Jozef Korený
Autorské stránky
Druhá svetová vojna v zrkadle poštových a filatelistických artefaktov
- III. záverečná časť.
Druhá svetová vojna v zrkadle poštových a filatelistických artefaktov
- III. záverečná časť.
Vojenské operácie a udalosti v Európe 1944, Príprava a realizácia SNP
v roku 1944, Karpatsko - duklianska operácia a oslobodenie Slovenska
1944 - 1945, Vojenské operácie v severnej Afrike 1940 - 1943, Vojenské
operácie v Európe 1945, Vojenské operácie vTichomorí 1941 - 1945
Vojenské operácie a udalosti v Európe v roku 1944
Jednotky 1.čs. samostatnej brigády - veliteľ plk.Ludvík Svoboda ktoré
sa vrátili do svojho obranného postavenia pri Vasilkove obdržali
22.12.1943 rozkaz zaujať obranu na vopred pripravenej čiare 3 km jv od
Fastova. Tankisti zostali v pôvodnom postavení. Delostrelci obdržali
úlohu posilniť útok 240. streleckej divízie ČA. Dňa 25.12.1943 ČA
zahájila žitomírsko - berdičevskú útočnú operáciu. Delostreleckej
prípravy sa zúčastnilo aj delostrelectvo 1.čs. brigády.Dňa 27.12.1943
bola 1. čs. samostatná brigáda zasadená k zaisteniu styku medzi 38. a
40. armádou na novej obrannej čiare. Dňa 29.12.počas sústredenia
jednotiek v osade Stavišče bol zastupujúcemu veliteľovi brigády pplk.
Vl. Přikrylovi doručený rozkaz, aby sa rýchlym pochodom premiestnili k
osade Ruda, ktorá bola 15 km pred Bielou Cerkvi. Pred vojakmi bol 30
km pochod v treskúcom mraze, silnom vetre a po tretej nevyspatej noci.
Dňa 30.12.1943 naši vojaci stáli vo východisku k útoku pred Rudou.Útok
začal zavčas rána. Rojnice postupovali hlbokým snehom v hustej hmle
pri 30 stupňovom mraze. V dedine sa bránili dva prápory SS s 12
samohybnými kanónmi a 5 tanky.Tankisti so samopalníkmi prenikli
obchvatom do nepriateľského tyla.Tankový prápor pod velením
pplk.G.Krátkeho nesplnil dôsledne úlohu v odrezaniu ustúpovej cesty
Nemcom avšak spôsobil im ťažké straty a vniesol do jeho obranného
postavenia paniku. Večer 30.12.1943 bola Ruda oslobodená. Po prestávke
zahájili vojaci 1. čs. sam. brigády postup na Bielu Cerkev. Za
ústupujucími jednotkami nepriateľa postupovali oba prápory ktoré
prekročili rieku Ross a obsadili predmostie na druhom behu rieky.
Nepriateľ silným protiútokom zrazil 2. prápor späť za rieku. Prvému
práporu sa predmostie podarilo udržať.V ranných hodinách 1.1.1944 oba
prápory za podpory delostrelectva prešli znovu do útoku. Po dvoch
hodinách boja dobyli dôležitú kótu v zasnežených poliach južne od
Bielej Cerkvi kde zaujali kruhovú obranu. Nemci podnikli dôrazný útok
v sile 500 vojakov a 7 tankmi. Naše jednotky nestačili prepraviť cez
rieku ťažké zbrane a tak museli ustúpiť. Utrpeli pritom značné straty.
Prvý prápor však udržal svoje predmostie na rieke.V noci z 1. na 2.1.
74. strelecká divízia odvážnym útokom preťala Nemcom ustúpovú cestu do
Bielej Cerekvi.Dňa 2.1. čs. delostrelci odrazili niekoľko tankových
protiútokov a zničili Nemcom presnou paľbou 13 tankov, 2 samohybné
dela a z boja vyradili väčší počet vojakov. Tankový prápor s jednou
delostreleckou batériou bol pridelený k podpore 169. streleckého pluku
74. divízie, ktorá útočila priamo na Bielu Cerkev. Tankisti zničili 1
tank a jedno samohybné delo. Samopalníci prenikli so sovietskou
pechotou do mesta a zúčastnili sa pouličných bojov. Následujúci deň,
3.1.1944 bola brigáda presunutá do do zálohy 40. armády. Tak skončilo
bojové zasadenie 1. čs. samostatnej brigády na hlavnom smere úderu v
priestore Bielej Cerkvi a zároveň aj v Žitomírsko - berdičevskej
operácií.V spoločnom úsilí vojsk ČA a 1. čs. sam. brigády bola Biela
Cerkev oslobodená 4.1.1944. Podiel na oslobodení Bielej Cerkvi ocenilo
velenie ČA udelením Radu Bohdana Chmelnického I.stupňa.Cena za tento
veľký úspech bola však bolestná. Padlo 66 vojakov, 270 bolo ranených a
75 nezvestných. Príslušníci brigády zničili 17 tankov, 5 samohybných
del, 67 aut, 7 del. a mínometných batérii, 3 lietadlá,52 ťažkých a 63
ľahkých guľometov.Dvomi nočnými pochodmi z osady Trušky sa jednotky
brigády 5.1. presunuli do priestoru osady Buďonnivka, asi 60 km južne
od Bielej Cerkvi. Poľská emigrantská vláda v Londýne uverejnila
5.1.1944 prehlásenie o svojich územných požiadavkách./ Išlo o územia
ktoré získal ZSSR vo východných častiach Poľska po podpise paktu
Ribbentrop - Molotov / pozn. J.K.Dňa 9.1.1944 ČA oslobodila
Kirovograd. Americké letectvo vykonalo 10.1.1944 nálet na Sofiu./ Ani
tu neplatila sféra vplivu / pozn.J.K /. Vo Verone bol 11.1.1944
vynesený rozsudok smrti nad 18 členmi bývalej " veľkej fašistickej
rady ", medzi nimi bol aj Galeazzo Ciano a de Bono. Sovietska vláda
uverejnila prehlásenie sovietskej vlády o sovietsko - poľských v
sťahov / ako reakciu na prehlásenie poľskej emigrantskej vlády z
5.1.1944 o jej územných požiadavkách /. pozn.J.K./ Gen.D.Eisenhower
prevzal 16.1.1944 funkciu vrchného veliteľa spojeneckých expedičných
síl v sev. Afrike a v Európe./ obr. 1 /.V tento deň Nemci zahájili
mohutný protiútok z priestoru Umaň tromi tankovými a jednou pešou
divíziou prenikli sovietsku frontu na rieke Horný Tykič. 1. čs.
sam.brigáda bola vyslaná do ohrozeného smeru, kde v úseku od Buzovky
po Adamovskij prehradila Nemcom cestu. Úsek zverený 1. čs. sam.
brigáde bol súčasťou vonkajšej fronty obkľúčenia 10 nemeckých divízií
v priestore Korsuň - Ševčenkovski. Dňa 22.1.1944 sa Američania
vylodili u Nettuna - južne od Ríma. Leningrad bol 27.1.1944 úplne
oslobodený z obkľúčenia, ktoré trvalo od 8.9.1941./ obr.1 A /. Dňa
28.1.1944 1.čs. sam. brigáda zaujala obranu načiare Rosičná - Juškivcy
pripravená odraziť útok nepriateľa, ktorý u osady Ivachny prenikol
obranou 163. streleckej divízie. Po oslobodení miest Luck a Rovno
6.2.požiadal veliteľ brigády gen.Ludvík Svoboda o premiestnenie
brigády do oblasti Volyne, kde sa mali doplnili stavy čs. jednotiek po
ťažkých bojoch náborom dobrovoľníkov z radov volinských Čechov.Dňa
26.1. 1944 veliteľ 40. armády premiestnil 1. čs. sam. brigádu do
priestoru Sabarivky,kde bola podriadená 50. streleckému zboru s
úlohou zadržať Nemcov ktorí sa pokúšali o prielom na rieke Horný
Tykič. Vojská 1.a 2.ukrajinského frontu prelomili nemeckú obranu v
šírke 160 - 170 km.Dňa 20.2.1944 2 000 amerických lietadiel vykonalo
denný nálet na Nemecko. Mesto Mesto Krivoj Rog bolo oslobodené 22.2.
Dňa 13.3.1944 bol oslobodený Cherson. Nemci začali 19.3.1944 okupáciu
Maďarska a 24.3.1944 okupáciu Rumunska. ČA 26.3.1944 oslobodila
Kamenec Podolskij , 28.3.Nikolajev a 30.3. Černovice. Dňa 31.3.1944
Sovietska armáda vstúpila do Rumunska. ČA 4.4.1944 oslobodila
Tarnopol. V tento deň anglo - americké letectvo vykonalo nálet na
Bukurešť a Ploesti / Aj v tomto prípade potrebovali likvidovať
strategické továrne ktoré by zostali vo sfére ZSSR / pozn.J.K. Dňa
7.4.1944 sa gen. Giraud vzdal funkcie vrchného veliteľa francúzskych
branných síl. Sovietska armáda začala 8.4.1944 ofenzívu na Kryme.
Odesa bola oslobodená 10.4.1944 / obr. 2/ vojskami 3.Ukrajinského
frontu a Čiernomorského loďstva a partizánov medzi ktorými boli aj
Slováci, ktorí dezertovali od 1. pešej divízie Slovenskej armády,
alebo sa dostali do zajatia. ČA 10.4.1944 na Kryme oslobodila
Simferopol a prístavy Feodosiu a Jevpatoriu 13.4.1944. Dňa 19.4.1944
Fínska vláda odmietla sovietske podmienky prímeria.V Taliansku
Badoglio zostavil 20.4.1944 novú taliansku vládu v ktorej boli
zastúpené 6 talianskych antifašistických strán medzi nimi bola aj
komunistická strana. Dňa 29.4.1944 1000 amerických lietadiel vykonalo
nálet na Berlín. Odboj v Juhoslávii v roku 1944 nabral na sile. Medzi
významne osobnosti tohoto odboja bol aj Juhoslovanský Slovák z obce
Hložany Jozef Marčok - Dragutin, ktorý sa zúčastňoval diverzných akcií
proti Wehrmachtu. Pri bezvýchodnej situácií v obkolesení spáchal
7.5.1944 v Srieme samovraždu. V Londýne bola 8.5.1944 podpísaná dohoda
medzi ČSR a ZSSR o v sťahoch medzi sovietskym vrchným veliteľom a
československou správou po vstupe vojsk ČA na územie ČSR. Sevastopol
bol oslobodený 9.5.1944 vojskami 4. UF.. Dňa 14.5.1944 dopadli na
Angliu prvé rakety V - 1. Anglické vojská v Taliansku obsadili
18.5.1944 Monte Cassino. Bojov sa zúčastnil aj 2. poľský zbor pod
velením gen. W. Andersa. V bitke padlo 107 000 vojakov, z toho 24 000
Nemcov, 22 000 Američanov, 22 000 Angličanov, 7 200 Francúzov, 4 000
Poliakov, 3 000 z Nového Zélandu a 1 700 Indov. Spojenecké vojská v
Taliansku zahájili 23.5.1944 útok z predmostia u Anzia. Vojenská
operácia Anzio a Nettuno bola operáciou Spojeneckých síl proti silám
Osy v bitke o Anzio a pri vylodení u Nettuno. Operácií velil genmjr.
John P.Lucas.Dňa 25.5.1944 Nemci uskutočnili siedmu ofenzívu s útokom
na Drvar. kde mal J.B.Tito štáb. Tu sa nachádzali aj predstavitelia
sovietskej a anglo - americkej vojenskej misie. Z jaskyne odkiaľ
riadili odboj odišli podzemnou chodbou a horskými chodníkmi k letisku.
Dňa 3.6.1944 pristalo pri Kuprešskom Poli jedno sovietske a šesť
amerických lietadiel ktoré ich prepravili na ostrov Bari v Taliansku a
potom britská bojová loď ich 7.6.1944 dopravila na ostrov Vis odkiaľ
maršal J.B.Tito pokračoval v riadení odboja. Dňa 4.6.1944 americká 5.
armáda obsadila Rím ktoré bolo vyhlásené ako otvorené mesto. Dňa
6.6.1944 anglo - americké expedičné vojská zahájili inváziu do
severného Francúzska operáciu OVERLORD čo bola najväčšia vyloďovacia
operácia počas II.SV. Anglické a americké výsadky sa prepravili 2 400
lietadlami a 900 klzákmi. V ďalšej fázy operácie vzlietlo 2 000
lietadiel za účinnej paľby lodného delostrelectva.Potom bolo zahájené
vyloďovanie prvej z piatich pozemných divízii a následne ďalších sedem
divízií, ktoré boli prepravené na pobrežie 4 000 plavidlami, za
podpory 2. anglickej a 9. americkej taktickej leteckej armády. Do
12.6.1944 bolo na francúzske pobrežie vysadených viac ako 320 000
vojakov, 54 000 vozidiel a asi 100 000 ton zásob. Kanaďania sa
operácie Overlord zúčastnili 2. pešou divíziou, 3. pešou divíziou a 2.
tankovou brigádou. Vylodenia sa zúčastnilo 21 400 vojakov, 3 200
vozidiel a prepravili 2 150 ton materiálu. Operácie Overlord sa medzi
inými zúčastnil aj gen. Omar N. Bradley. Počas vylodenia v Normandii
vojská 3.armády gen. G.S.Pattona vyvíjali úspešnú bojovú činnosť na
pravom krídle amerických vojsk a pri prieniku z Normandie v operácií
Cobra. Jeho vojská obkľúčili a likvidovali nemecké zoskupenie vo
Falaiskom kotli. Dňa 11.6.1944 padol v boji s jednotkami SS Karol
Pajer - slovenský učiteľ, vlastenec a bojovník Francúzskeho hnutia
odporu. Letectvo 15.americkej leteckej armády dňa 16.6.1944
bombardovalo rafinériu Apollo v Bratislave. Bombardovania sa
zúčastnilo 158 bombardérov v doprovode 33 stíhačiek ktorí zhodili na
továreň, prístav a okolie 278 ton bômb. Zahynulo pritom 133 osôb, z
toho 78 zamestnancov rafinérie. V prístave bolo zničených 18
plavidiel. Lietadlá tejto 15. A L A v následujúcich týždňoch zhodili
letecké bomby na Bratislavu / ale aj v septembri, októbri i v decembri
1944 /, Dubnicu nad Váhom, Malacky - Nový Dvor, Komárno, Nové Zámky,
Ružomberok, Medveďov, Považskú Bystricu, Sládkovičovo.ČA zahájila
operáciu Bagration 22.6.1944.Vojská Leningradského frontu obsadila
Vyborg a 26.6.1944 l oslobodila Vitebsk. Dňa 28.6.1944 ČA oslobodila
Mogilev,a Polock. Dňa 3.7.1944 bol vojskami 3, 2. a 1. Bieloruského
frontu oslobodený Minsk. Dňa 28.7.1944 bola Brestská pevnosť
oslobodená. Dňa 1.8.1944 bol v Kaunaskej operácií vojsk 3.
Bieloruského frontu oslobodený Kaunas. Dňa 20.8.1944 americké letectvo
kobercovým bombardovaním 50 lietadlami bombardovalo rafinériu
minerálnych olejov v Dubovej pri ktorom zahynulo 8 zamestnancov a 30
sa ťažko zranilo. Bombardovanie spôsobilo aj sekundárne škody. Jej
surovinová základňa totiž hrala dôležitú úlohu v pripravovanom
Slovenskom národnom povstaní. Využitie výrobných kapacít závodu v
prospech povstania sa tak stalo nereálnym.V tento deň anglo - americké
vojská dobyla prístav Cherbourg. Dňa 3.7.1944 ČA oslobodila
Baranoviči. Anglické vojska obsadili Caen 9.7.1944. ČA 13.7.1944
oslobodila Vilnius a Pinsk. Americká 5. armáda 18.7.1944 obsadila
Livorno a St,Ló. Dňa 20.7.1944 bol vykonaný neúspešný atentát na
Adolfa Hitlera v jeho hlavnom stane Wolfschanze. Atentát vykonal plk.
Klaus F.S. von Stauffenberg. Atentát bol neúspešný a po ňom
nasledovali popravy spiklencov a ich rodín. Medzi spojencov ktorí
atentát pripravovali bol aj poľný maršal Erwin Rommel, ktorý spáchal
samovraždu. Popravení boli Sophie Schol, Ludwig Beck, Wilhelm
Lecschner, Klaus F.S. von Stauffenberg, Dietrich Bonhoeffer, Alfred
Delp, Karl Friedrich Goerdeler a Helmunth J.G.von Moltke. Dňa
24.7.1944 ČA oslobodila Lublin a KT Majdanek. V Lubline bol 21.7.1944
vytvorený Výbor národného oslobodenia, ako protiváha londýnskej
emigrantskej vlády. ČA 28.7.1944 oslobodila Lvov, Stanislav,
Bialistok, Brest - Litevsk a Przemysl.Dňa 31.7.1944 zahynul Antoine de
Saint Exupery - " Malý princ " - francúzsky spisovateľ a letec, ktorý
bol zostrelený nemeckým lietadlom Focke - Wulf 190 D9 nad Stredozemným
morom Americké jednotky 31.7.1944 obsadili Avranches.Dňa 1.8.1944
začalo Varšavské povstanie, ktoré trvalo do 3.10.1944. Organizátorom a
realizátorom povstania bola Zemská armáda / Armia krajova. Hlavní
predstavitelia povstania boli gen.Tadeusz Komorowski / " Bor " - "
Lavina " /, veliteľ Zemskej armády , gen. Leopold Okulický / "
Medvídek " - zástupca veliteľa AK gen. Antoni Chrušciel / " Monter "
/ - veliteľ povstania, gen. Tadeusz Pelzyński / " Gregorz " / -
veliteľ štábu. Účelom povstania bolo oslobodiť Varšavu pokiaľ možno
ešte pred príchodom Červenej armády a tak znemožniť ustanovenie vlády
orientovanej na ZSSR.Zemská armáda mala asi 45 000 mužov. Na začiatku
bojov zasiahlo len 20 000 mužov pre nedostatok zbraní. Povstania sa
zúčastnil aj ppor. Miroslav Iringh ako veliteľ 535. čaty Slovákov. Dňa
24.7.1944 obdržal veliteľ čs. obrnenej brigády brig.gen.Alois Liška
rozkaz MO Sergeja Ingra k odchodu do Francúzska. Brigáda sa zo
strelnice v Kirkcudbright presunula do Bridlingtonu. K jednotke
prichádzali doplňky Nemcov zo zajateckých táborov ktorí sa dobrovoľne
prihlásili do čs. armády pochádzajúci z Těšinska. V dňoch 25.7. -
26.7.1944 sa uskutočnila akcia III.most poľských príslušníkov AK čo
bolo prepravenie časti nevybuchnutej rakety V - 2 do Talianska a
následne do V.Británie z letiska Motyl v Wal - Rydzie lietadlom Dakota
7 z Campo Cassale v Brindisi. Povstania sa zúčastnili aj skauti /
harceri / ako príslušníci tajných odbojových jednotiek ako
doručovatelia harcerskej pošty pre Zemskú armádu.Povstalci bojovali
bez ťažkých zbraní. Proti povstalcom bojovali jednotky Wehrmachtu a SS
ktorým velili Oberfuhrer SS Dr. Oskar. Dirlewanger, Gruppenfuhrer SS
Heinz Reinefarth, gen.Andrej A.Vlasov a niektorí ďalší velitelia. ČA
zastavila postup pri časti mesta Praga a dlho odmietala povstalcom
pomoc s výnimkou zbraní a munície. Po 14.9.1944 sa pri Visle objavilo
5 práporov 1. poľskej armády ktorej velil gen.Z.H.Berling.Povstanie
trvalo 63 dní. Dňa 3.10.1944 bola prijatá kapitulácia.Vo Varšave
zomrelo 200 000 civilov a cez 700 000 civilov muselo opustiť mesto.
Mesto bolo z 85 % zrovnané zo zemou. Z AK padlo 15 200 osôb, 7 000
bolo nezvestných a 5 000 ranených. Nemecké straty predstavovali 17 000
padlých, 6 000 nezvestných a 9 000 ranených. Povstalci zničili 740
obrnených vozidiel a tankov. Povstalci popravili " Varšavského kata "
gen. SS Franz Kutscheru. Varšavské povstanie bolo jednou z
najslávnejších a najdramatickejších udalosti nielen dejín Varšavy, ale
celého Poľska. V dňoch 14.-15.8.1944 sa v priestore Provence v
Normandii vylodili Francúzi.Veliteľom 1. divízie slobodného Francúzska
ktorá sa vylodila v Provence bol gen.Diego Brosset. Podieľal sa na
oslobodení mesta Lyon.plk. Philippe Leclerc de Hauteclocque velil 2.
francúzskej divízií, ktorá sa zúčastnila oslobodenia mesta Paríž a
Štrassburgu .Druhá divízia Američania a Kanadania pod velením gen.
Patcha a pplk. Bouseta. Bitky pri Falaise 21.8.1944 sa zúčastnili aj
poľské jednotky ktorým velil gen. St. Maczek. Dňa 21.8.1944 prišiel
do Bridlingtonu prezident republiky dr.Edvard Beneš a zástupci vlády.
Bola vykonaná prehliadka vojsk a prejav prezidenta v ktorom sa
rozlúčil s brigádou pred odchodom do Francúzska. Dňa 23.8. bol vydaný
rozkaz na presun brigády do zhromážďovacích priestorov pri Londýne a
Southamptone. V tábore brigáda prevzala operačné tanky Cromwell a
Scherman. Kolóny vozidiel sa naloďovali v prístave Gosport na lode
typu Liberty. Prvé jednotky sa nalodili 30.8. a ďalší deň vo večerných
hodinách odplávali do Francúzska. Na územie Francúzska vstúpili vojaci
z ubytovacích jednotiek 31.8.1944 pri osade Cray Sur Mer v Normandii.
Posledné jednotky sa vylodili 8.9.1944. Ubytovací priestor brigády bol
pri meste Falais. Prezident republiky dr.Ed.Beneš menoval gen.S.Ingra
hlavným veliteľom čs. vojska a správou MNO bol poverený minister
zahraničných vecí Jan Masaryk. Začiatkom októbra 1944 jednotky
obdržali rozkaz na presun. Falais opustilo 4 000 vojakov a skoro 1 500
vozidiel Cieľ cesty bol francúzsky prístav Dunkerque. Dňa 16.9. Nemci
obdržali 60 hodinové ultimátum aby sa vzdali. Nemecké velenie
ultimátum odmietlo. V priebehu noci zo 7.- 9.10.1944 čs. Obrnená
brigáda vystriedala v Dankerque 154. britskú pešiu divíziu a začala
sedem mesačnú bojovú činnosť zameranú na znemožnenie nepriateľskej
činnosti nemeckej posádky z Dunkerque v akciách proti tylu 21. skupiny
armád. Nemecku posádku tvorili 226 pd, 26 a 1046 pevnostné prápory,
časti 346,711 a 97 divízie čo predstavovalo skoro 12 000 mužov ktorým
velil viceadmirál Friedrich Frisi. K 1.10.1944 mala čs.samostatná
obrnená brigáda 243 dôstojníkov a 4 095 vojakov. Celkom 4 338 mužov. V
bojoch proti Nemcom padlo aj 35 Slovákov. Dňa 25.8.1944 bola
oslobodená Paríž.V dňoch 14.9.- 24.11.1944 sa uskutočnila Belehradská
operácia 3.UF pod velením arm.gen. F.I.Tolbuchina, Národnej
oslobodzovacej armády Juhoslávie pod velením J.B.Tita. a 1,2 a 4.
armády Bulharska. Dňa 20.9.1944 americké letectvo uskutočnilo druhé
bombardovanie Bratislavy.Dňa 22.9. admirál M. Horthy vyslal gen.
Nadyho so zajatým anglickým plk. Howiem do štábu Spojencov v Taliansku
aby ponúkol veliteľovi stredomorského valčišťa maršalovi Wilsonovi
kapituláciu.Bolo to v čase keď ČA dosiahla hranice Maďarska.Spojenci
uskutočnili v dňoch 25.9.1944 výsadkovú operáciu Market Garden. Bola
to najväčšia výsadková spojenecká operácia v II.SV. Cieľom operácie
bolo zaistenie mostov v Holandsku, aby Spojenci za chodu prekročili
Rýn. Obsadili mosty cez rieku Waal pri Nijmegene 20.9.ale most cez
rieku Rýn v Arhemu sa Spojencom získať nepodarilo. Operácie sa
zúčastnilo 34 600 vojakov. Medzi jednotkami bola aj 1. poľská
výsadková brigáda ktorej velil gen. S.Sosabowski. V operácií padlo 6
484 Angličanov, 3 542 Američanov a 378 Poliakov. Nemci mali z 20 000
vojakov straty 4 - 8 000 vojakov. Dňa 20.10.1944 bol oslobodený
Belehrad / obr. 28 /. Admirál M. Horthy vyslal misiu baróna Aczela cez
frontovú líniu 1. maďarskej kráľovskej armády na sovietsku stranu.
Misia bola zadržaná v pásme 8. streleckej divízie plk. Urjumova pri
Jasini a odoslaná do Moskvy. Dňa 28.9. opustila Budapešť ďalšia misia
vedená gen.polície Faragom s úlohou vyjednať prímerie. Prechod misie
sa uskutočnil cez Slovensko 30.9. misia odletela z letiska Tri Duby do
Kyjeva a následne do Moskvy.Delegácia horthyjovského režimu stojaceho
pred porážkou kladlá podmienky prímeria.Maďarsko si chcelo naďalej
udržať anektované územia tj. južné a východné Slovensko, celú
Zakarpatskú Ukrajinu, väčšiu časť Transylvánie a severné časti
Juhoslávie. Dokonca žiadali, aby nemeckým vojakom bol umožnený voľný
odchod z Maďarska na západ. Dňa 18.10. genplk. Béla Miklós - Dálnoki -
veliteľ 1. maďarskej kráľovskej armády so svojim NŠ prešiel na stranu
ČA. Dňa 1.11.1944 vznikla v Bačskom Petrovci XIV. vojvodinská
slovenská úderná brigáda pod velením Jána Pavlíka. Brigáda mala 2 400
vojakov z nich 284 padlo a 452 bolo ranených. V tento deň prešiel na
stranu ČA aj NGŠ Maďarskej kráľovskej armády genplk. János Voros.
Podobná snaha sa prejavila aj u veliteľa 2. maďarskej armády genplk.
Lájosa Veresse. Dňa 12.11.1944 bola vo fjorde Tromso potopená nemecká
vojnová loď Tirpitz. Na lodi zahynulo 108 dôstojníkov a 2 500
námorníkov. Dňa 28.11.1944 bol nemeckou protilietadlovou paľbou
zostrelený pri meste Zwolle ppor. Otto Smik.Dňa 2.12. prišiel na
rokovanie do Moskvy gen.de Gaulle. Dňa 3.12. ČA obsadila v Maďarsku
Miškovec. Dňa 4.12. anglické vojská začali v Aténach odzbrojovať
gréckych vlastencov. Spojenecké vojská / Američania a Angličania /
obsadili 5.12. v Taliansku mesto Ravenna.Dňa 6. 12. sa W.Churchill
menom západných spojencov obrátil na J.V.Stalina s prosbou, aby ČA
urýchlila zahájenie nového útoku na sovietsko - nemeckom fronte, lebo
značnej časti angloamerických vojsk vo Francúzsku hrozilo zničenie.
Dňa 8.12. päťdesiat zajatých nemeckých generálov v Sovietskom zväze
uverejnilo prehlásenie k nemeckému ľudu. ČA 9.12. prelomila nemeckú
obranu severne od Budapešti a dosiahla rieky Dunaj. Nemci 16.12.
zahájili ofenzívu v Ardenách a prekročili hranice Luxemburska,
Belgicka a 22. 12. prenikli k Laroche. V maďarskom Debrecíne bola
23.12. ustanovená dočasná maďarská vláda na čele s B. Miklósom.
Situáciu v Grécku prišli riešiť 25.12. W.Churchill a Eden. ČA v
Maďarsku oslobodila Ostrihom a dokončila obkľúčenie Budapešti a 29.12.
obsadila západné štvrti mesta. V Lubline sa vytvorila 31.12.1944
dočasná vláda Poľska, ako protiváha exilovej vlády v Londýne.
Príprava a realizácia SNP 1944
Od začiatku roku 1944 ilegálna Slovenská národná rada, ktorá vznikla v
decembri 1943, začala vytvárať organizačné predpoklady pre prípravu a
realizáciu ozbrojeného povstania.Medzi osobnosti patrili Karol Šmidke,
Dr.Gustáv Husák, a Ladislav Novomeský, J.Ursíny, Dr.Jozef Letrich,
kpt.Milan Polák,a niektorí ďalší.Prípravy celonárodného ozbrojeného
povstania na Slovensku, najmä po stránke vojenskej, organizovalo,
riadilo a zabezpečovalo ilegálne Vojenské ústredie, ktoré od mája do
konca augusta sídlilo v budove Veliteľstva pozemného vojska v Banskej
Bystrici.V tomto období nielen na úrovni vojenských posádok v
niektorých mestách Slovenska, ale aj na vyšších stupňoch velenia
slovenskej armády boli dôstojníci i poddôstojníci, ktorí aktívne
pracovali v odboji od roku 1939, kedy jednotlivci a malé skupiny
prevádzali cez slovenské hory do Maďarska dôstojníkov čs. armády. Na
tejto činnosti sa podieľali skupiny najviac z Trenčína a tiež z
Banskej Bystrice. Tiež vytvárané Jánošíkovské družiny - skupina Janka
Kráľa, založená prof.A.Markušom na západnom Slovensku, skupina
Ladislava Exnára v Štiavnických vrchoch a skupina Pavla Boroša vo
Vihorlate. Od roku 1943 sa začali prejavovať tri partizánske jednotky:
Miloša Uhra v priestore západného Slovenska, Viliama Žingora na
Martinských holiach a npor. Ľudovíta Kukoreliho na východnom
Slovensku. Na východne Slovensko prešli z Poľska skupiny Šukajeva a
Karasieva. Tento priaznivý predpoklad bol akceptovateľný tak pre
ilegálnu SNR, ako aj pre exilovú čs. vládu v Londýne i prezidenta
dr.E.Beneša pri jej zapojení a využití v prípravách a budúcom
realizovaní ozbrojeného vystúpenia proti nacistickej diktatúre na
Slovensku. Na základe týchto informácií, prezident dr.E.Beneš koncom
marca dočasne a v prvej polovici mája 1944 definitívne poveril
velením vojenských príprav ozbrojenej akcie na Slovensku pplk. gšt.
Jána Goliana, ktorý od januára 1944 pracoval na Veliteľstve pozemného
vojska v Banskej Bystrici vo funkcii náčelníka štábu. V apríli touto
funkciou poverila pplk.gšt. Jána Goliana aj ilegálna SNR. Koncom
apríla a začiatkom mája 1944 sa sformovalo na čele s pplk.gšt. Jánom
Golianom ilegálne Vojenské ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho
členmi sa stali: mjr.gšt. Július Nosko - náčelník štábu a referent pre
veci taktické, výcvikové, organizačné a osobné, stotník pech. v zál.
Milan Polák - osobný pobočník pplk.J.Goliana,referent pre veci
politicko - vojenské, spojka medzi vojenským a politickým odbojom a
spravodajstvo, mjr.spoj Jozef Marko referent pre spojenie so
zahraničným odbojom, pre styk s ilegálnymi politickými odbojovými
skupinami pravicového smeru a styk s partizánmi v Turci najmä so
Žingorovou skupinou, pplk.vet.MVDr.Mikuláš Ferjenčík príprava
ilegálnej siete a referent pre veci vojensko - politické a
veterinárne, mjr.gšt.Anton Cyprich referent pre zásobovanie všetkého
druhu, mjr. O.Lichner referent pre veci doplňovacie a mobilizačné,
pplk. V.Danielovič referent pre veci intendančné a finančné,
npor.J.Korecký referent pre veci spravodajské, konšpiračné a obranného
spravodajstva, kpt. J.Herchl referent pre veci automobilové a
zásobovanie pohonnými látkami, mjr. J.Tóth referent pre vzdušné zbrane
a protilietadlovú obranu, npor. J.Štefánik referent pre veci
propagačné a osvetové.Vojenské ústredie vybralo pre prípravu povstania
v posádkach týchto veliteľov: stot.Ján Fedák, Levoča, pplk.Ján Noščák,
Poprad, stot.Bedrich Černický, Kežmarok, npor.J.Nosáľ, Kremnica,
mjr.Štefan Želinský, Zvolen, mjr.Alexander Korda, Oremov Laz,
stot.Adolf Weinhold, Horná Nitra, npor.Karol Fraňo, Trnava, mjr.Samuel
Sekuris, Brezno, pplk.Ján Malár, Liptovský Sv.Mikuláš, mjr.Miloš
Vesel, Ružomberok, pplk.Branislav Manica, Turiec - posádka
Martin,npor.Cyril Kuchta, Turiec - posádka Martin pplk.Emil Perko,
Turčiansky Sv. Martin, mjr. Jozef Dobrovodský, Žilina, pplk.Ján
Černek, Nitra, pplk.Kišš - Kalina , Bratislava / do konca júna 1944 /,
mjr.Ján Kovačovič, Bratislava / do konca júna /, mjr.Štefan Murgaš,
Bratislava / august /, stot.Vladimír Bukva, Klenovec, stot.v zál.Ján
Nosko, Tisovec, stot.Ján Malár, Topoľčany, mjr.Jozef Zadžora, Považie
a stot.Ivan Haluzický, Piešťany - letci.Prvý 11 členný výsadok
sovietská organizátorská skupina vedená npor.P.A.Veličkom bola
vysadená 26.7.1944 pri Liptovskej Osade.Začiatkom augusta v Nízkych
Tatrách na Latiborskej a Lučatinskej holi zoskočili ďalšie skupiny
organizátorov. Velili im por.L.Kalina, kpt.A.S.Jegorov, npor.E.Bielik,
M.Sečanský a kpt.J.P.Voljanskij. Na koordináciu činnosti vojsk ČA a
dvoch poľných divízií pri prechode Karpát na pomoc SNP odleteli
2.8.1944 z letiska Mokraď lietadlom Henkels 111 pilot mjr. Lisický a
npor. Korecký a kpt.Koza.Lietadlo dal k dispozícií gen. F.Čatloš. V
delegácií mal byť aj Karol Šmidke. Pre rôzne technické a organizačné
nedostatky neodletel. Druhý odlet sa uskutočnil 4.8.1944 v ktorom boli
Karol Šmidke a pplk. MVDr.Mikuláš Ferienčík.Trvalo skoro tri týždne
kým začali s K.Šmidke a pplk. M.Ferienčíkom oficiálne rokovať. Dňa
11.8.1944 bol vysadený npor. M.Pavlovič s rádiostanicou ako styčný
orgán šéfa čs. vojenskej misie v Moskve brig.gen..Heliodora Pika.
Spojenie so sovietskou armádou sa do vypuknutia povstania nepodarilo
nadviazať.Dňa 12.8.1944 vyhlásilo nemecké velenie východné Slovensko
za operačné územie armádnej skupiny Mitte. Všetky náhradné telesá
slovenskej armády museli toto územie urýchlene opustiť. Dňa
12.8.1944 prezident Slovenskej republiky Dr.Jozef Tiso prestal veriť
gen.F.Čatlošovi, zbavil ho funkcie hlavného veliteľa a na jeho miesto
vymenoval gen. Turanca ktorý v tom čase býval v Trenčíne.Dňa 21.8.1944
npor P.A.Veličko ktorý mal v tom čase už okolo 2 000 mužov zišiel z
Kantorskej doliny do Sklabine, v stýčil tam čs. štátnu zástavu pričom
tamojší Národný výbor vystúpil z ilegality a Sklabiňa bola ako prvá
obec na Slovensku vyhlásená za slobodnú čs. obec. Jednotky určené na
zaistenie základného povstaleckého priestoru, dostali 24.8.1944 od
Vojenského ústredia rozkaz vypochodovať z posádok do určených
priestorov na " dvojtýždňové cvičenie, ale s ostrým strelivom a mali
sa hneď zakopať. Partizáni svojimi akciami privodili príchod nemeckých
vojsk na Slovensko. Bola to akcia 25.8.v Harmanci, kedy veliteľ
práporu kpt.Palkech zaistil nemeckú misiu ktorá vykonávala dozor v
papierni. Dňa 26.8. boli vo Vrútkach zlikvidovaní siedmi nemeckí poľní
žandári.Na tieto udalosti reagoval vo svojom prejave večer 26.8. v
rozhlase minister vnútra Alexander Mach. V tento deň došlo vo Vrútkach
k prvému bojovému stretnutiu partizánskej skupiny, kedy zlikvidovali v
hoteli Slávia sedem nemeckých poľných žandárov. Najvážnejšia udalosť
sa odohrala v Martine 27.8.kedy na železničnej stanici nechali
vystúpiť nemeckú vojenskú misiu plk.Otta, ktorá sa vracala z Rumunska
do Nemecka. Misia bola presunutá do kasárni Pluku útočnej vozby a tam
28.8.1944 bola postrieľaná.V misii boli ženy a deti. Celej akcii
asistoval npor. Cyril Kuchta.Dňa 29.8. boli na pokyn pplk.gšt. Jána
Goliana zatknutí orgánmi 2. oddelenia plk.Ondrej Zverín - veliteľ
Divíznej oblasti 1 Trenčín a plk.Viliam Kanák - veliteľ Brannej
výchovy. Dňa 29.8.1944 nemecké jednotky zo súhlasom slovenskej vlády a
prezidenta dr. Jozefa Tisu začali okupáciu Slovenka / obr. 20 B /.Dňa
30.8.1944 pplk.Vesel prečítal v Slobodnom slovenskom vysielači
vojenskú časť Proklamácie a politickú Ing. Styk, člen SNR od leta
1944.Takto začal svoju vysielaciu činnosť Slobodný slovenský vysielač
v Banskej Bystrici. Nemci na potlačenie povstania nasadili jednotky
Waffen SS 36.SS Waffen Gren.Division, SS Sturmbrigade " Dirlewanger ",
Freiwiligen Division Gal.Nr.1, 232. Panz.Division , Pnz.Feldab.
Division Tatra, Panzergrenadier Division " Horst Wessel ", SS -
Jagdverband Sudost, SS - Sonderkampfgruppe " Ohlen ",
Sonderkampfgruppe " Schill ", SS - Jagdverbände " Edelweiss No 210 ",
Jagdgruppe Slowakei " Jozef ", Veliteĺmi nemeckých okupačných vojsk
boli genpor. SS Gottlob Berger prvý veliteľ od 31.8. - 19.9.1944,
gen.SS Herman Hoffle od 19.9.1944. Ďalej to boli Pohotovostné skupiny
H nemeckej bezpečnostnej polície SIPO / Sicherheitspolizei / a
bezpečnostnej služby SD / Sicherheitsdienst /. Štáb pohotovostnej
skupiny H v Bratislave, Štáb Sonderkomanda 7 A Ružomberok, Štáb
Einsatzkomanda 13 Trenčín, Štáb Sonderkomanda ZBV Nitra, Štáb
zvláštneho komanda ZBV Bratislava, Štáb Einsatzkomanda 14 Banská
Bystrica a Zvláštne komando ZBV 27 Prešov. Dňa 29.8.1944 vo 19,05
vystúpil v rozhlase gen. Ferdinand Čatloš kde vyzval jednotky
slovenskej armády, aby sa správali k nemeckým jednotkám korektne a
priateľsky.Po jeho prejave nastala medzi vojakmi zapojenými do príprav
Povstania určitá dezorientácia a bezradnosť. Po prejave pplk..gšt.
Ján Golian nariadil mjr.gšt. Júliusovi Noskovi aby vydal heslo pre
Povstanie " Začnite s vysťahovaním" a povolanie ročníky 1939 a 1940
do zbrane. Heslo bolo doručené všetkým posádkovým veliteľstvám a na
Veliteľstvo armády v Prešove. Bol to povstalecký signál k nástupu do
celonárodného ozbrojeného povstania. Dňa 29.8.1944 o 20,00 hod.
začalo Slovenské národné povstanie./ obr.20 C /. V tento deň bol v
Kremničke zaistený gen,J. Turanec ktorého eskortovali cez Banskú
Bystricu do partizánskeho tábora kpt.Jegorova v Hliadli v Nízkych
Tatrách.Veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku vyhlásilo, že všetci
vojaci na Slovensku sa stávajú dňom 29.8.1944 súčiastkou
československej armády.Vyšiel rozkaz v ktorom bolo zakázané používať
fašistický pozdrav " Na stráž ", orlica na čiapkach a odznak
slovenského štátu boli nahradené čs. trikolórou. Veliteľstvo a vojaci
zložili podľa predpisu A - 1- 1 prísahu. Dňa 30.8. mal v rozhlase
prejav gen.Malár, ktorý však situáciu v niektorých posádkach
skomplikoval. Nástup vojenských posádok do povstania nebol rovnaký. Zo
západoslovenských posádok prešla do povstania iba posádka v Trnave v
sile asi 3 500 vojakov. Posádka z Piešťan a po váhaní aj posádka v
Topoľčanoch.Na stranu povstalcov sa pridali aj posádky na hornej
Nitre. Veľkou stratou pre povstanie bolo zlyhanie posádky v Nitre,
ktorá jediná ostala verná slovenskej vláde. Tam bol pronemecký
orientovaný mjr. Jozef Šmigovský ktorý nechal zaistiť pplk. Jána
Černeka. Z ostatných posádok , ktoré sa nezapojili do povstania ako
organizované celky , ale z nich odišli malé skupinky alebo jednotlivci
v počte asi len 1 000 vojakov. Boli to posádky Hlohovec, Sereď, Nové
Mesto nad Váhom, Trenčín, Nemšová vrátane kľúčovej posádky
Bratislava. Do povstania sa nezapojili ani 2 poľné divízie slovenskej
armády, ktoré boli dislokované na východnom Slovensku, aby pomohli ČA
pri prechode Karpát.Tieto dve divízie Nemci odzbrojili, časť ich
príslušníkov zostala v partizánskych jednotkách na východnom Slovensku
a asi 3 500 vojakov a dôstojníkov v polovici septembra prešlo na
stredné Slovensko, kde sa aktívne zapojili do boja na rôznych úsekoch
povstaleckého frontu.Veľká časť odišla domov a časť Nemci dali do
zajateckých táborov.Do bojov proti nemeckým okupačným jednotkách sa
zapojilo 18 000 vojakov a dôstojníkov. Po prvej oficiálnej mobilizácií
5.9.1944 sa počet bojovníkov povstaleckej armády zvýšil na 47 000 a
po druhej mobilizácií 26.9.1944 dosiahol stav 60 000 mužov.Na základe
rozkazu pplk.gšt.Jána Goliana sa začali formovať veliteľstvá, štáby,
bojové jednotky a ďalšie útvary ČSA na Slovensku. Rozkaz stanovil
organizačnú štruktúru armády, ktorá pozostávala z Veliteľstva čs.
armády na Slovensku a dvoch obranných oblastí. Veliteľom 1. oblasti
bol plk.pech.Pavel Kuna a 2. oblasti pplk.Ladislav Bodický do 6.9. a
pplk. pech. Ján Černek od 6.9.1944. Dňom 30.8. bol pplk.gšt.Ján Golian
ministrom národnej obrany z Londýna povýšený na plukovníka. Dňom
1.9.1994 plk.gšt. Ján Golian bol ustanovený do funkcie veliteľa 1. ČSA
na Slovensku a mjr. gšt. Július Nosko do funkcie náčelníka štábu
Veliteľstva armády.Dňa 1.9.1944 okupačná skupina Schill obsadila
Bratislavu a bez boja odzbrojila jednotky slovenskej armády.Z
organizovaných jednotiek sa podarilo ustúpiť rote civilnej
protilietadlovej služby pod vedením por. J. Gurana.Z Bratislavy ušli
na povstalecké územie len menšie skupiny a jednotlivci medzi nimi
prednosta spravodajského oddelenia MNO kpt.Stanek. MNO gen.F.Čatloš, a
bývali odbojoví velitelia Bratislavy, mjr. Murgáš a mjr. Kovačovič.
Dňa 12.9.1944 bola vytvorená Rada na obranu Slovenska. Jej predsedom
sa stal brig.gen. Ján Golian. Na rôznych úsekoch povstaleckého frontu
bojovali aj povstalecké oddiely, ktoré od 16.9.1944 boli riadené
Hlavným štábom partizánskych oddielov so sídlom v Banskej Bystrici.Dňa
17.9.1944 priletel na letisko Zolna pri Zvolene Prvý čs. stíhací
letecký pluk zo ZSSR./ obr.20 D /. Od 25.9.1945 do 15.10.1945 sa na
povstalecké územie z priestoru duklianskych bojov presunula Druhá
samostatná čs. paradesantná brigáda v ZSSR. Pred začatím SNP prišli na
Slovensko Francúzi, ktorí sa pri obrane svojej vlasti po vpáde
nacistických vojsk do Francúzska v roku 1940 dostali do nemeckého
zajatia v počte 1 527 000 vojakov a následne do zajateckých a
internačných táborov v Ríši, Maďarsku a Poľsku, odkiaľ sa im často
podarilo ujsť. Hlavná skupina Francúzov bola umiestnená v internáčnom
tábore v Balaton - Boglári v Maďarsku.Prví Francúzi sa dostali na
Slovensko už v polovici mája v roku 1942. Boli to por. Camille Marouze
a slob.Gérard Collier de la Marliére. Následovali por.Georges Barazer
de Lannurien a por.Michal Bourel de la Ronciere, ktorým sa podaril
útek zo zajateckého tábora Oflag VIII G Weidenau / Vidnava / a
12.7.1942 ilegálne prekročili protektorátnu hranicu medzi Jablunkovom
a Čadcou. Cestovali pešo do Žiliny a vlakom do Leopoldova. Pri Seredi
boli zadržaní a umiestnení do Trnavy. Tu sa zoznámili s riaditeľom
trnavského cukrovaru Ing.Zajícom, jeho manželkou a dcérou. Informácie
o pripravovanom povstaní na Slovensku pre internovaných Francúzov v
Balaton - Boglari sprostredkovali charche d affaires slovenského
vyslanectva v Budapešti Ing. Ladislav Gejza Krno, JUDr.Ivan Pietor -
člen odbojovej skupiny Vavra Šrobára a Dr.Ján Spišiak slovenský
vyslanec v Budapešti. Por. Michel de la Ronciere podal informácie, že
v Maďarsku je 900 Francúzov kde je možnosť sústrediť 300 - 400
dobrovoľníkov na účasť na slovenskom odboji. Stretol sa s mjr. Jozefom
Markom.Prvá skupina Francúzov prišla do T.Sv.Martina 14.8.1944 a 15.8.
do Kantorskej doliny pri obci Sklabiňa, kde sa formovala 1.čs.
partizánska brigáda gen.M.R.Štefánika pod velením P.A. Velička. Z
Maďarska Francúzi cestovali vlakom do Galanty a pešo do Serede. V
Seredi prespávali u pekára Vojtecha Stoklasu. Zo Serede robili
Francúzom sprievodkyne zdravotná sestra Františka Hrubišková, ktorá
bola s nimi aj v povstaní a Ľudmila Zajícová.Dňa 15.8.1944 sa do
partizánskeho tábora v Kantorskej doline v sprievode Vladimíra
Jeršova , francúzskeho tlmočníka dostala skupina Francúzov por.G. de
Lannurien por.A.Poupet, por. J.Tomasi a štyria poddôstojníci. Dňa
21.8.1944 obsadili skupiny partizánov pod velením P.A.Veličku Sklabiňu
a Sklabinský Podzámok obsadili Francúzi.Tu sa prihlásil ďalší tlmočník
profesor Obchodnej akadémie Ladislav Dzurányi.Na území týchto obcí
vyhlásili obnovenie Československej republiky vyvesením čs. vlajky.So
súhlasom sovietskych a francúzskych vojenských predstaviteľov bola
vytvorená francúzska skupina a za veliteľa bol ustanovený por. G.de
Lannurien, ktorý bol povýšený na kapitána. Dňa 25.8. npor. Jozef
Alakša previedol z Trenčína do Kremnice 2 roty vojakov slovenskej
armády. Jednotka Francúzov mala 99 mužov. Prvú bojovú úlohu vykonala
francúzska jednotka 28.8.1944 obsadením Vrútok. Zatarasili
strečniansky tunel od východu vykoľajenými vagónmi naloženými uhlím.
Dňa 29.8.1944 odzbrojili a zajali 11 nemeckých vojakov. Vo Vrútkach
strážili železničnú stanicu a poštu. Boli vystriedaní sov. partizánmi
a premiestnení do Varína. Počas týchto udalostí, na ktorých sa aktívne
podieľala francúzska jednotka, sa uskutočnila priama okupácia
Slovenska jednotkami Wehrmachtu. K Žiline smerovali 29.8.1944 nemecké
okupačné jednotky z územia Protektorátu Čechy a Morava. Jedná časť sa
prepravila po železnici cez Vlársky priesmyk a Púchov do
bezprostrednej blízkosti Žiliny do stanice Horný Hričov. Ďalšie
nemecké jednotky prešli Jablunkovskym priesmykom k mestu Čadca a
blížili sa k centru severozápadného Slovenska mestu Žilina. Na odpor
sa im postavili dva prápory žilinskej povstaleckej posádky, ktorým
velili kpt.Karol Repašský a kpt. Teodor Šlajchart. V meste sa bojovalo
s 200 člennou nemeckou spojovacou jednotkou ktorá tu bola od
20.8.1944. Veliteľ žilinskej povstaleckej posádky mjr. Jozef
Dobrovodský zistil, že nemôžu dlhší čas čeliť nemeckej prevahe v
zbraniach i v živej sile, a tak rozhodol stiahnuť svoje jednotky
najprv na východný okraj mesta. Na pomoc prišla tanková čata z Pluku
útočnej vozby z Martina pod velením por. Štefana Bodnára ktorá za
pomoci partizánov a francúzskej jednotky zlikvidovali skupinu 40
Nemcov pri obci Stráňavy. Dňa 30.8. povstalecké jednotky sa stiahli až
do tiesňavy v údolí rieky Váh pri obci Strečno. Nemecké okupačné
vojská obsadili 30.8.Žilinu. Obranu na ľavom brehu Váhu posilnila ešte
popoludní 30.8. čata ľahkých tankov a pešia rota z práporu kpt.Jobáka.
Mínerskej čate sa nepodarilo pripraviť nálože na uvoľnenie skalnej
masy nad cestou Vrútky - Žilina. Ďalšia minérska skupina vedená npor.
Ladislavom Peškom mala vyhodiť železničný most pri tuneli. Ani táto
akcia sa úplne nevydarila.Výbušnina mosty len nadvihla, ale pre
vlakovú prevádzku sa stali nepoužiteľné. Cestu a tunely od Žiliny
nedokázali pre nedostatok trhavín a potrebných strojov zatarasiť,
takže tieto zostali pre nepriateľské bojové vozidlá i pechotu
priechodné. Prvý sústredený útok na Strečniansku tiesňavu podnikli
nemecké jednotky 31.8.1944.V tento deň 33 lietadiel s mjr. J.Trnkom -
veliteľ leteckej skupiny a plk. Talský odleteli z Prešova cez Karpaty
k Červenej armáde.Koncom augusta na východnom Slovensku pôsobili
partizánske skupiny A.Nevský - plk. Karasiov, Kl.Gottwald -
kpt.Kvitinský, Za rodinu - kpt. Kurova, oddiel kpt.Majorova, Stalin -
pplk. Šukájeva, oddiel mjr.Bielova - Kovalenka, brigáda Sergej pplk.
Prokopjuka, oddiel Čapajev, oddiel Pugačov, skupiny A.A.Martyrova a
mjr. Snežinského.Dňa 31.8.1944 o 21,00 hod. Nemci spustili operáciu "
Zber zemiakov" z jednotkami od Košíc a z Poľska. Nemci dve
východoslovenské divízie, ktoré mali plniť najdôležitejšiu úlohu
pomôcť ČA pri prechode Karpát odzbrojili. Zvyšky vytvorili
partizánske jednotky / plk.I.Vogel, mjr. J.Bilej /, alebo sa pridali k
už jestvujúcim partizánskym jednotkám na východnom Slovensku /
Čapájev, Šukajev, Karasiov /. Ako kompletná jednotka ustúpil len
prápor npor.Š.Davida až do Banskej Bystrice.Jednotlivci a malé skupiny
ktoré ustúpili do hôr sa predierali až k povstaleckým jednotkám v
priestore Telgárt, Malužina a Liptovská Osada. Z celkového počtu dvoch
divízií a technického zboru 30 000 vojakov sa dostalo na oslobodené
územie asi 3 500 vojakov a k partizánskym jednotkám prešlo asi 4 500
vojakov. Časť sa rozutekala domov a zvyšok padol do zajatia. Nemci ich
umiestnili v zajateckom tábore Stalag XI B - Fallingbostel Lager v
Oerbke pri KT Bergen Belsen a KT Stutthof / Szutowo / a zajatecký
tábor Stalag XVII A v Kaisersteinbruch, Stalag IV E / 384 / Altenburg
v Durynsku a v niektorých ďalších zajateckých táboroch. K partizánom
prešiel kpt.J.Korenko, kpt.J.Novák a na povstalecké územie prišiel aj
veliteľ 1. pešej divízie plk.M.Markus.Dňa 30.8. sa zapojila do bojov
aj nemecká armádna skupina Heinrici v ktorej bola bojová skupina
Schäffer v ktorej bol prapor SS a prapor od 86. pešej divízie.Táto
veľmi rýchlo ovládla mestá pod Vysokými Tatrami - Kežmarok,, Levoču a
Poprad. Na smere Poprad - Telgart postupoval ďalší zosilnený prápor a
iný útočil z Poľska na Oravu.Všetky tieto jednotky nemeckej armády
napredovali rýchlo a bez väčších bojov vzhľadom na nerozhodnosť a
nepripravenosť odbojových veliteľov posádok a aj partizánskych
jednotiek. Dňa 31.8.1944 Nemci zatkli gen.Malára ktorého zadržali na
letisku v Prešove a gen.Št.Jurecha zatkli v byte v Trenčíne.SNR po
troch dňoch trvania SNP 1. septembra vydala svoju Deklaráciu ako
ústredný politický povstalecký orgán.V tento deň bol plk.gšt.J.Golian
povýšený na generála. Súčasne vystúpila z ilegality aj KS na
Slovensku, ktorá 2.9.1944 vydala svoje Vyhlásenie. SNR mala 50 členov,
ktorý sa volil systémom paritného zastúpenia, 24 členov z občianských
skupín, 24 členov z radov komunistov a soc. demokratov, 1 člen za
povstaleckú armádu a 1 člen za partizánskej oddiely. Dňa
1.9.pokračovali boje pri Poprade. Dňa 1.9.1944 prišiel z Bratislavy do
Zemianských Kostolian gen.F.Čatloš, ktorý tam podľa pokynov
plk.J.Goliana, kpt. Weinhold zabezpečil v kasárňach jeho ubytovanie a
2.9. odcestoval do Banskej Bystrice, kde bol zatknutý.Tiež bol
odovzdaný kpt.Jegorovovi do tábora partizánov v Hliadli, kde bol už
gen.J. Turanec. Oboch generálov kpt.Jegorov dal bez vedomia
plk.gšt.Jána Goliana 4.9.1944 prepraviť do Moskvy.V podvečer dňa
3.9.sa začali prudké boje o Baťovany. V noci na 5.9. pristálo na
letisku Tri Duby dopravné lietadlo ČA ktorým prišla delegácia SNR a
vojenského ústredia K.Šmidke a pplk.MVDr. M.Ferienčík po jednomesačnom
pobyte v Moskve. Nepriateľ prenikal tak energicky, že sa čelný nemecký
prápor s delostrelectvom dostal už ráno 4.9. až k Telgartu. Príčinou
neúspechu bol aj veliteľ pplk.J.Václav, ktorý nezvládol situáciu. Tu
prevzal velenie kpt.Stanek. Na zastavenie postupu Nemcom kpt.Stanek
obdržal posily 2 batérie húfnic, 1 rotu protitankových kanónov, rotu
tankov npor.J.Achimského, oddiel partizánov od A.S. Jegorova v sile
300 mužov pod velením kpt.A.P.Ržeckého, partizánsky oddile
M.Sečanského s 332 mužmi a partizánsky oddiel npor. E.Bielika s 80
mužmi. Po reorganizácií jednotiek kpt.Stanek rozhodol že 6.9.po
delostreleckej príprave prejde do protiútoku. Nemci sa húževnato
bránili, predsa sa podarilo do večera 7.9.dosiahnúť kľúčové dominanty
pri Telgarte a tak stabilizoval front do 22.9.Pluk SS mal veľké ztráty
na ľuďoch a materiáli. Dňa 4.9. Nemci sústredeným útokom letectva,
delostrelectva a práporom tankov v noci 5.9.obsadili Vrútky. Dňom
5.9.1944 bol plk.gšt.Ján Golian povýšený na brigádneho generála. Vo
Vrútkach - Priekopa sa pripravoval protiútok práporov A.Vitalaya,
J.Oškvarka a Veličkovej partizánskej brigády. Tento protiútok sa 6.9.
nevydaril. Na oboch stranách boli veľké straty. Jednotky 2. oblasti
nemohli zastaviť nepriateľa ktorý sa 5.9.zmocnil Lipt.Sv.Mikuláša a
6.9. Ružomberku. Veliteľstvo 2. divíznej oblasti na základe rozkazu
gen.J.Goliana sa presunulo do Liptovskej Osady a veliteľ 2. div.
oblasti pplk.Ladislav Bodický bol pozbavený velenia 6.9. a nahradený
pplk.pech. Jánom Černekom. Dňa 6.9.sa Nemci pokúsili o výpad z
Ružomberka na Bielý Potok. Boja sa osobne zúčastnil aj veliteľ armády
gen.Golian a povereník pre Národnú obranu pplk.Ferienčík.V tento deň
Nemci zosilneným plukom SS Schill prenikli údolím Nitry na Topoľčany
ktoré obsadili. Jednotky kpt.A.Weinholda a partizánskeho oddielu
J.Trojana tento útok nezastavili. V priestore Malých Uheriec sa kpt.
A.Weinhold dostal do zajatia. Boj organizoval mjr. Zajíc. Dňa 10.9.
bol určený za veliteľa hornej Nitry namiesto nezvestného
kpt.A.Weinholda pplk. J.Malár a za náčelníka štábu kpt.P.Vlčko.
Analýza bojov ukázala, že veliteľstvá obranných oblastí len s veľkou
námahou zvládali riadenie obranných bojov.Dňa 10.9.1944 prestali
existovať dve obranné oblasti. Novú organizáciu čs. armády tvorilo
Veliteľstvo armády so štábom, šesť taktických skupín, jedna letecká
skupina a 2. čs. paradesantná brigáda. I.taktická skupina KRIVÁŇ - SV
Banská Bystrica, veliteľ pplk. Josef Tlach, NŠ kpt.J.Čech. Prápory a
ostatné jednotky I. taktickej skupiny pristúpili k urýchlenému
budovaniu obrany na Malom a Veľkom Šturci, na smere Zvolen - Banská
Bystrica a na smere Brezno n / Hronom - Banská Bystrica. II. taktická
skupina - FATRA SV Brezno nad Hronom, veliteľ pplk.pech.Michal
Širica, NŠ kpt.J.Stejskal. Jednotky z II. taktickej skupiny mali
prehradiť možné útoky nepriateľa zo smerov Telgárt - Brezno n /
Hronom, na druhom smere Kráľova Lehota - Čertovica - Brezno. Zároveň
mali zabezpečovať prístupy do údolia Hrona naj zo smerov od Revúcej,
Tisovca, Hnúšte, Klenovca i Kokavy. III. taktická skupina GERLACH SV
Zvolen, veliteľ plk.pech.Pavel Kuna do 20.10 a plk.pech.Mikuláš Markus
od 20.10.,NŠ kpt.V.Kužel do 12.10. a mjr. D.Jamriška. Jednotky III.
taktickej skupiny mali, prehradiť smery na Zvolen od Lučenca,
Kozároviec a Žarnovice, od Zlatých Moraviec Žarnovice, Banskej
Štiavnice a od Krupiny. IV. taktická skupina MURÁŇ SV Prievidza
veliteľ pplk.jazd. Ján Malár do 14.9. a plk.pech. Mikuláš Markus od
14.9.,NŠ kpt.P.Vlčko. Obranné boje na hornej Nitre sa začali po páde
Nitry, odkiaľ nemecké pancierové jednotky bojovej skupiny Schill
smerovali k Topoľčanom. V tomto priestore prerazili narýchlo
sformovanú obranu vojensko - partizánskeho zoskupenia skupiny
Weinhold.V. taktická skupina ĎUMBIER - SV Dražkovce, Turčiansky Peter,
Necpaly a Slovenská Ľupča veliteľ pplk. del. Emil Perko. V. taktickej
skupine pripadla obrana Turca, Kráľovianskej a Strečnianskej tiesňavy.
Jednotky mali za každú cenu zamedziť okupačným jednotkám postup na
Banskú Bystricu cez Malý Šturec. VI.taktická skupina - ZOBOR SV
Liptovská Osada veliteľ pplk. pech.Ján Černek. Jednotky VI. taktickej
skupiny mali brániť doliny Nízkych Tatier od doliny Demänovskej až po
Ľubochniansku. Prehradenie smerov na Banskú Bystricu pri Bielom
Potoku, Železnom, Liptovskej Osade a peší pluk 6 mal samostatne držať
údolie Oravy. Letecká skupina - veliteľstvo Leteckých zbraní KOLLÁR
SV Banská Bystrica, veliteľ mjr.gšt.Jozef Tóth, pobočník npor.L.Hron,
2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR, veliteľ pplk. pech. Vladimír
Přikryl. Dňa 17.9.1944 sa zorganizoval Hlavný štáb partizánskych
oddielov na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Náčelníkom štábu
sa stal Karol Šmidke a výkonným NŠ plk.Alexej Asmolov ktorý prišiel na
povstalecké územie 26.9. Maršal I.S.Konev rozhodol o podriadenosti
partizánskych oddielov HŠ v Kyjeve. Dňa 12.9.nemecké jednotky útočili
v smere Ružomberok - Ľubochňa. Obrana pri Ľubochni bola prerazená.
Nemci tiež 13.9. prerazili obranu pri Kraľovanoch kde sa veliteľ
práporu kpt.Jobák dostal do zajatia a a kpt. Gonda pri Ľubochni padol
v boji. Do priestoru bojov bol zasadený prápor kpt. Oškvarka ktorého
vystriedal prápor kpt.Haluzického. Podarilo sa mu obsadiť priesmyk a
Kraľovany a tak zastavil prenikanie Nemcov na Šútovo - Sučany. Dňa
13.9. Nemci zahájili útok podporovaný tankmi údolím Nitrice cez Horné
Vestenice a Dvorníky na Nováky. Obrana sa sťahovala do Prievidze.
Vynútený ústup jednotiek IV.taktickej skupiny z oblasti Zemianských
Kostolian a Novák bol pre povstaleckú armádu veľkou stratou. V
Z.Kostľanoch zostalo 800 000 listrov benzínu, v Novákoch veľké sklady
delostreleckého streliva. Hoci veliteľ delostrelectva a zbrojnej
služby plk.J.Hluchý včas vystihol nebezpečenstvo a nariadil odvoz
streliva. Práce išli pomaly, pretože medzi Handlovou a Hornou Štubňou
partizáni poškodili tunel a ľudia museli prenášať muníciu z jedného
vlaku do druhého na vzdialenosť dvoch kilometrov. Dňa 14.9. Nemci
začali útok na Prievidzu za pomoci tankov, ktorú v tento deň aj
obsadili. Pri Prievidzi sa prehral boj o Turiec. Dňa 17.9.priletel na
pomocné letisko Zolna pri Zvolene 1. čs. stíhací letecký pluk zo ZSSR,
veliteľ škpt. F.Fajtl, pobočník škpt.Rajtár. Pluk mal tri letky s 22
stíhacími lietadlami La-5 FN. S plukom prišiel aj plk.let. ČA
B.F.Čirikov. V tento deň o 11,30 hod, pristáli na letisku Tri Duby
prvé štyri štvormotorové lietadlá B - 17 v doprovode 30 stíhačiek
Mustang pod velením G.Krieghera zo základne v Pise ktoré priviezli
americkú styčnú vojenskú misiu " Dawies " k veliteľstvu 1.ČSA na
Slovensku. Jej vedúci bol kpt.J.Green a J.Horváth,a Brown Doviezli
niekoľko protitankových zbraní, lieky a odviezli si svojich letcov,
ktorí boli zostreleni nad strednou Európou. Druhá časť priletela
7.10.na 6 bombardovacích lietadlách - veliteľ skupiny kpt. E.V. Baran.
Anglická vojenská misia pod velením mjr. Sehmera priletela 18.9. na
lietadlách De Havilland DH - 89 , a 26.9. členovia zoskočili ako
parašutisti pri Veľkom Poli. Neskôr sa v B.Bystrici sústredilo do 40
Angličanov a Američanov. Pred prechodom SNP do hôr Angličania odišli
do Maďarska.Cez deň 19.9. Nemci útočili z Nemeckého Pravna na Gajdel,
Majzel a Slovenské Rudno. Časti jednotiek , ktoré previedlo cez horské
cesty nemecké civilné obyvateľstvo , sa podarilo preniknúť na výšinu
829 Vyšehrad, kde si zriadili pozorovateľňu, z ktorej ovládali celý
horný Turiec. Dňa 20.9.Nemci nákladnými autami prisúvali do oblasti
Nemecké Pravno - Gajdel nové posily s ktorými cez odpor našich
jednotiek dosiahol len po Jasenovo.V tento deň prešla trestanecká SS
brigáda Dirlewanger do útoku smerom na Nemeckú Ľupču. Útok bol
podporovaný tanky. Ráno 21.9. Nemci pri Turč.Sv.Martine začali útok
smerom Sučany - Drážkovce a pokračovali v smere Rudno - Slovenské
Pravno. Ústup z Turca sa odohrával v noci na 22.9. a následujúci
deň.Rozkaz na ústup prenikol k jednotkám ráno. Nemci obsadili Mošovce
a tak jednotky museli ustupovať cez hory Veľkej Fatry, kde stratili
všetok ťažký a vozatajský materiál. Situácia na povstaleckom území
vyžadovala urýchlenú pomoc 2. paradesantnej brigády, ktorá doposiaľ
bojovala v Karpatoch . Jej prvá časť mala odletieť 22.9..Odlet však
musel byť pre nepriaznivé počasie odložený. Dňa 23.9.sa uskutočnilo
zasadanie pléna SNR. Zasadania sa zúčastnil pplk.gšt.Július Nosko,
ktorý zastupoval gen.J.Goliana, ktorý už niekoľko dní predtým mal
dohovorenú schôdzu s americkou vojenskou misiou. a pplk. M.Ferienčík.
Na zasadaní NŠ doložil prečo vojská a partizáni ustúpili z Turca.
Politická nejednotnosť v SNR , ktorá hrozila každú chvíľu vybúchnuť ,
mala zákonite vplyv aj na rozkolísanosť , zmýšľanie a charakter armády
a na plnenie jej bojových úloh. Bola podceňovaná politická schopnosť
veliteľského zboru, zdôrazňovaním chýb a nedostatkov len a len v
armáde. Zámerne sa podrývala autorita armády pred partizánmi a širokou
verejnosťou. Kde bol úspech, to bola zásluha politikov a tam, kde to
nevyšlo, to zbabrali vojaci.Na zasadaní SNR zvolili členov Rady na
obranu Slovenska v tomto zložení: gen.J.Golian - predseda,
Dr.Ing.M.Zaťko, pplk.M. Ferienčík - povereník pre Národnú obranu,
pplk.gšt.J.Nosko - NŠ 1.ČSA, K.Šmidke a plk.Asmolov - zástupci
Hlavného partizánskeho štábu. Dňa 24.9. si zástupcovia SNR s veliteľom
armády gen.J.Golianom prezreli bojový úsek I.taktickej skupiny pri
Čremošnom. Tu mali možnosť vidieť ako sa vojaci a velitelia správajú v
boji.Od 25.9. do 15.10. bolo nemecké vojsko posilňované prísunom
nových jednotiek. Intenzívna partizánska činnosť v tyle nepriateľa
bola naozaj potrebná. Táto požiadavka veliteľstva armády bola Hlavnému
partizánskemu štábu doručená 25.9.. Išlo o tieto úlohy: Jegorovova
skupiny mala strážiť západné a severné okraje lesov Veľkej Fatry s
dôrazom na priestory Turčianska Blatnica, Necpaly, Belá, Sklabiňa,
Kraľovany, Ľubochňa a Nemecká Lupča. Žingoro skupina mala strážiť celé
údolie Rajca a Váhu medzi Žilinou a Vrútkami a všetky prechody cez
Malú Fatru, vedúce do údolia Turca a Nitry.Dôraz sa kladol na Žilinu,
Rajec a Strečno. Pohlova skupina mala strážiť údolie Váhu v úseku
Trenčianska Teplá - Považská Bystrica a všetky prechody vedúce do
údolia Nitry. Skupiny M.Sečanského,V.A.Karasiova a J.Trojana mali
strážiť údolie Nitry, Nitrice a Handlovky medzi Chynoranmi, Nemeckým
Pravnom a Handlovou s dôrazom na Žabokreky, Prievidzu, Nemecké Pravno,
Bánovce nad Bebravou, Oslany a Topoľčany. Skupina P.A.Veličku a
J.P.Voljanského mali strážiť údolie Hrona od Tlmáč po Brezno nad
Hronom a všetky prechody vedúce do údolia Hrona od jz a jv. Dôraz sa
kladol na Novú Baňu Veľké Pole, Zlaté Moravce,a Kozárovce. Bielikova
skupina mala strážiť všetky prechody vedúce do hornej časti údolia
Hrona. Dôraz sa kladol na Kráľovu Lehotu, Poprad, Važec, Hrabušice a
Revúcu. Dňa 25.9.dostala V.taktická skupina rozkaz, aby sa presunula
a sústredila v priestore Slovenská Ľupča. Po ústupe z Turca a po
strate priestoru Prievidza - Handlová nepriateľ v najbliššej dobe
nasadil všetky sily aby sa zmocnil letiska Tri Duby.Dňa 25.9.jednotky
bojovej skupiny Schill zaútočili na Veľké Pole a donútili povstalcov k
ústupu. Nepriateľský útok smeroval na Žarnovicu , ktorú Nemci
obsadili. Takto sa začali boje o Svätý Kríž n / Hronom, ohrozený aj od
Kremnice. Ťažké obranné boje o Svätý Križ n / Hronom sa skončil pre
povstalcov neúspechom. Mesto padlo 30.9. Dňa 26.9.konečne z letiska
pri Krosne odletelo 33 dopravných lietadiel v ktorých boli príslušníci
2. čs. paradesantnej brigády. Leteli vo veľkej výške aby prekonali
pásmo nemeckej protilietadlovej paľby, avšak hustá hmla a dážď v
oblasti V. Tatier ale aj letisko Tri Duby boli vážnou prekážkou. Len
14 lietadiel pristálo na letisku Tri Duby. Ostatné sa aj s nákladom
vrátili. V októbri bojovali jednotky I. taktickej skupiny v obrane
Dolnej a Hornej Štubne, neskôr Čremošného. Od 1.10.1944 bola čs.
armáda na Slovensku premenovaná na 1.ČSA na Slovensku. Dňa 4.10.sa
začali boje aj o Malý Šturec. V obrane Čremošného pôsobil aj
pancierový vlak Hurban.Ďalšie letecké transporty s 2. čs.
paradesantnou brigádou a bojovou technikou pokračovali až od 6.10. keď
sa počasie ustálilo.Preprava zhruba 2 000 vojakov zo všetkými zbraňami
a materiálom sa predĺžila až do 19.10.Počas letov za sťažených
letových podmienok došlo k 17 haváriam lietadiel pri ktorých zahynulo
68 vojakov parabrigády a letecký personál. / 1 lietadlo LI - 2
havarovalo 9.10. na Zadnom Gerlachu v ktorom zahynulo 6 členov osádky
a 16 príslušníkov del.oddielu 2. čs. paradesantnej brigády. Obete sú
pochované na cintoríne v Gerlachove. Udalosť pripomína pomník pri
rekreačnom zariadení GRANIT a.s. v Tatranských Zruboch / pozn.J.K.Dňa
6.10.1944 priletel z Moskvy na povstalecké územie div.gen. Rudolf
Viest / obr. 20 G - 1 /, ktorý sa stal veliteľom 1. čs. armády na
Slovensku a brig.gen. Ján Golian jeho zástupcom. / Vymenovanie
gen.R.Viesta za veliteľa 1.ČSA na Slovensku bol politický akt
Londýnskej vlády. Vo Francúzsku bol veliteľom 1. čs. divízie. Velenia
sa vzdal zo zdravotných dôvodov. Takto nemocný veliteľ nemohol riadiť
obranné boje na Slovensku. Pri zostupe z Kozieho chrbátu do
Hiadeľského sedla ho museli vojaci niesť v stanovom dielci.Následne
pochod úbočiami N.Tatier v nepriaznivom počasí, dážď, sneh a neustále
prenasledovanie jednotkami SS a Wehrmachtu mu nepridalo na jeho
chatrnom zdraví. / pozn.J.K.V tomto čase prišiel z Moskvy aj Jan
Šverma ktorého zahraničné byro KSČ vyslalo na pomoc SNP. Už 7. 10.
večer i keď preprava parabrigády doposiaľ nebola dokončená obdržal
pplk.V.Přikryl rozkaz, aby s jednotkami, ktoré ma k dispozícií v
súčinnosti s partizánskou skupinou npor.M.Sečanského prekročili
8.10.ráno obranné postavenie III. taktickej skupiny a obchvatom zo
severu udreli na nemeckú obranu pri Hronskej Breznici a Dúbravy.Dňa
9.10. bola bojová skupina nacistických vojsk SS Wittenmeyer vyčlenená
zo 14. granátnickej divízie SS a presunutá do priestoru Žiliny. K
18.10. mala 1.ČSA 26 práporov pechoty, 35 batérií delostrelectva a 8 -
10 práporov partizánskych jednotiek. Proti 1.ČSA nastúpil nepriateľ s
týmito vojskami: divízia TATRA - 9 práporov pechoty a 12 batérií
delostrelectva, bojová skupina Schill - 3 prápory pechoty a 4 batérie
delostrelectva, brigáda Dirlewnger - 6 práporov pechoty a 6 batérií
delostrelectva, divízia SS Horst Wessel -11 práporov pechoty 14.
batérií delostrelectva, dve skupiny od arm. skupiny Mitte - 6 práporov
pechoty a 6 batérií delostrelectva, 1 pluk od 14. divízie SS Galicien
- 3 prápory pechoty, horské výcvikové stredisko - 1 prápor pechoty.
Tieto jednotky boli podľa úloh a počasia podporované letectvom, tankmi
a samohybným delostrelectvom. Týmto prvosledovým práporom občas
vypomáhali zaisťovacie jednotky prápormi alebo aj celým plukom. Išlo o
zvyšok 14. SS divízie Galicien - 6 práporov, 271. divíziu národných
granátnikov - 9 práporov, 708. divíziu národných granátnikov - 9
práporov, 2 prápory 277. divízie národných granátnikov, 7 práporov
zemebrany, 2 prápory leteckej pechoty / frekventanti leteckej školy /,
3 prápory musulmanského pluku, jednotky 154. poľnej výcvikovej divízie
a 167. a 86. divízie zo skupiny Heinrici, niekoľko práporov slovenskej
domobrany, pohotovostné oddiely POHG a niekoľko jednotiek polície. Po
ťažkých bojoch ktoré trvali do 18.10.zásluhou rôt 1. a 2. práporu
brigády sa podarilo nielen zadržať nepriateľský postup od západu na
Zvolen, ale prinútili aj Nemcov k ústupu.Po krátkom ukľudnení situácie
parabrigáda bola stiahnutá z bojového pásma a sústredená pri Badíne,
kde bola reorganizovaná. Tu sa osvedčila spolupráca s letcami 1. čs.
stíhacieho pluku, ktorý vyvíjal veľmi úspešnú bojovú činnosť.Pluk sa
stal prvou čs. zahraničnou jednotkou , ktorá stála a bojovala na pôde
vlasti.Do 25.10.príslušníci pluku zničili 39 nepriateľských lietadiel
/ z toho 20 na zemi / a vyradili z boja mnoho tankov, del a mínometov,
lokomotív, vagónov, aut a iného vojnového materiálu1. čs. stíhací
letecký pluk sa stal jadrom vznikajúcej 1. čs. zmiešanej leteckej
divízie v ZSSR. Dňa 12.10.1944 boli z väznice v Banskej Bystice
dopravení do Ľubietovej plk.Ondrej Zverín, plk.gšt.Viliam Kanák,
pplk.František Klučik, npor.Schmidt, npor. Schindler a por.Fercer a
tam 13.10.1944 bez vynesenia obvinenia a riadneho vojenského súdu
popravení.Menovaní neboli zoznámení s prípravou povstania, ale svojimi
postojmi a postavením mohli začiatok povstania zvrátiť. Kto vykonal
akt zastrelenia sa doposiaľ nezistilo i keď okruh podozrivých je
pomerne veľký. Jednotkám VI.taktickej skupiny pod velením
pplk.J.Černeka sa podarilo splniť základnú úlohu - stabilizovať front
na jednom z najkratších severných prístupoch k centru povstania -
Banskej Bystrice cez Ružomberok a Donovaly. Bojové akcie oboch strán
sa sústredili hlavne na dominantu Ostrô, kótu 1062, kde si povstalci
vybudovali výhodnú delostreleckú pozorovateľňu. Nemci sa výšiny
zmocnili 9. a 18.10., ale povstalci sa okamžitými rozhodnými
protiútokmi výšiny opäť zmocnili. Ostrô sa tak stalo symbolom
húževnatej a pružnej obrany. Vedenie 1.ČSA na Slovensku ocenilo
zásluhy pplk.J.Černeka a povýšilo ho na plukovníka s účinnosťou od
1.10.1944.Dňa 18.10. Nemci zahájili postup od maďarských hraníc a
súčasne obnovili útoky na všetkých úsekoch frontoch. Nadchádzalo
kritické obdobie SNP v ktorom parabrigáde pripadla úloha kryť ústup
povstaleckých síl.Parabrigáda bola rozdelená do troch skupín aby
zadržovala nepriateľa postupujúceho od Krupiny. Generálny útok
nemeckých vojsk však veľmi silno stlačoval povstalecké územie zo
všetkých strán. Situácia sa deň zo dňa zhoršovala.Od 20.10. materiálne
oddelenie armády evakuáciou armádnych skladov vytvorili na Donovaloch
a v Kyslovodskej doline pod Poľanou vybudovala základne a zásoby
proviantu pre 60 000 ľudí na tri mesiace.Nebolo dosť času tieto zásoby
rozptýliť aby sa nedostali do rúk okupačných jednotiek. Dňa 21.10.
veliteľstvo 1.čs. armády presunulo jeden prápor parabrigády k Breznu.
Na porade veliteľov všetkých 6 taktických skupín 22.10. bolo na návrh
gen.R. Viesta rozhodnuté, zaujať obranné postavenie na svahoch Nízkých
Tatier a Veľkej Fatry pričom 2. čs. paradesantná brigáda mala tvoriť
pohyblivú zálohu veliteľa. Na svitaní 22.10. Nemci zaútočili v sile
dvoch motorizovaných plukov pechoty a tankov divízie Horst Wessel z
Lučenca na severozápad, a to v dvoch smeroch: Lučenec - Vidina - Mýtna
- a Lučenec - Stará Halič - Divín - Mýtna. Postup Nemcov na niekoľkých
smeroch súčasne, však uskutočnenie plánu gen.R.Viesta prekazili.Dňa
23.10. veliteľstvo 1.čs. na Slovensku vyslalo druhú a tretiu skupinu
brigády do Detvianskej doliny s úlohou zastaviť postup Nemcov od
Kriváňa k Zvolenu. Brigáda obdržala rozkaz zničiť mosty a komunikácie
a potom ustúpiť. Do rána sa stiahla na nové postavenie. Bola jej
uložená úloha pripraviť protiútok na Zvolen a časti síl zadržať
nepriateľa postúpujuceho na Banskú Bystricu od Zolnej. V tento deň
Nemci udreli na prápor kpt. Juračku.Po tuhom boji, mal prápor veľké
straty. V boji padol zástupca veliteľa práporu kpt.P.Mudroch.
Popoludní 26.10. Starohorská dolina bola plná ustúpujúcich, alebo
lepšie povedané utekajúce jednotky a jednotlivci. Bol to chaos a
panika. Pomedzi ustupujucích vojakov sa miešali masy civilného
obyvateľstva, kolóny áut a povozov. Paniku znásobovali aj nálety
nepriateľských bombardovacích lietadiel. Štáb 1. ČSA na Slovensku bol
etablovaný v v hoteli Šport na Donovaloch.Väčšina jednotiek nebola
26.10. bojaschopná. Ráno 26.10. sa nepriateľ zmocnil Zvolena.
Neprerušeným telefónom nemecký veliteľ využil na telefonovanie do
Banskej Bystrice. Telefón sa ozval v kancelárií NŠ 1.ČSA plk Júliusa
Noska, ktorý nevedel dobre po nemecky tak telefonát prevzal plk.
K.Pekník. Za prítomnosti gen.J.Goliana tlmočil , že nemecký veliteľ zo
Zvolena vyzýva armádu, aby kapitulovala a dával hneď aj základné
podmienky:1. Ihneď prepustiť všetkých zajatcov nemeckej armády. 2.
Ihneď prepustiť všetkých internovaných občanov nemeckej národnosti 3.
Celá armáda musí bezpodmienečne zložiť zbrane a bude zajatá.
Plk.K.Pekník tlmočil odpoveď: 1. Internovaní občania nemeckej
národnosti a zajatí nemeckí vojaci boli 25.10.prepustení cez front na
smere Zvolen - Dobrá Niva.2. 1. čs. armáda nikdy kapitulovať nebude a
odmieta akýkoľvek rozhovor o kapitulácií. Hneď po tomto telefonáte bol
vydaný rozkaz prerušiť všetky telefónne vedenia pri Hájnikoch.Od rána
26.10.útočil nepriateľ z Brezna údolím Hronu na Banskú Bystricu.
Veliteľstvo II. taktickej skupiny ustúpilo do Brusna a ďalej cez
hrebene Nízkych Tatier na Magurku.Vtedy začal pluk brigády SS
Dirlewanger postupovať z hrebeňov Veľkej Fatry do tyla VI. taktickej
skupiny smerom na Strednú Revúcu, ktorej sa do večera 26.10.zmocnil.
Na svitaní 27.10. veliteľstvo VI. taktickej skupiny dostalo rozkaz,
aby ustúpilo južne od Liptovskej Osady a tak sa vyhlo obkľučeniu od
Strednej Revúcej SV kúpele Korytnica. Dňa 26.10. o 11. hod. začali
Nemci postupovať zo Zvolena na Banskú Bystricu po oboch brehoch Hrona.
Aj na smere Hronská Breznica - Budča postúpili nemecké jednotky do
sedla Stráže a začali páliť z diel a tankov na Kováčovu a letisko Tri
Duby. 2. čs. paradesantná brigáda ustúpila na južný okraj Radvane nad
Hronom. Po vyhodení mostov cez Hron a potok Harmanec ustúpila do
priestoru Staré Hory - Donovaly. Veliteľstvo 1. čs. armády na
Slovensku ukončilo presun na Donovaly popoludní 26.10. Jednotky 2. čs.
paradesantnej brigády ustúpili 27.10. pred svitaním z Banskej
Bystrice. Medzi 6. a 7. hod. ráno jednotky skupiny Schill a 18.
divízie Horst Wessel bez boja obsadili posledný oporný bod a symbol
povstaleckej armády - Banskú Bystricu.Jednotky I. taktickej skupiny
pod velením pplk.pech. Josefa Tlacha úspešne bránili pridelené
priestory až do 27. októbra 1944.Nepriateľ útočil od rána 27.10.od
Kordíkov na Harmanec.Predpoludním 27.10. prišiel na Donovaly veliteľ
II. taktickej skupiny plk.M.Širica a hlásil, že úlohu obrany južných
svahov Nízkych Tatier nemôže splniť, pretože už nemá dosť
organizovaných jednotiek a s tými, ktoré ešte existujú, ťažko udržuje
spojenie. Velitelia a jednotky naďalej v panike prechádzali svojvoľne
na partizánsky spôsob boja.Náčelník štábu 1. ČSA plk. J.Nosko navrhol
veliteľovi armády ihneď prejsť na partizánsky spôsob boja, ale márne.
Gen.Viest sa nechcel vzdať armády, ktorá vlastne už neexistovala mimo
II.III. a VI. taktickej skupiny. Konečne pred polnocou 27.10. dal
gen.Viest súhlas na skoncípovanie operačného rozkazu pre prechod
armády na partizánsky spôsob boja. Rozkaz pripravili po konzultácií s
gen.Golianom plk.J.Nosko a pplk.Ferienčík. Gen.Viest koncept rozkazu
doplnil, opravil a sám napísal aj úvod.Prechod armády na partizánsky
spôsob boja sa mal uskutočniť na základe dobrovoľnosti, preto že na
ozbrojené civilné osoby , neorganizované v armáde , sa nevzťahujú
ženevské konvencie o zajatých a ranených bojovníkoch. Vydanie rozkazu
sa oddialilo až na 04,00hod.28.10.1944. Operačný rozkaz č. 25.843
Taj.3.oddel.z 27.októbra 1944 znel: " Dôstojníci, poddôstojníci,
vojaci, kamaráti! Dňa 29.augusta 1944 na čele s brig.gen.Golianom
povedali ste dôrazne nie na doterajšie utláčanie a znásilňovanie
bratislavskou tzv. vládou a nemeckým pažravcom. Nebol som v tej dobe
ešte medzi Vami, ale pocítil som úprimnú radosť, že sa Slovač
spamätala a postavila sa na odpor. Ja som tiež prišiel medzi Vás, aby
som sa postavil do Vašich radov.Bojujeme už dva mesiace. Behom týchto
dvoch mesiacov bojovali ste tvrdý boj. S vďakou uznávam hrdinské činy
celých jednotiek i jednotlivcov, ktoré sú najlepším dôkazom, že sme
schopní s úspechom nielen odrážať nepriateľa, ale aj v útočných bojoch
ho rozvíjať.Ale popri týchto činoch boli aj iné, ktoré boli potom
príčinou nezdarov. Doterajší výsledok poznáte sami. Zdá sa mi, že nie
všetci si uvedomujete príčiny týchto neúspechov.Áno, musím povedať
tvrdé, ale pravdivé slovo - neúspech." V tomto rozkaze bolo
jednotlivým operačným skupinám stanovené priestory činnosti ako aj
miesta odkiaľ si majú odobrať proviant a peniaze. Rozkaz podpísal
Veliteľ 1.čs. armády na Slovensku: div.generál Rudolf Viest, v.r. /
Koniec časti operačného rozkazu /.pozn.J.K.Pre prípad partizánskej
vojny vybrali a určili veliteľstvu armády priestor Slovenského
rudohoria už pred ústupom na Donovaly. Veliteľovi armády navrhli aby
sa ako jeho priama ochrana určila časť 2. čs. paradesantnej
brigády.Veliteľ armády návrh kategoricky odmietol. A tak na priamu
ochranu veliteľa armády zostala len štábna rota, vysokoškolský strážny
oddiel a jazdecká čata veliteľstva armády. Aj poslednú, neľahkú úlohu
jednotky plk. J.Černeka splnili. Až do ranných hodín 28.10.1944
organizovane a urputne bránili prístup cez Donovaly do Starohorskej
doliny, kadiaľ zustupovala do hôr hlavná masa povstaleckých
bojovníkov. S veliteľstvom armády ustúpili na Donovaly aj všetky
vojenské styčné misie.Hlavný štáb partizánskych oddielov a
komunistická časť predsedníctva SNR odišli bez veliteľstva armády.V
tento deň keď sa skupina veliteľa armády presúvala cez Polianku smerom
na Kečku, veliteľ armády gen.Viest napísal na Poliankach 28.10. tento
posledný rozkaz, ktorý odznel v Slobodnom slovenskom vysielači: "
Veliteľ československej armády oznamuje, že boj za slobodu Slovenska a
celej Československej republiky sa vedie ďalej a bude pokračovať až do
víťazného konca. Pravidelné situačné správy viac nebudú vysielané". V
tento deň urobila skupina veliteľa armády prvý pokus pochodu z
priestoru od Kyslej Vody medzi Kečkou a Kozím chrbtom do Moštenickej
doliny. Len čo prieskum a predvojová čata zostúpili zo svahov Kečky do
priestoru Kyslej Vody, narazili na silnejšiu nemeckú jednotku a tak sa
museli vrátiť na hrebeň Kozieho chrbta.V tento deň silne pršalo a
začal padať sneh. Prvá noc na strmých svahoch Kozieho chrbta, ktorého
ostrý hrebeň ako štít domu s až 70 stupňovým svahom sa ľudia pri
pokuse o spánok šmýkali ako na splave a iba sa pridržovať nejakého
konára a držať stanový dielec. Noc bola sychravá, spať sa nedalo. Ani
gen.Viest nebol najlepšie pripravený na pobyt v horách. Gen.Viest
nemal so sebou ani stanový dielec, ktorý bol na tomto presune - azda
okrem samopalu a kúska chleba .- tou najužitočnejšou vecou. V ranných
hodinách 29.10. prišiel do hotela Šport na Donovaloch škpt. S.Rajtár -
zástupca veliteľa 1. čs. stíhacieho leteckého pluku, ktorý mal
zaisťovať letecké spojenie dvoma lietadlami v horskej obrane. Tu
obdržal rozkaz , aby lietadlá polial benzínom a zapálil. Zničené boli
aj všetke dopravné prostriedky a komisionálne boli spalene aj peniaze
po výplate všetkých náležitosti na tri mesiace vopred. Najdôležitejšie
dokumenty 3. oddelenia - operačného štábu boli zakopané.Dňa 29.10.
vyrazili z Hiadeľa na sever nemecké jednotky a vtrhli do Hiadelského
sedla, kde nastal krátky boj. Tlampačmi vyzývali vojakov aby sa
vzdali. Skupina veliteľa armády išla na východ, po svahoch Veľkej
Chochule, kde dostihli Hlavný štáb partizánskeho hnutia v
Československu kde boli plk. A.N.Asmolov a J.Šverma / dňa 10.11.
nemocný J.Šverma podstúpil pochod na Chabenec a pri zostupe v
naprostom vyčerpaní zomrel /, R.Slánsky, B.Laušman, G.Husák,
K.Šmidke. V tento deň gen.Viest odmietol návrh mjr.I.I.Skripku, aby sa
dal pod ochranu Hlavného štábu partizánskych oddielov. Dňa 29.10. bol
pplk. Ján Malár zajatý Nemcami v priestore Veľkej Chochule na
Prašivej. Skupina veliteľa armády postupovala po sv svahoch masívu
Prašivej a do večera dosiahla svahy hrebeňa Studenec, kde sa utáborila
a prenocovala bez akéhokoľvek stretnutia s nepriateľom. Dňa 30.10. sa
skupina presúvala okrajom lesa a kosodreviny a do večera sa im
podarilo prejsť spádovy hrebeň Studenca a tak sa dostali do úžľabín
medzi Studencom a Lučatínskou hoľou. Tretí deň pochodu sa prejavil
únavou a vyčerpaním príslušníkov vysokoškolského strážneho
oddielu.Oddielu velil kpt.M.Cambel. Dňa 31.10. veliteľ armády
rozhodol, že sa pokúsia o presun k Hronu, a to úzkou a zalesnenou
Sopotnickou dolinou. Aj tu sa skupina stretla s nemeckou jednotkou. Po
krátkom boji sa skupina vrátila na východný hrebeň Studenca. Ráno
1.11. sa stretli s francúzskymi partizánmi , ktorí ustupovali z
Pohronského Bukovca, kde ich napadli nemecké jednotky. Druhá časť
práporu Foch vedená kpt.de Lannurienom sa ocitla na severných svahoch
Nízkych Tatier. Prešla cez Prašivu na Magurku a do Iľanovskej doliny v
Liptove.Veliteľ armády rozhodol pokračovať ďalej na východ na
Lučatínsku hoľu a po jej hrebeni na juh do priestoru Polianka.
Prieskumné a zaisťovacie jednotky vyrazili na svahy Lučatínskej hole ,
kde narazili na skupinu 120 mužov nemeckej pechoty.Museli sa vrátiť a
skryť v kosodrevine. Po zotmení veliteľ armády rozhodol pokračovať v
noci. Veliteľ armády vydal inštrukcie , ak by nepriateľ skupinu pri
prechode cez Hron rozbil, každý sa má na vlastnú päsť snažiť dostať
cez Hron a na zhromaždište Ľubietovský Vepor. Veliteľ armády rozhodol
že 2.11. sa bude odpočívať asi 1 km západne od dedinky Pohronský
Bukovec. Časť skupiny sa umiestnila nad cestičkou smerom do
Sopotnickej doliny.Od únavy skoro všetci usínali. V tomto priestore
bola skupina prepadnutá 50 nemeckými vojakmi. Guľometník na pokyn plk.
J.Noska zahájil paľbu. Po krátkom boji sa skupina rozdelila. Časť
ktorá bola nad Sopotníckou dolinou, vykĺzla z obkolesenia a časť najmä
ranení, sa dostali do zajatia. Skupine gen.Viesta sa podarilo
vyšmiknúť a ustúpiť na sever, kde zaľahli. Jeden z príslušníkov VSO
oznámil, že jeho strýko Babiak je horárom v Pohronskom Bukovci.
Podvolil sa, že zájde za ním , zistí situáciu a donesie nejaké jedlo.
Dostal sa bezpečne do horárne, keď tam ešte neboli Nemci. Vrátil sa až
podvečer. Skupina plk. J.Noska v ktorej bol aj pplk.Ferienčík, keď
nikoho nenašla po tak dlhom čakaní, sa rozhodla pokračovať na jz k
Medzibrodu. Za tmy prekročili rozvodnenú Sopotnicu. Okolo 23.hod.
vyslali osobného šoféra plk.J.Noska do Medzibrodu, kde po návrate
oznámil, že je tam len hliadka na moste cez Hron a že sa môžeme isť
najesť. Potom sa vytiahli na šopu do sena kde zaspali. Zobudili sa
3.11. ráno o 8. hod. V Medzibrode zostali do 4.11. v dome príslušníka
HG. Po 19, 00 hod. domáci pán po príchode oznámil, že do Medzibrodu
prišlo mnoho nových nemeckých vojakov. V dome zostali do rána 5.11.
keď ich domáci pán previedol po moste cez Hron s tým, že idú do práce
na želeničnú trať. Tento ťah nevyšiel. Hliadka ich cez most nepustila.
Rozhodli sa rýchlo presúnuť do lesa severne od Medzibrodu. Začali
presun cez vrchy, Hiadeľskú a Moštenickú dolinu, Podkonice až do
Seliec pri Banskej Bystrici. Tu mal plk.J.Nosko vzdialenú rodinu -
miestného horára.Tu sa dozvedeli tragickú správu z bratislavského
rozhlasu o zajatí generálov. Ráno 6.11. sa skupina vydala k Hronu.
Hlavnú cestu Banská Bystrica - Brezno nad Hronom prekročili 2 km južne
od Senice a Hron prekročili po konštrukcii bývaleho ostu medzi
Šálkovou a Banskou Bystricou. V Dolnej Mičine zastihli len Jána Kupca.
Osobný šofér plk.J.Noska a jeho kamarát odišli domov do Málinca. U
Kupcovcov a Pecníkovcov si zaobstarali teplú bielizeň, teplé oblečenie
a všetko potrebné na zimný pobyt v horách. Dvojica plk.J.Nosko,
pplk.Ferienčík sa vydala na cestu smer Poľana. Ubytovací štáb na
Poľane nenašli. Po týždennom putovaní prekĺzli do Slovenského
rudohoria smerom na Tisovec, kde prišli do zimného tábora práporu
Prvosienka - 17. peší prápor 2. taktickej skupiny - veľ. npor. J.Nosko
a od 22.9. kpt. J.Lehotský. nad Muránskym Hrdzavím. Tu pretrpeli
týždne kým sa spojili s oslobodujúcími jednotkami ČA a Rumunskej
armády. Boj proti Nemcom pokračoval.Gen.Viest požiadal toho
príslušníka VSO aby znovu zašiel za strýkom a poprosil ho, či by ich
neprenocoval.Tak sa aj stalo, že v noci na 3.11. obaja generáli a
kpt.Dr.Várady - veliteľ štábnej roty 2. čs. paradesantnej brigády
nocovali u horára Babiaka. Gen.Viest bol tak vyčerpaný,, chcel zostať
u horára ešte aspoň jeden deň. Babiak im však nemohol u seba poskytnúť
bezpečnú skýšu , preto všetkých troch odviedol do domu čís. 29 k pani
Rybárikovej, kde zostali cez deň na sene a večer mali ísť ďalej smerom
na Ráztoku. Nemci sa pravdepodobne dozvedeli od zajatých vojakov, že v
priestore Bukovca je aj štáb veliteľa armády. Preto od rána 3.11.
venovali Bukovcu zvýšenú pozornosť. Prvú prehliadku urobili ráno o
05,00 hod. a to najmä u horára Babjaka a v okrajových domoch. V jednej
šope stenal priotrávený kpt. príslušník z paradesantnej brigády ,
ktorého zajali a odviedli do Sv.Ondreja. Od neho sa Nemci
pravdepodobne dozvedeli o prítomnosti veliteĺov armády, pretože o 9
hod. následovala ďalšia prehliadka pri ktorej legitimovali obycateľov
celej obce. Ani pri tejto prehliadke nič nezistili, o 11. hod.odviedli
všetkých evakuantov z Bukovca a Sv.Ondreja konfrontáciou Nemci
zisťovali , či medzi nimi nie je preoblečený gen.Viest. Do popoludnia
si zistili ďalšie podrobnosti a už o 15. hod. išli naisto. Po príchode
do Bukovca ihneď Nemci oznámili, že v prvých troch domoch sú ukrytí
dvaja páni v kožených kabátoch. Nemecký hauptmann , ktorý hovoril po
český, povedal horárovi Babiakovi, že ak sa do 10. min. spomenutí páni
neobjavia, vzpália celú dedinu.Horár informoval gen.Viesta, že sú
prezradení. Gen.Viest sa opýtal: Čo, máme už ísť dolu?" Len čo sa
horár Babiak vrátil z nova na cestu, už tam boli Nemci a označili aj
dom, v ktorom boli generáli. Vyzvali ich, aby vyšli dobrovoľne z
úkrytu a dali sa zajať, inak že zapália granátmi celú budovu. Ako prvý
vyšiel gen.Viest. Po zistení jeho totožnosti vyzvali aj gen.Goliana.
Pretože výzva bola neúčinná a Nemci sa chystali zapáliť gazdovstvo,
zavolal gen.Viest na gen.Goliana: "Kamarát, poď dolu, nemá to zmysel,
lebo by týmto chudákom zapálili stavanie." Po tejto výzve sa nechal
zajať aj gen.Golian. Toto sa odohralo 3.novembra 1944 asi o 15,45 hod.
Po bežnom vyšetrovaní vo Sv.Ondreji generálov uväznili v Banskej
Bystrici, potom v Bratislave, odkiaľ ich cez väznicu na Pankráci v
Prahe odviezli do Berlína. Tam sa ich stopa stratila. Je viac ako
pravdepodobné, že ich popravili v jednom z likvidačných táborov
neďaleko Berlína. Boli to KT Sachsenhausen - Oranienburg. Posledné
aktuálne informácie hovoria, že boli popravení v KT Flossenburg., ale
aj varianta, že zahynuli v sovietskych gulagoch.Klub generálov SR
odhalil v KT Flossenburg pamätnú tabuľu s menami popravených
generálov: gen.Ján Malár, gen.Štefan Jurech, gen.Rudolf Viest a
gen.Ján Golian./ poznámka J.K. Dňa 8.11.1944 nemecké okupačné velenie
oficiálne oznámilo, že organizované povstalecké hnutie na Slovensku sa
zrútilo a bolo rozdrvené. Časť povstalcov sa ukrývala bez zbraní v
dedinách stredného Slovenska, boli dobrými zásobovateľmi a
spravodajcami pre tých , čo bojovali v horách, ktorých bolo okolo 45
000. Do zajatia sa dostalo asi 15 000 mužov. Dostali sa do Javorníkov
- por. Ján Dorociak - veliteľ 5. oddielu 2. čs. part.brig.
M.R.Štefánika, Do Beskýd - veliteľ 1.čs. partizánskej brigády J.Žižku
Jan Ušiak, Bielych Karpát a Strážovskej vrchoviny / zväzok.J.Žišku -
veliteľ Teodor Pola. Najviac vojakov sa pridalo k partizánskym
skupinám. 2. čs. paradesantná brigáda sa v januári 1945 podriadila
Hlavnému štábu partizánskeho hnutia a premenovala sa na 2. partizánsku
brigádu. Ako samostatné vojensko - partizánske jednotky ktoré zostali
v horách bola skupina plk.A.Cypricha v Kľačianskej doline, skupina
škpt. M.Kučeru na severných svahoch Ďumbiera a Poludnice, skupina
plk.J.Staneka na Veľkom Boku, kde cez Vianoce pre zranenie sa dostal
do zajatia a sním aj zajatie a likvidácia americkej vojenskej styčnej
misie. Skupina mjr.Š.Želinského, mjr.O.Lichnera, plk.V.Tlacha,
pplk.M.Poláka, kpt.J.Nosku a npor. J.Nováka. Jednotky sa úspešne
zaslúžili na vyhadzovaní vojenských transportov v Podbrezovej, pri
Detve, pri Muráni i v údolí Váhu. Smutnou udalosťou bolo zranenie a
zajatie škpt.P.Marcelyho v chate Parajka na Kohúte a stráta práporu 2.
čs. paradesantnej brigády 6.12.1944. Začiatkom januára 1945 napadlo na
Slovensku také množstvo snehu, že miestami vytváral až 2,5 m záveje,
čo znemožňovalo akcie väčších rozmerov. Bola to aj výhoda, lebo Nemci
sa do hlbokých snehov nepúšťali.Americká voj. misia žila od novembra
1944 pod Veľkým Bokom. Protipartizánska jednotka Edelweiss so
skupinou vlasovcov 26.12.prepadli ich stanovište. Trinásť príslušníkov
zajali, časť povraždili v Kováčovej a Kremičke. Ostatných odvliekli do
KT a popravili. Postupne, s príchodom 1. čs. armádneho zboru do
Popradu, Štrby, Liptovského Hrádku a Liptovského Sv.Mikuláša
nadväzovali partizánske skupiny spojenie s veliteľstvom zboru a plnili
úlohy podľa jeho rozkazov. Tie jednotky ktoré prešli front sa
sústreďovali v Poprade pri náhradnom pluku - veliteľ plk.Fanta. Po
odpočinku, prezbrojení a precvičeni dopĺňali poľné brigády, alebo sa
sformovali do 4.čs. samostatnej brigády ktorá vznikla 10.2.1945 v
Levoči - velitelia plk.Čeněk Slezák, plk.Pavel Kuna, plk.Mikuláš
Markus. pretože zreorganizovanie 1. čs. armády nebolo povolené.
Program rozsiahleho vyhladzovacieho systému, uskutočňovaný formou
masovej likvidácie účastníkov SNP a deportáciou antifašistov do KT,
bol stanovený ako pevná súčasť protipovstaleckej taktiky boja
klérofašistického režimu, nemeckých okupačných síl a ich
prisluhovačov. Uskutočňovali verejné popravy, masové vraždy civilného
obyvateľstva, vypaľovanie obcí vrátane širokej deštrukcie všetkých
objektov, ktoré mohli slúžiť partizánom.Dňa 5.9. bol vypálený Telgárt,
11.9. 14. Einsatzkomando z Topoľčian zavraždilo 61 osôb, 29.9. bol
vypálený Sklabinský Podzámok, 6.10. bolo v Dolnom Turčeku zastrelených
182 občanov a 28.10. v Mičinskej doline bolo popravených 30 osôb. Dňa
5.11. nemecké bezpečnostné orgány za pomoci HG popravili v Kremničke
108 ľudí. Dňa 19.11. Nemci v obci Tokajík zastrelili 32 osôb, obec
vydrancovali a vypálili. Nemecké okupačné a represívne orgány za
pomoci HG a kolaborantov vypálili a vydrancovali na Slovensku viac ako
100 obcí a osád.
Karpatsko - duklianska operácia a oslobodenie Slovenska v rokoch 1944 - 1945
V lete 1944 sovietske velenie plánovalo útok cez Poloninské Karpaty s
pomocným úderom vo smere Sanok - Laborecko - Lupkovský a Ruský
priesmyk . Hlavnú úlohu operácie mal vykonať novo vytvorený 4.
ukrajinský front. Očakávalo sa, že tohoto útoku ktorý mal zaistiť
vstup na územie Podkarpatskej Rusi sa zúčastni aj 1. čs. armádny zbor
v ZSSR.Úspešný postup vojsk ČA v pásmu Poľska, ako aj úspešný priebeh
útočných operácií v Rumunsku, sľuboval preniknutie do maďarskej nížiny
čo vytvorilo reálnu možnosť, že nemecké vojská na čs. území sa dostanú
pod hrozbou obkľúčenia a prinútenie ich k ústupu. Za týchto okolností
bolo zbytočne podnikať útok cez Karpaty, ktorý by priniesol ťažké
boje v horách a vysoké straty živej sily. Nečakane však došlo k
situácií, ktorá si vyžiadala úplne iné riešenie. Dňa 29.8.1944 začalo
Slovenské národné povstanie. V novo vzniknutej situácií sovietskej
velenie na žiadosť predstaviteľov čs. vlády a zahraničného vedenia KSČ
rozhodlo poskytnúť pomoc SNP mimo dodávok zbraní, vysadením
organizátorských partizánskych skupín ale hlavne urýchlením realizácie
útočnej operácie cez Karpaty.Operácia bola pod časovým tlakom aj cez
jej vojenskú nevýhodnosť pripravená za 4 dni. Sovietske velenie bolo
si vedomé že podstupuje obrovské vojenské riziko v prospech
politických cieľov J.V.Stalina, ktorý si veľmi dobre uvedomoval, že
poskytnutie pomoci SNP bude mať veľký význam pri uplatnení budúceho v
plivu.Vykonaním operácie bol poverený gen.plk. K.S.Moskalenko a jeho
38. armáda 1. ukrajinského frontu pod velením maršala I.S.Koneva ku
ktorej bol pričlenený 1. čs. armádny zbor pod velením
gen.J.Kratochvíla a gen.plk. A.A.Grečko s 1. gardovou armádou 4.
ukrajinského frontu pod velením gen.armády I.J.Petrova od 27.10.1944 a
od 26.3.1945 gen.arm.A.I.Jeremenko. Dňa 1.9.1944 bol 1.čs.az
sústredený v okoli Samboru, kde čakal na zasadenie do bojov. Prieskum
bojom uskutočnený časťou síl 38. a 1. gardovej armády 7.9., bol
vykonaný v celej šírke ich útočných pásiem tj. asi 150 km. To preto,
aby nepriateľ nemohol vopred zistiť cez ktorý priesmyk vykoná ČA
hlavný úder, ale aj preto aby sa utajili jednotlivé úseky na ktorých
sa jednotky pripravovali k prielomu. Prieskum bol úspešný lebo sa
podarilo upresniť systém obrany fašistických vojsk. Dňa 7. 9. sa z
Proskurova presunul bližšie k frontu, do okolia Premyšla 1. čs.
stíhací letecký pluk v ZSSR pod velením škpt.F. Faitla. Útok 38.
armády ČA genplk. K.S.Moskalenka na pomoc SNP začal 8. septembra 1944
v 6,40 hod sto dvadsaťpäť minút delostreleckou a leteckou prípravou,
ktorej sa zúčastnili aj čs. delostrelecké oddiely. V 8,45 vyrazili na
steč strelecké jednotky podporované 50 tankmi a samohybnými kanónmi
ktoré prelomili prvé pásmo nemeckej obrany v šírke 10 km. Súčasne
vyrazil na juh 1. gardový jazdecký zbor a jednotky 25. tankového zboru
asi 60 tankov a samohybných del. Do večera prvého dňa operácie
prenikli vojská ČA do hĺbky 6 až 12 km. V popoludňajších hodinách sa
vydal na pochod ku Krosnu aj 1. čs. armádny zbor, ktorý bol v druhom
slede 38.armády. V rovnakom čase sa z Proskurova presunula k bližšie k
frontu 2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR a 8.9. sa sústredila pri
Premyšli. Sovietskym jednotkám sa Krosno nepodarilo dobyť.1. gardová
armáda genplk. A.A.Grečka zahájila útok ráno 9.9.delostreleckou
prípravou po ktorej prešli do útoku jednotky 107. streleckého
zborugenmjr. D.V.Gordejeva a 276. streleckej divízie 30. streleckého
zboru.Tiež 3.horský zbor genmjr.A.J.Vedenina a časť 11. streleckého
zboru genmjr.M.I.Zaporožčenka. Nedostatočný prieskum a chaos na
prísunových osách spôsobil, že jednotky zboru ráno 9.9. nečakane
narazili na silné nemecké postavenia na prvom karpatskom hrebeni za
osadami Machnówka a Wrocanka. Sústredenou paľbou Nemci spôsobili ťažké
straty živej sily v jednotkách zboru a ich postup na čiaru zasadenia
do útoku bol zastavený. Veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal
I.S.Konev zbavil velenia gen.J.Kratochvíla pre neúspešnú činnosť
riadenia bojov / ale aj z politických dôvodov / bez stanoviska vlády v
Londýne. Na jeho miesto bol ustanovený gen. Ludvík Svoboda. Velitelia
ČA nemali právo svojvoľne rozhodovať o menovaní veliteľov čs.
jednotiek. Nemci prisunuli 9.9. ku Krosnu 75. pešiu divíziu ktorá
posilnila obranu proti stredu zostavy 38. armády. Nepriateľ v noci
prehradil vytvorenú medzeru vo svojej obrane. Hlavné úderné uskupenie
38. armády bolo prinútené začať 9.9.úporne boje o prielom druhého
pásma obrany. Fašistické vojská sa úporne bránili, posilňovali svoju
obranu hlavne severne a severozápadne od mesta Dukla, kde využívali
horské svahy Karpat. 1. čs. az vstúpil do bojov na duklianskom bojisku
ráno 9.9.1944. keď sa dvihla hmla, jednotky zboru boli zasiahnuté
silnou delostreleckou, mínometnou a guľometnou paľbou. Nemcom sa
podarilo v noci prisunúť čerstvé jednotky a obsadiť obranné postavenia
na výšinách pred čs. zborom. Príslušníci našich jednotiek , z nich
väčšia časť sa ocitla prvý krát v boji pritom si mysleli , že pred
nimi sú vojská ČA. Táto nečakaná a prekvapivá streľba nepriateľa na
planine ktorých mali našich vojakov ako na dlani a proti útokom zpredu
i z boku nemali šancu sa v boji presadiť. Situácia bola veľmi zlá
preto, že na otvorenom teréne nebolo možné sa kryť proti streľbe. Tu
utrpel 1.čs. az veľké straty - najväčšie za bojov na Dukle. Krosno
bolo vojskami ČA dobyte 11.9. ale postup 38. armády viazol. Nepriateľ
prevzal iniciatívu a začal útočiť na pravé krídlo 38. armády a na
pozície 1. čs. az v priestore Tylawy a Dukly. Na ľavom krídle 38.
armády bola zasadená do boja 2. čs. paradesantná brigáda pod velením
pplk. V.Přikryla. Miesto vysadenia na Slovensku bojovala ako radová
pechota. Dňa 12.9. jednotky parabrigády vystriedali 121. streleckú
divíziu v úseku Besko - Sanoczek širokom 20 km. Jej úloha bola
zaisťovať ľavý bok 38. armády a vykonávať prieskum činnosti. Keď
nepriateľ zastavil postup 38. armády na hlavnom smere rozhodol genplk.
K.S.Moskalenko preniesť ťažisko útoku na ľavé krídlo, do priestoru,
kde bola zasadená 2. čs. paradesantná brigáda. Brigáde vznikla úloha
pre ktorú nebola vybavená zbraňami a muníciou a ako sa ukázalo
nedostalo sa jej potrebnej podpory delostrelectvom a tankmi. Dňa 15.9.
sa brigáda v bojovej zostave 140. streleckej divízie zapojila do
všeobecného útoku. Jej 2. prápor po urputnom boji dobyl dediny Besko a
Milcza. Do večera 17.9.dosiahli oba prápory parabrigády po urputných
bojoch výhodne čiary k útoku na Pulawy, ktoré boli dôležitým oporným
bodom nepriateľskej obrany. Dňa 19.9. 2. paradesantná brigáda bola
presunutá do Krosna, kde sa sústredila k odletu na Slovensko. Po dobu
bojov 2. čs.paradesantnej brigády v priestore Dukly padlo 143
príslušníkov, 438 bolo ranených a 49 nezvestných. Dňa 20.9. vojská ČA
a obe čs. brigády dobyli mesto Dukla. V ďalšom postupe po duklianskej
ceste však našim jednotkám bránila neďaleko za mestom dobre opevnená
kóta 694 - Hyrowa hora. O tuto výšinu sa rozpútali urputné boje. Tiež
boje o výšinu 534 si vyžiadali vysoké nasadenie. Tu sa vyznamenal
prápor samopalníkov ktorým velil Hrdina ZSSR por. Antonín Sochor.Dňa
20.9.v 8, 45 hod. vstúpili na územie Československa 1. strelecký
prápor 897. Sevastopoľského horského pluku 242. horskej Tamanskej
divízie genmjr. V.B.Lisinova 3. horského zboru. Severovýchodne od
Kalinova prenikli vojská 107. streleckého zboru genmjr. D.V.Gordejeva
a 325. gardového streleckého pluku 129. gardovej streleckej divízie
genmjr. T.U.Grinčenka. Dňa 22.9. jednotky 1. brigády - veliteľ
gen.Jaroslav Vedral - Sázavský podporované 3 tankmi dobyli
nepriateľské postavenie a ovládli kótu. Tak bola otvorená cesta pozdĺž
hlavnej komunikácie k Duklianskemu priesmyku. 1. čs. az sa presunul do
priestoru Zyndranowa ktorá je v tesnej blískosti hraničnej čiary. Dňa
30.9.po silenej delostreleckej príprave prešli jednotky ČA a 1. čs.az
do útoku. Vojaci ovládli horské výšiny východne od Barwinku a rota
samopalníkov prenikla takmer k čs. hranici.V tychto bojoch padol
veliteľ 1. tankového práporu por. Rudolf Jasiok. Velenie prevzal
kpt.František Vrána, ktorý ale padol 31.9.1944.Silu nepriateľského
odporu znásobovalo daždivé počasie, ktoré premenilo terén v neschodné
bažiny. V noci na 6.10.prieskum zistil, že nepriateľ opúšťa svoje
postavenia. Jednotky 1. čs. az na rozkaz gen.L.Svobodu, ihneď zahájili
postup v pred. O 6 hod.ráno hliadka slob. Vasila Nebeljaka v ktorej
boli voj.V.Týrek, voj.P.Počil, voj.Št.Kučeravý, voj.M.Perehaňa,
voj.N.Mazur, voj.V.Hejda, voj.V.Vegricht voj.Koubela, voj.Aršen
Klouček, voj.Vasil Kopolovič z čaty Pavla Čmelíka a roty ppor. Michala
Bileja. ako prvá dosiahlá československu hranicu. Vstup čs.
jednotiek na územie vlasti bol historický okamžik ktorý sa stal
významným symbolom. Od tejto chvíle 1. čs. az prestal byť zahraničným
vojskom. Zahajoval svoju účasť na priamom oslobodzovaní
Československa. Karpatsko - duklianska operácia ešte neskončila.V
tento deň zahynul veliteľ 1. čs. samostatnej brigády gen.Jaroslav
Vedral - Sázavsky, ktorého vozidlo Dodge narazilo na mínu ktorá pod
vozidlom explodovala.Od 7.10.velil 1. čs. sam. brigáde gen.B.Boček a
následne plk. J.Satorie. Dňa 19.10. boli oslobodené obce Nižný a Vyšný
Komárnik. Následujúce dni boli plné bojov o karpatské hrebene s kótami
Hrabov, Obšár a Javira ktorú dobyli 26.10. Dňa 28.10.vytlačili Nemcov
z lesov západne od osady Korejovce a dobyli kótu 517 Hrabov. Dňa
31.10.1944 vojska 38.armády dosiahli čiaru Glojsce - Ciechania -
Svídnička - Kapišová - Dobroslava - Korejovce - Krajná Bystrá, severne
a severozápadne od Nižného Komárnika, a prešli do obrany. Karpatsko
- duklianska operácia končila. Len 1. čs. az v ZSSR spolu so
sovietskym 67.zborom pokračoval v útoku vedľa duklianskej cesty na
Svidník. Karpatsko - duklianska operácia viazala značné nemecké sily
čo malo význam pre SNP i pre celkovú situáciu na sovietsko - nemeckom
fronte. Naviac spôsobila Nemcom značné straty živej sily a techniky.
Komplikovala spojenie medzi jej armádami v Poľsku a Maďarsku a
narušila nemecký tyl. 1. čs. az v Karpatsko - duklianskej operácií
utrpel veľké straty živej sily 6 500 mužov, z ních na 1800 padlo. ČA
mala straty 80 000 mužov z toho približne 19 000 padlo. Boje však
pokračovali. Dňa 3.11. jednotky 3. brigády dobyli výšinu pri Krajnej
Bystrej.Dňa 5.11.1944 1. brigáda rozbila nepriateľku obranu na kóte
481. Od 9.11. čs. jednotky po tri dni vytrvale útočili.1. čs. az dňa
12.11. preskupil svoje jednotky Útok sa pripravoval na celom širokom
fronte. Bol zahájený 18.11. osemdesiat minútovou delostreleckou
prípravou, do ktorej bolo zapojené aj delostrelectvo 1. čs. az.
Jednotky ČA s jednotkami 1.čs.az zničili odpor na kóte 541 Obšár o
ktorú sa bojovalo niekoľko týždňov. Dňa 25.11. zavládol na bojisku
kľud. V noci na 26.11. začali nemecké jednotky rýchlo ustupovať do
pripravených obranných postavení na západnom brehu rieky Ondavy.
Vojská 38. armády zahájili ich okamžité prenasledovanie.Dňa 26.11.
boli oslobodené Michalovce vojskami 320. gardového pluku plk.
A.P.Fokina. Dňa 27.11.jednotky 1.čs.az dosiahli údolie pred riekou a
29.11.prápory oboch brigád prekročili po krátkom delostreleckom
prepade rieku Ondavu. V tento deň prešla 38.armáda spolu s 1.čs.az ku
4. ukrajinskému frontu gen.I.J.Petrova.1. ukrajinský front maršala
I.S.Koneva sledoval smer Varšava - Berlin pričom 4.UF mal operovať na
československom území. Naše vojská urobili klin do nepriateľského
postavenia.Rozšíriť sa im ho však nepodarilo. Preto 1.12.obdržali
rozkaz stiahnuť sa späť na východný breh rieky Ondavy. Dňa 1.12.bol
oslobodený Trebišov.Celý 1.čs.az prešiel do obrany, ktorá sa tiahla 25
km pozdĺž Ondavy od Breznice cez Sitnik, Stropkov, Tisinec na Duplin a
Stročin. Dňa 9.12. bol zahájený útok 4. UF na zlikvidovanie
nepriateľského odporu v Slánských horách. Hlavný uder vykonali 1.GA
genpor. Grečka a 18.A gen. Gastiloviča.Úder viedol pozdĺž cesty cez
Dargovský priesmyk z priestoru Šečovce na západ smerom na Košice.
Nepriateľský odpor sa 18. armáde nepodarilo prekonať. Avšak divízie 1.
gardovej armády 3. horský zbor genmjr. A.J.Vedenina a 11. strelecký
zbor genmjr. M.I.Zaporožčenka zaútočili z priestoru Sečovce smerom na
Dargovský priesmyk a 9.12. prelomili nepriateľskú obranu v šírke 7 km
medzi osadami Kravany a Trnavka a prenikli do hĺbky 2 - 6 km. Dňa
15.12. jednotky 18.a 31. mechanizovanej brigády a 46. tankovej brigády
oslobodili Šahy. Dňa 16.12. prekročili čelné jednotky 33.streleckého
zboru genpor. I.A.Semenova čs.- maďarskú hranicu južne od Rimavskej
Seči, obsadili prvú osadu na území Slovenska - Vlkyňu. Dňa 18.12.1944
obdržal gen.L.Svoboda rozkaz aby odoslal všetkých 5 delostreleckých
plukov s 5 tankmi a 2 samohybnými delami. 1. tankového práporu do
priestoru západne od Krosna na podporu vojsk 38. armády v
pripravovanom útoku v priestore Jasla. V dňoch 19.- 21. 12. jednotky
54. pevnostnej brigády, 18. pešej divízie a vojskami 4. rumunskej
armády gen. Avramescu prekroili na niekoľkých miestách maďarsko - čs.
hranice a oslobodili obce Buzica a Perín. Dňa 21.12. ČA oslobodila
Rimavskú Sobotu a Feledince a 24.12. Levice. Po dobytí Levíc vytvorili
v Kalnej nad Hronom na západnom brehu Hrona malé predmostie. Nemecké
jednotky nasadili do boja prápor pechoty podporovaný 16 tankmi a
sanohybnymi kanónmi a tak donútili predsunutý odriad 20. tankovej
divízie aby sa stiahla za Hron.Urputné boje na Hrone si vyžiadali na
oboch stranách straty živej sily a bojovej techniky. V posledných
dňoch decembra 1944 vojská 53.armády genpor.I.M.Managarova 2.UF
oslobodili niekoľko obcí južne od Modrého Kameňa, Dolná Strehova,Dol.
Plachtince Slovenské Ďarmoty. Dňa 26.12. tankisti 6.gardovej tankovej
armády 2.UF dobyli niekoľko osád až po sútok Hrona z Dunajom. Dňa
28.12. jednotky 7.gardovej arnády genplk. S.M.Šumilova prekročili Hron
a zmocnili sa dôležitého komunikačného uzlu Štúrova. Dňa 30.12. sa
vojská 27. armády genplk.S.G.Trofimenka obchvanym manévrom zmocnili
Fiľakova a Lučenca. V noci na 18.1.1945 začali Nemci ustupovať v celom
pásme 1. gardovej armády, ktorej súčasťou bol aj 1. čs. armádny
zbor.Jednotky okamžite prešli k prenasledovaniu. 2. prápor
1.čs.brigády pri postupe na Zborov bol 18.1. zastavený nepriateľským
odporom v Nižnej Polianke a zatlačený zpäť k osade Vyšný Svidník. 3.
prápor 1.čs. brigády dobyl Vyšný Orlík a tiež uviazol pred Nižným
Mirošovom. Na ľavom krídle zboru 3.brigáda pod velením brig.gen. Karla
Klapálka zahájila postup na Bardejov. Jej 4. prápor prenikol až ku
Kučínu. Veliteĺ 3. brigády nariadil veliteľovi 4. práporu , aby bez
prípravy zaútočil na osadu Kučín. Podobným spôsobom 2. prápor
samopalníkov oslobodil obec Kurimu. Vo večerných hodinách 2. rota pod
velením por. A.Tyrichtra 4. práporu 3. brigády postúpila až za rieku
Topľa. Jednotky 3. brigády 19.1. prenikli až do Komárova a
Bardejovskej Novej Vsi. V noci nariadil veliteľ brigády útok smerom na
Bardejov ktorý bol ráno 19.1. oslobodený. 3. prápor 3.brigády
energickým útokom 20. 1. oslobodil Zborov. V tento deň 1. čs. armádny
zbor obdržal rozkaz o preradení do zostavy 18. armády
genpor.A.I.Gastiloviča.Dňa 19.1. vojská 1. gardovej armády - 161.
strelecká a 129.gardová strelecká so 107. streleckým zborom genpor.
D.V.Gordejeva za podpory 1498. samohybného delostreleckého pluku 129.
gardovej streleckej divízie prekročili Topľu a zaútočili na Prešov,
ktorý bol 20.1. oslobodený. Na oslobodenie Košíc veliteľ 18.armády
genmjr. Gastilovič sústredil k úderu na mesto Košice 3. horský
strelecký zbor, 159. pevnostnú brigádu, 237. streleckú divíziu a 95.
strelecký zbor, 108. gardový samohybný delostrelecký pluk a 294.
protitankový delostrelecký pluk. Dňa 19.1.1945 boli oslobodené Košice.
Boje na prístupoch do údolia Popradu patria k najobtiažnejším úsekom
cesty vojsk 1. gardovej armády počas zapadokarpatskej operácie. Dňa
21.1. po obtiažnom dvojdennom presune zaujal 1.čs.az nové postavenie
na úpätí horského masívu Branisko.Dňa 21.1. jednotky SS za spolupráce
POHG v Kľaku zastrelili 84 občanov z toho 36 detí.Obec vypálili. V
Tento deň tieto jednotky v Ostrom Grúni zastrelili 64 mužov, žien a
detí a obec vypálili.Dňa 22.1. po krátkej delostreleckej príprave
pešie prápory vyrazili do útoku smerom na Brezovu a Spišské Podhradie
ktoré 25.1. oslobodila 3. čs.sam.brigáda s cieľom oslobodiť Levoču. Do
bojov o oslobodenie Levoče sa zapojili jednotky 1.čs. sam.brigády. Od
25.1. sa bojové úsilie 1. gardovej armády genplk. A.A.Grečka dočasne
presunulo mimo Slovensko. Pri Spišskej Starej Vsi prekročili slovensko
- poľskú hranicu vo smere na Nowy Targ. Levoču oslobodili 26.1.
jednotky 3.čs. sam. brigády. V dňoch 25.-27.1. trvali boje 8.
streleckej divízie, 138. streleckej divízie proti nemeckej 254. pešej
divízie a maďarskému pluku 16.pešej divízie pri oslobodení Spišskej
Novej Vsi. Dňa 27.1. zahájili jednotky 1. brigády a trestný oddiel
pod velením plk.J.Satoria pochod na Kežmarok ktorý bol oslobodený vo
večerných hodinách. 3. brigáda obdržala rozkaz vyčistiť oblasť
Vysokých Tatier od nepriateľov. Boje o Poprad boli poznamenané v
sobotu 27.1 a v noci na 28.1 kedy nemci zničili železničný most v
Porade, most do Spišskej Soboty a most na Veľku.Nepriateľ ustúpil a
mesto obsadili vojska 8. streleckej divízie plk.N.S. Urgjumova. Dňa
28.1. po polnoci začali postup v kolonách smerom Vrbov, V.Lomnica,
St.Smokovec a Tatr. Polianka. V noci obsadili Huncovce. Do večera
29.1. prenikli jednotky cez Nový a Horný Smokovec do Tatranskej
Polianky. 1.brigáda sústredila v priestore Huncovce - V.Lomnica, kde
dostala rozkaz pokračovať spoločne so 108. gardovým samohybným
delostreleckým plukom v prenasledovaní nepriateľa smerom na Liptovský
Hrádok. Zároveň došlo k preskupeniu zostavy 18. armády. 1.čs. az
prešiel z pravého krídla armády na ľavú stranu a všetke ostatné sily
18.armády presunuli z priestoru Poprad na územie južného Poľska s
predpokladom, že budú postupovať pozdĺž cesty, ktorá vedie údolím
rieky Oravy na Trstenú, Tvrdošín, Dolný Kubín a Kraľovany.1. brigáda
zahájila postup z priestoru Štrby. Počasie sa veľmi zmenilo. Nastali
až 30 stupňové mrazy. Vojakom omrzli ruky, nohy a uši.Pri Važci boli
kolóny napadnuté delostreleckou paľbou. Jednotky utrpeli vysoké
straty. Útok na Važec ktorý vo večerných hodinách uskutočnil 3. poľný
prápor skončil neúspešne. Do týla nepriateľa bola vyslaná rota
samopalníkov pod velením ppor. J.Hundy. Prieskumná rota obišla Važec a
nemecké jednotky napadla z tylu a Važec oslobodila. Nemci sa zachytili
na čiare Porúbka - Liptovský Hrádok - Podtureň. Velenie 4.UF nariadilo
partizánskej brigáde P.Velička, aby sa zmocnil Liptovského Hrádku.
Oddiel 29.1. prekvapivým útokom vytlačil Nemcov z Liptovského Hrádku.
Avšak pre nedostatok munície 31.1 popoludní partizáni ustúpili.
Následne do mesta prenikli z juhu jednotky ČA a zo severu aj vojaci 1.
brigády 1.čs.az. a 3. brigáda za podpory 108.gardového samohybného
delostreleckého pluku prenasledovala nepriateľa, ktorý sa snažil
zachytiť v priestore Liptovského Sv.Mikuláša. Veliteľ zboru
gen.L.Svoboda obchvatným manévrom chcel vyvrátiť obranu nepriateľa čím
by odrezal ustúpovu cestu na Ružomberok.Túto úlohu plnila 3.brigáda,
ktorej sa postup po ose Sv.Peter - Jamník - Smrečany nedarilo splniť
podľa plánu. Nastali zásobovacie ťažkosti po zasnežených komunikáciach
čo sa prejavilo v nedostatku pohonných hmôt. Toto zavinilo aj
oneskorený presun delostrelectva za postupujúcou pechotou, ktorá tak
stratila účinnú podporu. Postup pechoty bol brzdený guľometnou a
delostreleckou paľbou nepriateľa v osade Sv.Peter a Beňadiková. Postup
bol zastavený a 3. brigáda nesplnila úlohu. Dňa 1.2.1945 1. brigáda
podľa rozkazu veliteľa zboru mala postupovať údolím Váhu vo smere na
Liptovský Mikuláš. 3. brigáde pripadla obtiažna úloha s partizánmi
útočiť severne od Váhu v smere Žiar a Sielnica. Ani jednej brigáde sa
nedarilo splniť úlohy. Nepriateľ začal s aktívnym odporom. Napadol
pochodové kolóny nielen paľbou, ale aj protiútokmi za podpory tankov.
Niekoľko násobné opakované útoky jednotiek brigády v dňoch 1.- 5.2.
neviedli k úspechu.1.čs. az narazil na silnú a dôkladne pripravenú
obranu nepriateľa, ktorú nebolo možné prelomiť bez dôkladnej prípravy.
Preto veliteľ 18. armády nariadil dočasne zastaviť ďalšiu útočnú
činnosť. Jednotky 1.čs.az zaujimali 8 km líniu, ktorá sa tiahla od
kóty 790 a obce Žiar a Smrečany na severe smerom na juh po výšinu 713
obec Okoličné. Jednotky udržovali bojový dotyk s nepriateľom,
rozvíjala sa intenzívna prieskumná činnosť západným smerom.Dňa
6.2.1945 Slovenská národná rada po dohode s vládnym delegátom
ministrom F. Němcom vyhlásila v 23 východoslovenských okresoch
čiastočnú mobilizáciu, ktorá doplnila znížené počty brigád, ktoré
utrpeli v bojoch. Mobilizáciou sa vytvoril základ pre vytvorenie 4.
čs. samostatnej brigády 10.2.v Levoči.Velitelia 4. čs. bigády pplk.
Čeněk Slezák, plk.Pavel Kuna,a plk. Mikuláš Markus. Brigáda mala 5 714
vojakov. Ráno 12.2. za silného mrazu a fujavice jednotky 1. čs. az
zaujali postavenie k útoku. Delostrelecká príprava bola zahájená v
9,30 hod, avšak pre silné sneženie bola po 15 min. zastavená. Útok
odložený na 13.2. nepriateľ palebnými prepadmi zmaril. Opakovaný pokus
o útok nebol úspešný ani o 12,00 hod, rovnako ako niekoľko
následujúcich útokov podniknutých v tento deň. Preto velenie 18.
armády stanovilo 1.čs.az prejsť do obrany. Dňa 19.2. jednotky SS a
POHG v Kremničke zavraždili 747 občanov z toho 211 žien, 58 detí a do
400 ŽIdov.Stabilizácia fronty pred Liptovským Sv.Mikulášom umožňovala
zboru starostlivo sa pripraviť k ďalším bojom.Od polovičky februára
jednotky 1.čs.az , prevzali dočasne od sovietskych jednotiek obranu
južne od Váhu.Zdokonaľovali svoje postavenia a vykonávali prieskum. V
tomto čase bola veľmi ťažká situácia v zásobovaní muníciou,
potravinami. Prísun bol sťažený pre hlboké záveje, zničené cesty, malé
počty tylových jednotiek ktoré boli ďaleko od frontovej línie. Na
konci februára boli jednotky zboru pripravené k útoku. Začiatok útoku
bol stanovený na 3. marca spoločne z 24. streleckou divíziou genmjr.
Prochorova. V tento deň jednotky vyrazili do útoku. Úspech dosiahla
24. strelecká divízia ktorá do Lipt.Sv.Mikuláša prenikla z východu a
po urputnom bojí ho dobyla. Aj jednotky 1.čs.az prelomili predný okraj
nemeckej obrany sv od mesta a obsadili obce Bobrovec a Trstenú. Postup
pechoty severne a južne od hlavného úderu bol zastavený bočnou paľbou
nepriateľa zo zalesnených svahov a tiež paľbou mínometmi.Nemci
zasadzovali do boja nové sily prisúvané z iných úsekov fronty a
podnikali účinné protiútoky. Za týchto okolností bol postup
oslobodzujúcich vojsk zastavený.1.čs.az prevzal pásmo 24. streleckej
divízie. Pre útočnú činnosť vojsk boli nepriaznivé poveternostné
podmienky. Vojaci bojovali proti urputne sa brániacemu nepriateľovi,
útočili do kopcov a brodili sa hlbokým snehom za silných mrazov a
silného vetra. Pri striedaní vojsk v meste v noci z 9.na 10.marca
nepriateľské vojská zaútočili na mesto Lipt.Sv.Mikuláš z troch strán.
Rozpútali sa prudké pouličné boja v ktorých čs. jednotkám hrozilo
obkľúčenie, V tejto kritickej situácií sa vyznamenali ženské obsluhy
protilietadlových kanónonov a veľkoražných guľometov.Nepretržitou
účinnou paľbou kryli organizovaný ústup jednotiek zboru z mesta.
Jednotky zboru prešli na pôvodnú čiaru a pripravovali sa na nový útok.
Po strate Lipt.Sv.Mikuláša sa jednotky zboru usilovne pripravovali k
náprave neúspechu.Dňa 12.3. sa začali boje o Zvolen.Po silnej paľbe
mínometov, kaťuší a delostrelectva 232.streleckej divízie, 240.
divízie,133. divízie a 42. divízie mesto 14.3. oslobodili.Dňa 16.3.
oddiely SS a POHG vypálili obec Skýcov. Priestor medzi Zvolenom a
Banskou Bystricou bol v rukách nepriateľa. Veliteľstvo nemeckej 8.
armády zorganizovalo okolo Banskej Bystrice dokonalý systém poľných
opevnení. Celkom bolo na prístupoch k mestu od juhu vybudované 4
protitankové priekopy, 20 želozebetonových palebných ohnísk pre ťažké
guľomety a protitankové kanóny. Tiež 206 kovových protitankových
prekážok rozmiestnench na cestách a v údolí Hrona. Rozhodujúci útok na
Banskú Bystricu zahájili 19.3. 232. strelecká divízia v súčinnosti s
rumunskou 8. mechanízovanou jazdeckou divíziou 40. armády
arm.gen.Žmačenka pozdĺž západného brehu Hrona od Zvolena na sever.Prvý
deň útoku prelomila 232. strelecká divízia nepriateľské opevnenia a
oslobodila Tri Duby, Hájniky a Trebuľu. Nepriateľské vojská ustupovali
do pripravených obranných postavení pri Hronseku a Badíne.Na východnej
strane Hronu úspešne postupovali k Banskej Bystrici útvary 42.
gardovej streleckej divízie. Do bojov o Banskú Bystricu zasiahla aj
rumunská 9. pešia divízia. Dňa 25.3. bola celá Banská Bystrica
oslobodená. V bojoch padlo 2 800 nemeckých vojakov a 823 bolo
zajatých. Dňa 30.3.o 04,00 hod vyrazila pechota 1. a 3. brigády bez
delostreleckej prípravy prekvapivým útokom 1. brigády ktorej vojaci
prenikli k prvému nepriateľskému zákopu a dobyli Bobrovecký háj. S 1.
brigádou úspešne útočili aj nové jednotky 4. brigády. Najlepšie sa
darilo 3. brigáde, ktorej prápory sa zmocnili prvej línie
nepriateľských zákopov a dobyli osadu Jalovec. Za dve hodiny
rozhodného bojového úsilia 3. brigáda prenikla 7 km hlboko až k
tretiemu obrannému postaveniu nepriateľa. Nepriateľ sa po piatich
hodinách bojov spamätal a nasadil do útoku tanky s ktorými prinútil
jednotky 1. a 4. brigády k ústupu z Bobrovca a Trstenej. Jednotky 3.
brigády odrazili mohutný útok na Jalovec. Medzi tým vojská 17.
gardového streleckého zboru na sz prelomili nepriateľské postavenia a
začali postupovať údolím Oravy. Nemeckej obrane v priestore
Lipt.Sv.Mikuláša hrozilo obkľúčenie. Večer 2.4.samopalníci 1. brigády
prekvapivým útokom dobyli Nižné a Matiašovce. V noci na 4.4. prieskum
zistil, že nepriateľ začína opúšťať svoje pozície. O 6 hod. ráno
4.4.1945 čs. prápory spolu s pechotou 24. streleckej divízie prešli do
útoku. Prelomili obranné línie nepriateľa na oboch brehoch Váhu a
jednotky 4. čs. brigády spoločne s príslušníkmi ČA prenikli do
Lipt.Sv. Mikuláša. V tento deň jednotky 1.čs. az prenikli do
Ružomberka. Boje o Liptovský Svätý Mikuláš sú čo do dĺžky bojov o
mesto a straty ktoré 1. čs. az utrpel porovnávané s Karpatsko -
duklianskou operáciou kde sa hovorí o "Druhej Dukle". Počas
dvojmesačných bojov mal 1. čs. az stratu 4 536 vojakov.Na cintoríne
Háj je pochovaných 1368 príslušníkov 1.čs.az. ZARADIŤ Bratislavsko -
brniansku operáciu a oslobodenie Bratislavy 4.4. z kapitoly Vojenské
operácie v Európe v roku 1945. Dňa 5.4. prenikli jednotky 1.čs.az k
horskému masívu Veľkej Fatry. Nemci zaujali predom vybudovanú obranu
na hrebeňoch Veľkej Fatry v doline Váhu po oboch stranách Kraľovian a
na západných svahoch nad riekou Oravou. Ťažisko ich obrany bolo
Ľubochnianske sedlo.Urputne boje boli v priestoroch obce Gombáš.
Cestný a železničný most cez rieku Oravu Nemci vyhodili do povetria.V
tejto situácií nariadil 6.4.ráno gen. K.Klapálek 3.brigáde plk.
J.Selnera rozvinúť útok dolinou pri Kraľovanoch a 1. brigáda mala
obchvatom cez Ľubochnianske sedlo preniknúť do Krpelian.4. brigáda
zostala ako záloha veliteľa zboru.1. brigáda dosiahla sedlo, ale bola
zastavená silnou paľbou z guľometných hniezd ukrytých v skalách.
Jednotky 3.brigády bez vážnejšieho odporu oslobodili Ľubochnianske
kúpele. Do večera obsadili Strakov, Stankovany, Rojkov a dosiahli
sútoku Oravy a Váhu.Tu však narazili na nepriateľskú paľbu. Za tejto
situácie veliteľ zboru zasadil do boja 4. brigádu ktorej jednotky za
pomoci občanov postupovali horskými lesnými cestami a prenikli z boku
a z tylu k oporným bodom nemeckých a maďarských jednotiek. Do večera
7.4. bol zlikvidovaný odpor nepriateľa na hore Magura, Chlatkov a
Kľak. Tak sa jednotky prebojovali na západné svahy Veľkej Fatry. Aj 1.
brigáda v strede bojovej zostavy za pomoci delostrelectva sa zachytila
na na vrchoch Ľubochnianského sedla. 3.brigáda dobyla vrchol hory Kopa
/ 1 181 m /, z ktorej sa dalo ovládať priestor sútoku Oravy a Váhu.
Dňa 8.4. 3. brigáda prekonala rozvodnenú Oravu, obsadila železničnu
stanicu a dobyla obec Kraľovany.Z dolín Veľkej Fatry postupovali
jednotky 1. a 4. brigády a zároveň oslobodili obce Krpeľany, Nolcovo,a
Konské. Nemecké a maďarské vojská ustupovali do Turca. Jednotky
3.brigády postupovali za ustupujucími jednotkami po hlavnej ceste na
Vrútky. Za Turanmi narazili na tvrdý odpor a ich postup sa zastavil.
Ani jednotkám 1.a 4.brigády sa nepodarilo prelomiť nepriateľské
postavenia ktoré prehradili údolie Turca.Dňa 9.4.jednotky zboru sa
opakovane pokúšali uvoľniť cestu na Martin. Bez podpory delostrelectva
to nešlo, lebo zostalo pred zničeným mostom pri Kraľovanoch. Veliteľ
zboru gen.K.Klapálek rozhodol obchvatom 4.a 3.brigádou obsadiť
Sklabiňský Podzámok a bočným útokom z jv na Martin. Akciu
zabezpečovali jednotky 3.brigády útokom severne od Váhu smerom na
Vrútky a 1.brigáda južne od Váhu na Sučany. Útoky bez delostreleckej
prípravy boli zastavené, avšak prieskum zistil, že v noci na 11.4.
nepriate sa začal s prednej línie sťahovať. 4.brigáda začala okamžite
prenásledovať nepriateľa a v ranných hodinách jednotky dosiahli
východný okraj Martina. V stejnú dobu ustupovali z juhu do mesta
jednotky 18. rumunskej armády. Súčasne prešli jednotky zboru do útoku
a oslobodili Sučany, Kľačany a Lipovec.V tento deň dobyli Vrútky. Dňa
10.4.vojská 40. armády arm. gen.F.F. Žmačenka a 4. rumunskej armády
gen. Avramescu oslobodili Trenčín. Večer 11.4. narazili vojská
4.brigády na odpor nepriateľa, ktorý sa zachytil na východných svahoch
Malej Fatry. Ráno 12.4. vyrazili čs. jednotky do útoku do svahov Malej
Fatry. Vojaci sa brodili hlbokým mokrým snehom. V tento deň sa prebili
na východnú časť hory Polom, na vrchol hory Úplaz a do priestoru
západne od hory Grúň. Rozpútali sa niekoľko dňové boje, ktoré patrili
k najtvrdším po Dukle a Liptovskom Sv. Mikuláši. Pilierom
nepriateľskej obrany ktorá prehradzovala strečnianskú úžinu bola hora
Polom. Všetke útoky bez podpory delostrelectva, ktoré v tomto teréne
nebolo schopné nasledovať pechotu končili nezdarom. Velenie zboru
preskupilo jednotky a pripravilo nový útok. Dňa 17.4.jednotky 1.a3.
brigády podnikli útok na Grúň a Polom. Následujúci deň 18.4. začal
hlavný útok zboru. Nepriateľ prisunoval nové posily. Útok striedal
protiútok. Kóta 824 ktorá kryla prístupy k Polomu a Grúni prešla cez
deň niekoľkokrát od Nemcov k naším alebo opačne. 3.brigáda sa prebila
na východný svah Polomu, ale 19.4. bola zrazená späť. Vojaci 4.brigády
sa opakovane v dňoch 20.-21.4. prebili na vrchol Polomu, ale ani oni
neodolali nepriateľským protiútokom. Väčšina delostrelectva bola na
hrebene Malej Fatry vytiahnutá pomocou volských záprahov. Odkiaľ
presnou paľbou ničili nepriateľské hniezda odporu v skalách a
kameňolomoch.Dňa 20.4. nemecké jednotky v osade Semeteš - časť obce
Vysoká nad Kysucou zastrelili 22 občanov a osadu vypálili. Dňa 22.4.
dva prápory 4. brigády po niekoľkohodinovom boji konečne dobyli z
veľkými stratami vrchol Polomu.Prvý vojak ktorý sa prebil na vrchol
voj voj. Vilim. Najviac práce mal lekár 9. práporu MUDr. Koloman
Ježík, ktorý zachraňoval veľké množstvo raných vojakov. Dobytím Polomu
sa rozvinul útok západnými svahmi Malej Fatry na Strečno do tyla
nemeckej obrany. Cez hustú hmlu a dážď jednotky zboru tvrdo
likvidovali ohniská nepriateľskej obrany. Dňa 25.4. bol zlomený odpor
nepriateľa na Grúni a 26.4. padlo Rakytie a jednotky zboru stúpili do
Strečna. Z výšin zborové delostrelectvo decimovalo nepriateľské
kolóny ustupujúce na Žilinu. V tento deň sa zo severu k Váhu prebil
17. gardový strelecký zbor ČA. Dňa 30.4.jednotky 3.brigády zdolali
nepriateľské pásmo a stúpili do Žiliny. Boje vyvrcholili pri
oslobodzovaní Oravy a Kysúc, kde bojoval 17. gardový strelecký zbor a
159. pevnostná brigáda. Posledné obce na Slovensku ktoré boli
oslobodené boli Čadca 1.5. Turzovka, Vysoká nad Kysucou a Makov
2.5.1945.Cesta na Moravu bola otvorená.Boje 1.čs.az v roku 1945
patrili k najťaššim bojom na východnej fronte. Dokladom sú straty
ktoré zbor utrpel. Od 18.1.do 10.5.1945 mal 7 300 strát živej sily. Z
nich padlo a bolo nezvestných skoro 2 500 vojakov. Vojská zboru v roku
1945 oslobodili do 500 slovenských, českých a poľských dedín, pričom
bojom prekonala asi 400 km a prelomila 14 nepriateľských obranných
postavení. Za tieto úspechy 1. čs. az a jeho vojaci obdržali
najvyššie pocty a vyznamenania.
V bojoch pri oslobodzovaní Slovenska boli nasadené tieto sily a prostriedky:
1.UF - veliteľ maršal I.S.Konev 38. armáda - veliteľ gen.plk.
K.S.Moskalenko v priestore južne Duklianskeho priesmyku do 24.11.1944,
1. gardová jazdecko - mechanizovaná skupina - genpor. I.A.Plijev,
1. čs.AZ - velitelia - gen. Kratochvíl do 10.9.1944, gen.Ludvík
Svoboda do 6.4.1945, gen. Karel Klapálek od 6.4.1945
2. UF - veliteľ maršal ZSSR R.J.Malinovskij a 5.LA -
genplk.S.K.Gorjunov, 6.GTA - genplk.A.G.Kravčenko, 7.GA -
genplk.S.M.Šumilov, 27.A - genplk. S.G.Trofimenko, 40.A - genpor.
F.F.Žmačenko, 53.A - genpor. I.M.Managarov
4.UF - veliteľ gen.I.J.Petrov do 26.3.1945 a následne arm.gen.
A.I.Jeremenko1.GA - genplk.A. A.Grečko, 18.A - genpor.J.P.Žuravlev,
od 10.11.genpor.A.I.Gastilovič, 38.A - genplk.K.S.Moskalenko, od
25.11.1944
1. rumunská armáda - generál Atanasiu
4. rumunská armáda - gen.Avramescu, gen.Dascanescu
Straty živej sily v Karpatsko - duklianskej opperácií 21 000 mŕtvych a
88 000 ranených .
Sily Wehrmachtu. Armádna skupina pod velením gen. G.Heinrici, 1.TA,
1.td, 12.div., 75.div.- veliteľ K.Arning, 96.div., 168.div., 357.
div.- veliteľ gen.pech. Enno von Rintelen a 1. maďarská kráľovská
armáda veliteľ genplk. Béla M. Miklós.
Stráty živej sily 52 000 padlých a ranených.
Významné vojenské osobnosti Veľkej vlasteneckej vojny
Dvojnásobný Hrdina ZSSR maršal A.M.Vasilevskij zástupca NGŠ, náčelník
operačných smerov, od júna 1942 NGŠ, koordinátor frontov v
strategických operáciach u Kurska, Stalingradu, bitiek za oslobodenie
Donbasu, Krymu, veliteľ Bieloruskej operácie a 3. Bieloruského frontu.
Dvojnásobný Hrdina ZSSR maršal M.V.Zacharov náčelník štábu armády
hlavného velenia Severozapaného smeru.
Dvojnásobný Hrdina ZSSR maršal V.I.Čujkov v rokoch 1942 - 1945 velil
62 / 8. gardovej / armáde pri obrane Stalingradu. Zúčastnil sa bojov v
Izjum - Barvenkovskej, Donbaskej, Nikolajevsko - Krivorožskej,
Bereznegovato - Snigirevskej operácií. Pri prechode Dona a Dnepra, pri
nočnom útoku na Záporožie, oslobodenie Odesy, v Lublinsko - Brestskej,
Viselsko - Oderskej a Berlinskej operácií.
Dvojnásobná Hrdina ZSSR maršal I.Ch.Bagramjan náčelník štábu
Juhozapadného frontu, veliteľ armády, velil 1. Pribaltiskému, 3.
Bieloruskému frontu. Zúčastnil sa obrany Kyjeva, v bitke u Kurska a
Pribaltickej, Bieloruskej a Východopruskej operácií.
Dvojnásobný Hrdina ZSSR maršal P.S.Rybalko V roku 1942 zástupca
veliteľa 5. tankovej armády. Od júla 1942 veliteľ 5, a 3.gardovej
tankovej armády ktorá sa zúčastnila Pražskej operácie.
Dvojnásobný Hrdina ZSSR armádny generál I.D.Černiachovski veliteľ 60
armády. Od 15.4.1944 veliteľ Západného frontu, od 24.4.1944 veliteľ 3.
Bieloruského frontu. Vojská pod jeho velením bojovali v Novgorode, vo
Voronežsko - Kastornenskej operácií, v Kurskej bitke, pri prechode
Dnepra, v Kyjevskej, Žitomirsko - Berdičevskej, Rovno - Luckej,
Proskurovsko - Černovickej, Bieloruskej, Viľnunskej, Kaunaskej,
Memelskej, Istenbursko - Konigsberskej operácie. Počas Východopruskej
operácie bol smrteľne ranený.
Hrdina ZSSR maršal F.I.Tolbuchin náčelník štábu Zakaukazského,
Kaukazského a Krymského frontu. Zástupca veliteľa Stalingradského
vojenského okruhu. Veliteľ 57 a 68 armády. Veliteľ Južného, 3. a 4.
Ukrajinského frontu. Zúčastnil sa bojov na rieke Mius, Moločnaja, kde
bojovali aj jednotky slovenskej Rýchlej divízie.Tiež bojov na Dombase,
Kryme, v Jasko - Kišinevskej, Belehradskej, Budapeštianskej,
Balatonskej a Viedenskej operácií.
Hrdina ZSSR viceadmirál N.G.Kuznecov hlavný veliteľ vojenského
morského loďstva. Velil bojovým činnostiam morského loďstva v
súčinnosti s frontami. Bol účastníkom Jaltskej a Postupimskej
konferencie.
Hrdina ZSSR admirál flotily I.S.Isakov v rokoch 1941 - 1943 náčelník
hlavného štábu. Koordinátor činnosti Baltickej, Ladožskej a Čudskej
flotily s pozemnými vojskami pri obrane Leningradu. Účastník bojov o
Kaukaz s Čiernomorskou a Kaspickou flotilou.
Hrdina ZSSR maršal V.D.Sokolovski náčelník štábu Západného frontu,
veliteľ Západného frontu, náčelník štábu 1. Ukrajinského frontu,
zástupca veliteľa 1. Bieloruského frontu. Účastník plánovania
protiútokov pri Moskve, na Orelskom a Smolenskom smere a v Ľvovsko -
Sandomierskej, Viselsko - Oderskej a Berlínskej operácií.
Hrdina ZSSR maršal L.A.Govorov zúčastnil sa obrany a protiúderu pri
Moskve s vojskami Volchovského frontu uskutočnil prelomenie blokády
Leningradu. Úspešne riešil Krasnoselsko - Ropšinskú a Talinskú
operáciu. Oslobodil Estónsko.
Hrdina ZSSR maršal K.A.Mereckov vojská pod jeho velením v septembri
1941 zastavili útok nacistických vojsk na hranici rieky Svir. Velil
Volchovskému a Karelskému frontu. Zúčastnil sa zničenia fašistických
vojsk pri Tichvine, v Ľjublanskej a Sinjavinskej operácií pri
prelomení blokády Leningradu. Pod jeho velením boli vykonané Svirsko -
Petrozavodska a Petsamo - Kirkeneska operácia ako aj operácia vo
východnom Mandžusku a v Severnej Kórei.
Hrdina ZSSR hlavný maršal delostrelectva N.N.Voronov predstaviteľ
STAVKI pri frontoch. Účastník likvidácie obkľúčených vojsk Wehrmachtu
a vojsk Osy pri Stalingrade.
Hrdina ZSSR hlavný maršal protitankových vojsk A.Ch.Babadžanian
účastník bojov pri Moskve, Kursku,a Pravobrežnej Ukrajiny. Vo Ľvovsko
- Sandomierskej, Viselsko - Oderskej, Východo Pomoranskej a Berlínskej
operácií.
Hrdina ZSSR hlavný maršal protitankových vojsk P.A.Rotmistrov
zúčastnil sa bojov na Starej Rusi, miest Kalinin, Klin, Rogačevo,
Dmitrov. V protiofenzíve pod Moskvou, Stalingrade a Kursku. V
Belgorodko - Charkovskej, Umansko - Botošanskej, Korsuň -
Ševčenkovskej a Bieloruskej operácií.
Hrdina ZSSR hlavný maršal letectva K.A.Veršinin veliteľ VVS Južného a
Zakaukazského frontu a 4. leteckej armády. Účastník leteckých bitiek o
Kaukaz a v Bieloruskej a Východopruskej operácií.
Hrdina ZSSR generálplukovník M.P.Kirponos veliteľ Juhozápadného frontu
v roku 1941. Padol v obranných bojoch na Pravobrežnej Ukrajine v roku
1941.
Hrdina ZSSR generálmajor A.N.Saburov organizátor partizánskeho hnutia
na Ukrajine. Pôsobil v Orlovskej, Sumskej a Žitomírskej oblasti. V
jeho odieli bojoval aj kpt. Ján Nálepka " Repkin" Hrdina ZSSR in
memoriam, ktorý prešiel od slovenskej Zaisťovacej divízie k
partizánom. Padol v boji o mesto Ovruč.
Vojenské operácie v severnej Afrike v rokoch 1940 - 1943
Vojenské operácie v Afrike začali na dvoch miestách. Na severe v
libyjsko - egypskej oblasti a na východe v oblasti habešsko -
somalskej, súčasne s vojnou v západnej Európe. Dňa 3.10.1935
Taliansko začalo vojnu v Habeši / Etiopia /, ktorú ukončilo 5.5.1936.
Talianske sily v Tripolsku boli určené k dobytiu Egypta. Veliteľom bol
maršal Balbo, ktorý bol na začiatku vojny zostrelený v lietadle ktoré
sám riadil.Novým veliteľom talianskych vojsk v severnej Afrike bol
menovaný gen.Graziani. Dňa 13.9.1940 talianske vojská vtrhli do Egypta
a dosiahli Sidi Barrani. Odtiaľ začali postupovať na hlavné anglické
pozície pri Marsa - Matrúh. Prvý nápor Talianov bol zastavený
9.12.1940 gen. Wawelom. Náčelník štábu gen. Wawela, generál O Connor
pripravil Talianom prekvapenie. Anglická proti ofenzíva prenikla
hlboko na talianske územie, skoro až k Bengázi. Angličania zajali 133
000 Talianov.Taliani boli zatlačení až k Veľkej Syrte. Dňa 5.1.1941
anglické vojská obsadili Bardiu v Líbyi a 19.1.1941 začali útok na
Eritreu.Dňa 22.1.1941 talianska posádka v Tobruku kapitulovala. Dňa
24.1.1941 začal anglický útok na Habeš.Dňa 5.4.1941 po pochode
anglických vojsk v dĺžke 2000 km obsadili Adis Abebu.Vo februári 1941
sa Angličania zastavili pri el Agheily odkiaľ bola časť jednotiek
letectva a loďstva stiahnutá pre expedičný zbor pre Grécko. Dňa
11.2.1941 sa v Tripolise vylodil nemecký Afrika - Korps , ktorý sa
skladal z 15. a 21. pancierovej divízie a z 90. ľahkej pešej divízie.
pod velením poľ. maršala Erwina Rommela.. K nemeckému Afrika - Korpsu
pridali 6 talianskych peších divízií a 1 tankovú divíziu. Dňa
16.3.1941 Angličania znovu dobyli Britské Somálsko. Dňa 24.3.1941
nemecký Afrika - Korps pod velením maršala Erwina Rommela zahájil útok
na Tobruk.Austrálska divízia sa uzavrela v Tobruku. Bola zásobovaná po
morí a letecký.Divízia kladla odpor 8 mesiacov. Do nemeckého zajatia
padol anglický gen. O Connor. Dňa 3.4.1941 Angličania ustúpili z
Bengázi a Agedabii. Angličania 5.4.1941 obsadili Adis Abebu a 6.4.1941
dokončili obsadenie Talianskej Eritreje.Dňa 11.4.1941 bol Tobruk
obkľúčený nemecko - talianskymi vojskami. Gen.Wawela pre neúspešnú
činnosť vystriedal gen.Auchinleck.V obkľúčenom území sa bránili
britské a austrálske jednotky Angličania sa 21.4.1941 vylodili v
Iraku. Nemecké jednotky Afrika - Korpsu 26.4.1941 prenikli do Egypta.
Dňa 2.5.1941 v Iraku vypuklo povstanie proti Angličanom a Irak
požiadal Nemecko o pomoc. Britské jednotky vstúpili do Sýrie a
Libanonu. Dňa 25.8.1941 sovietske a anglické vojská vstúpili do
Iránu./ obr.51 /. Dňa 18.11.1941 začala anglická ofenzíva v Líbyi. Dňa
8.12.1941 anglické vojská oslobodili posádku v Tobruku.Na obrane
Tobruku sa 10.12.1941 zúčastnila Poľská Samostatná brigáda karpatských
strelcov ktorej velil div.gen.S. Kopaňski.Brigáda vystriedala v
októbri britské a austrálske jednotky. V rámci tejto brigády pôsobil
aj Čs. peší prápor 11 - Východný ktorému velil pplk. Karel Klapálek,/
obr.53 /. Prápor mal 643 mužov z ktorých padlo 14 príslušníkov. V
bojoch o Tobruk v operácií Crusader padol 21.11.1941 voj. František
Adámek a 18.1.1943 škpt. Pravoslav Řítky . Zo Slovenska padli Pavel
Dušička, Ján Kapusta, Alexander Friedmann, Vojtech Krakovský, Vincent
Mesároš, MUDr. Evžen Reichenthal a Karel Weiner. Dňa 24.12.1941
Angličania obsadili Bengazi. Nemci 29.1.1942 znovu dobyli Bengazi. 11.
čs. peší prápor - Východný bol 24.4.1942 zreorganizovaný na Čs.ľahký
protilietadlový pluk 200 Východný.Na jeseň v roku 1941 W.Churchill
uložil novému veliteľovi pre Stredný východ gen.Claudu Auchinleckovi,
aby zahájil operácie , ktoré by prekazili chystaný nástup Afrika -
Korpsu. Anglické vrchné velenie 18.11. zahájilo širokú operáciu.
Výsledkom bolo oslobodenie Tobruku a ústup vojsk Afrika - Korpsu
,ktorý si udržal pozíciu pri Bardií ktorú talianske jednotky pod
velením gen. Georgiho bránili do januára 1942. Situácia v Stredomorí
sa vyvýjala v neprospech Nemcov a Talianov. Silné anglické loďstvo a
letectvo operujuce z Malty napadalo konvoje vezúce posily a zásoby
pre vojská v severnej Afrike. Nemci preto posilili letecké sily na
Sicílii o druhú leteckú flotilu pod velením maršala Kesselringa, ktorý
začal pripravovať útok na Maltu. V novembri 1941 bola nemeckou
ponorkou potopená anglická lietadlová loď " Arc Royal" a križník
"Bahram". Dňa 19.12. ponorky v prístave Alexandria poškodili 2
anglické bitevné lode.Od začiatku roku 1942 začali sústredené letecké
útoky na Maltu. Nemecké a talianske letectvo sústavne bombardovalo
ostrov. Ostrov bol praktický úplne zablokovaný a lode ktoré sa k
ostrovu približovali boli potopené. Situácia na ostrove bola
kritická.V tomto čase poľný maršal Erwin Rommel pripravoval veľkú
ofenzívu. Preto bolo zastavené dobytie Malty. Maršal E.Rommel začal s
prípravou novej ofenzívy. Ofenzívu zahájil 26.5.1942 prekvapujúcim
útokom na severný a stredný úsek anglickej obrany u Gazaly. Obišiel
mínové polia pri Bir Hakeimu a zničil anglickú brigádu. Deň 13.6.1942
W. Churchill pomenoval vo svojich pamätiach ako " čiernu sobotu".
Vojská maršala E.Rommela zničili všetky nasadené anglické tanky.
Zostalo im len 65 ktoré unikli. Dňa 21.6.1942 Nemci opäť dobyli Tobruk
a 30.6.1942prenikli do Egypta k el Alameinu.V júli 1942 stáli
prakticky pri prístupoch k hlavným obývaným častiam Egypta v nilskej
delte.8. armáde velil gen.Gott ktorý zahynul v lietadle ktoré
zostrelili Nemci.Vrchné velenie odvolalo gen. C.Auchinlecka. Na
funkciu bol vymenovaný ge. Harold Alexander.Velením nad 8. armádou bol
vymenovaný generál Bernard Law Montgomery. Dňa 10.8.1942 vzlietol
Liberátor a po medzi pristáni na Gibraltare pre leteckú aktivitu
Nemcov nad Stredozemným morom pokračoval maršal Montgomery do Káhiry
kde prišiel 12.8.1942. V rámci 8. armády bojovalo 7 divízií. 50. a 44.
pd anglická, 51.pd škótska,australská pd, novozelanská pd, indická pd
a 6. juhoafrická pešia divízia ktorá sa bojov v severnej Afrike
zúčastnila od 10.6. 1940 do 16.5.1943. Skôr než mohli byť anglické
jednotky reorganizované, maršal E.Rommel obnovil ofenzívu a prenikol
skoro 40 km na východ od el Alameinu smerom na Káhiru. Nemci vytvorili
v oblasti el Alameinu silne opevnenú obrannú líniu. Bolo to 60 km
opevnených bodov spojených ostnatym drôtom a mínovými poliami.
Anglická 8. armáda pod velením gen. B.L.Montgomeryho bola rodelená do
10 divízií, z toho 5 anglických a 5 imperiálnych. Bola vyzbrojená
dodávkami z USA hlavne tanky "Sherman" a ťažké tanky " Grant". Armáda
bola doplnená o 50 000 mužov. 8. armáda mal 1100 tankov, z toho 400
ťažkých. Afrika - Korps mal 500 tankov zastaralých talianskych
typov.Čs. ľahký protilietadlový pluk 200 mal k 1.8.1942 1 266 vojakov.
Anglický útok začal 19.10.1942 sústredeným leteckým a delostreleckým
bombardovaním. V noci z 23.na 24.10.1942 začala anglická ofenzíva 4
divíziami pechoty pod delostreleckým krytím proti severnému krídlu
Afrika - Korpsu u el Alameinu.Druhý útok bol vykonaný tankmi a
prenikol hlbšie ako prvý útok. Maršal E.Rommel bol v tom čase na
dovolenke v Európe. Večer 25.10. sa vrátil na bojisko. V bojoch na
začiatku novembra 1942 stratili nemecko - talianske expedičné zbory
podstatnú časť tankov, väčšinu svojho delostrelectva a 29 000 padlých
a ranených. Do zajatia prišlo 30 000 vojakov. Maršal E.Rommel stiahol
svoje jednotky do el Agheily čo bolo 1500 km ďalej na západ. Pri
ústupe na spomalenie postupu 8. armády kládol všade míny.Skôr než 8.
armáda zahájila útok na el Agheilu začal maršal E.Rommel ďalší postup
do Tuniska. Oddiely Slobodného Francúzska pod velením gen. Leclerca
nastúpili pochod od Čadského jazera cez Saharu a spojili sa na juh od
Tripolisu. Avšak cestu Afrika - Korpsu do Tunisu sa nepodarilo
odrezať. Prístav Tripolis bol obsadený 8. armádou a bol premenený na
veľkú zásobovaciu základňu pre ďalšie operácie v Tunisku Dňa
8.11.1942 bola uskutočnená operácia TORCH čo bolo vylodenie amerických
expedičných síl v Severnej Afrike v Casablanca a Orane.Operácií velil
gen. D.D.Eisenhower.V roku 1942 gen. G.S.Patton velil západnej časti
vylodenia v Maroku. Dňa 5.11. priletel do Gibraltaru veliteľ
invazných vojsk gen. D.D.Eisenhower. V tejto dobe už plulo 110
dopravných lodí a viac ako 200 vojnových lodí k severoafrickým brehom.
V Alžíru sa vylodili časti dvoch amerických divízií. Proti ním bol
nepatrný odpor. Avšak pri príchode anglických lodí 9.11. francúzske
pobrežné batérie zahájili paľbu. Jeden torpedoborec potopili. Východne
od Alžíru strieľali francúzske batérie po všetkých anglických lodiach.
V Orane sa vylodila jedna americká divízia a časť tankovej divízie.
Francúzske loďstvo sa bránilo a zasiahlo dve americké lode. Admirál
Darlan navrhol Pétainovi, aby francúzske posádky skončili boj.
Nedostal odpoveď a tak na druhý deň nariadil zastavenie francúzskeho
odporu v Alžíru a v svernej Afrike.Velitelia vichistických vojsk v
severnej Afrike gen.Juin a admirál Darlan sa 10.11.1942 vzdali
Američanom.Nemecké vojská sa 11.11.1942 vylodili v Tunisku a na
Korzike.Angličania 13.11.1942 obsadili Tobruk a 20.11.1942 obsadili v
Líbyi Bengazi. Admirál Darlan 2.12.1942 prevzal funkciu hlavy štátu vo
Francúzskej severnej Afrike a následne bol 24.12.1942 zavraždený
študentom Bonnier de la Chanelle.Za tento čin bol vyznamenaný radom
Čestnej légie za zásluhy o oslobodenie Francúzska. Do tejto funkcie
bol Radou francúzskych kolónii menovaný 27.12.1942 gen. Giraud ,
ktorý predtým utiekol zo zajateckého tábora Oflag IV A v Konigstein v
Sasku. Dňa 31.12.1942 sa Čs. ľahký protilietadlový pluk opäť presunul
do Tobruku, kde bol súčasťou 17.protilietadlovej brigády. Dňa
14.1.1943 sa v Casablance uskutočnila schôdza prezidenta USA
F.D.Roosevelta a W.Churchilla. Anglické vojská 30.1.1943 vstúpili do
Tunisu a 21.3.1943 zahájili útok proti Nemcom a Talianom. Anglické a
americké vojská 7.5.1943 dobyli Tunis a Bizertu.Dňa 28.3.1943 bol Čs.
ľahký protilietadlový pluk 200 začlenený do britskej 4.
protilietadlovej brigády. A 7.4.1943 bol vystriedaný jednotkou z
Južnej Afriky a prístav Tobruk opustili. Začiatkom júla 1943 odplávalo
z prístavu v Alexandrii na lodi Mauretánia 1 326 príslušníkov Čs.
ľahkého pl.pluku do Veľkej Británie. Dňa 24.5.1943 sa uskutočnilo
rokovanie gen. Gaulla a gen. Girauda o vytvorení ústrednej správy vo
Francúzskej severnej Afrike. Francúzska eskadra v Alexandrii sa
31.5.1943 pridala na stranu Spojencov.V Alžírsku bol 3.6.1943
vytvorený Francúzsky výbor národného oslobodenia ako ústredný
francúzsky orgán ktorého sa predsedami stali gen.Ch.de Gaulle a gen.
Giraud. Francúzsky výbor národného oslobodenia vymenoval gen. Girauda
vrchným veliteľom francúzskych vojsk v severnej a západnej Afrike a
gen.Ch.de Gaulle vrchným veliteľom francúzskych vojsk na ostatných
francúzskych územiach. Dňa 12.1.1944 sa v Maroku uskutočnila schôdza
W.Churchilla a gen.Ch.de Gaulla. Významnými spolupracovníkmi
gen.Ch.de Gaulla bol gen. Charles Delestraint ktorý z poverenia
gen.de Gaulla a Jeana Moulina - vedúceho Národnej rady odboja vo
Francúzsku ktorý velil tajnej armáde francúzskeho hnutia odporu proti
Nemcom.V akcií Nacht und Nebel bol zaistený a umiestnený v KT
Natzwiller - Struthof v Alsasku. V septembri1944 ho premiestnili do KT
Dachau, kde 19.4.1945 zomrel.Po skončení bojov v Tunisku začali
Spojenci pripravovať operáciu proti Taliansku. Príprava trvala dva
mesiace. Na čele Spojeneckých vojsk bol ustanovený gen.
D.D.Eisenhower. Operáciu vykonala 15. armádna skupina pod velením
anglického gen. Alexandra. Skupina bola zložená z anglickej 8. armády
pod velením gen.B.L.Motgomeryho a americkej 7. armády gen.G. Pattona.
Zo severnej Afriky vyplávalo k brehom Sicílie 3266 lodí so 160 000
vojakov, 1000 kanónov so 600 tankmi ktoré pristali v Licate, Gele a
Scoglitti. Na pobreží následovali veľmi tvrdé boje so silnými
nemeckými tankovými oddielmi.
Vojenské operácie v Európe v roku 1945
Dňa 26.12.1944 vojská 3.ukrajinského frontu - maršala F.I. Tolbuchina
dobyli Ostrihom a tak v Budapešti zostalo v obkľúčení 180 000 vojakov
Wehrmachtu a Waffen SS. Príznak Stalingradu pre divízie gen. Fretter -
Pico bolo skutočnosťou.V tejto situácií nastúpil nový veliteľ skupiny
armád " JUH" gen. Wohler,ktorý preberal na slovensko - maďarskom úseku
frontu velenie od gen. Hansa Friessnera. Nemecké jednotky v Budapešti
vykonali 1.1.1945 protiútok.Aj Spojenci v Ardenách vykonali 3.1.1945
protiútok.J.V.Stalin splnil žiadosť W.Churchila aby ČA zahájila
operácie na " záchranu" anglo-amerických vojsk, ktorým vo Francúzsku
hrozilo zničenie. Ofenzíva ČA začala 12.1.1945 na Visle a 13.1. vo
Východnom Prusku. Dňa 17.1.1945 vojská 1. Bieloruského frontu s 1.
Poľskou armádou oslobodili Varšavu, Lodž a Krakov. Dňa 18.1.1945
vojská 2. Ukrajinského frontu oslobodili východnú časť Budapešti a
13.2.1945 oslobodili celé mesto. V Moskve bolo 20.1.1945 podpísané
prímerie medzi Spojencami a Maďarskom. Dňa 23.1.1945 ČA prekročila
Odru a 24.1. obsadili Hlivicu. Nemecké vojská boli 26.1.1945 porazené
v Ardenach. Dňa 27.1.1945 ČA oslobodila nemecký KT Osvienčim. ČA
oslobodila Klajpedu / Memel / a v dňoch 28.- 31.1.1945 ČA prenikla do
Pomoranska a Braniborska.Dňa 1.2.1945 ČA oslobodila Toruň. V dňoch
4.2.-11.2.1945 sa uskutočnila Jaltská konferencia za účasti J.Stalina,
F.D.Roosevelta a W.Churchilla. Účastníci konferencie sa dohodli na
rozdelení Nemecka na zóny a tiež jednu zónu pridelili Francúzsku.
Otázka hraníc Poľska zostala v podobe dohody z Teheránu. Jaltská
konferencia býva často vnímaná ako delenie sfér vplyvu medzi veľmocami
a zárodok studenej vojny. Dňa 4.2.1945 bolo Belgicko oslobodené. Vo
februári 1945 štáb 4. UF pripravil novú útočnú operáciu, ktorá dostala
názov " Ostravská ". Jej ťažiskom bol útok 38. a 1. gardovej armády na
pravom krídle frontu na poľskom území v priestore Bialsko - Biala vo
smere Fryštát, Místek a Olomouc. Cieľom operácie bolo zabrániť Nemcom
využívanie surovinovej a priemyslovej základne Ostravska. Dňa 6.2. ČA
prekročila pri Vratislavi Odru. ČA 13.2.dobyla Budapešť.Dňa 14.2.1945
Američania 62 lietadlami B - 17 uskutočnili bombardovanie Prahy pri
ktorom zhodili 152 tón bômb. Zahynulo 700 osôb, 1184 bolo ranených.
Veľká časť kláštora v Emauzach bola zničená. Tiež bolo 183 domov
zničených a 200 poškodených.Jednotky ČA 15.2. obkľúčili Vratislav a
23.2. obsadila Poznaň. Dňa 2.3. americké vojská obsadili Trevír. Dňa
7.3.1945 9. tanková divízia USA obsadila most v Remagane po odstránení
náloži trhavín, ktoré tam pri ústupe vložili Nemci, aby most
zlikvidovali. Dňa 17.3.1945 sa most pre zaťaženie a po leteckom
bombardovaní zrútil. V dňoch 10.3. - 5.5.1945 sa uskutočnila Moravsko
- ostravská operácia 4. UF. Delostrelecká príprava udrela do prázdna,
lebo Nemci tento útok očakávali. Svoje jednotky stiahli z predného
okraja obrany. ČA sa prebíjala za cenu veľkých strát. Druhá fáza
ostravskej operácie začala 24.3.Hlavný úder ČA viedla cez mesto Žory.
Do bojov sa zapojila aj 1. čs. samostatná tanková brigáda so 65 tankmi
a práporom samopalníkov - veliteľ škpt. Vladimír Janko ktorá bola po
skončení Karpatsko - duklianskej operácie presunutá na územie Poľska.V
tom čase už 4.UF velil arm.gen. A.I.Jeremenko, ktorý vystriedal gen.
I.J.Petrova. Prvých šesť dni mesiaca apríl príslušníci ČA a 1.čs.
sam.tank. brigády a samopalníci bojovali o mesto Tworków. V bojoch
padlí medzi inými aj por. J.Lizálek a por. S.Vajda - Hrdina ZSSR in
memoriam. Bombardovanie Prahy sa opakovalo 25.3.1945 s 500 lietadlami
B - 17 a B - 24 v troch vlnách zhodili 12 tisíc bômb o váhe 250 kg.
Zahynulo 370 osôb, 417 bolo ranených a ťažko boli poškodené ČKD Praga,
Libeň, Vysočany, Kbely a Letňany. Dňa 22.3.1945 Kralupy nad Vltavou
zahynulo 145 obyvateľov. Tiež boli bombardované Neratovice 125
lietadlami ktoré zhodili 1256 bômb o váhe 316 ton. Zahynulo 52
občanov. Bombardované boli v dňoch 23.3.1945 České Velenice 138
lietadlami B - 24 Liberator od 55. bombardovacej perute a České
Budějovice kde zahynulo 50 osôb a 24.3.1945 90 lietadiel B - 24
zhodilo 3 tis. bômb a zahynulo 200 občanov. Dňa 23.3.1945 britské
jednotky 21. skupiny armád maršala B.Montgomeryho prekročili Rýn pri
meste Wesel. Americké jednotky prekročili Rýn u mesta Oppenheimu. Dňa
25.3.1945 Cheb pričom bolo 800 osôb zabitých. Medzi nimi bolo aj 70
francúzskych antifašistov a sovietski vojnoví zajatci.Dňa 27.3.1945
Nemci potopili v prístave Gottenhaven svoju vojnovú loď Gneisenau
ktorá bola v Brestu anglickým letectvom pri bombardovaní poškodená.
Dňa 31.3.1945 bolo ukončené oslobodenie Poľska./ obr.60/. Najťažšie
boje vojsk 2.UF maršala R.J. Malinovského sa začali Bratislavsko -
brnianskou operáciou 25.3.1945 prekročením Hrona a začiatkom apríla
1945 sa rozpútali boje v priestore Bratislavy ktorú ako pevnosť
bránili vojská južne od Dunaja 23,96 a 711 pd. Obranné postavenie
zaujali s vojskami zo zálohy 8.A a to 43 a 153 divíziou a 27.maďarskou
divíziou na východných svahoch Malých Karpát.Na petržalskej strane
zaujali obranné pozície vojská 6.nemeckej a 3. maďarskej armády. Boje
začali 2.4.1945 keď oddiely 2.UF oslobodili Vajnory. Do bojov
zasiahli aj vojnové plavidla Dunajskej riečnej flotily admirála G.N.
Cholosťakova nepretržitou raketometnou a delostreleckou paľbou a
výsadkami námornej pechoty. Dňa 4.4.1945 zaútočila pechota podporovaná
27 tb a 2. rumunským tp. Mesto Bratislava bolo oslobodené 4.4.1945 /
obr.61 / bleskovým obchvatným manévrom 7. gardovej armády veliteľ gen.
M.S.Šumilov a 1. gardovej jazdecko - mechanizovanej skupiny gen. Issa
A.Plijeva zo severu a vojsk 46. armády gen. A.V.Petruševského z juhu.
V bojoch o Bratislavu padlo 742 sovietskych vojakov a 470 Nemcov a
Maďarov a 121 občanov.Dňa 4.4.1945 bol oslobodený Liptovský Mikuláš a
Prievidza.V Košiciach bola 4.4.1945 ustanovená prvá čs. vláda.
Predsedom vlády bol menovaný Zdeněk Fierlinger, námestník Klement
Gottwald.V tento deň bol gen.L.Svoboda vymenovaný za ministra obrany a
gen. Karel Klapálek prevzal velenie nad 1.čs. AZ v priestore bojov o
Liptovský Mikuláš. Dňa 4.4.1945 vojská 2.a 3.Ukrajinského frontu za
účasti rumunskej a bulharskej armády dokončili oslobodenie Maďarska. V
Taliansku bola 9.4.1945 zahájená spojenecká ofenzíva. V tento deň bol
obsadený Hannover a 11.4.1945 Essen. Jednotky americkej armády
oslobodili 11.4.1945 KT Buchenwald. Dňa 12.4.bol oslobodený Hodonín.V
apríli 1945 W.Churchill pripravoval zradu proti hlavnému spojencovi
ZSSR. Vydal rozkaz na vypracovanie plánu " Nepredstaviteľný " pre
rýchly úder proti ČA v prípade, že prenikne na západ od dohody na
Jalte. Na tejto operácií sa malo podieľať 47 anglo - amerických
divízií a 10 - 12 divízií Wehrmachtu, ktoré držali v Schleswig -
Holsteinsku a južnom Dánsku. Počítali s účasťou Poľska a Maďarska.Len
rýchla Berlínska operácia a dobytie Berlína tomu urobili škrt cez
rozpočet.Úder proti ZSSR mal začať 1.7.1945. Dňa 12.4.1945 zomrel
prezident USA F.D.Roosevelt. Novým prezidentom sa stal H.Truman. ČA
12.4.1945 dobyla Konigsberg / dnes Kaliningrad / pozn.J.K.Dňa
12.4.1945 vojská 1. ľudovej oslobodeneckej armády Juhoslávie pod
velením gen. Peko Dapčeviča prerazili Sriemsky front. Vojská 3. UF
veliteľ maršal F. I. Tolbuchin vo Viedenskej operácií obsadil Viedeň
13.4.1945. Tento deň americké vojská dosiahli u Wittenbergu rieku
Labe. Dňa 15.4. z priestoru Raciborze vojská ČA a 1. čs. samostatnej
tankovej brigády a 1. čs. zmiešanej leteckej divízie vyrazili k útoku
smer severne od Ostravy. Nemci využívali železobetónové pevnosti z
opevnenia z roku 1938, ktoré boli vybudované na ochranu ČSR pred
nacistickou agresiou. Anglické jednotky oslobodili 15.4.1945 KT Bergen
- Belsen.Dňa 16.4.1945 začala Berlínska útočna operácia vojsk
1.Bieloruského frontu / mašal G.K.Žukov /, 2. Bieloruského frontu /
maršal K.K.Rokossovskij /, 1. Ukrajinského frontu / maršal I.S.Konev
/. Bojov o Berlín sa zúčastnila 3.úderná armáda / gen.V.I.Kuznecov /,
150. strelecká divízia / gen.Pereveretkin / a jej 79. strelecký
prápor. Do bojov bolo nasedené 2 062 200 vojakov, 6 250 tankov, 7 500
lietadiel, 41 600 diel. Sily Wehrmachtu predstavovali 766 750 mužov, 1
519 bojových vozidiel, 2 224 lietadiel, 9 303 diel. V bojoch pri
dobývaní Berlína padlo 78 291 vojakov a 274 184 bolo ranených vojakov
ČA. Mali zničených 2 000 tankov a 500 lietadiel.1 poľská armáda
stratila 2 825 mužov 6 067 bolo ranených. Nemecké stráty predstavovali
458 080 padlých a do zajatia prešlo 479 298 mužov.Dňa 25.4.1945
vypuklo v Taliansku národné povstanie.V tom čase už od októbra 1943
bola do priestoru Ravenna presunutá z Bieloruska 2. pešia divízia / do
2. augusta 1943 Zaisťovacia divízia / pre svoju nespoľahlivosť na
opevňovacie práce.Po reorganizácií 15.11.1943 bola 2. pešia divízia
premenovaná na technickú brigádu. Brigáda mala k 1.novembru približne
3 000 vojakov a dôstojníkov. Brigáde velil pplk. gšt. Ján Krnáč a od
1.12.1943 ho vystriedal plk. Ladislav Bodický.Dňa 30.12.1943 anglo -
americké letectvo bombardovalo Ravennu pričom zahynulo 23 Slovákov. Od
17.7.1944 mala technická brigáda nový názov, a to 2. technická
divízia, ktorej od 6. 7.1944 velil plk. Ján Imro a od 28.8.1944 až do
apríla 1945 plk. Ján Veselý. Do Talianska bola presunutá aj
12.železničná stavebná rota ktorá mala 252 mužov. Jej veliteľom bol
stotník Viliam Hotový.Do vypuknutia povstania zbehlo od začiatku
pobytu v Taliansku 223 príslušníkov 2. technickej divízie.V apríli
1944 mala 2. technická divízia 6 000 vojakov a 150 dôstojníkov. Dňa
29.4.plk. Jaroslav Kmicikievič oznámil v milánskom rozhlase po
slovensky svoje menovanie za hlavného veliteľa čs. jednotiek.Z Milana
vydal rozkaz, v ktorom premenoval 2. slovenskú technickú divíziu na 1.
čs. divíziu v Taliansku. Povstania sa zúčastnili aj príslušníci 2.
slovenskej technickej divízie v počte 584 mužov.Veliteľom
partizánskeho práporu bol kpt. Michal Bačko. V bojoch padlo 128
Slovákov.Dňa 26.4.zahájila vojská ČA rozhodný útok jeho cieľom bolo
oslobodenie Ostravy.V tento deň bolo oslobodené Brno.Dobyli osadu
Veľká Polom a Dolní Lhotu. V ďalších dňoch prenikli cez Čavišov k
Hýlovu a otvorili si cestu na Klimkovice. Do mesta Ostrava prišli
vojská ČA a 1. čs. sam. tank. brigády od Zábřehu a Vítkovíc. Most cez
rieku Ostravicu zachránil Miloš Sýkora, ktorý za cenu svojho života
zneškodnil nálože pod mostom. Cez most prešiel prvý tank 1. čs. sam.
tank. brigády vodič voj. Hroch. / V povojnových rokoch bol
príslušníkom ČSĽA ako zástupca veliteľa 4.td v Havl. Brode v čase keď
divízií velil genmjr. František Veselý /.pozn.J.K.Vo večerných
hodinách 30.4. bola Ostrava oslobodená. Tankisti a samopalníci sa 1.5.
zapojili do prenasledovania nepriateľa smerom na Novu Bělu, Krmelín,
ktoré 3.5. oslobodili. Dňa 4.5. sa jadro 1. čs. sam. tank.brigády
presunulo k Petřvaldu ktorá mala s 383. streleckým plukom a 42.
gardovou tankovou brigádou postupovať na Mošnov a Nový Jičín. Po dvoch
dňoch bojov 3. tankový prápor postúpil až k Sedlnicím. Následne ešte
vytlačili Nemcov z Bartošovic. Tu zastihol veliteľa 1. čs. sam. tank.
brigády mjr. Vl. Janka rozkaz k presunu cez Butovice do Fulneku.
Pre akt dobytia Reichstagu bolo rozdaných 9 zástav ktoré po jednej
obdržali divízie. Prvú zástavu styčil na Reichstagu 30.4.1945 vojak
Abdulchakim Ismailov. V ten istý deň o 20,00 hod rtm. Michail Minin zo
skupiny kpt. Makova dal zástavu na sochu bohyne Víťazstva. V ten istý
deň o 20,10 skupina por. Sorokina a o 22,50 seržant Michail Jegorov,
seržant Meliton Kantaria zasunuli zástavu č. 5 do diery koňského
kopyta v súsoši Germania. Dňa 1.5.1945 fotograf Viktor Ťomin urobil
letecký snímok zástavy na Reichstagu. Dňa 2.5.1945 fotograf por.
Jevgenij Choldej fotil skupinu ktorá stýčila červenú zástavu na
Reichstagu v ktorej boli por. Alexej Berest, seržant Michail Jegorov,
seržant Melitol Kantaria a vojak Alexej Kovaljok / Kovaljov /Tento deň
americké vojská obsadili Norimberg. Dňa 17.4.1945 bolo americkým
letectvom bombardované Ústi nad Labem pričom bolo 1200 mŕtvych
občanov, 165 domov zničených a 65 ťažko poškodených.V aprili 1945 sa z
Bavorska do Čiech prebojovali vojská 3. americkej armády pod velením
ge. George S. Pattona Dňa 18.4. prenikol do obce Hranice prieskum
roty K 3. práporu 358. pešieho pluku 90.pešej divízie gen.Ernesta z
XII.AZ. Dňa 19.4.1945 anglické vojská dosiahli Labe pri Dannebergu. V
Taliansku Spojenci obsadili Bolognu.Dňa 20.4. prenikli americké
jednotky do Aše. Dňa 25.4. 1945 americké letectvo bombardovalo Plzeň
500 lietadlami ktoré zhodili 5 000 bômb.Zničili 29 objektov fy Škoda a
21 objektov ťažko poškodili. V meste zničili 505 budov pričom zahynulo
624 občanov a 453 bolo zranených.Dňa 29.4.dobili Cheb. Dňa 5.5.
oslobodili Kynšperk, Planú a Klatovy. Francúzi obsadili Stuttgart
22.4.1945. Dňa 24.4.1945 ČA dokončila obkľúčenie Berlína. Dňa
25.4.1945 sa stretli sovietske a americké vojska na rieke Labe pri
Torgau..Vo Francúzsku bol zatknutý maršal Pétain.Dňa 25.4.1945 bolo v
San Franciscu ustanovujúce zasadanie Organizácie spojených národov.
Brno bolo oslobodené 26.4.1945 a Angličania obsadili Brémy. Americké
vojská 27.4.1945 obsadili Veronu a Janov.Talianska sociálna republika
ktorá vznikla po oslobodení B. Mussoliniho zo zajatia 12.9.1943 a po
obnovení jeho moci 23.9.1943 sa jej hlavným mestom stalo Saló na brehu
Gardského jazera. Od roku 1944 bolo hlavné mesto Miláno. Na území
Talianskej sociálnej republiky boli mestá Rím, Firenze, Boloňa,
Padova, Benátky, Verona, Janov a Turín. Dňa 25.4.1945 Spojenecká
ofenzíva a povstanie partizánov medzi ktorými boli aj Slováci ktorí
dezertovali od 2. slovenskej technickej divízie / predtým od ZD resp.
2.pd Slovenskej armády / velitelia plk. Ján Imro, plk.Ján Veselý a od
vypuknutia povstania plk. Jaroslav Kmicikievič. Talianski partizáni
zajali B.Mussoliniho 27.4.1945 pri dedine Dongo / jazero Como / aj s
jeho milenkou Clarettou Petacciovou a 16 členný sprievod pred odletom
do Švajčiarska a 28.4.1945 ich talianski partizáni popravili a ich
telá vystavili na námestí Piazzale Loreto v Miláne. V Caserte bola
29.4.1945 podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk v
Taliansku.Akt kapitulácie podpísal veliteľ armádnej skupiny vojsk
genplk. H.von Vietinghoff. Jednotky americkej armády oslobodili
29.4.1945 KT Dachau. V tento deň Američania obsadili Mníchov. Dňa
30.4.1945 Adolf Hitler spáchal samovraždu.Jeho nástupcom sa stal
admirál Donitz. Dňa 30.4.1945 bola vojskami ČA, 1. čs. tankovej
brigády a 1.čs. zmiešanej leteckej divízie oslobodená Ostrava. Dňa
1.5.1945 anglické vojská prenikli do Meklenburska a Holštýnska.Dňa
2.5.1945 sovietske vojská dobyli Berlín.Dňa 3.5.1945 Nemci
kapitulovali v Hamburgu a v tento deň skončili boje v severozápadnom
Nemecku, Holandsku, Dánsku, Šlesvicko, Holštynsku, Akt kapitulácie
podpísal veliteľ námorníctva admirál H.G.von Friedeburg. Dňa 3.5.1945
boli oslobodené Luhačovice.Dňa 4.5.1945 sa americké vojská z južného
Nemecka a severného Talianska spojili na Brenneru. Dňa 5.5.1945
kapitulovali nemecké vojská v Tirolsku. Akt kapitulácie podpísal
genplk. E.Branderberger - veliteľ 19.A. V tento deň kapitulovali
nemecké vojska skupiny armád G v Bavorsku a západnom Rakúsku. Akt
kapitulácie vykonal gen. pech. Fr. Schule. Približujuca fronta
povzbudila vlastncov v niekoľkých mestách k ozbrojenému povstaniu
proti okupantom. Dňa 1.5. vypuklo povstanie v Přerově.V následujúcich
dňoch to bolo v mestách Nymburk, Poděbrady, Chlumec nad Cidlinou. a
Nový Bydžov. Dňa 3.5. v Rakovníku, v Semilech, Železnom Brode,
Turnove, Jilemnici, Staré a Nové Paky. Dňa 2.5.1945 poľné prápory 1.
čs. az mnohými cestami stúpali do svahov Javorníkov na slovensko -
moravskom pomedzí. Na Valašské Meziříči postupovali jednotky 17.
gardového streleckého zboru a 18. rumunskej divízie.Na Moravu prišla
ako prvá 4. čs. samostatná brigáda ktorá v tento deň vstúpila do
Vsetína po krátkych prestrelkách s Nemcami. Po oslobodení Vsetína 4.
brigáda pokračovala v prenasledovaní ustupujúce nacistické vojska. Dňa
5.5. vojaci prieskumnej roty 7. práporu prekročili u Ratiboře rieku
Bečvu. Za pomoci partizánov bola obec Hošťálková oslobodená.Do bojov
sa zapojila aj 4. čs. sam. brigáda prenasledovaním nepriateľa vo smere
na Holešov. Dňa 5.5. oslobodili osady Veliková, Lukov, Ostrata a
prenikli až k Fraštátu.Dňa 5.5.1945 začalo Pražské povstanie Na čele
povstania stala Česká národná rada s predsedom Josefom Smrkovským.
Veliteľom povstania bol gen. Karel Kutlvašer. Do pražskej operácie sa
zapojili aj vojská 1. čs. az. Hlavné sily 4. brigády dosiahli lesy
Hostýnskych vrchov a prerušili cestu do Bystřice pod Hostýnem.
Jednotky 1. brigády 6.5. oslobodili Fryšták a následne vstúpili do
Holešova. Dňa 7.5. sa 1. čs. az pripravoval k útoku na Prostějov.
Jednotky 9.5. prenasledovali ustupujúce nemecké jednotky po ose
Protivanov - Knínice. Ešte 10.5. padli v bojoch u Boskovic, Svitávek a
Letovic dva príslušníci zboru.Americké jednotky oslobodili 5.5.1945 KT
Mauthausen. Nemecké vojská 6.5.1945 kapitulovali v pevnosti Wroclaw /
Vratislav /. Dňa 6.5.1945 prenikli do Plzne jednotky 16.obrnenej
divízie americkej armády V dňoch 6.5. - 11.5.1945 prebehla Pražská
operácia v súčinnosti so 4. a 2. UF zakončili vojenské operácie v
Čechách pri zlikvidovaní skupiny armád Stred maršala Ferdinanda
Schornera.K oslobodeniu Prahy prispeli aj jednotky ROA ktorým velil
gen.Sergej K.Buňačenko tzv. Vlasovová armáda. Do Prahy prišla ČA 9.5.
od Drážďan v zostave 1. TA gen.P.S.Rybalka a 2.TA gen.D.D.Leljušenka.
V Remeši bola podpísaná 7.5.1945 bezpodmienečná kapitulácia nemeckých
vojsk. Akt kapitulácie podpísali genplk. Alfred Jodl, gen. Walter
B.Smith, gen. I.A.Susloparov a genmjr. Francois Sevez ako svedok.Nemci
dielčimi kapituláciami chceli dosiahnuť toho aby nemuseli kapitulovať
pred predstaviteľmi Červenej armády. Po dobití Berlína 8.5.1945 sa
akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistických vojsk podpísal v Berlíne
- Karlshorst. Za porazené nacistické Nemecko akt kapitulácie podpísal
maršal Wilhelm Keitel, admirál H.G.Friedegurg a za Luftwaffe gen.
H.J.Stumpff. Za ZSSR akt podpísal maršal G.K.Žukov, za USA
gen.C.A.Spaatz, za V.Britániu maršal lord A.Teder,a za Francúzsko gen.
J.de L.de Tassigny.Prítomný bol aj gen. I.A.Susloparov. Pri
oslobodzovaní Československa padlo 140 000 sovietskych vojakov z toho
60 000 pri oslobodzovaní Slovenska a tiež 10 000 Rumunov a 1736 čs.
vojakov. Americké ztráty predstavovali 116 vojakov.Excesy II. svetovej
vojny mali pokračovanie aj v ČSR. V dňoch 18.-19.6.1945 v obci
Lověšice pri Přerove zastrelil por. Karol Pazúr / 1917 - 1979 /,
príslušník 1. čs. AZ v ZSSR ako príslušník Obranného spravodajstva 120
žien, 71 mužov a 74 detí Karpatských Nemcov a slovenských Maďarov
ktorí sa vracali na Slovensko. Tohoto masakru sa zúčastnili čat.ašp.
Bedřich Smetana, Fridrich Schmitzer. Vojnové operácie v Európe
skončili až na dielčie vojenské stretnutia, keď Nemci nerešpektovali
koniec vojny.Nemecké jednotky Wehrmachtu a SS v snahe ustúpiť do
amerického pásma demarkačnej línie zostali v kotli pri Slivici, Milíne
a Březnici / obr. 72 / v sile asi 7 000 mužov. Jednotkám velil gen.
Carl von Puckler Burkhaus. Na likvidácií skupiny sa podieľali skupiny
českých partizánov a revolučné gardy za účasti útvarov troch UF pod
velením gen.S.Serjogina, gen.J.Olesenského a XII. zboru americkej
armády pod velením plk. Le Roy Irwina. V Rakovníckom mlyne bola v noci
12.5.1945 podpísaná kapitulácia Nemcov.Pri tejto poslednej akcii II.
svetovej vojny na území ČSR padlo 60 vojakov ČA a 13 partizánov.
Nemcov padlo 1 000 a 6 000 padlo do zajatia. Generál C.von Puckler
Burghaus spáchal samovraždu zastrelením.Na konci vojny bola zostavená
rýchla skupina 38. armády do ktorej boli zaradení aj tankisti a
samopalníci 1. čs. sam. tankovej brigády s úlohou čo najrýchlejšie
postupovať na Prahu. Takú istú úlohu plnila motorizovaná skupina 1.
čs. az a tiež zvláštny oddiel ktoré prišli do Prahy v dňoch 9.- 10. 5.
1945 kedy hlavné mesto Československa oslavovalo víťazstvo nad
nacistickým Nemeckom.Na konci II. svetovej vojny utekali z Chorvatska
cez Slovinsko do Rakúska predstavitelia a členovia fašistickej
organizácie USTAŠA. Na žiadosť predstaviteľov Juhoslávie ich
Angličania vrátili. Časť týchto utečencov do 50 000 bola pri rakúskom
mestečku Bleiburg a jeho blízkom okolí zlikvidovaná.Ti ktorí sa
dostali do Juhoslávie boli v Maceľskom lese popravení a telá nahádzané
do jaskyne Jazovka.Dňa 7.7.1945 bola zahájená konferencia v Postupimi
za účasti J.Stalina, H.Trumana. W.Churchilla, ktorý po prehratých
voľbách bol nahradený Ettlym.Po skončení vojenských operácií v
západnej Európe bolo v amerických a anglických zajateckých táboroch
státisíce nemeckých vojnových zajatcov. V tom čase začala operácia "
Kancelárska spinka" gen.Reinharda Gehlena, ktorá prednostne preberala
z táborov expertov z oblasti raketovej techniky medzi nimi bol von
Braun. Ďalej expertov vývoja a výroby zbraní. Zvlášť boli prevzatí
nemeckí generáli a vyšší dôstojníci na vyťaženie pre oblasť taktiky
bojov jednotlivých druhov vojsk, ako aj vedcov z oblasti jadrovej
fyziky, medicíny, chémie a iných vedných odborov participujucích na
vývoji a výrobe chemických a biologických prostriedkov hromadného
ničenia. Medzi nimi boli aj vysokí vojenskí predstavitelia Waffen SS
ktorí by inak stáli pred súdmi s vojnovými zločincami. Ukončenie II.
svetovej vojny vyvolalo návrat utečencov z celej Európy domov zo
štátov odkiaľ boli v dôsledku vojnových udalosti vysťahovaní alebo
boli na nútených prácach v Nemecku a Nemcami okupovaných štátoch. Dňa
2.8.1945 bola podpísaná Postupimská dohoda.
Vojenské operácie v Tichomorí 1941 - 1945
Dňa 11.8.1941 sa uskutočnila schôdza Churchill - Roosevelt na lodi v
Atlantickom oceáne, kde bola podpísaná " Atlantická charta". Dňa
7.12.1941 zväz 6 japonských lietadlových lodí bez vyhlásenia vojny
napadlo americkú námornú základňu Pearl Harbor na Havajských
ostrovoch.Útok na Pearl Harbor, spôsobil, že o deň neskôr 8.12.1941,
USA a V. Británia vypovedali vojnu Japonsku.Prezident USA
F.D.Roosevelt vystúpil pred kongresom kde vyhlásil Japonsku vojnu a
zároveň zvýšili tempo výrobý bojovej techniky V tomto roku bola v USA
mobilizovaná civilná obrana a Američania ktorí nastúpili do armády v
roku 1940 sa začali pripravovať na boj.V tento deň došlo k zničujúcim
náletom japonských lietadiel na filipínske letiská pri ktorých zničili
3/4 amerických stíhačiek a 1/2 amerických bombardérov na ostrovoch.
Koordinátorom operácií v Európe a Pacifiku bol menovaný arm.gen.George
C.Marchall. Za veliteľa pacifického loďstva vymenovali admirála
Chester W.Nimitza. Prvú sériu lode Liberty v počte 30 ks vyrobili v
decembri 1941. Výroba a predaj bojovej techniky pre ZSSR a V.Britániu
formou realizovali formou " Lend - Lease Act ".Pre pobrežnú stráž
U.S.Coast Guard vyrábali lode aj ktoré používali aj na vylodenie
námornej pechoty a prepravu bojovej techniky, materiálu a munície. Dňa
10.12.1941 Japonci obsadili ostrov Guam a 11.12.1941 kapitulovala
Malajzia.V tomto roku bola vybudovaná Barmska cesta v dĺžke 717 míľ z
Barmy do Číny. Bola to jediná pevninská komunikácia do napadnutej
Číny, ktorú Spojenci využívali na zásobovanie britských jednotiek v
Malajzi a v Singapure. Dňa 11.12.1941 USA vyhlásili vojnu
nacistickému Nemecku a fašistickému Taliansku. Dňa 17.12.1941 sa
Japonci vylodili na Borneu.Dňa 22.12.1941 kapituloval ostrov Wake a
24.12.1941 Hongkong. Dňa 1.1.1942 bola vo Washingtone podpísaná
deklarácia 26 spojeneckých štátov, že žiadny neúzavre separatný mier s
nepriateľom.Dňa 19.1.1942 kapitulovalo Borneo / Sarawak a Brunej /,
23.1.1942 Japonci obsadili Rabaul. Vo Washingtone 6.2.1942 vytvorili
spoločnú skupinu zástupcov amerického a anglického štábu pre vedenie
vojenských operácií. Vo februári 1942 prezident USA F.D.Roosevelt
vydal výnos č. 9066 o internácií v táboroch všetkých osôb s japonskými
koreňmi. Takto bolo okolo 120 000 osôb japonského pôvodu vrátane asi
30 000 detí internovaných do konca II.SV. Dňa 8.2.1942 sa Japonci
vylodili v Singapúre a dňa 15.2.1942 Singapúr kapituloval. Dňa
19.2.1942 Japonci vykonali nálet na prístav Darwin v Austrálii. Dňa
9.3.1942 Holanďania kapitulovali na Jáve a Japonci dobyli Rangún. Dňa
11.3.1942 bol z Filipín evakuovaný veliteľ filipínskej armády gen.
D.Mc Arthur ktorý bol 17.3.1942 menovaný veliteľom Spojeneckých vojsk
v JZ Tichomorí. V marci Japonci obsadili ostrovy Buku, Bougaiuville a
Shortlanské ostrovy. Dňa 23.3.obsadili ostrovy Andamany a vylodili sa
v Novej Guinei v Lae a Salamany. Dňa 9.4.1942 kapituloval Batan a do
japonského zajatia prišlo 60 tis. Filipíncov a 15 tis Američanov.
Lietadlá B - 25 z lietadlovej lode H.S.S.Hornet bombardovali 18.4.1942
Tokio.Corregidor je ostrov ležiaci pri vstupe do Manila Bay v JZ časti
ostrova Luzon na Filipínach. Počas II. SV bolo územie ostrova pri
dvoch obliehaniach v roku 1942 a 1945 medzi Japonskou cisárskou
armádou a armádou USA s podporou armády Filipín. Boje o Filipíny
organizoval gen. D. McArthur. Počas bojov v rokoch 1941 - 1942
japonská armáda napadla ostrov Luzon a začiatkom roku 1942 napadla
Manilu. Američania ustúpili na poloostrov Bataam ktorý Japonci dobyli
9.4.1942. Boje ukončili pre nedostatok potravín a munície. Dňa
6.5.1942 kapitulovali obránci ostrova Corregidor čo bolo posledné
miesto odporu na Filipínach v Manilskej zátoke. Na Corregidore Japonci
vzali do zajatia 11 tis. Filipínskych vojakov: Filipínski a americkí
zajatci absolvovali 100 km pochod " Batamský pochod smrti" na základňu
Camp Ó Donnelln pri meste Capas pri ktorom niekoľko tisíc prišlo o
život. Veľká bitka proti Japoncom sa uskutočnila v Korálovom mori v
dňoch 4.- 8.5.1942. V dňoch 5. a 9.5.1942 Japonci vykonali nálet na
ostrov Ceilon./ Sri Lanka / Dňa 18.5.1942 Američania vykonali16
bombardérmi B - 25 B Mitchell nálet na Tokio.Gen. H.H. Arnold kládol
dôraz na nasadenie lietadiel B 29 na útok proti Japonsku. Dňa 3.6.1942
sa u ostrova Midway uskutočnila veľká námorná bitka. Dňa 11.6.1942
bola vo Washingtone podpísaná dohoda medzi ZSSR a USA o vzájomnej
pomoci vo vojne proti agresii.Tu došlo k zhode o nutnosti vytvorenia
druhej fronty. / Pre iné strategicko - politické priority v Európe USA
a V.Británia to oddiaľovali až do 6.6.1944 /. Pozn.J.K. Americká
armáda zriadila 15.6.1942 V - Mail Service na pricípe anglického
airgrafu, ako prostriedku na zníženie rozsahu a hmotnosti
prepravovanej pošty od vojakov z rôznych časti sveta. Z 2 575 libier
váhy klasických listových zásielok bola váha cez mikrofilm znížená na
45 libier. Napísaný list bol odfotený a mikrofilm bol odoslaný do USA.
Z neho po vyvolaní vyhotovili na fotografický papier 60 % veľkosti
pôvodného listu a ten v rozmeroch 10,7. 13,2 cm odoslali adresátovi v
malej obálke označenej WAR and NAVY Departments V - MAIL SERVICE s
otvorom na prečítanie adresy. Aj Austrália bola nútená odraziť
japonskú inváziu , ktorá pristala pri Gona na severnom pobreží Papuy
21.7.1942. Australčania bojovali v otrasných podmienkách počas štyroch
mesiacoch, lebo cieľom Japoncov bolo obsadiť Port Moresby, hlavnú
austrálsku základňu na Novej Guinei. Najpriamejšou cestou cez drsné
hory džungle bol pralesný chodník, alebo cestička " Kokoda Track ".
Počas následujúcich štyroch mesiacoch padlo viac ako 600 Austrálčanov
a asi 1600 bolo ranenýc. Na podpore bojujúcich vojakov sa ako nosiči
zúčastňovali aj domorodí obyvatelia.Námorná pechota sa po urputných
bojoch dostala 7.8.1942 na ostrov Guadalcanal v Šalamunových
ostrovoch.Dňa 4.9.1942 sa gen.mjr. Lewis " Chesty " Puller vrátil k 1.
divízií na Guadalcanal. Torpedoborci USS Monssen signalizoval
poskytnutie palebnej podpory vojakom 1. práporu 7 divízie námornej
pechoty v ich neistej pozícií a následne ich vyslobodenie.V bojoch
proti japonskému pluku na Guadalcanale v bitke o " Henderson Field " a
pri obrane pristávacej plochy letiska padlo 1749 vojakov z 3 000
Marinakov. Rok 1942 bol pre americké vojská bojujúce v Pacifiku proti
Japoncom v celku úspešny. Gerald R.Ford / 38 prezident USA v rokoch
1974 - 1977 / bol v máji 1943 určený k službe na lietadlovej lodi USS
Monterey. Tu bol vo funkcii asistenta navigácie. Z loďou sa zúčastnil
vojenských oprácií na Makin Island, Kavieng, New Irsko, Kwajalein,
Eniwetok, Marianach, Západne Karoliny, Nová Guinea a bitiek vo
Filipinskom morí. Po oprave lode tiež na Wake Island, Filipíny,
Ryukyu, Leyte a Mindoro. V novembri 1943 americká námorná pechota
bojovala o ostrov Tarawa.Na Corregidore bolo do 11.3.1942 veliteľstvo
14. japonskej cisárskej armády ktorej velil gen. Masahara Homma.V
tomto roku bola zriadená zlatá Hviezda na ocenenie významných činov v
bojoch proti nepriateľom. Pre zvýšenie bojového odhodlania vojakov,
začali vychádzať noviny s vojenským humorom. Po skončení bojov o
ostrovy Mariany a Palan sa Spojenecké sily vylodili na Filipínach.
Americké vojská obsadili 5.2.1944 Marschallové ostrovy. V tomto roku
námorná pechota bojovala na ostrove Saipan aj pomocou plameňometov s
ktorými likvidovala japonské ohniská odporu v bunkroch. Na leteckých
útokoch sa zúčastňovali lietadlá P - 51 a B - 17. Dňa 22.4.1944 sa
americké jednotky vylodili na Novej Guinei.Dňa 12.9.1944 sa
uskutočnila v Quebecku druhá konferencia F.D.Roosewlta a
W.Churchilla. Dňa 16.10.1944 sa Spojenci vylodili na ostrove Mindoro
na Filipínach. 17.10.1944 pri Leyte a v dňoch 24.- 26.10.1944 došlo
pri Leyte k bitke ktorá sa skladala z dielčích bojov / obr.96 /. Rok
1944 bol naplnený úspešnými vojenskými operáciami v Európe ale aj v
Pacifiku. Od začiatku roka 1945 pokračovali boje o Filipíny. Červená
armáda v súlade s dohodami s Američanmi a Angličanmi sa pripravovala
na boj s armádou cisárskeho Japonska od jari 1945.Dňa 9.1.1945 sa
Američania vylodili na ostrove Luzon.V bitke o ostrov Corregidor ktorá
sa uskutočnila v dňoch 16.- 26.2.1945 Američania ostrov oslobodili od
japonských vojsk. Bitka o ostrov Iwo Jima prebiehala v dňoch 16.2.-
26.3.1945. Bojov sa zúčastnili príslušníci 2. práporu 28. pluku 5.
námornej divízie americkej námornej pechoty. Japonci ostrov bránili v
sile 22 060 vojakov ktorým velil gen. T.Kuribajaši. Padlo 21 703
vojakov a do zajatia prišlo 1 083 Japoncov. Američania mali v boji 110
000 vojakov z ktorých padlo 6 829 a 19 189 bolo ranených. Medzi prvými
padol seržant námorného delostrelectva John Basilone / obr.99 /. Bol
vyznamenaný Medailou of Honor a Krížom námorníctva - Purple Heart
Medal ako jediný " Marinák ". Skupina ktorá dvíhala americkú zástavu
na vrchu Suribači bol aj seržant Michael Strank rodák z Jarabiny ktorý
padol 1.3.1945. Zostave amerických vojsk velil gen. Holland Smith.
Bitka o ostrov Okinava trvala od marca do júna 1945. Japonci mali na
ostrove 32. armádu o sile 100 000 mužov a 24. a 62. divíziu a 44.
samostatnú brigádu. Američania nasadili do perácie 10. armádu, III.
obojživelný zbor zložený 1.a 6. divízie námornej pechoty, 2 divízie
námornej pechoty v zálohe, XXIV. zbor zložený zo 7,27,77 a 99 pešej
divízie, 1300 plavidiel, 4 lietadlové lode a Task Force 57 za účasti
anglických, kanadských, ustrálskych a novozelanských
plavidiel.Vylodenie sa uskutočnilo 1.4.1945 v sile 60 000 vojakov
ktorí vytvorili bez boja predmostie 13 km široké a 5 km do hĺbky.Boje
trvali 82 dní pri ktorých Američania museli používať aj plameňomety
pre fanatický odpor Japoncov. Na mori a zo vzduchu Japonci ničili
americké lode formou kamikadze. Japonci potopili 2 lietadlové lode
medzi nimi aj USS Enterprise. Dňa 7.4.1945 Američania potopili
Japonskú najväčšiu loď Jamato. V bojoch zahynulo 70 - 140 000 civilov,
110 000 japonských vojakov a len 4 000 sa vzdalo. Američania stratili
72 000 z toho 12 513 padlo a zostalo nezvestných. Dňa 18.6. padol
gen.S.Buckner a 19.6. padol brig.gen.C.M.Easley. Dňa 16.7.1945 obdržal
H.Truman správu o úspešnom teste projektu Manhattam čo bolo úspešne
testovanie atómovej bomby v Alamogorde. Postupimská deklarácia vyzvala
Japonsko ku kapitulácií. Henry Stimson a NGŠ USArmy George Marschall
schválili a odoslali rozkaz k použitiu atómových bômb na Japonsko po
3.8.1945. Prezident H. Truman nariadil použitie atómových zbraní proti
Japonsku. Hlavné dôvody použitia AZ boli záchrana amerických životov a
pomsta. Harry Truman 6.8.1945 povedal " Japonci začali vojnu zo
vzduchu u Pearl Habour. Toto bolo mnohonásobne splatené ". Dňa
9.8.1945 urobil H.Truman ďalšie verejné vyhlásenie. " Potom čo sme
vynašli bombu použili sme ju. Použili sme ju proti tým, ktorí na nás
zaútočili bez varovania na Pearl Harbour, proti tým ktorí popravujú
amerických vojnových zajatcov, proti tým, ktorí opustili slušnosť
medzinárodných zákonov vojny. Použili sme ich aby sme skrátili
utrpenie vojny, aby sme zachránili životy tisícov a tisícov mladých
Američanov ". Dňa 6.8.1945 o 8,15 americký bombardér Enola Gay B - 29
zhodil atómovu bombu Litte Boy na Hirošimu./ obr.104 /. Bomba
obsahovala 60 kg U 235 a bola zhodená z výšky 580 m a zničila všetko v
dosahu 1,6 km. Jej sila sa rovnala 13 KT TNT . Zahynulo 70 - 80 tisíc
ľudí a 70 tis. bolo ranených.Dňa 8.8.1945 ZSSR vypovedal vojnu
Japonsku. Dňa 9.8.1945 v 11,01 hod. bola atómová bomba Fat Man zhodená
na mesto Nagasaki.Bomba obsahovala 6,4 kg Plutónia 239 a bola zhodená
z výšky 469 m a jej sila sa rovnala 21 KT TNT. Zahynulo 40 - 75 tisíc
obyvateľov. Boje ČA proti Kwantungskej armáde v Mandžusku ktorá bola v
sile 1 mil. mužov. Boje sa skončili 18.8.1945 keď sa Japonci vzdali.
Sovietsky útok urýchlil kolaps Japonska.Japonsko akt kapitulácie
podpísalo na lodi USS Missuri 2.9.1945 v 9,02 hod. v Tokijskom zálive.
Za Japonsko kapituláciu podpísali MZV Mamora Shigemitzu a NGŠ gen.
Yoshijiro Umezu. Za Spojencov akt kapitulácie podpísali: gen. D.Mc
Arthur a admirál Ch. Nimitz - USA, gen.H.J.Čang - ČĽR, admirál Sir
B.Fraser- V.B, gen.K.Derevianko - ZSSR, gen.Sir T.Blaney - Austrália,
plk. L.M.Cosgrave - Kanada,gen.Philippe Leclerc de Hauteclocque -
Francúzsko, admirál C.E.L.Helfrich - Holandsko, Air Vice - Marschal
L.M.Isitt - New Zéland. Boje v Tichomorí si vyžiadali životy 157 938
amerických vojakov a 2 889 nezvestných ktorí boli vyhlásení za
mŕtvych, 27 465 padlo do zajatia zních 11 007 zahynulo.Ranených bolo
248 316 vojakov. Angličania mali ztráty 52 000, 12 000 zahynulo v
zajatí. Austrália mala ztráty 17 501, Filipíny 57 000, N.Zéland 578
Sovietsky zväz 20 797 padlých a 42 428 ranených.Barmských vojakov
padlo 22 000 a 5 600 vojakov z Thajska. Japonsko malo ztráty živej
sily 2 133 915, 580 000 civilov. Pri okupácií Kórey zahynulo 378 000
obyvateľov.
Spravodlivé zúčtovanie s hlavnými vinníkmi svetovej apokalypsy
Potrestanie hlavných vojnových zločincov sa uskutočnilo pri
Norimberskom procese ktorý začal 20.11.1945. Popravy vykonával
americký seržant John C.Woods. V Tokijskom procese 23.12.1948 bolo
odsúdených a popravených 720 vojnových zločincov. Dielčie procesy
uskutočnili jednotlivé štáty, kde Einsatzgruppen SS a jednotky SS
vraždili ženy, deti a starcov v okupovaných štátoch Európy a Japonci
vo Východnej Ázii a v Tichomorí. V Európe to bolo Poľsko, Sovietsky
zväz, Juhoslávia, ČSR, Francúzsko, Holandsko.
Pomoc spojencov v II.SV na porážke Nemeckého nacizmu a jeho spojencov.
Pomoc Spojencov formou " pôžičky a prenajmu" v prvých rokoch Veľkej
vlasteneckej vojny prichádzala cez tzv. Arktické konvoje . Aby
Spojenci pomohli Sovietskému zväzu ktorý sa v zúfalej situácií v
rokoch 1941 - 1942 bránil vypravili cez nebezpečnú námornú arktickú
cestu mnoho deiatok konvojov, ktorými ZSSR zásobovali potravinami,
surovinami, zbraňami a technikou. Konvoje smerovali z príslavov na
Islande a Škótska do prístavov Murmansk a Archangelsk. Prvý konvoj "
Dervisch " vyplul 21.8.1941 z prístavu Hvalfjorour. V konvoji bolo 6
obchodných lodí na ktorých sa viezlo 15 stíhačiek Hurricane Hawker, 6
torpedoborcov, minolovky, trawlery a ťažký krížnik. Do Archangelska
prišiel konvoj za 10 dní 31.8.1941. Celkom bolo vypravených 77
konvojov na ktoré čakali nemecké ponorky, lode Kriegsmarine, Luftwaffe
nepriaznivé počasie námraza a vlnobitie 15 m vysoké vlny. Bolo
potopených 85 obchodných lodí a 16 vojenských plavgidiel.Nemci
stratili 4 vojnové lode a 30 ponoriek. Najviac bol postihnutý konvoj
PQ 17 ktorý mal 35 lodí. Do Archangelska doplulo len 11 lodí. Ďalšia
trasa konvojov smerovala z USA do Petropavlovska na Kamčatke a odtiaľ
do Nikolajevska a Vladivostoku, alebo priamo z USA do Petropavlovska a
Vladivostoku. Ďalšia cesta konvojov viedla do Basry a odtiaľ sa zbrane
a materál prepravoval do miest určenia po železnici alebo po cestách.
Posledná varianta dopravy potrebných materiálov a zbraní išla cez Irán
čo bolo len 23, 8 % z celkovo prepravených komodít. Prostredníctvom 77
Spojeneckých, 38 Sovietských a 18 Anglických konvojov bolo do
Sovietského zväzu dopravené: 21 795 lietadiel, 12 056 tankov, 4 158
obrnených vozidiel, 7 570 traktorov, 8 000 protilietadlových kanónov,
5 000 protitankových kanónov, 132 000 automatických zbraní, 472 mil.
delostreleckých nábojov, 9 351 palubných prístrojov do lietadiel, 2,8
mil. ton petroleja, 102 nákladných lodí, 29 cisternových lodí, 23
morských vlečných lodí a ľadoborcov, 433 bojových lodí, mobilné mosty,
vybavenie železníc a letecké radary.
Spravodlivý medzi národmi
Je morálne ocenenie štátu Izrael v pamätníku Yad Vaschem v Jeruzaleme
označujúcich ľudí, ktorí prispeli k záchrane Židov pred holokaustom.K
1.1.2014 bol tento titul udelený 539 ľuďom zo Slovenska. V ČR k
1.1.2013 118 osobám.Morálne ocenenie obdržali Simon Wiesenthal,, Raul
Gustav Wallenberg, Sir Nikolas Winton, Irena Sendlerová,/ obr.110 / o
mnoho ďalších statočných ľudí.
Autor: Jozef KORENÝ, Trenčín.
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
<< Návrat späť na vrch tejto strany
<< << Návrat na hlavnú stránku
Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: