek pre veľkostatky, dôležité pre verejné zásobovanie / Záchrana skladov obilia, dobytka a iných hospodársky dôležitých zásob a  materiálu. 
37.Tamže,Telegram VII.az č.1 z 5.7.1945 Stav VII.az k 5.7.1945 na veliteľstvo 4.obl.4. odd. Bratislava čj. 7050 4. odd.
Veliteľstvo VII.az: 22 dôstojníkov aktívnych, 3 dôstojníci v zál. 8 rotmajstrov, 1 rtm v zál. 17 civilných zamestnancov a 117 vojakov.
Autopark Trenčín ( Zlatovce pri Trenčíne   7 dôstojníkov aktívnych, 2 rotmajstri aktívni, 12 civilných zamestnancov a 62 robotníkov
Ústredná zbrojnica Trenčín ( Kubra - Zábranie ) 11 dôstojníkov aktívnych, 10 rotmajstrov aktívnych, 12 civilných zamestnancov a 71 robotníkov
Doplňovacie okresné veliteľstvo Trenčín 3 dôstojníci aktívni, 3 rotmajstri aktívni, 4 civilní zamestnanci
Posádkové veliteľstvo Trenčín - 7 dôstojníkov aktívnych, 10 rotmajstrov aktívnych, 1 civilný zamestnanec
14. pochodový prápor Trenčín - 11 dôstojníkov aktívnych, 3 dôstojníci v zálohe a 845 vojakov
15. pochodový prápor Trenčín - 7 dôstojníkov v zálohe, 1 rotmajster aktívny, a 398 vojakov
16. pochodový prápor Trenčín - 10 dôstojníkov v zálohe, 1 rotmajster aktívny a 599 vojakov
17. pochodový prápor Trenčín - 9 dôstojníkov v zálohe, 3 absolventi vojenskej akadémie a 455 vojakov
38. Tamže, V / 4.ženijný prápor - veliteľ kpt. žen. Karol Osuský
39.VHA Bratislava f.V.az 01514 kr.17, MNO č. 2246 Duv. hlav. štáb - 4. oddel. 17.10.1945 č. 9418 / 1945, Dňom 20.10.1945 bol určený brig.gen. Michal Širica, zatimni velitel VII.zb, zatimnim velitelem 4. oblasti.
40.Tamže,Veliteľstvo 4. oblasti č.49.168 / Dôv. del. 1945 Náčelníkom štábu  delostrelectva kpt. del. Eugen Čajda č. 9486 / 1945
41.Tamže, Automobilna zbrojovka 2 veliteľ pplk. aut. Ing. Mikuláš Lipták č. 9709 / 1945
42.Tamže, Doplňovacie okresné veliteľstvo Trenčín, veliteľ mjr.dopl. Josef Dostál č. 9746 / 1945
43.Tamže, Zaraďovacia listina veliteľstva VII.az 16.11.1945 č. 9934 / 1945
44.Tamže, Peší prápor 39, Zaraďovacia listina dôstojníkov a zoznam rotmajstrov č. 211 / Dôv. 1945 č. 9984 / 1945, veliteľ práporu mjr. pech. Július Adamovský, 19 dôstojníkov aktívnych, v zálohe 31 a 14 rotmajstrov aktívnych.
45.VHA Bratislava f.V.az 01517 kr.18 -  Vojenské hudby zriadenie, MNO č. 2612 / Dôv. Hlav. štáb 4. oddel. 1945 17.12.1945 č. 10504 / 1945
46.Tamže, Vojenská hudba veliteĺstva VII.az bola zriadená na základe nariadenia veliteľstva VO - 4 - OSVO čj. 40.751 / Dôv. OSVO 1945 v zmysle nariadenia MNO č. 10.620 / 4. oddel. 1945 zo dňa 4.júna 1945 č. 10504 / 1945
47.Tamže, Obvody vojenských súdov - Krajsky súd v Trenčíne, Bánovce nad Bebravou, Čadca, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Považská Bystrica, Púchov, Veľká Bytča, Žilina.č. 10571 / 1945
48.VHA Bratislava f.30.blp, 01844, kr.4 Letecký pluk 3 Trenčín - Dôverný rozkaz č. 1 z 13.10.1945
49.Tamže, Letecký pluk 3 - Dôverný rozkaz č.3 čl.1, 28.1.1946, Príslušníci LP 3 vyznamenaní čs. Vojnovým krížom 1939, čs. Medailou za chrabrosť a čs. Medailou za zásluhy.
50.Tamže, Dôverný rozkaz č. 5 Letecký pluk 30 12.2.1947 č.2, Za zástupcu veliteľa pluku 30 bol veliteľstvom letectva 4. obl. Dôv. r.č.  5 / 1947 čl. 22 bol dňom 1.2.1947 určený škpt. let. Imrich Výrostko   






Autor: Jozef KORENÝ, Trenčín.

 Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku


 

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: