Padlí a zomretí vojaci pozemných jednotiek čs. armády vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, na Strednom Východe, v severnej Afrike a Slovenskej 2. technickej brigády premenovanej 29.4.1945 na 1. čs. divíziu v Taliansku od septembera 1939 - do augusta 1945 narodení na Slovensku
Cesty do odboja
Cesty bývalých príslušníkov čs. armády a občanov narodených na Slovensku do čs. zahraničnej armády, ktorí sa rozhodli opustiť okupovanú vlasť, boli veľmi dramatické. Po Mníchove v roku 1938 a hlavne na jar a v lete 1939 úteky smerovali hlavne do Poľska. Za hranice odchádzali predovšetkým tí ktorým bezprostredne hrozilo nebezpečie smrti - je samozrejmé, že na prvom mieste to bola skupina židovských občanov. Z domova odchádzali dobrovoľne alebo na pokyn ilegálnych organizácii. V Poľsku v Krakove kde bol čs. konzulát sa sústreďovali prvé skupiny čs. utečencov. Do konca augusta 1939 konzulát evidoval 3 872 českých a slovenských občanov. Medzi utečencami bolo skoro 40 % Slovákov. Neskoršie blízko Krakova obdržala čs. skupina tábor v Malých Bronowiciach. Koncom augusta 1939 rozhodol hlavný poľský štáb, aby čs. vojenská skupina bola premiestnená z bezpečnostných dôvodov od hraníc do vnútrozemia. Novým sústreďovacím priestorom bol určený tábor v Leszno pri Baranowiczi do ktorého z Malých Bronowic prišlo 30. 8.1939 630 osôb.V tábore zostalo 189 mužov. Z poľských prístavov ešte pred vypuknutím vojny odplávalo šesť lodných transportov / prvý 22.5.1939 a posledný 21.8.1939 / ktoré tvorili čs. vojenskí príslušníci na lodiach Warsza, Batory, Sobieski, Chrobry a Castelholm prepravili do Francúzska 1212 čs.vojenských osôb spolu so 477 letcami.Do légii sa dostalo asi 600 čs. vojenských osôb z nich bolo 103 letcov. Odchádzali z Marseille do africkej púšte. Po prechodných stanovištiach v Oranu a Si bel - Abbés zakotvili v posádkach v južnom Alžírsku.Dňa 23.8.1939 bol v Moskve podpísaný sovietsko - nemecký pakt o vzájomnom neútočení ktorý podpísali ministri zahraničných vecí von Ribbentrop a V. Molotov. Dňa 31.8.1939 skupina osôb oblečených do uniforiem poľskej armády prepadla nemeckú rozhlasovú stanicu v Gliwici čo bola fingovaná akcia pripravená R. Heydrichom. A. Hitler to nenechal bez odvety. Dňa 1.9.1939 nemecký Wehrmacht v sile 52 divízií organizovaných v piatich armádach a 1400 lietadiel pod velením gen. von Brauchitsche bez vypovedania vojny prepadol Poľsko. Po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1.9.1939 poľský prezident Ignacy Mościcki vydal 3.9.1939 dekrét o vytvorení tzv. Českej a Slovenskej légie v Poľsku. Náčelník Poľskej armády maršálek Edward Rydz - Śmigly vydal rozkaz v ktorom poveril velením nad čs. vojskom gen. Lva Prchalu. Aj tu nastali rozpory kto má veliť čs. vojenským skupinám v Poľsku.Velenie nad čs. skupinou v Leszne aj po 3.9.1939 prevzal pplk. Ludvík Svoboda. Dňa 4.9.1939 sa podarilo skupine z tábora v Malých Bronowiciach získať niekoľko vagónov a skupina bola vypravená cez Tarnow, Lublin, Luków a Brześć nad Bugom do Leszna. Dňa 9.9.1939 sa čs. skupina v Lubline podieľala na záchraných prácach po nemeckom bombardovaní. Tu padol aj z prvých čs.vojakov strážmajster František Leskota. Dňa 12.9.1939 skupina došla do Leszna, kde však našla prázdny tábor. Skupina pokračovala smerom Rowno, Sarny, Hluboczek Wielki, Stanislawów, Delatyn, Nižni Berezow, Jablonów, Kosowo smer Kuty. Bronowická skupina sa po niekoľko dennom ústupe dostala do Rumunska. Po oddelení od ostatných utečencov bola odoslaná do Bejrutu. Rozdielne osudy mala hlavná skupina vedená pplk. Ludvíkom Svobodom.Vlak odišiel z Leszna 11.9.1939 smerom na Pinsk. Pokračoval smerom na Sarny a Rowno. Dňa 13.9.1939 prišiel do Krasne. Tu nemecké bombardéry zaútočili na vlak. Po príchode do Tarnopolu poľské veliteľstvo požiadalo čs. guľometnú protilietadlovú obranu. Do mesta odišla 27 členná skupina s tromi ťažkými a šiestimi ľahkými guľometmi ktorej velili velitelia PL čiat por. Arnošt Valenta / jeden z hlavných organizátorov veľkého úteku spojeneckých letcov zo zajateckého tábora Stalag II Luft III Sagan / poľ. Žagaň z 24. na 25.3.1944 /.por. Miloslav Gašpar a ppor. Pavol Styk. Pri náletu na mesto naši zostrelili dve lietadlá.Hlavný transport bol vrátený späť na stanicu Hluboczek Wielki . Pri bombardovaní mesta boli 15.9.1939 zabití čat.ašp. JUDr. Grunbaum a slob. Josef Peipler.Rýchlu pomoc poskytli lekári MUDr. Mahler, MUDr. Kodíček a MUDr. Blitz. Dňa 17.9.1939 skupina odišla z Hluboczek Wielki a po prekročení rieky Seréthu v Rakówe v noci z 18. na 19.9.1939 bola prevzatá sovietskymi jednotkami, ktoré postupovali do západnej Ukrajiny. Dňa 21.9.1939 sa čs. skupina pod vedením škpt. F.Fantu dostala peším pochodom do Husiatyna.Odtiaľto boli vojaci počas noci prepravení na nákladných autách do Kamenca Podolského, kde ich čaka pplk. Ludvík Svoboda. Táto skupina tzv. poľského legionu ktorý sa začal nazývať Východna skupina čs. armády v počte asi 700 osôb bola v internacií ubytovaná v nevyhovujúcich podmienkach, zlej strave, v nedostatočnom oblečení a obutí ako aj v obmedzenom pohybe a konfliktmi so sovietskym velením internačného tábora. V druhej polovici októbra bola skupina presťahovaná do improvizovaného tábora v Olchovciach. Aj v tomto tábore boli podmienky na život veľmi zle. Nebolo osvetlenie, nedostatok vody, primitívne hygienické podmienky a nocľah na slame v sále a na chodbách v ktorej bol nepríjemný hmyz. Začiatkom novembra bola skupina premiestnená do Jarmolinca. Tu sa k hladu a všiam pridalo studené počasie, hlboké blato, neskoršie mráz a sneh. Medzník vo vývoji Východnej skupiny bolo rokovanie pplk. L.Svobodu v Moskve kde ho pozvali orgány NKVD. / Ľudový komisariát vnútra /. Vymohol vybavenie skupiny šatstvom, obuvou a dohodol postupné odosielanie vojakov v menších skupinách do Istambulu a odtiaľ na Západ.Pred odchodom z Jarmolinca bola vypravená na Západ prvá veľká skupina osôb. Kvasilovskú skupinu tvorilo 152 osôb, z toho 129 mužov, 15 žien a 8 detí ktori boli ubytovaní na 14 miestách.Dňa 23.3.1940 sa príslušníci Svobodovej skupiny presunuli do tábora zriadeného v objektoch bývalého kláštora v Orankách. Na železničnej stanici Šepetovka sa k ním pridala Kvasilovská skupina.Dňa 9.4.1940 odišiel z Oranek ďalší transport 45 osôb pod velením škpt. F.Fantu.Dňa 18.6.1940 bola celá Východná skupina odoslaná do nového tábora a po dvoch dňoch dorazili do stanice Bogoljubovo. Odtiaľto bol vypravený tretí transport 65 osôb priamo do Odesy a potom do Istambulu. V transporte bolo aj 8 žien. Východna skupina s veliteľom pplk. L. Svobodom bola opäť presunutá do Suzdalu., kde ich očakával internačný tábor zriadený v Spassko - Jefimovskom kláštore. Dňa 8.7.1940 odišiel z tábory štvrtý transport 75 osôb, ktorý do Istambulu doprevádzal pplk. L.Svoboda. Po dobu jeho neprítomnosti ho zastupoval škpt. F.Zikmund. Po troch mesiacoch 12.10.1940 bolo na príkaz NKVD oddelená od skupiny skupina 13 dôstojníkov so škpt. F.Zikmundom a do 5.12.1940 izolovaná v Moskve. Velenie v Suzdale prevzal npor. L. Bedřich. Skupina mala 44 dôstojníkov, 11 rotmajstrov, 185 poddôstojníkov a 357 vojakov. V tomto období sa začali v skupine prejavovať antisemitizmus.V Suzdale došlo k uplnemu názorovému rozkolu, keď skupina 52 " hvezdárov " sa definitívne oddelila od hlavnej skupiny a jej príslušníci sa hlásili na práce v ZSSR alebo do Červenej armády.Dňa 10.1.1941 pplk. Ludvík Svoboda odišiel tajne do Istanbulu spoločne s predstaviteľom GŠ gen. Fokinom, aby sprostredkoval stretnutie s predstaviteľmi čs. vojenského odboja plk. Helidorom Pikom a plk. P. Kumpoštom.V rámci spolupráce pplk. L. Svoboda presadil súhlas gen. Sergeja Ingra aby v ZSSR ponechal zruba 90 dôstojníkov a poddôstojníkov ako základ pre budúcu výstavbu čs. vojska v ZSSR.

Padlí a zomretí čs. vojaci vo Francúzsku v rokoch 1939 - 1940
Cesta do odboja viedla z Poľska do Francúzska.O ich osud sa vtom čase najintenzívnejšie zaujímal československý vyslanec v Paríži Dr.Štefan Osuský, ktorý už 21.marca 1939 vytvoril Ústredný výbor zahraničnej akcie vo Francúzsku a prehlásil sa za jediného" nositeľa národnej zvrchovanosti česko - slovenskej", čo zdôraznil aj v nóte adresovanej francúzskemu ministrovi zahraničných vecí G. Bonnetovi.Tento jeho postoj, ale aj názory na riešenie vzťahu Čechov a Slovákov, sa stal predmetom ostrého politického boja medzi nim a Dr. Edvardom Benešom. K Osuskému sa v tejto otázke pridali ďalší slovenskí emigranti rôznej politickej orientácie, napr. Ján Pauliny- Tóth, Dr. Vladimír Clementis a Dr.Milan Hodža. Najbližším cieľom Dr. Š. Osuského na jar 1939 bolo získať súhlas francúzskej vlády na sformovanie česko - slovenskej légie.Keď sa mu to nepodarilo, dohodol možnosť vstupu Čechov a Slovákov do Cudzineckej légie. Súhlas francúzskej vlády umožnil, aby z poľských prístavov v období od 22.mája do 21.augusta 1939 do Francúzska odplávalo šesť lodných transportov s 1211 čs. vojakmi. Z toho bolo 489 letcov / 125 dôstojníkov, 20 rotmajstrov, 270 poddôstojníkov a 74 vojakov/ a 702 príslušníkov pozemných jednotiek / 187 dôstojníkov, 7 rotmajstrov, 170 poddôstojníkov a 398 vojakov.Krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny, 28.8.1939, Š. Osuský odovzdal francúzskej vláde nótu, v ktorej žiadal, aby " vláda republiky Francúzskej dovolila začať vo Francúzsku organizovanie, jednotiek, ktoré by boli považované za integrálnu súčasť národnej armády česko - slovenskej", budú " riadnym vojskom Česko - Slovenskej republiky, vytvorením mobilizáciou všetkých našich príslušníkov v spojených štátoch, prípadne aj štátoch neutrálnych, pokiaľ by to bolo možné". Vyslanec Dr. Štefan Osusky, ktorý bol v tom čase kompetentný viesť diplomatické rokovania s francúzskou vládou, nepochybne zohral najvýznamnejšiu úlohu pri kladení základov československého vojska v zahraničí. Ako protiváhu spolupracovníci Dr. E.Beneša vytvorili na začiatku augusta 1939 Československú vojenskú kanceláriu v čele s gen. Sergejom Ingrom, ktorá mala realizovať praktické opatrenia spojené s výstavbou vojska. Dr.Š. Osuský už 9. septembra predložil francúzskej vláde oficiálny návrh dohody o zriadení československého vojska. Projekt vytvorenia dočasnej vlády však narazil na odmietavý postoj francúzskej vlády. Ku kompromisu došlo až 2.10.1939, keď bola podpísaná Dohoda o obnovení československej armády vo Francúzsku. Za dočasnú československú vládu ju podpísal vyslanec Dr. Š.Osuský a za francúzsku vládu ministerský predseda a minister zahraničných vecí Édouard Daladier / ten Daladier, ktorý dal podpis na Mníchovsku dohodu o odstúpení pohraničia Sudet Nemecku spoločne s Hitlerom, Mussolinim a Chamberleinom / pozn. J.K. Ďalší vývoj ukázal, že francúzska vláda nemienila uznať dočasnú československú vládu, a to o to viac, že v jej čele mal stať Dr.E.Beneš. Preto došlo k vytvoreniu Československého národného výboru, ktorý mal zabezpečovať realizáciu dohody o obnovení armády.Československý národný výbor bol francúzskou vládou uznaný výmenou listov medzi Š.Osuským a E.Daladierom z 13. a 14. 11.1939 len ako orgán, ktorý je kompetentný " reprezentovať čs. ľud v zahraničí " a " organizovať a riadiť čs. armádu vo Francúzsku". V jeho rámci bola vytvorená Vojenská správa v čele s gen. S.Ingrom, ktorá mala riadiť výstavbu vojska v súčinnosti s francúzskou vojenskou misiou, vedenou gen. L.E.Fayucherom. Najvýznamnejším politikom, ktorý zaujal opozičné stanovisko proti Š. Osuskému bol dr.M. Hodža. Rozpory Dr.Š.Osuského s Dr.E.Benešom a jeho prívržencami však nakoniec viedli Dr.Š. Osuského k tomu, že od mája 1940 sa prestal zúčastňovať schôdzi ČSNV a v roku 1942 vo V. Británii bol prinútený odísť zo všetkých politických funkcií.Francúzska vojenská správa za miesto formovania československých jednotiek určila mestečko Agde, nachádzajúce na juhu Francúzska, v blízkosti ústia rieky Hérault na pobreží Stredozemného mora. Sem prišli v druhej polovici septembra prvé stovky dobrovoľníkov, medzi nimi aj 112 osôb slovenskej národnosti. Na konci septembra prišla skupina 548 vojakov ktorí boli uvoľnení z Cudzineckej légie. Výstavba československého vojska vo Francúzsku tak prakticky začala ešte pred podpísaním dohody o obnovení československej armády. Už 28.9.1939 vznikol 1. čs. náhradný prápor, 29. 9.1939 1. čs. peší prápor a o niečo neskoršie, 16.10.1939, bol zriadený čs. peší pluk 1. Do konca októbra početný stav československého vojska vo Francúzsku dosiahol celkom 1949 osôb, z toho 673 bolo slovenskej národnosti. Dňa 15.11.1939 sa rámcovo sformoval čs. peší pluk 2. Zároveň boli položené základy pre výstavbu ďalších jednotiek / delostrelectvo, ženijné, spojovacie atď/, ktoré sa mali vytvoriť po vykonaní mobilizácie. Dňa 17.11.1939 ČSNV vydal mobilizačný rozkaz, ktorý podpísali Dr.Eduard Beneš, Div.gen. Sergej Ingr, Dr.Štefan Osusky, Dr. Eduard Outrata, Dr.Hubert Ripka, Dr.Juraj Slávik, Msgra. Jan Šrámek a Div. gen. Rudolf Viest. Dňa 1. 12.1939 bola vyhláška o odvodoch čs.občanov publikovaná.Od januára 1940 bolo odvedených a do čs. vojska nastúpilo 8169 osôb. Spolu s transportmi zo Sovietskeho zväzu a Stredného východu, ako aj prijatím čs. interbrigádistov / účastníkov občianskej vojny v Španielsku / pozn.J.K., ktorí boli internovaní v zajateckom tábore Gruss vo Francúzsku. To umožnilo 15.1.1940 vytvoriť 1. čs. pešiu divíziu. pod velením div. gen. Rudolfa Viesta. Veliteľstvo bolo v Béziers, 1.peší pluk v Pézans okrem 2. práporu ktorý bol v Montagnaku, 2. a 3. peší pluk boli v Agde, zmiešaný prezvedný oddiel v Lapalme a Roqueforte, delostrelecký pluk v La Nouvelle, Siegenau a Portele, divízna rota kanónov proti útočnej vozbe s rotou sprievodných zbraní v Agde, ženijný prápor v Montpellier, telegrafný prápor v Avignone a náhradné teleso v Agde.
Francúzsko v roku 1940
Dňa 10.mája 1940 začalo ťaženie nemeckých vojsk v západnej Európe.Táto zmena situácie vyvolala intenzívne prípravy na nasadenie čs. jednotiek vo Francúzsku do bojovej činnosti. Na začiatku júna vykonali výber vycvičených vojakov a z ních sformovali dva bojaschopné pluky a náhradné teleso. Z pešieho pluku 1 pod velením plk. Jana Kratochvíla a pešieho pluku 2 pod velením Jana Satorie vznikla tzv. divízna pechota. Veliteľom zväzku sa stal gen.Jaroslav Čihák / Znamenáček /. K zmene došlo aj na poste veliteľa divízie, keď zo zdravotných dôvodov gen. Rudolfa Viesta 14.6.1940 vystriedal gen. Bedřich Miroslav / Neumann /. A takto nemocný gen.R.Viest bol v roku 1944 z Anglie prepravený do ZSSR a v októbri 1944 prišiel vystriedať gen. J.Goliana vo funkcií veliteľa povstania. A takéto politické rozhodnutia mali dopad na priebeh SNP. pozn. J.K. Pešie pluky divíznej pechoty sa už 5.júna 1940 začali presúvať do prifrontového pásma v priestore Montigny, S.Aube a Autricourt, asi 200 km jv od Paríža. V tom čase mal 1. peší pluk 2382 osôb z toho 1159 Slovákov. Početné stavy plukov sa doplňovali a spolu dosiahli stav asi 5200 osôb. V dôsledku nepriaznivého vývoja na fronte pri rieke Somme a pri riekach Aisne a Ailette namiesto dokončenia výcviku, boli pluky nasadené na front. Jednotky odchádzali na front nielen nedostatočne vyzbrojené, ale aj nedostatočne zabezpečené muníciou, spojovacími a dopravnými prostriedkami. Po príchode do priestorov sústredenia k nasadeniu na front boli pridelené pod iným nadriadeným veliteľstvom francúzskych jednotiek.Navyše v čase , keď sa prejavoval chaotický ústup francúzskych vojsk. Peší pluk 1 sa do priestoru nasadenia presunul 12.6.1940. Pôvodne bol podriadený francúzskej 4.md s úlohou zaujať obranu v priestore mesta Colommiers, asi 40 km východne od Paríža. Počas presunu však bol začlenený do zostavy francúzskej 23.pd a po posilnení francúzkymi jednotkami zaujal pri Colommieres obranu na predmostí rieky Gran Morin. Večer 13.6.1940 už jeho jednotky museli odrážať predsunuté sily protivníka. Pretože jednotky Wehrmachtu v tom čase prekročili rieku Marnu východne od pozícií 1. pešieho pluku dostal veliteľ pluku plk. J.Kratochvíl rozkaz zničiť most cez rieku a ustúpiť na juh smerom na Montereaux, s úlohou zaujať obranu na južnom brehu rieky Seiny. Určený priestor jednotky dosiahli 15.6.1940.Francúzske jednotky zničili most predtým, než sa skončil prechod celého pluku.Na severno brehu zostal 1. peší prápor, ktorý tu musel nechať ťažké zbrane, autá a prekročiť rieku na improvizovaných prostriedkoch.Ústup francúzskych vojsk spôsobil, že peší pluk 1 obdržal rozkaz pokračovať v ústupe k mestu Gien, kde v ňoch 16.a 17.júna 1940 bránil prechody cez rieku Loiru a Ocru.Dňa 18.6.1940 na rozkaz veliteľa 23. divízie sa peší pluk 1 odpútal od nepriateľa a presunul sa do priestoru mestečka Presley. Odtiaľ jeho ústup viedol za rieku Cher a cez St.Pierre a Chatearoux do priestoru St.Junien, kde 22.júna 1940 dostal rozkaz na presun do Nontronu, odkiaľ sa mal dostať do čs. stredísk na južnom pobreží Francúzska. Peší pluk 2., podriadený francúzskej 239.ld, sa začal presúvať do jej obranných pozícií 11.júna. Veliteľ divízie gen.B.Miroslav / Neumann / pridelil jednotky pluku po práporoch k práporom francúzskeho 183. pešieho pluku.Prvými obrannými bojmi jednotky pešieho pluku 2 prešli už 12. a 13.6.1940, keď v priestore severne od Coulommiers chránili prechody cez rieku Marnu medzi ústim rieky Oureq a mestom La Ferté s.Jouarre. V noci na 14.6.1940 boli prinútené opustiť svoje postavenia v dôsledku ústupu francúzskych jednotiek a ústúpili na čiaru Vilbert - Rozay en Brie, kde začali budovať obranu. Na základe rozkazu veliteľa 239.divízie už večer 15.júna pokračovali v ústupe za rieku Seinu a vlakom sa prepravili do mesta Gien pri rieke Liore. Večer 16.júna sa pešie prápory pluku rozvinuli medzi osadami La Roncea St.Gondon západne od Gienu. Dňa 17.6.1940 francúzsky predseda vlády maršal Pétain v rozhlasoévom prejave oznámil že Francúzsko žiada o prímerie. V tento deň veliteľ 1. čs. divízie gen. Miroslav / Neumann / vydal rozkaz o príprave odsunu čs. jednotiek z Francúzska. Dňa 18.júna ešte odrazili pokus nemeckých jednotiek prekročiť rieku Loiru. Francúzske jednotky opäť nedokázali udržať obranu a francúzske velenie nariadilo ústup. Peší pluk 2 ustupoval cez Sousmes a Bélabre do Nontronu.Dňa 22.júna 1940 veliteľ divízie gen.B.Miroslav / Neumann / zmocnil veliteľov útvarov vyradiť z evidencie vojakov, ktorí si pre svoje chovanie a osobné vlastnosti nezasluhujú zostať vo vojsku, ako aj osoby politicky nespoľahlivé. Dňa 23. júna 1940, deň po tom čo Francúzsko kapitulovalo, sa stretli zvyšky oboch plukov čs. divíznej pechoty a 24.6. už odzbrojené, odišli do prímorského mesta Narbonne. V úvode rozkazu veliteľ 1. čs. divízie konštatoval, že čs. jednotky budú pokračovať v boji, ale zostanú v nich len dobrovoľníci. Zástupca NŠ divízie mjr. Karel Ondráček nariadil veliteľom jednotiek pripraviť menné zoznamy vojakov, ktorí zostanú vo Francúzsku, a vojakov, ktorí dobrovoľne zostanú v čs. zahraničnom vojsku.Vyhlásenie o ďalšej dobrovoľnej službe podpísalo 3 769 vojakov. Bolo to na dva prápory a dve skupiny nadpočetných dôstojníkov, ktoré dopravili do prístavu Sété. Do V. Británie bolo evakuovaných 4 309 príslušníkov pozemného vojska z toho bolo 386 dôstojníkov, 19 rotmajstrov a 3 904 mužstva. Vo Francúzsku zostalo 7 096 osôb / demobilizovaní, nezvestní a zbehovia / z toho 105 dôstojníkov, 16 rotmajstrov a 6 975 mužstva. Za statočnosť a príkladné bojové činy počas nasadenia čs. divíznej pechoty do bojov pri obrane Francúzska v júni 1944 bolo vyznamenaných 32 vojakov pozemných jednotiek francúzskym vojnovým krížom Croix de Guerre, 132 Čs. vojnovým krížom 1939 a 109 Čs. medailou Za chrabrosť pred nepriateľom. V boji proti nacistickému Nemecku na pôde Francúzska položilo svoj život 49 občanov narodených na Slovensku.
Babulák Matúš - nar. 12.12.1906 Svrčinovec, okr. Čadca.Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Agde s ev. č. J - 1628. Padol 14.6.1940 ako vojak Pešieho pluku 2 v Nesles - la Gilberde. Pochovaný je v La Targette, hrob. č. D / 02. .
Bartalský Ján - nar. 11.6.1916 - Uhorská Ves / dnes Záhorská Ves / okr. Malacky. Dňa 1.3.1939 nastúpil základnú vojenskú službu u 7.roty Pešieho pluku 39 " Výzvedného - gen. Grazianiho " v Bratislave. V polovici mája 1939 bol pridelený k 7. rote Pešieho pluku 4 v Trenčíne, odkiaľ 17.6.1939 zbehol do Poľska, kde vstúpil do čs. zahraničnej armády. Z Poľska odišiel do Francúzska. Dňa 10.8.1939 prišiel do alžirského prístavu Sidi bel - Abbés o 15.8.1939 bol zaradený k 1. pluku Cudzineckej légie v Saide. K 26.9.1939 bol prepustený a odvedený v Agde do čs. zahraničnej armády vo Francúzsku, kde 7.10.1939 nastúpil činnú službu s evidenčným číslom J - 980 a v hodnosti vojak u 2. roty Pešieho pluku " A ", neskoršie premenovaného na Peší pluk 1. Dňa 14. 6.1940 počas ústupových bojov padol v Montereau 16.6.1940.
Guláš Štěpán / Štefan ? /- nar. 10.1.1913 - Fiš. Domovská obec Hul okr. Vráble.Pred vojnou býval v obci Dolný Oháj pri Šuranoch / dnes okr. Nové Zámky /.Dňa 1.10.1935 nastúpil základnú vojenskú službu u 12. roty Pešieho pluku 12 " Gen. M.R.Štefánika ". Vykonal guľometný výcvik a v júli 1936 absolvoval kurz kočiša a do augusta 1937 bol cvičený ako vodič koňov. V roku 1938 sa zúčastnil májovej mobilizácie / 25.5. - 15.6. 1938 / a 19.9.1938 bol povolaný na mimoriadne cvičenie a v dôsledku mobilizácie bol ponechaný v činnej službe. Keďže obec Fiš bola po Viedenskej arbitráži okupovaná Maďarskom bol 11.11.1938 demobilizovany. Začiatok vojny ho zastihlo ako sezónneho poľnohospodárskeho robotníka vo Francúzsku. Dňa 21.12.1939 nastúpil službu s evidenčným číslom J - 1717 u 4. guľometnej roty Pešieho pluku 1 v Agde a 7. 3.1940 vykonal vojenskú prísahu. Tragický zahynul ako vojak 14.6.1940 / iný údaj 16.6.1940 ? náhodným výstrelom zo svojej pušky, keď sa počas nepriateľského náletu na Montreaux snažil vyraziť vrátka od záhrady.
Haško Ludvík - nar. 24.3.1901 - Prestavlky, okr. Nová Baňa / dnes Žiar nad Hronom /. Do zahraničnej armády bol odvedený v Štrasburgu pod evidenčným číslom E - 230 alebo C - 230 . Zomrel ako vojak 1.5.1940 v Agde. Pochovaný bol 3.5.1940 v Paríži.
Hersch František - nar. 15.4.1917 Žilina. Židovského vyznania. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Marseille pod evidenčným číslom F - 336. Padol ako vojak 4. roty Pešieho pluku 2 18.6.1940 v Lion - en - Sullias.Pochovaný v La Targette, hrob čís. D /11. Brat Jána Hersche.
Hersch Ján - nar. 28.4.1921 Žilina. Židovského vyznania. Do čs.zahraničnej armády bol odvedený v Marseille pod evidenčným číslom F - 338.Padol ako vojak 2. roty Pešieho pluku 2 19.6.1940 / tiež uvádzané 18.6. / v Suesmes. Brat Františka Hersche.
Hornáček Ján - nar. 5.4.1907 Beckov, okr. Nové Mesto nad Váhom. Príslušník Pešieho pluku 1. Padol pri ústupe vojsk v La Chapelle d Anguillon v júni 1940.
Hudec Andrej - nar. 10.9.1904 Horná Poruba, okr. Považská Bystrica / dnes okr. Ilava. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Agde pod evidenčným číslom J - 572. Zahynul ako vojak pri výkone služby 3.6.1940 v Pézenas.
Húska Štefan - nar. 13.3.1914 Nováky, okr. Prievidza. Pred vojnou bol študentom filozofie a teológie vo Francúzsku.Dňa 26.10.1939 bol zaradený ako vojak do čs. zahraničnej armády vo Francúzsku u Pešieho pluku 1 a od 9.1.1940 u Pešieho pluku 2. Dňa 27.5.1940 bol vrámci pluku premiestnený k 4. rote s ktorou sa v júni 1940 zúčastnil ústupových bojov, kde mal padnúť.
Jurák Štefan - nar. 9.3.1908 Moravské Lieskové, okr. Nové Mesto nad Váhom / iný údaj nar. v obci Lieskov okr. Senica /. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Paríži pod evidenčným číslom B - 186. Zomrel ako vojak v dôsledku nemoci 17.11.1939 v Agde. Pochovaný je v La Targette, hrob č. D / 12.
Klčo Antonín / Klečo ? / - nar. 17.6.1903 ? domovská príslušnosť Piešťany. Padol 16.6.1940, Fleury - les - Aubrains, pochovaný v La Tergette, hrob čís. D / 15.
Klein Maximilian - nar. 16.12.1906 / uvádzané aj 10.12.1906 / Šintava, okr. Šaľa / dnes okr. Galanta /. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Marseille po evidenčným číslom A - 2729. Padol ako vojak Pešieho pluku 2 v Chateauroux 19.6.1940. Pochovaný je v La Targette, hrob č. D / 15.
Kozák František - nar. 9.1.1905 Malé Brestovany, okr. Trnava. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Paríži pod evidenčným číslom A - 4662.Padol u Pešieho pluku 1 ako poručík letectva 15.6.1940 / iný údaj 16.6.1940 / v Lormes, Niévre. Pochovaný je na francúzskom vojenskom cintoríne vo Fleury - les - Aubrais, Loiret.
Kuš Ján - nar. 14.3.1903 Hornia Trnávka /okr. Nová Baňa, dnes Trnavá Hora - horná časť / okr. Žiar nad Hronom.Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Paríži pod evidenčným číslom A - 677. Padol ako vojak guľometnej roty 17.6.1940 v Gien
Kužmín Štefan / tiež Kuzmin, Kuzmín a Tužmín / - nar. 1.8.1903 Breznica okr. Považská Bystrica / iný údaj Tekovská Breznica, okr. Nová Baňa /. Pred vojnou asi žil vo Francúzsku, lebo bol odvedený do čs. zahraničnej armády v Paríži , kde mu bolo pridelené evidenčné číslo A - 3976.Zomrel ako vojak po nemoci 28.1.1940 v Agde / iný údaj uvádza 29.1.1940 v nemocnici Mixte Béziers. Telesné ostatky boli odovzdané rodine.
Ličko Ludevít nar. 3.7.1914 Čadca. Padol ? pravdepodobne v boji pri Loire.
Marcinka Štefan / tiež Marčinka / - nar. 17.8.1904 / iný údaj uvádza 17.8. 1902 / Verešvar, okr. Hlohovec,iný údaj uvádza Hlohovec. / Dnes Červeník okr. Trnava.Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Štrasburgu s evidenčným číslom E - 535. Tragický zomrel samovraždou zastrelením 21.6.1940 / iný údaj uvádza 17.6.1940 / vo Fontainebleau ako vojak Pešieho pluku 2.Pochovaný je v La Targette, hrob č. H / 06.
Matula Jozef - nar. 31.3.1897 Borský Svätý Peter , okr. Malacky / dnes Borský Mikuláš okr. Senica /. Pred vojnou pracoval vo Francúzsku. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený 9.12.1939 v Paríži, kde mu bolo pridelené evidenčné číslo A - 2305. Pre nemoc činnú službu nenastúpil. Zomrel 9.3.1940 v nemocnici vo Villers St. Paul.
Ferdinand Paulduro / uvádzaný tiež ako František a tiež ako Pavel Duro - nar. 22.5.1908 Píla, okr. Nová Baňa / dnes okr. Žarnovica /. Odvedený bol v Agde s evidenčným číslom J - 1269. Bol zaradený k Pešiemu pluku 2. Padol 20.6.1940 pri Bourges.
Peterek Anton / uvádzaný tiež ako Petrek / - nar. 7.2.1903 Nová Bystrica, okr. Kysucké Nové Mesto / teraz okr. Čadca. Pred vojnou žil vo Francúzsku v meste St.Ciers. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený 12.12.1939 v Boddeaux s evidenčným číslom D - 246. Činnú službu nastúpil 19.1.1940. Padol 19.6.1940 v Saint Montaine.
Petluš Melichar / tiež ako Petlus / - nar. 25.10.1903 / iný údaj 25.4.1903 / Malá Lehota, okr. Nová Baňa / tiež okr. Žiar nad Hronom a teraz okr. Žarnovica /. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Lille s evidenčným číslom H - 279.Ako vojak bol príslušníkom 11. roty Pešieho pluku 2. Pri ústupe od rieky Loiry dňa 19.6 / iný údaj 18.6. 1940 v Saint Montaine ho prešiel pásový ťahač ktorý ho usmrtil.Pôvodne bol pochovaný v lese pri Argentone. Pochovaný je v La Targette, hrob č. C / 08.
Nietsch, Ludvik, Edmund - nar. 21.5.1904 Viedeň, domovská obec Dubnica.Zomrel 12.4.1940 Agde. Pochovaný v La Tergete, hrob čís. C / 04.
Polák Jozef / Josef / - nar. 10.4.1904 / iný údaj 10.12.1904 / Čadca. Prezenčnú službu v čs. armáde vykonal u Delostreleckého pluku 54 vo funkcii obsluha dela. Pred vojnou pracoval vo Francúzsku.Do čs. zahraničnej armády bol odvedený 8.12.1939 v Lille s evidenčným číslom H - 292.Činnú službu nastúpil 24.1.1940. Zomrel v noci z 28. na 29.4.1940 ?.
Rosenzweig Zoltán- nar. 3.4.1920 Budapešť.Domovská obec Trenčianske Teplice. Francúzskej národnosti. Židovského vyznania. Rodina žila dlhodobo vo Francúzsku. Odvodu do čs. zahraničnej armády sa podrobil v Paríži. Bolo mu pridelené evidenčné číslo A - 1027. Dňa 26.10.1939 nastúpil službu ako vojak u 10. roty Pešieho pluku 1 v Agde. K 10.1.1940 bol premiestnený k 6. rote Pešieho pluku 3. Dňa 25.5.1940 bol znova premiestnený k 11. automobilnej rote Pešieho pluku 2 s ktorou odišiel na frontu. Padol ako vojak v júni 1940 počas ustúpových bojov v júni 1940 ? vo Francúzsku.
Rovenský František - nar.10.12.1910 Galanta. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Paríži s evidenčným číslom A - 4483. Padol ako vojak 16.6.1940 pri Gien.
Rudzan Viktor - nar. 11.5.1900 Rudno nad Hronom, okr. Nová Baňa, tiež okr. Žiar nad Hronom a teraz okr. Žarnovica. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Paríži pod evidenčným číslom A - 2208.Bol príslušníkom Pešieho pluku 2. Padol 17.6.1940 v La - Ferté - sous - Jouarre. Pochovaný je v La Targette, hrob číslo C / 09.
Rubín Šalamún - nar. 11.5.1913 Belechov, domovská obec Bardejov. Padol 18.6.1940 pri Gien.
Ull Michal / tiež Michael Ulm, alebo Ullm / - nar. 2.7.1904 Hlohovec - časť obce Svätý Peter. Židovského vyznania. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený 21.12.1939 v Bordeaux s poradovým číslom D - 529. Činnú službu nastúpil ako vojak 24.1.1940. Dňa 8.2.1940, uvedené aj 5.2.1940 spáchal samovraždu v Agde. Pohreb sa konal 12.2.1940 v Agde. Pochovaný je v La Targette, hrob číslo B / 14.
Zachar Ján / tiež ako Zacher / - nar. 17.6.1909 Šurany, okr. Nové Zámky. Do čs. zahraničnej armády bol odvedený v Štrasburgu s poradovým číslom E - 704.Zomrel ako vojak po nemoci 29.3.1940 / uvedené aj 21.3.1940 / v Agde. Pochovaný je v La Tagertte, hrob. číslo D / 13.
Baculík Ján - nar.14.10.1909 Krupina. Po kapitulácií Francúzska v roku 1940 zostal vo Francúzsku a zúčastnil sa odboja. Bol zatknutý gestapom a 19.11.1942 vo väznici zomrel.
Brackl Armin MUDr. - nar. 20.3.1897 Merašice, okr. Hlohovec.Bol židovského vyznania. Štúdium prerušil roku 1915. Nastúpil ako jednoročný dobrovoľník do náhradnej dôstojníckej školy. V roku 1916 bol vymenovaný do hodnosti práporčíka. V roku 1917 bol povýšený na poručíka v zálohe. V roku 1918 bol ranený z dlhodobými následkami. Štúdium medicíny dokončil po skončení 1. svetovej vojny vojny na UK Bratislava kde bol promovaný 31.5.1924. Vojenskú službu vykonal u Pešieho pluku číslo 25. V roku 1925 bol externistom na IV. internom oddelení vo Viedni. V rokoch 1925 až 1930 bol obvodným lekárom v Divine okr. Lučenec.V roku 1930 sa stal lekárom Okresnej zdravotnej poisťovne v Bratislave. Od roku 1931 pracoval ako hlavný lekár Prvej pražskej nemocenskej poisťovne v Bratislave. Tu pôsobil do roku 1939, kedy odišiel do Poľska. Po prihlásení na konzuláte v Krakove a následne bol zaradený do do lodného transportu s ktorým prišiel do Francúzska a následne pokračoval do Marseille. Odtiaľ odišiel k čs. jednotke v Agde. Z neznámych príčin zomrel 14.10.1940.
Dudík Štefan - nar. 6.1.1910 Moravské Lieskové. okr. Nové Mesto nad Váhom. Po kapitulácií Francúzska zostal vo Francúzsku. V dôsledku ťažkej nemoci spáchal 2.10.1940 samovraždu v Agde.
Glasz Evžen - nar. 13.5.1914 Senica. Príslušný do obce Podlešany okr. Levice. Prezentovaný bol u vojska v Agde v hodnosti slobodníka. Po kapitulácií Francúzska sa dostal na Bermudy. Odtiaľ odplával v konvoji smerujúcom do Anglie spoločne so šestnástimi čs.vojakmi. Loď bola na začiatku februára 1941 potopená a Evžen Glasz s ďalšími štyrmi čs. mužmi zahynul vo vodách Atlantiku.
Hačko Ján - nar. 17.7.1904 Ruský Hrabovec, okr. Snina. Do čs. vojska vstúpil vo Francúzsku, kde zostal aj po kapitulácií v roku 1940. V dôsledku onemocnenia zomrel vo Val de Grace 16.10.1941
Haruška Martin - nar. 9.4.1912 Moravské Lieskové, okr. Nové Mesto nad Váhom. Do čs. armády vstúpil v Agde. Po kapitulácii zostal vo Francúzsku. Zomrel vo svojom byte v Chisy - la -Victoire prirodzenou smrťou 10.11.1942
Jurík Jozef - nar. 30.1.1903 Dubnica, okr. Prievidza / dnes Bojnice - Dubnica okr. Prievidza. Vojenskú základnú službu vykonal u Pešieho pluku 39 " Výzvedného - generála Grazianiho " v Bratislave v hodnosti desiatnika v zálohe. Žil na Slovensku, ale pracoval vo Francúzsku ako poľnohospodársky robotník. Do čs. vojska vstúpil v Agde kde bol 19.1.1940 prezentovaný. Jeho osud je nejasný a podľa dielčích informácií zomrel v dôsledku nemoci počas vojny v Mníchove.
Kalkstein Joachim - nar. 17.7.1919 Kežmarok. Židovského pôvodu. Pred vojnou žil v Palestíne. Po vypuknutí vojny sa prihlásil do čs. zahraničnej armády vo Francúzsku, kde sa dostal v novembri 1939. Slúžil u Pešieho pluku 2. S divíznou pechotou sa zúčastnil v júni 1940 ustúpovych bojov. Podarilo sa mu dostať do južného Francúzska a pravdepodobne až do Alžírska, kde bol internovaný a oslobodený vo vyloďovacej operáciií Torch Spojencami. V januári 1943 bol prijatý do anglickej armády a bol zaradený k špeciálnemu komandu SOE / Special Operations Service / 2 nd Special Air Service Regiment, v jeho radoch dňa 27.8.1944 počas bojovej operácie padol.
Katrinec Štefan - nar. 29.11.1919 Zemianske Podhradie, okr. Trenčín, zomrel 6.11.1944
Kotora Karel - nar. 1.11.1907Hronské Tlmače, okr. Levice.Pred vypuknutím II. svetovej vojny žil s manželkou Františkou vo Francúzsku.V čs. vojsku vo Francúzsku bol prezentovaný 20.1.1940 v hodnosti vojak a zaradený k 6. rote Pešieho pluku 2. Po kapitulácií zostal vo Francúzsku. V dôsledku nemocí zomrel 28.12.1940 v nemocnici v Montpellier.
Kováč František - nar. 1.7.1914 Helemba okr. Parkan / Štúrovo / teraz Chľaba okr. Nové Zámky. Po 15.3.1939 odišiel do Francúzska. Zaradenie k 3. rote sa vykonalo počas ťažkých bojov s postupujúcimi jednotkami Wehrmachtu 4.6.1940. Od kapitulácie Francúzska bol vedený ako nezvestný.Po vojne sa zistilo , že zostal vo Francúzsku a podieľal sa na proti nacistíckom odboji. Padol ako príslušník francúzskeho hnutia odporu 19.1.1943 v Tulle.
Kováč Ludvík - nar. 11.4.1920 Zemianske Kostoľany okr. Prievidza. K čs. vojenskej jednotke v Agde nastúpil 1.11.1939. Bol zaradený k náhradnému práporu. Po porážke Francúzska zostal vo Francúzsku a zomrel na následky nemocí v Gaillonu v októbri 1941.
Krajčovič František - nar. 10.8.1903 Abrahám, okr. Galanta. Vojenskú základnú službu vykonal u Pešieho pluku 23. Pred vojnou s rodinou žil vo Francúzsku kde nastúpil vojenskú službu u čs. exilovej armáde v hodnosti vojak, Zomrel l 25.4.1942.
Kvašay Karel- / Franík / - nar. 28.1.1907 Zemiansky Kvašov, okr. Považská Bystrica dnes súčasť Pov. Bystrice/. Bol interbrigadista v občianskej vojne v Španielsku, ktorý vstúpil do čs. vojenskej jednotky vo Francúzsku.Zomrel nevedno kedy ani kde z neznámych príčin počas vojny vo Francúzsku.
Mitas Vít - nar. 9.2.1908 Varašur, okr. Trnava. Pred vojnou z rodinou žil vo Francúzsku. V čs. vojsku bol prezentovaný v Agde 29.1.1940 a zaradený k telefónnej rote.Po francúzskej kapitulácií požiadal o demobilizáciu a zostal vo Francúzsku. Zomrel 29.9.1941v Perpignanu.
Mulička Josef - nar. 26.4.1899 Mnešice, okr. Nové Mesto nad Váhom. / v súčasnosti súčasť mesta Nové Mesto nad Váhom /. Vojenskú základnú službu vykonal u Leteckého pluku 3 vo funkcii leteckého mechanika. Pred vojnou žil vo Francúzsku, kde vstúpil do čs. exilového vojska.V hodnosti desiatnika bol prezentovaný 24.9.1939. Po porážke Francúzska zomrel v januári 1941 v Paríži.
Pajer Karel - nar. 6.11.1919 Klenovec,okr.Hnúšťa / dnes okr. Rimavská Sobota /. Do čs. brannej moci bol prezentovaný 16.2.1940 v hodnosti vojak. Od 14.6.1940 bol vedený ako nezvestný za poplachu v Selle. Karol Pajer sa pripojil k partizánskemu hnutiu FTP a zúčastnil sa proti nacistického odboja. Padol 11.6.1944 pri Routte de Renault pri Mont Mouchet. Je pochovaný v spoločnom hrobe príslušníkov francúzskeho hnutia odporu.Bol vyznamenaný Čs.vojenskou pamätnou medailou so štítkom F a Croix de Guerre avec etoile d argent.
Parák Jozef - nar.4.1.1911 Abrahám, okr. Galanta.Pred vojnou žil s rodinou v Bouhetu a 12.12. 1939 a na základe výzvy nastúpil do čs. zahraničnej armády v Agde.Po kapitulácii padol do zajatia a bol umiestnený do internačného tábota Gurs, kde 24.5.1942 zomrel.
Petrinec Pavol - nar. 7.10.1906 Zvolen. Pred vojnou žil s rodinou v Paríži. Do čs. vojenskej jednotky v Agde bol prezentovaný 22.1.1940. Počas bojov sa dostal do zajatia. Po kapitulácii sa nachádzal v zajateckom tábore. Neskoršie ho prepustili , lebo uňho prepukla tuberkulóza ktorej podľahol v októbri 1942.
Polonyi Pavel - nar. 26.5.1910 Lučenec. Do čs. jednotiek vstúpil vo Francúzsku, kde zostal aj po kapitulácii.Pravdepodobne zomrel v dôsledku pracovného úrazu vo februári 1942 ako príslušník pracovnej roty číslo 355. Pochovaný je v Copiaku. zomrel február 1942
Valušiak Štefan - nar. 27.10.1920 Liptovská Lužná, okr. Ružomberok.Do čs. brannej moci bol prezentovaný v Agde 26.1.1940 a zaradený ako vojak k Pešiemu pluku 2. Zomrel pri práci vo Francúzsku 5.8.1943.
Zomretí vojaci čs. pozemných jednotiek v Anglii v rokoch 1940 - 1945
Československí príslušníci pozemného vojska vo Veľkej Británii zomreli počas výcviku v príprave na obranu Anglie a v príprave na boj na Európskom valčiští.Celkove zomrelo 14 vojakov, z toho 8 zo zdravotných príčin, 3 zomreli pri výcviku, 2 pri iných činnostiach a 1 padol pri obsluhe PL kanónu pri streľbe na nemecké lietadlo.
Balog Michal - nar. 9.4.1901 Bidovce, okr. Košice. Pred vojnou žil v Kanade. Po vypuknutí vojny sa dobrovoľne prihlásil k službe do čs. zahraničnej armády a 29.9.1941 tam bol aj prezentovaný.Dňa 19.10.1941prišiel do Anglie, kde nastúpil službu u Pešej výcvikovej roty Náhradného telesa. Dňa 31.10.1941 ako vycvičený vojak bol premiestnený k 4. rote 1. pešieho práporu Čs. samostatnej brigády. K 1. 2.1942 bol povýšený na slobodníka. Absolvoval mínomentny výcvik.V roku 1943 sa u neho začali prejavovať zdravotné problémy. K 2.4.1943 bol premiestnený k Pomocnej rote NT a 23.8.1943 bol superarbitrován so záverom " Neschopný služby ". Do civilu odišiel k 31.8.1943. Dňa 14.3.1945 zomrel v Čs. vojenskej nemocnici v Londýne - Hammersmithu. Pochovaný bol 23.3.1945 na cintoríne St. Marys Cemetery, Kensal Green v Londýne v oddelení C, číslo hrobu 1703.Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkom VB 7.3.1944.
Daniel Štefan - nar. 7.9.1911 Šurany , okr. Nové Zámky. Do zahraničnej armády sa dostal pravdepodobne cez cudzineckú légiu, vzhľadom k tomu, že do Agde prišiel 26.9.1939. Bol zaradený k 9. rote pluku " A ". Od 16.11.1939 u veliteľskej roty Pešieho pluku 1. Dňa 8.1.1940 bol premiestnený k ženijnej rote a 29.1.1940 k veliteľskej rote Pešieho pluku 3. Od neho 25. 2.1940 zbehol, avšak už po dvoch dňoch bol dopadnutý. Dňa 16.4.1940 bol premiestnený k veliteľskej rote Pešieho pluku 1 s ktorou sa tiež zúčastnil ústupových bojov v júni 1940. Do Anglie prišiel 7.7.1940 na lodi Mohamed Ali el - Kebir. Po reorganizácii čs.jednotiek v auguste 1940 slúžil u 1. pešieho práporu a od 1.1.1941 u veliteľskej roty a od 6.2.1941 u 4. roty. K 14.3.1941 bol premiestnený k Brigádnej štábnej rote u ktorej zostal aj po vzniku Čs. samostatnej obrnenej brigády. Do hodnosti slobodníka bol povýšený 10.4.1942 a na desiatnika 24.12.1942. Dňa 18.4.1944 pri motocyklovej nehode utrpel vážne zranenie zlomeninu lebečnej spodiny. Šesť dní bol v bezvedomí.V dôsledku toho sa u neho prejavovali ďalšie nemoci ktoré si vyžiadali ústavne liečenie. Formálne bol 21.8.1944 premiestnený k Pešej výcvikovej rote Náhradného telesa a 24. 11.1944 k Pomocnej rote NT, avšak veľa času trávil v nemocniciach a v Čs. vojenskej ozdravovni v Shottesbrooke Park. Dňa 27.9.1944 bol superarbitrovany a uznaný neschopným vojenskej služby na jeden rok a 29.12.1944 nakoniec prepustený do civilu. Dňa 26.3.1945 zomrel v anglickej vojenskej nemocnici Talgarth Wales. Pochovaný bol 30.3.1945 na cintoríne v Bronllys Churchyard / War Graves Plot, číslo hrobu 95.4 / v Bronllys, hrabstvo Brecknockshire. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkami F - VB 7.3.1944.
Encinger Ján - nar. 26.10.1917 Devínska Nová Ves, okr. Bratislava vidiek. Dnes súčasť Bratislavy. Vo februári 1940 mal byť na Slovensku zaradený do pracovnej roty Pešieho pluku 1.Podarilo sa mu utiecť a " balkánskou cestou " cez Bejrut sa dostal do Francúzska, kde bol 30.3.1940 prezentovaný u jazdeckej eskadróny Zmiešaného prezvedného oddielu 1. K 5.4.1940 bol premiestnený v rámci tejto jednotky ku guľometnej eskadróne.Do Anglie evakuoval 7.7.1940 na lodi Mohamed Ali el - Kebir. Po reorganizácii čs. jednotiek v auguste 1940 bol zaradený k automobilovej rote 1. čs. zmiešanej brigády. V septembri 1941 obdržal vojenský vodičský preukaz. Po vzniku Čs. samostatnej obrnenej brigády slúžil ako vodič u 2. roty Dopravného oddielu. V tomto čase uňho prepukla tuberkulóza pľúc. Dňa 5.5.1944 bol premiestnený k Pomocnej rote Náhradného telesa. Pri superarbitracii 27.6.1944 bol uznaný dočasne neschopným služby, pričom bolo skonštatované, že nemoc sa zhoršila v dôsledku vojenskej služby. Dňa 18.8.1944 bol prepustený na 12 mesačnú trvalú dovolenku. Dňa 8. marca 1945 / iný údaj uvádza 9.marca / zomrel v Grosvenor Sanatorium v Ashfordu v hrabstve Kent a 13.3.1945 bol pochovaný na cintoríne Bybrook New Cemetery , hrob číslo 3680. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkom F - VB 7.3.1944.
Farkaš Viktor Ing - nar. 7.4.1902 Tvrdošín,okr. Trstená. V čs. zahraničnej armáde vo Francúzsku bol prezentovaný 27.3.1940 ako vojak. Bol zaradený u ženijnej roty s ktorou sa zúčastnil ustúpovych bojov. Do Anglie prišiel 7.7.1940 na lodi Forbin. V auguste toho roku bol zaradený k Brigádnej štábnej rote, od 1.1.1941 k ženijnej čate a od polovice mája 1941 opäť k Ženijnej rote. V jej rámci vykonal mostný výcvik v mesiacoch apriľ - máj, november - december 1941 a jún - júl 1942 v Bridging Camp Pangbourne near Reading a v máji 1943 v Layer de la Haye. K 1.5.1943 bol povýšený na slobodníka. Dňa 7.6.1943 zomrel v Holland -on Sea na následky zranenia po výbuchu míny.Dňa 12.6.1946 bol pochovaný na cintoríne Parish Council Cemetery v Ramsey - Parkeston, hrabstvo Essex. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkami F - VB " in memoriam " 7.3.1944.
Hudec Jozef - nar. 1.2.1911 Zuberec,okr. Trstená.Pred vojnou vykonal základnú vojenskú službu ako guľometčík u cyklistického práporu 3. Pred odvedením býval v Saint Gervais, kde pracoval ako robotník. Odvedený bol 8.12.1939 v Paríži. Dňa 12.1.1940 bol prezentovaný v hodnosti vojak v zálohe v čs. zahraničnej armáde vo Francúzsku. Bol zaradený ku Zmiešanému prezvednému oddielu 1. Prísahu vykonal 7.3.1940 a znova 28.10.1940. Do Anglie prišiel 7.7.1940 na lodi Mohamed el - Kebir a bol zaradený k 1. pešiemu práporu a od 1.1.1941 bol zaradený u 3.roty. Dňa 25.1.1941 bol povýšený na slobodníka. Dňa 6.7.1941 pri výmene stráži došlo k neuváženej manipulácií so zbraňami, kedy z pušky čat.Jaroslava Smazala vyšla rána ktorá zasiahla Jozefa Hudeca do brucha. Zranenie bolo tak vážne, že po prevoze do nemocnice v Generál Hospital vo Stratford - on - Avon zomrel. Pohreb sa konal 9.7.1941 na Cresham Road Cemetery vo Stratford - on - Avon. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkom F - VB : in memoriam " 7.3.1944 a Čs. medailou Za zásluhy I. stupňa " in memoriam " 6.7.1944.
Jaďuď Samuel - nar. 23.11.1918 Krupina. Domovská obec Plešivec okr. Zvolen , v súčasnosti okr. Rožňava. Dňa 10.1.1940 nastúpil vojenskú základnú službu u náhradného práporu Pluku útočnej vozby v Turčianskom Svätom Martine. Tu slúžil u 8. a neskôr u 6. roty. Od 23.76.1941 bojoval so svojou jednotkou na východnej fronte. Dňa 18.8.1941 bol premiestnený k rote kanónov proti útočnej vozbe motorizovaného pluku 21. Dňa 15.1.1942 bol povýšený na slobodníka.Na fronte bol celý rok. Dňa 23.6.1942 sa vrátil na Slovensko k Pluku útočnej vozby.Od 16.9.1942 do 12.8.1943 bol zaradený u Štátnej slovenskej vojenskej reálky v Banskej Bystrici.Dňa 15.8.1943 odišiel do civilu pretože bol prijatý ako robotník do leteckej továrne v Trenčianskych Biskupiciach. Zúčastnil sa SNP, kde bol ranený do hlavy. Po vyliečení bol bol pravdepodobne odoslaný k slovenským jednotkám do Talianska, kde prebehol na stranu Spojencov. Dňa 29.4.1945 prišiel do Anglie a 30.4.1945 bol prezentovaný ako vojak u Pešej výcvikovej roty Náhradného telesa. K 18.5.1945 bol premiestnený k 2. motorizovanej rote Čs. výcvikového strediska vo Whittelfordu pri Cambridge. Dňa 23.8.1945 zomrel na krvacanie do mozgu, ktoré bolo následkom jeho zranenia v roku 1944. Pochovaný bol 25.8.1945 vo Whittelfordu.. Bol vyznamenaný Odznak Rýchlej divízie 15.4.1942, Medailou za zásluhy, Pamätný odznak I.stupňa za ťaženie proti ZSSR 6.6.1942.Zomrel 23.8.1945
Janček Ján - nar. 16.8.1908 v Ružomberku.V rokoch 1939 - 1940 pracoval ako úradník Čs. národného výboru v Paríži a po príchode do Anglie aj u dočasnej čs. vlády v Londýne.Po príchode do Anglie sa v auguste 1940 dobrovoľne prihlásil k odvodu. Službu v čs. zahraničnej armáde mal nastúpiť 14.9.1940. Dňa 13.9.1940 sa však stal obeťou nemeckého bombardovania mesta Londýn. Vzhľadom k tomu, že službu v zahraničnej armáde fakticky nenastúpil nieje uvádzaný v celkových výkazoch.
Korpaš Karol Antonín - nar. 13.6.1916 Poprad. Domovská obec Veľká pri Poprade.V rokoch 1937 - 1939 vykonal vojenskú základnú službu u 1. roty ženijného práporu 21 a od 21.3.1939 u 4. roty Ženijného pluku 4 slovenskej armády. U čs. jednotky v južnom Francúzsku bol prezentovaný 7.5.1940 ako vojak ženijnej roty. Do Anglie prišiel 7.7.1940 na lodi Forbin, kde zostal u ženijných jednotiek. Najprv u Brigádnej štábnej rote a od 1.1.1941 u ženijnej čaty Brigádnej štábnej roty a od 15.5.1941 u Ženijnej roty. Na slobodníka bol povýšený 24.12.1941, na desiatnika 23.10.1942. Dňa 6.2.1943 sa v Lowestoftu oženil. Zahynul 15.3.1943 počas obsluhy protilietadlového guľometu v boji s nemeckým lietadlom Fw 190.Dňa 19.3.1943 bol pochovaný v Ramsey - Parkestonu v hrabstve Essex, hrob č. 40.
Lowy Ladislav - nar. 8.7.1918 Nitra. Židovského vyznania. Do čs. zahraničnej armády sa prihlásil v Palestine. V polovici mája 1942 bol v Tel Avivu odvedený a 15.7.1942 nastúpil službu u veliteľstva Čs. ľahkého protilietadlového pluku 200 - Východného. V polovici októbra 1942 bol premiestnený k 5. rote 501. práporu s ktorým 26.12.1942 odišiel do poľa. Do Anglie prišiel 12.8.1943 na lodi Mauretania. Tu bol 10.9.1943 zaradený k 1. rote 2. tankového práporu R - 1802. Bol vycvičený ako takový strelec. Od decembra 1943 bol držiteľom vojenského vodičského preukazu. Dňa 29.7.1944 zomrel pri výkone služby na strelnici v Kircideright v hrabstve Dumfries. Pochovaný je na cintoríne Piershill Cementery v Edinburgu - Jewisch Section, číslo hrobu 420 / C 2. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkom VB - SV 7.3.1944.
Martinovič Imrich - nar. 23.11.1923 Zlaté Moravce. Do čs. zahraničnej armády vo Francúzsku sa dostal " balkánskou cestou " cez Bejrút v Libanone. Dňa 27.4.1940 nastúpil službu u telegrafnej roty. Do Anglie prišiel 7.7.1940 na lodi Forbin. Bol zaradený ku štábnej rote a od 1.1.1941 k telegrafnej čate ako kuchár. V roku 1937 prekonal TBC. Jej recidíva sa vrátila krátko po príchode do Anglie. Diagnostikovaná bola až v apríli 1941, keď sa už nachádzal vo veľmi špatnom zdravotnom stave.Dňa 22.4.1941 bol superarbitrovaný a 23.4.1941 bol prepustený do civilu.Zomrel dňa 24.1.1942 v Paddington Hospital, Harrow Road v Londýne. Pochovaný bol 29.1.1942 na cintoríne St.Mary s Cemetery, Kensal Green, odd. 4 G, hrob 1549.
Mikurčík Rudolf - nar. 14.2.1907 Tisovec, okr. Rimavská Sobota. Pred vojnou bol príslušníkom medzinárodných brigád španielskej republikánskej armády. Po jej porážke bol internovaný v tábore Gurs vo Francúzsku, odtiaľ sa prihlásil do čs. zahraničnej armády. Po kapitulácii sa dostal do Anglie. K vzbure ktorá sa odohrala v tábore v Cholmondeley sa nepripojil. Ako desiatnik bol zaradený u automobilonej roty 1. čs. zmiešanej brigády. Dňa 17.8.1940 bol vo večerných hodinách ťažko zranený automobilom na ceste asi kilometer od tábora v Cholmondeley. Po prevoze do nemocnice v Chestru ráno 18.8.1940 svojmu zraneniu podľahol. Pochovaný bol 21.8.1940 na cintoríne General Cemetery v Chestru . Hrob č. A - 4063. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkami F - VB " in memoriam " 7.3.1944
Pokšiva Gejza - nar. 2.12.1921 Šarišké Lúky, okr. Prešov. Do zahraničnej armády sa dostal pred kapituláciou Francúzska 4.6.1940, keď nastúpil ako vojak k rote doprovodnych zbraní Pešieho pluku 3.Po šiestich dňoch bol preložený k Zmiešanému prezvednemu oddielu 1. Do Anglie prišiel 7.7.1940 na lodi Mohamed Ali el - Kebír a po reorganizácii čs. jednotiek slúžil u štábnej roty. Od 1.1.1941 slúžil u motorizovanej eskadróny. Následne od poloviny mája 1941 bol znova zaradený u Zmiešaného prezvedneho oddielu 1. Mal vynikajúce schopnosti pátrača a bol veľmi dobrý strelec a vodič.Dňa 20.6.1941 zomrel v nemocnici v Northamptone. Pochovaný je na Kingsthorpe Cemetery v Northamptone v sekcii 301, číslo hrobu 11 174. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkami F - VB " in memoriam " 7.3.1944.
Schwarz Maximilian - nar. 24.9.1906 Nitra. Židovského vyznania. Slúžil v čs. zahraničnej armáde vo Francúzsku J -44. Po príchode do Anglie sa pridal k vzburencom a 28.7.1940 bol odovzdaný Angličanom ktorí ho internovali.Po vyhláseni amnestie prezidentom E. Benešom sa vrátil do armády avšak bol superarbitrovany. Dňa 1.12.1941 sa v Manchestru oženil. V tej dobe žil v Londýne. Dňa 24.1.1944 zomrel v Central Middlesex Hospital v Acton. Pochovaný bol 28.1.1944 na židovskom cintoríne Cemetery of the Federation of Synagogues na Upminster Road v Rainhame v Hrabsve Esex v rade č. 32. hrob č.30.
Skrapčanský Juraj - nar. 19.3.1890 Strážske, okr. Michalovce. Pred vojnou odišiel do Španielska, kde stúpil do medzinárodných brigád. Po ich porážke bol internovaný v francúzskom tábore Gurs. Odtiaľ sa prihlásil do čs. zahraničnej armády vo Francúzsku. Slúžil u Pešieho pluku 2. Pravdepodobne sa zúčastnil ustúpoych bojov v júni 1940.Po príchode do Anglie sa zúčastnil vzbury v Cholmondeley a 27.7.bol vylúčený z brannej moci a angličania ho internovali. Od začiatku februára 1941 žil v Londýne. Neskoršie sa znova prihlásil do čs. armády, avšak bol superarbitrovany. Dňa 25.8.1944 zomrel v nemocnici St.Charles Hospital, Ladbroke Grove v Londýne W 10. Pohreb sa konal posledený augustový deň na cintoríne St. Marys Cemetery, Kensal Green v Londýne NW 10, hrob číslo 1587.
Padlí a zomretí vojaci čs. zahraničnej armády na Strednom východe / Sýria, Palestína, Egypt, Tobruk /
Cesty utečencov z Československa na Stredný východ smerovali cez Maďarsko, Balkán a Turecko. Dňa 10.6.1940 vyhlásilo fašistické Taliansko vojnu Francúzsku a Anglicku. Takto bola prerušená cesta po Stredozemnom mori do Francúzska. Skupina čs. vojakov smerujúca do Francúzska bola zadržaná v Sýrii. Události mali rýchly spád. Dňa 1.6.1940 podpísal maršal Pétain kapituláciu francúzskych armád v Compiegne. Francúzsky veliteľ v Sýrii a Libanone gen.Mittelhauser vyhlásil, že nebude pokračovať v boji a sľúbil poslušnosť vláde vo Vichi. Československým vojakom hrozila internácia, alebo vydanie nepriateľovi. Intervencie čs. konzula v Bejrute A. Bartoša u gen. Mittelhausera boli bezvýsledné. Ten bol ochotný ponúknuť čs. vojakom vstup do Cudzineckej légie. Tento problém vyriešil britský generalny konzul, ktorý skupine vydal vstupné víza do Palestíny a britská vojenská misia vystavila doporučujúci dopis pre legálny prechod hraníc. Dňa 29.6.1940 odišlo z Bejrutu na 12 francúzskych kamiónoch 206 čs. vojenských osôb a následne kolóna prišla do palestinskeho pohraničného tábora Az Sumeiriyi. Po dohode s čs. zastupiteľským úradom v Palestíne sa pristúpilo k pololegálnej organizácií čs. osôb v tábore Az Sumeiriyi. Prichádzajúci boli v pozornosti anglickej a čs. výzvednej služby. Z Turecka do Palestíny a v Haife prebiehali vypočúvania. Tu bol aktívny mjr. gšt. J.Petr / Hájiček /. Vojenskú organizáciu mal tvoriť tzv. Československý peší pluk 4. V skutočnosti mohlo byť vytvorené len veliteľstvo pluku pod velením plk. J.Koreša, veliteľstvo Technickej roty, a 1. práporu. Z mužstva vytvorili dve roty. 1. rota z bývalých vojakov a 2. rota z nováčkov. Rámcovo boli vytvorené ešte 3 a 4 rota. Dňa 17.7.1940 sa jednotky presunuli do tábora v Gedere asi 30 km jv Tel Avivu. Začiatkom augusta 1940 bol do Jeruzalema odoslaný gen. Andrej Gak / vl. menom Mezl / a vymenovaný do funkcie tzv. čs. vojenského zmocnenca pre Stredný východ a od 25.9.1940 bol určený ako vedúci Československej vojenskej misie na Strednom východe. K 1.9.1940 bolo v tábore 327 osôb. Do tábora prichádzali jednotlivci z Egypta, Iráku, Iránu z Číny a internačných táborov Athlit a Sarafand. Tu boli sústredení aj Židia, ktorých anglické úrady deportovali na ostrov Mauritius. Pri jednej akcii keď mala z prístavu Haifa odplávať loď " PATRIA" došlo na lodi k výbuchu pri ktorom zahynulo aj 14 čs. vojakov. Do Haify prišla 5.9.1940 aj skupina 72 čs. vojakov zo ZSSR. K 1.11.1940 bola vykonaná reorganizácia. V tento deň vznikla Československá vojenská skupina na Strednom východe. V jej rámci boli rozkazom z 25.10.1940 vytvorené Československý peší prápor 11 pod velením pplk. K. Klapálka a Československé výcvikové stredisko - Východné. V prvej polovici decembra 1940 sa prápor a výcvikové stredisko presťahovali do nového tábora neďaleko Jericha v hlbokom údoli rieky Jordán v Judskej púšti. Zo západného Egypta začala 9.12.1940 prvá anglická ofenzíva 2 divízií gen. Wavela v severnej Afrike proti 8 talianským fašistickým divíziam gen. Grazianiho. V radoch talianských vojsk nastala panika a ústup za veĺkých strát pričom opustili Bardii, Tobruk, Dernu a Benghazi. Pre Angličanov bola potreba záloh a tak dňa 24.2.1941 sa čs. prápor premiestnil z Jericha do oazy Sidi Bishr asi 20 km východne od Alexandrie.Dňa 11.3.1941 prišiel do Haify transport 166 osôb. Dňa 18.3.1941 sa jednotka presunula do predmestia Alexandrie Agami a neďalekej Degheile, kde prápor strážil talianských vojnových zajatcov. Túto službu prevzali od poľskej jednotky Brigada Strzelców Karpatckich. Prápor ma v tom čase 79 dôstojníkov a 353 poddôstojníkov a mužstva. Doplnenie v jarných mesiacoch prišlo opäť zo ZSSR v počte 461 osôb. V druhej polovici mája 1941 bol čs. prápor vyjmutý z právomoci Alexandria Area a včlenený do 23. britskej pešej divízie a 31.5.1941 nastúpil cestu do priestoru Sidi Hanaish pri Marsa Matrúh asi 200 km západne od Alexandrie v Západnej púšti. Výcvikové stredisko zostalo v Agami. Prápor dosiahol plných bojovyých počtov. K 1.6.1941 mal 759 príslušníkov. V tom čase prišla do severnej Afriky nemecká 5. ľahká divízia ako základ " Afrikakorpsu" pod velením gen. E.Rommela. To čo Angličania získali proti Talianom opäť stratili pri bojovej činnosti proti Nemcom.Bol ohrozený Egypt a Suezký prieplav. Priestor v ktorom sa nachádzal Československý peší prápor 11 bolo predpolie kde boli minové polia s ostnantými drôtmi a španielskými jazdci. Pre Rommela to bola jediná prekážka pred bránami Egypta, keby sa mu podarilo preraziť u Marsu Matrúh. Tento priestor bol prehlásený za bojové pásmo ktoré tvorilo záchytne postavenia v systéme obrany Wavelových vojsk. Čs. prápor v prvých dňoch vykonával strážnu službu, pozorovanie, priezkum terénu, zlepšovanie stanovišť a budovanie ukrytov. V tomto priestore pôsobila aj 4. indická brigáda. Pri Sidi Hanaish bolo niekoľko poľných letísk, ktoré strážili naše jednotky. Tobrucký prístav držala obkľúčená 9. austrálska divízia. Angličanom robila situácia v Sýrii. Tu sa nemecké velenia s francúzskou vládou vo Vichi dohodli o vybudovaní vlastnej základne ako budúci nástupny priestor na Stredný východ. Nemci zo Sýrie podporovali povstanie proti Angličanom v Iraku. Nemecké letectvo malo k dispozícií letisko v Aleppu. Anglické velenie na Strednom východe sa rozhodlo predísť nemeckej hrozbe zahájilo 8.6.1941 proti Sýrii vojenské operácie spolu s jednotkami " Slobodne Francúzsko " gen. de Gaulla. Vichistický veliteľ v Sýrii gen. Denz odmietol kapitulovať a jeho oddiely kládli húževnatý odpor. Boje v Sýrii ovplyvnili osud Československého pešieho práporu 11 - Východného. Anglická 23. brigáda gen. Gallowaya bola vrámci 6. anglickej divízie odvelená do Sýrie. Spolu s ňou obdržal rozkaz aj náš prápor ktorý 24.6.1941 zahájil presun zo Západnej púšte na východ. Po doplnení v Transit Camp Tahag pokračoval prápor cez Suezský prieplav a 28. 6.1941 prekročil hranice Palestíny. Z ubytovacieho priestoru v Beid Lid išla cesta presunu k palestinsko - syrskej hranici. Do Sýrie prišiel prápor pri meste Baniyas 1.7.1941. Vojská 23. anglickej brigády kryli postup 25. austrálskej divízie na Bejrút.Dňa 6.7.1941 príslušníci Cudzineckej légie zahájili delostreleckú paľbu na stanovište 1. roty. Výbuchy granátov zasiahli aj sklad munície a pri tom bol zabitý vojak Jiří Haas a ťažko ranení boli vojaci L.Sil, L..Mancuška a B. Ondrák.Dňa 10.7.1941 nepriateľ zahájil všeobecný ústup. Dňa 11.7.1941 vydalo spojenenecké veliteľstvo rozkaz, aby jednotky 12.7.1941 zastavili postup. Francúzska vláda vo Vischi ponúkla kapituláciu svojich vojsk v Sýrii. Československý prápor obsadil osady Merdjayoun, Ibeles Saki, Rachaya el Fokar a Chebaa. V prvých týždňoch pobytu v Sýrii začalo sa na našich vojakoch prejavovať nepriazeň počasia. Teplota cez deň dosahovala aj 60 stupňov a v noci neklesla pod 35 stupňov. Ďaleko horším nepriateľom boli komáre Anopheles ktorí spôsobovali maláriu. Stav nemocných, ktorí ležali v nemocniciach dosiahol viac ako 100 mužov. Dňa 15.7.1941 sa prápor presunul do nového postavenia sv od tábora Youhmour. Medzi 24.- a 27. augustom 1941 bolo veliteľstvo Čs, 11. práporu umiestnené v Aleppu, 2. rota bola v Idlibu a 1. rota v Palmýre. Po 12.9.1941 sa 1. rota vrátila do Aleppa, kde spolu s rotou doprovodných zbraní strážila vojenské objekty a letisko. Dňa 20.9.1941 dezertovalo od roty doprovodných zbraní 24 príslušníkov pod vedením rtm. V. Krymláka. V Aleppu ukradli 3t nákladné auto a vydali sa na cestu cez Irak do Iránu, odkiaľ sa chceli dostať do Sovietskeho zväzu.Dostali sa až do Tabrizu, kde ich prevzali sovietske oddiely, ktoré v tej dobe obsadili severný Irán. Ani po troch mesiacoch sa im nepodarilo získať povolenie na prechod hranice do ZSSR.Po spojení s čs. styčným dôstojníkom v Teheráne sa v decembri 1941 väčšia časť mimo 6 vojakov vrátila do Haify. Dezertéri boli odsúdení čs. poľným súdom k väzeniu od 8 do 12 mesiacov.V polovici roka 1942 podali žiadosť o amnestiu, ktorú prezident Dr.E.Beneš schválil. Dňa 7. októbra 1941 začali jednotky 18. austrálskej brigády striedať čs. roty na ich stanovištiach na sýrsko - tureckom pohraničí. Do 10.10.1941 sa všetci sústredili v Aleppu a tri dni neskôr vydal veliteľ práporu pplk. K. Klapálek rozkaz k transportu cez Homs, Rayak, Bejrut do Haify. Pri Haife v tranzitnom tábore Ez Zib obdržali teplejší odev a tam ich na ich prekvapenie navštívil náčelník misie gen. Gak./ Mezl /. Odtiaľ mali pokračovať na západ s konečnou stanicou Tobruk. Z Ez Zibu cesta viedla do Egypta.Prápor sa preplavil cez Suezský prieplav a došiel do sústreďovacieho tábora v priestore El Amiriya asi 30 km jz Alexandrie. Tu sa k práporu pripojili vojaci z výcvikového strediska v Agami. Dňa 21.10.1941 o 3 hod. ráno kolóna nákladných aut z Amiriye smerovala do prístavu v Alexandrii, ktorá bola ponorená do tmy, kde platilo prísne vojnové pravidlo o naprostom zatemnení. O 4,30 hod kolóna prišla k molu, kde kotvili vedľa vojnových lodí a ponoriek aj torpedoborce určené na prepravu čs. vojska do Tobruku. Prvá skupina 321 mužov sa nalodila na torpedoborec " Napier " a druhá v počte 313 osôb na torpedoborec " Healthy". Pred polnocou pristáli lode asi 3 km východne od Tobruku v improvizovanom prístavisku.

Tobruk predstavoval nielen cenný prístav, ale dôležitý operný bod pre britské postavenie v severnej Afrike. Tobrucká pevnosť bola už viac ako šesť mesiacov obkľúčená. Zabezpečená bola na sv pobrežím Stredozemného mora v dĺžke 30 km a na pevnine polkruhom obranných zariadení, ktorých vonkajší obvod bol asi 55 km.Tobrucké opevnenie bolo vybudované Talianmi. Prvým spojeneckým obráncom Tobruku bola 9. austrálska divízia, ktorej sa podarilo udržať zhruba pôvodný perimeter a jeho obranyschopnoť nanarušili ani miestné vlomy nepriateľa. V čase, keď Československý 11. prápor prišiel do pevnosti, bránilo Tobruk 14 peších práporov anglických, indických, austrálskych a poľských vojsk, 32. anglická tanková brigáda s 90 tankami, silné delostrelectvo a niektoré pomocné jednotky. Tieto vojská podliehali veleniu 70. anglickej divízií, ktorej velil gen. R.Mackenzie Scobie.Čs. 11. prápor bol pridelený k poľskej jednotke " Samodzielna Brigada Strzelców Karpackich" ktorej velil gen. S.Kopaňski. a mal vystriedať anglický prápor " The Durham Light Infantry" a časť poľského hulanského pluku v západnom úseku perimetra. Vystriedanie malo byť ukončené do 31.10.1941. Pplk. Karel Klapálek s veliteľmi rôt vykonal rekognoskáciu terénu a v dňoch 23. - 25.10.1941 jednotky práporu zaujali svoje postavenia. Rajón práporu sa nachádzal po oboch stranách výpadovej cesty na Dernu a meral asi 5,7 km. Pravými susedmi boli austrálske jednotky a neskoršie jednotky poľského hulánského pluku.Na juhu stal 3. poľský prápor. Proti Československému11 práporu práporu boli pozície časti talianskych divízií " Brescia " , " Trento" posilnené nemeckými oddielmi.Celkom bolo v tobruckéj oblasti 4 talianske a 1 nemecká divízia. Západný úsek pevnosti bol považovaný za obtiažne brániteľny a to preto, že predné línie Talianov a Nemcov boli od obrancov len 80 až 800 metrov. Zatiaľ čo na južnom a východnom perimetru bola vzdialenosť bojujúcich vojsk 2 až 6 km. Bojovým úkolom našich rôt v prvom slede bolo brániť pridelené postavenia, hlavne zabrániť nepriateľovi preniknúť po ceste Derna - Tobruk. Nepriateľ bez prestávky vykonával letecké nálety na mesto a jeho prístavné zariadenia. Ostreľoval a bombardoval tiež obranný perimeter. Len do priestoru práporu dopadlo týždenne až 2 400 delostreleckých a mínometných striel.To sa prejavilo aj v prvých strátach na životoch. Medzi prvými padlými boli voj. J.Spitz, voj. R. Kohn, voj.J.Kutal, slob.F.Adámek, slob.L.Gutfreund, čat.J.Roznětinký, čat. R.Cífka, npor. K.Tržil a niektorí ďalší. Dňa 18.11.1941 zahájila anglická 8. armáda v Líbií novú ofenzívu pritom tlačila vojská gen.E.Rommela na západ smerom k Tobruku.Príslušníkom tobruckej 70. divízie vznikol v následujúcom rozhodujúcom stretnutí dôležitý úkol - vlastným útokom pomôcť postupujúcim vojskám a roztrhnúť blokádu pevnosti Tobruk. Vojaci poľskej brigády a čs. 11.peší prápor obdržali nové bojové rozkazy - znemožniť každý pokus nepriateľa odpútať sa od svojich pozícií.Výpad sa uskutočnil 21.11.1941 v 02,00 hod. priehradnou delostreleckou paľbou.Po tom vyrazil do útoku poľský úderný oddiel podporovaný 3.a 4. rotou 11.čs. práporu. V 05,00 hod. zahájili delostreleckú paľbu obranci jv úseku po ktorej vyrazila anglická 14. brigáda. Medzi tým čela anglických tankových vojsk 8. armády gen. Cunninghama utrpela porážku u Sidi Rezegh. Dňa 23.11.1941 to vypadalo tak, že ofenzíva skonči katastrofou.Dňa 25.11.1941 nepriateľ zasypal rajón čs. práporu viac ako 1600 granátmi a mínometnými strelami. Anglický hlavný veliteľ na Strednom východe poveril velením 8. armády gen. Ritchie. Ten využil operačnej chyby nepriateľa, ktorý miesto frontálneho útoku na Tobruk sa pustil do prenasledovania Angličanov východným smerom. Rýchly zásah novozélandských vojsk sa podarilo pretrhnúť nepriateľský prúd a 27.11.1941 mohli nadviazať spojenie s obrancami Tobruku. Gen.E.Rommelovi neostalo nič iné, len prerušiť prenasledovanie a rýchlo sa musel stiahnuť, aby zabránil obkľúčeniu. Boj o Tobruk ešte neskončil. Vojskám Osi sa na krátku dobu podarilo znovu obnoviť obkľúčenie pevnosti. Až 6.12.1941 anglické vojská vyvinuli taký tlak, že donútili protivníka opustiť postavenie na jz úseku perimetru a sústredil sa dočasne na západný úsek.V tejto situácií sa zmenila aj situácia 11.čs. práporu, ktorý vystriedal pravého suseda časti 1. poľského práporu a tak predĺžil rajón čs. vojsk až k morskému pobrežiu čo bolo asi 7,5 km.Zbrojári 11.čs. práporu ukoristili 4 talianske húfnice ráže 10,5 cm a tak vytvorili zmiešanú čs.poľskú delostreleckú batériu. Dňa 9.12.1941 prieskum zistil, že nepriateľ sa pripravuje na ústup od západného úseku pevnosti. Veliteľ pevnosti gen. Mac Scobie sa rozhodol k okamžitému útoku. Čs. 11. prápor zriadil prenasledovací oddiel. Nepriateľ začal urýchlene opúšťať svoje postavenia. Vo večerných hodinách Poliaci zaútočili na priestor El Medauuar, avšak boli odrazení delostreleckou a guľometnou paľbou. Boje pokračovali po celú noc a vyžiadali si ztráty na oboch stranách.Československe hliadky obdržali rozkaz k násilnému prieskumu. V skorých ranných hodinách hliadke 3. roty sa po krátkom boji podarilo preniknúť do silno opevneného bodu na kóte 69 a tam vstýčili česko - slovensku zástavu.Takto pokračovali aj hliadky 4 roty. Jedna znich dosiahla najsilnejší vrchol " Twin Pimples". V 7 hod nastúpil k splneniu úlohy aj čs. prenasledovací oddiel.Vo večerných hodinách sa oddiel vrátil na východzie postavenie, lebo prápor zostal aj naďalej v Tobruku. Poľska brigáda pokračovala po boku anglických vojsk v útoku.Tobruk bol po 244 dňoch obkľúčenia oslobodený. Počas bojov bolo zajatých 1700 Nemcov a 2700 Talianov.Dňa 11.12.1941 bol 11.čs. prápor uvoľnený zo zväzku poľskej brigády a podriadený anglickej 16. brigády. Dňa 17.12.1941 prápor obdržal rozkaz na vyčlenenie jednej roty na ochranu veliteľstva anglického XIII. zboru dislokovaného v Acromy a následne v Tmimi, Mechili, Zt.Msus, Antelatu. Od Nového roku 1942 bol v podriadenosti indickej 38. pešej brigády. Dňa 30.1.1942 sa 11.čs. prápor vrátil do tobruckeho perimetra. Jeho hlavné časti vystriedal indický 1. prápor " Pundjáb" v úseku cesty Tobruk - Derna. Príslušníci práporu znovu zabezpečovali vlastné pozície, obnovovali opustené kryty, vytvárali mínové polia a zriaďovali drôtené zátarasy. Ztráty na ľuďoch začali narastať v dôsledku kladením mín, čistením priestoru, dovážaním munície, neopatrnosťou a nešťastnými náhodami bolo zabitých päť mužov. K oslabeniu bojovej spôsobilosti práporu napomohli poveternoestné podmienky v ktorých vojaci dlhodobo vykonávali bojovú činnosť. To sa prejavilo vo zvýšenej miere v reumatizme, zápalov pohrudníc a pľúc.Tiež konzervovaná strava, avitaminóza, hnisavé kožné ochorenia, dyzentéria ale aj nové recidívy malárie a iných nemocí doprevádzaných horúčkovými stavmi. Nemocní boli odvážaní do nemocnice v Alexandrii. Bojový stav k 12.3.1942 bol 39 dôstojníkov a 556 poddôstojníkov a mužstva. Kmeňový stav zahrnoval 791 osôb.O ďalšom osude 11.čs. práporu rozhodovali gen. Gak a čs. vláda v Londýne.Ta potrebovala zvýšiť počty československej brigády v Anglii.Gen Auchinleck tlmočil čs. vláde, že ušetrí čs. prápor v bojových operáciach pre nemožnosť doplňovania ztrát, ale v tomto čase bol preňho veľmi užitočný. V polovici marca 1942 odišla prvá skupina dôstojníkov a poddôstojníkov do kurzu pobrežného delostrelectva do Haify. Od 28.3.1942 prápor organizačne bol pridelený k anglickej 4. protilietadlovej brigáde. Súčasne zahájila juhoafrická jednotka striedanie 11. čs. práporu v jeho obranných pozíciach v Tobruku. Dňa 5.4.1942 sa vojaci 11.čs. práporu rozlúčili so svojimi padlými kamarátmi a vzdali im poslednú poctu na cintoríne v Tobruku. Dňa 8.4.1942 nastúpil prápor k presunu z Tobruku cez Bardii a Capuzzo do Amiriyie a Sidi Gaber, kde sa knim pripojilo 141 mužov z výcvikového strediska. Cesta pokračovala cez Suezský prieplav do palestínskej Haify, kde kolóny prišli 12.- 13.4.1942.Obranný úkol v Tobruku bol pre čs. vojakov vlastne prvá vojnová skúška, v nej dostali príležitosť oplatiť nepriateľovi aspoň časť svojho dlhu za seba i za trpiacich doma a aktívne sa tak zaradili do spoločnej fronty bojujúcich protifašistických armád. Že splnili svoj bojový úkol je aj hodnotenie anglického hlavného veliteľstva na Strednom Východe a udelenie 10 poľských a tri anglické vojnové kríže a tri anglické vojnové medaile. Dňa 21.5.1942 Čs. vojenská misia na Strednom východe zrušila svojim rozkazom č. 141 11.čs. peší prápor a nariadila jeho reorganizáciu na Československý 200. ľahký protilietadlový pluk - Východný.
Činnosť Československého 200. ľahkého protilietadlového pluku - Východného
Pluk mal tri prápory 500., 501.,502, roty 1 - 12 a dve samostatné čaty - spojovacia a dielenská. Pluk bol vyzbrojený 42 ľahkými protilietadlovými kanónmi typu "Bofors" ráže 40 mm, kadencia 120 rán za minútu, dostrel 1370 m. Stav pluku po príchode nových vojakov čs. občanov z Palestíny bol k 24.7.1942 156 dôstojníkov, 1480 poddôstojníkov a vojakov.Registratúrou na Strednom východe prešlo 1232 židovských vojakov, čo bolo skoro 50% z celkového počtu. K letectvu do Veľkej Británie sa 15.9.1942 prihlásilo 325 žiadateľov. Po dôkladnej zdravotnej a politickej prehliadke bolo 123 adeptov odoslaných do Anglie. Pluk bol koncom júla 1942 organizačne začlenený k anglickej 17. protilietadlovej brigáde s úlohou vykonávať protivzdušnú obranu miest Haifa, Bejrut a Ez Zibu. Na začiatku roka 1943 sa pluk presťahoval znovu do Tobruku. Prápory 500 a 501 boli rozmiestnené okolo prístavu a 502 prápor chránil letisko a križovatku cesty Osi. Dňa 20.2.1943 zostrelili Junkers Ju - 88. Dňa 12.6.1943 prevzal anglický 2.protilietadlový pluk stanovišťa Čs. 200. ľahkého protilietadlového pluku - Východného ako aj obranu Tobruku. Naši vojaci sa vrátili do Egypta V Izmaile sa knim pridali aj príslušníci Čs. výcvikového strediska, ktoré sa zatiaľ premiestnilo do Palestíny.V Palestíne zostalo asi 300 osôb s úlohou zriadiť a zabezpečovať Československý odministrativný štáb je úlohou bolo naďalej sústreďovať bojaschopných čs. občanov a odosielať ich do Anglie. Len jednotlivci boli odosielaní do Sovietskeho zväzu.Dňa 5.7.1943 sa vo vojnovom prístave Teflik na juhu Suezského prieplavu sústredilo 1326 príslušníkov čs. jednotky a nalodilo sa na anglickú loď " Mauretania ", ktorá sa vydala na cestu okolo mysu Dobrej nádeje do Anglie, kde 11.8.1943 zakotvila v prístave Liverpool. Existencia čs. jednotky na Strednom východe a v severnej Afrike skončila. Za úspešnú bojovú činnosť prezident republiky Dr.Eduard Beneš dňa 1.7.1943 vyznamenal bojovú zástavu Československým vojnovým krížom 1939 a za statočnosť v boji udelil 56 príslušníkom Čs. vojnový kríž 1939 z nich 11 príslušníkom In memoriam. Československú medailu " Za chrabrosť " udelil 24 príslušníkom. Počas svojho bojového úkolu v severoafrických a sýrskych púštiach stratilo čs. vojsko viac ako 100 padlých, ranených a nezvestných.
Dušička Pavel - nar. 29.1.1913 Byšta, okr. Trebišov.Domovská obec Velety okr. Trebišov. Na Stredný východ odišiel 10.8.1940 a 9.10.1940 vstúpil do poľskej brigády v Haife v Palestine. Do čs. vojska prešiel 22.2.1941.V tejto dobe mal hodnosť desiatnika. Zomrel na následky zranení nešpecifikovaného pôvodu 19.6.1942 v Haife.Bol pochovaný 20.6.1942 na cintoríne v Haife na Britisch War Cemetery.
Friedmann Alexander - nar. 23.3.1911 Košice. Židovského vyznania. Zo Slovenska odišiel 16.5.1940 a 24.5.1940 sa dostavil na francúzsky konzulát v Belehrade. Bol odvedený a 29.6.1940 bol prezentovaný do čs. vojenskej jednotky v Palestíne.Následujúci deň bol zaradený do stavu 1. roty a 30. 9. do 4. roty 4. Čs. pešieho pluku. Po reorganizácii bol1.11.1940 sa stal príslušníkom Čs. pešieho práporu 11 - Východného a 31.5.1941 sním odišiel na bojisko. V Sýrii ho 21.7.1941 premiestnili k veliteľstvu práporu. Od 11.9.1941 bol hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici pre srdcové obtiaže a celkovú slabosť v nej sa liečil až do 6.2.1942. Po reorganizácii jednotky 24.4.1942sa stal príslušníkom Čs. ľahkého protilietadlového pluku 200 - Východného. Dňa 1.6.1942 bol preložený k náhradnej rote Čs. výcvikového strediska - Východného. Tam pôsobil ako kuchár a čiašnik v dôstojníckej jedálni.Dňa 29.6.1942 ho superarbitrovali pre chronický katar žalúdku. K novému odvodu sa dostavil 2.11.1942. Bol uznaný schopným služby a opäť bol zaradený k náhradnej rote. Jeho zdravotné obtiaže pretrvávali a od 7. 1.1943 bol znovu dlhodobo hospitalizovaný v nemocnici. Nemocnicu z vlastnej vôle opustil 12.8.1943 a 18.8.1943 v Jeruzaleme spáchal samovraždu obesením. Dňa 20.8.1943 ho pochovali na anglickom vojenskom cintoríne v palestínskom Ramlehu.Bol vyznamenaný Čs. pamätnou medailou so štítkom SV " in memoriam " 7.3.1944.
Kapusta Ján - nar. 6.8.1919 Vlkanová, okr. Banská Bystrica. Do Cudzineckej légie vstúpil 18.5.1938, kde slúžil u 6. pluku. Službu v légii ukončil 14.6.1941, keď v Sýrii padol do anglického zajatia. V čs. vojsku bol prezentovaný v Haife 4.7.1941. Dňa 14.6.1941 ho zaradili k výcvikovej rote Čs. výcvikového strediska - Východného. Dňa 11.8.1941 vykonal prísahu a odišiel na frontu. Dňa 15.8.1941 ho zaradili k rote doprovodnych zbraní Čs. pešieho práporu 11 - Východného. Od 12.9. do 30.10. musel byť hospitalizovaný a po vyzdravení sa 4.12.znovu vrátil na bojisko. Počas bojovej služby pri obrane Tobruku bol 27.1.1942 vážne zranený v dôsledku explózie trhaviny / ekrazitu /. Pri výbuchu mu poranilo vnútorne orgány a dutinu brušnú na základe toho zomrel 29.1.1942. Dňa 30.1.1942 bol pochovaný na cintoríne War Cemetery v Tobruku , do hrobu 548 / E číslo 41. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkom SV " in memoriam " 7.3.1944, Africa Star " in memoriam " 30.9.1945, 1939 - 1945 Star " in memoriam".
Krakovský Vojtech - nar. 6.4.1918 Ružomberok. Dňa 20.6.1939 dezertoval od Pešieho pluku 2 Slovenskej armády, keď bol u výcvikového strediska pluku v Bardejove. Následne sa ukrýval a 21.7.1939 prekročil pri Kurove ilegálne poľské hranice a potom sa prihlásil na čs. zastupiteľstve v Krakove, kde bol prezentovaný do Československého legiónu.Po vypuknutí vojny a ústupu na východ sa dostal do sovietskej internácie v ktorej bol od 19.9. 1939 do 24.3.1941.Transportom sa dostal na Stredný východ, kde bol v čs. armáde znovu prezentovaný12.4.1941 v Haife. Bol zaradený do 3. roty Čs. pešieho práporu 11 - Východného s ktorým bol 31.5.1941 odoslaný na bojisko. Dňa 15.7.1941 bol premiestnený k vojenskej misii v Jeruzaleme. Dňa 19.8.1941 bol premiestnený zo Sýrie k rote C Čs. výcvikového strediska - Východného v Palestíne.Od 21.11.1941 bol hospitalizovaný, ale už 31.12.1941 bol umiestnený do vyšetrovacej väzby. A 24.1.1942 ho formálne premiestnili k pomocnej rote. Dňa 30.3.1942 ho súd potrestal šiestimi mesiacmi tvrdého väzenia. Bol problematickou osobnosťou. Mal problémy s disciplínou, alkoholom, ale aj veci politického charakteru. Podmienečne bol prepustený 26.4.1942 a odoslaný k náhradnej rote. Zomrel z neznámych príčin v roku 1945 v Jeruzaleme.
Mesároš Vincenc - nar. 24.12.1902 Michalová.okr. Brezno. Do Cudzineckej légie vstúpil 27.7.1932 v hodnosti slobodníka a službu vykonával do 27.7.1940. Potom stúpil do čs. vojska na Strednom východe. a 31.7.1940 bol zaradený k 1. rote 4. čs. pešieho pluku. Od 15.10.1940 do 25.6.1941 bol bol uvoľnený zo služby pre potreby vojnového priemyslu. V tomto čase ho evidovali u pomocnej roty Čs. výcvikového strediska - Východného a 27.6.ho zaradili k 4. rote Čs. pešieho práporu 11 Východného s ktorým 15.7.1941 odišiel na frontu do Sýrie. K 31.12.1941 ho premiestnili k 3. rote u ktorej sa jeho vojenská cesta tragicky skončila. Dňa 27.1.1942 utrpel pri výcviku ťažké zranenie v dôsledku explózie trhaviny ktorá mu spôsobila ťažké zranenie na ktoré 29.1.1942 zomrel vo vojenskej nemocnici. Jeho spolubojovníci ho pochovali na cintoríne War Cemetery v Tobruku, číslo rady 41364287, hrob 545 E. Bol vyznamenaný Čs. vojenskou pamätnou medailou so štítkom SV " in memoriam " 7.3.1944.
Reichenthal Evžen MUDr. - nar. 2.3.1901 Trnava. Židovskej národnosti a židovského vyznania. Po rozpade ČSR slúžil v armáde Slovenského štátu. Dňa 31.1.1940 bol pre židovský pôvod z armády prepustený. Dňa 20.4.1940 sa prihlásil do služby v čs. vojsku vo Francúzsku. Po jej kapitulácii evakuoval do Anglie. Bol zaradený do technickej roty a 13.8.1940 bol ustanovený hlavným lekárom práporu.Dňa 1.11.1940 bol odoslaný na Stredný východ ako zdravotný dôstojník u pomocnej roty. K 1.9.1942 bol premiestnený k Čs. vojenskej misii v Jeruzaleme, kde bol ustanovený prednostom zdravotnej služby skupiny čs. armády na Strednom východe. Druhý deň bol ustanovený vojenským lekárom a 29.10.1941 bol povýšený na podplukovníka zdravotnej služby.K vojenskej misii bol premiestnený 31.5.1943. Zomrel 21.6.1945 v dôsledku predávkovaním morfiom spáchal samovraždu. Bol pochovaný na anglickom vojnovom cintoríne v Ramlehu 22.6.1945 do hrobu č. 553, A2, plot 9. Bol vyznamenaný 1939 - 1945 Star " in memoriam".
Weiner Karel - nar. 4.11.1918 Modra.Židovského vyznania. Podľa dochovaných údajov k nástupu služby bol prezentovaný 9.8.1940 v Palestíne. Podľa dôverného rozkazu z 5.7.1941 stal sa zbehom 3.7.1941.V matrike útvaru bol evidovaný ako nezvestný. Neskoršie sa však zistilo, že v skutočnosti 2.7.1941 v bojoch na sýrskom území padol.Živý bol videný spolubojovníkmi, keď odchádzal na motocyklu ako spojka k veliteľstvu anglickej brigády.
V Tobruku stoji pomník s nápisom: " Toto je posvátná puda, neboť v ní leží tí, kdo umírali pro svou vlast. Za slunce západu i východu budeme na ně vzpomínat." Po zlikvidovaní M.Kaddafiho boli pomníky i kríž zdevastované príslušníkmi IS./ pozn. J.K. /
Padlí príslušníci Čs. samostatnej obrnenej brigády, ktorí padli pri obliehaní nemeckej posádky v Dunkerque
Po kapitulácií Francúzska v júni 1940 sa podarilo evakuovať zbytky 1. čs. divízie do Veľkej Británie. Z týchto vojakov po vylúčení osôb, ktoré odmietli ďalší boj, vznikla 12.augusta 1940 1. čs. zmiešaná brigáda. V júli 1941 bola brigáda reorganizovaná na Čs. samostatnú brigádu.Spojením Čs.samostatnej brigády s čs. vojskom zo Stredného východu vznikla 1.septembra 1943 Čs. samostatná obrnená brigáda. Jej veliteľom bol menovaný brig.gen. Alois Líška, zástupcom veliteľa sa stal plukovník Karel Klapálek a náčelníkom štábu bol ustanovený podplukovník gšt. Karel Ondráček.Intenzívny výcvik bol zahájený v priestore Horthampton. Vojaci sa začali zoznamovať s bojovou technikou s tankami typu Crusader a Cromwell.Dňa 5.6.1944 nariadilo britské Ministerstvo vojny poľnú mobilizáciu brigády pri ktorej sa vykonala výmena opotrebovanej techniky za novú.Dňa 24.7.1944 obdržal veliteľ brigády generál Alois Líška rozkaz ministra národnej obrany Sergeja Ingra k odchodu do Francúzska. K jednotkám prichádzali od náhradného telesa doplňky, zložené predovšetkým bývalými vojakmi Wehrmachtu pochádzajúci z Tešinska , ktorí sa v zajateckých táboroch dobrovoľne prihlásili do čs. armády. Od brigády tiež odchádzali vojaci neschopní poľnej služby a dôstojníci určení pre čs. armádu v ZSSR.Medzi nimi bol aj plk. Karel Klapálek.Miesto neho bol do funkcie zástupcu veliteľa brigády vymenovaný pplk.pech.Antonín Bánovský. Dňa 21.8.1944 prišiel do Bridlingtonu prezident republiky Dr. Eduard Beneš a zástupci vlády. Popoludni vykonali prehliadku jednotiek a po prejave prezidenta a rozlúčení snimi pred odchodom do Francúzska. Dňa 23.8.1944 sa jednotky presunuli do zhromážďovacích priestorov blízko Londýna a Southamptonu. Päť míľ od Southhamptonu, v tábore A - 17 blízko Swanwicku sa sústredili obrnené jednotky brigády, ktoré sa neskoršie naloďovali v prístavu Gosport. V tábore brigáda prevzala operačné tanky typu Cromwell a Sherman. Technika bola označená bielou päťcipou hviezdou v bielom kruhu a číslom útvaru 33 640. Vojaci vymenili anglické peniaze za francúzske. Všetci obdržali záchrané pásy a železnú dávku potravín. Prvé jednotky sa nalodili 30.8.1944 na lode typu Liberty a odplávali do Francúzska. Do Francúzska prišla prvá ubytovacia skupina 31.8.1944 dopoludnia do blízkej osady Cray Sur Mer v Normandii. Vojsko sa sústredilo v Transit campu 60 a potom odišli cez zničený Caen do zalesnenej oblasti, asi 2 km sv od mesta Falais, kde bol vybraný ubytovací priestor brigády.V dňoch 1.- 3.10.1944 boli jednotky vo Falaise v počte 243 dôstojníkov, 4095 vojakov. Celkom 4338 mužov. Dňa 4.10.1944 jednotky brigády zahájili presun do priestoru Dunkerque, ktorý dosiahli 6.10.1944. Po príchode velenie odišlo k anglickým jednotkám aby poznali chod služieb a terén. V priestore Dunkerque skončilo šesdesiathodinové ultimátum pre nemeckú posádku, aby sa vzdali. Nemci odmietli sa vzdať a brigáda sa v následujúcich mesiacoch účastnila bojov pri Dunkerque. Priestor prevzali v dňoch 7. - 9.10.1944 od anglickej 154. pešej brigády. Bojová činnosť Čs. samostatnej brigády v Dunkerque spočívala v blokovaní obkľúčenej nemeckej posádky s nepravidelnými bojovými stretmi pri prieskumnej činnosti a pri priamej delostreleckej paľbe. Dňa 8.5.1945 odišli z veliteľstva brigády parlamentári št.kpt.Richard Pollak a mjr. Sisson aby odovzdali veliteľovi nemeckej obkľúčenej posádky ktorým bol viceadmirál Friedrich Frisius rozkaz ku kapitulácií. Rozkaz vyzýval veliteľa nemeckej posádky, aby sa dňa 9.5.1945 v 9,00 dostavil na veliteľstvo Čs. samostatnej obrnenej brigády ktoré bolo v meste Wormhout a tu aby podpísal bezpodmienečnú kapituláciu. Viceadmirál Friedrich Frisius sa dostavil so svojim štábom a bez námietok podpísal bezpodmienečnú kapituláciu.Po podpise kapitulácie prebehla konferencia na ktorej sa prerokovali detaily kapitulácie - odsun zajatcov, evákuacia nemocných a neschopných chôdze.Veliteľ brigády vydal zvláštny rozkaz v ktorom oznámil ukončenie druhej svetovej vojny. Veliteľstvo brigády vydalo rozkaz na vykonanie presunu brigády do vlasti. Počas dňa anglické a francúzske jednotky vykonávali odzbrojenie Nemcov a striedali jednotky Čs. samostatnej obrnenej brigády. Dňa 10.5.1945 Nemecké ženijné jednotky pod velením Čs. sam. obrnenej brigády odstraňovali míny a uvoľňovali cesty. Zajatci odkladali zbrane na určených miestách. Cez deň sa uskutočnila evakuácia civilných osôb.Čs. samostatná obrnená brigáda bola preložená do zväzku americkej 12. skupiny armád.Bola vykonaná výmena 34 operačných a cvičných tankov Sherman IC za tanky Challenger. Na cintoríne v Adinkerke sa uskutočnilo rozlúčenie s padlými čs. vojakmi motopráporu a tankového práporu 2. Dňa 11.5.1945 veliteľ Čs. samostatnej obrnenej brigády v Wormhoutu vyznamenal čs. vyznamenaniami 51 príslušníkov francúzskej armády. Dňa 12.5.1945 začal presun 1210 kolesovej a pásovej techniky mimo tankov po stanovenej ose presunu do vlasti. Dňa 13.5.1945 bol zahájený presun naložených tankov na ťažkých transportéroch.Velitelia útvarov odišli skôr a na hranici vztyčili čs. štátnu zástavu.Dňa 18.5.1945 kolóny kolových a pásových vozidiel prekročili čs. hranicu. kolóny pokračovali do Pzne a Klatov. Dňa 30.5.1945 sa v Prahe uskutočnila slávnostná prehliadka Čs. samostatnej obrnenej brigády. Tak skončila bojová cesta jednej bojovej jednotky ktorej mnohí sa nedožili konca druhej svetovej vojny. ppor. pech. Adamovič Adam - nar. 27.8.1921 Bošáca, okr. Trenčín, 1. rota, Tankový prápor 3, padol 11.4.1945 v Dunkerque
slob.asp.Auffärber Otto - nar. 28.4.1912 Liptovský Svätý Mikuláš, J - 1253,. / uvádzané aj 8.11.1919 Beno / Židovského vyznania. Zomrel pri výkone služby 4.10.1944
voj. Blaho Miroslav - nar. 8.3.1922 Trenčianske Teplice, okr. Trenčín, 5. čata, Motorizovaný prezvedný oddiel, padol 10.10.1944 v Dunkerque
čat. Čierný - Schwarz Eduard - nar. 28.9.1915 Žilina, 1. rota, Dopravný oddiel, padol 23.9.1944 v Dunkerque
ppor. pech. Čurn Radko - nar. 27.10.1921 Vrbové, okr. Piešťany, 3. rota, Tankový prápor 1, padol 29.1.1945 v Dunkerque
voj. Diamant Leopold - nar. 22.7.1915 Borský Svätý Mikuláš, okr. Malacky. Židovského vyznania. 1. motorota R - 968 Motoprápor, zomrel na následky zranenia 22.10.1944 v Dunkergue
voj. Doppler Jozef / Josef / JUDr. - nar. 3.7.1910 Bratislava. Židovského vyznania. 2. motorota S -44 Motoprápor, padol v boji 15.10.1944 v Dunkerque
slob. asp. Elbert Ladislav - nar. 11.11.1916 Trnava. Židovského vyznania. 1. motorota R -1576 Motoprápor padol v boji 5.11.1944 v Dunkeque
rtn.ašp. Glasel Imrich - nar. 25.1.1917 Žilina. Židovského vyznania. 3. rota F - 1966 Tankový prápor 2, padol 5.11.1944 v Durkerque
voj. Glasner Hugo - nar. 20.8.1915 Bratislava. Židovského vyznania. Ženijná rota T - 1433, padol 9.2.1945 v Dunkerque
voj. Grunbaum Ondrej - nar. 1.7.1914 Lučenec. Židovského vyznania. 2. motorota R -1747, Motoprápor, padol v boji 28.10.1944 v Dunkerque
ppor. del. Hacker Štefan / tiež Štěpán / - nar. 3.1.1910 Trnava. Židovského vyznania. veľ. rota C - 82, padol v boji 5.11.1944 v Dunkerque
slob. Hanka Svetozár - nar. 18.5.1921 Bratislava, 2. motorota, Motoprápor, padol 21.10.1944 v Dunkerque
des. Hanzel Abraham / Antonín/ ? - nar. 29.10.1916 Sokolovce, okr. Piešťany / tiež Tokovle /. Židovského vyznania. 2. motorota R - 1764, Motoprápor, padol v boji 20.12.1944 / 20.10.1944 / ? v Dunkerque
rtn. Horochovič Josef /Jozef / ? - nar. 10.3.1917 Kečkovce, okr. Stropkov, 2. rota, Tankový prápor 1, padol 23.3.1945 v Dunkerque
voj. Juříček František - nar. 14.8.1922 Mlýnský Sek, okr. Nové Zámky, Náhradná tanková rota, padol 5.11.1944 v Dunkerque
slob. Klein Josef / Jozef /? - nar. 6.8.1923 Košice. Židovského vyznania. Oddiel kanónov proti útočnej vozbe F - 3743, padol v boji 15.4.1945 v Dunkerque
čat. ašp.Kopaničák Martin - nar. 6.11.1913 Lengvarty, okr. Levoča, Spojovacia rota, padol 30.4.1945 v Dunkerque
des. Korngut Armin - nar. 3.3.1909 Poprad, 3.rota T - 643. Židovského vyznania. Tankový prápor 1, padol v boji 22 / tiež 23. /.1.1945 v Dunkerque
des.ašp. Krajčovič Jan /Ján / ? - nar. 21.10.1915 Cífer, okr. Trnava, 1. motorota, Motoprápor, padol 5.11.1944 v Dunkerque
ppor. pech. Kubina Štefan - nar. 27.5.1910 Odorín, okr. Spišská Nová Ves, 2. motorota, Motoprápor,padol 15.4.1945 v Dunkerque
slob. Lackovič Ladislav - nar. 27.3.1918 Šarfia, okr. Modra. Židovského vyznania. veľ. rota J - 935, Tankový prápor 2, padol v boji 20.12.1944 v Dunkerque
voj. Lorber Izák - nar. 6.2.1916 Vranov nad Topľou. Židovského vyznania. 2. rota T - 1211, Tankový prápor 2, padol 28.10.1944 v Dunkerque
rtn. Mandelík Ludvík - nar. 15.8.1914 Pezinok, Spojovacia rota, padol 27.5.1945 v Dunkerque
slob. Matis Vojtěch / Vojtech / ? - nar. 15.3.1920 Bratislava, 1. rota, Tankový prápor 1, padol 29.11.1944 v Dunkerque
voj. Mizera Vincenc / Vincent / ? - nar. 6.4.1915 Jablonec, okr. Modra, Oddiel kanónov proti útočnej vozbe, padol 25.10.1944 v Dunkerque
voj. Paták Alexandr / Alexander / ?- nar. 10.9. / tiež 9.10. / 1920 Bratislava. Židovského vyznania. Dopravný oddiel T -1696, zomrel pri výkone služby 4.1./ tiež 5.1 / 1945 v Dunkerque
rtm. Peniak Štefan - nar. 5.4.1916 Polhora, okr. Námestovo, veľ.rota, Tankový prápor 1, padol 10.11.1944 v Dunkerque
des.ašp. Plitko Ján / Jozef / ? - nar. 18.5.1918 Hnojné, okr. Sobrance, 1. motorota, Motoprápor, padol 15.4.1945 v Dunkerque
slob. Prokop Emil -/ Milan / ?- nar. 30.5.1920 Holič, okr. Skalica, 2. motorota, Motoprápor, padol 29.10.1944 v Dunkerque
slob.ašp. Ring Bernard - nar. 18.11.1920 Žilina, 2. motorota, Motoprápor, padol 28.10.1944 v Dunkerque
voj. Rosenfeld Alexandr /Alexander / ? - nar. Šarišské Lúky, okr. Prešov, rota doprovodných zbraní, padol 10.12.1944 v Dunkerque
voj. Schwarcz Evžen / Eugen /? - nar. 1.2.1919 Topoľčany. Židovského vyznania. 1. motorota T - 1391, Motoprápor, padol v boji 5.11.1944 v Dunkerque
voj. Spira Karel / Karol - Karel ? Ondrej - Ondřej / ? - nar. 30.10.1919 Prešov. Židovského vyznania. Motorizovaný prezvedný oddiel Z - 82, padol 9.10.1944 v Dunkerque
slob. Stračina Emil - nar. 14.5.1919 Lehotka pod Berehy, okr. Nová Baňa, rota doprovodných zbraní, padol 5.11.1944 v Dunkerque
Padlí príslušníci špeciálnych jednotiek z Veľkej Británie
čat. Bíroš František npor. pech. in memoriam 18.7.1948 - nar. 15.11.1913 Likava, okr. Ružomberok. Dňa 24.5.1939 odišiel do Poľska. V Krakove bol zaregistrovaný v Čs. legióne.Loďou z prístavu Gdyňa odišiel do Francúzska, kde vstúpil do Cudzineckej légie. Po vypuknutí vojny bol vo Francúzsku príslušníkom telegrafného práporu. Bojov vo Francúzsku sa nezúčastnil. Po príchode do Anglie bol zaradený k telegrafnej jednotke. Dňa 28.10.1940 bol povýšený na desiatnika a 2.7.1942 na čatára. Od 91.do 10.2.1943 vykonával prax na obsluhe čs.rds. Od 12.2. do 10.4.1944 absolvoval zdokonaľovací výcvik na čs. rds., hlavne konšpiračné cvičenia a absolvoval výsadkový výcvik.Dňa 2.5.1944 ho presunuli do Talianska. Dňa 10.6.1944 bol vysadený pri Veľkých Uherciach. V SNP pracoval ako radista u kpt. Krátkeho. Po potlačení povstania 28.10.1944 prišiel na Donovaly. Dňa 1.11.1944 sa dostal do zajatia a 2.11.1944 bol pri obci Bahniky / iný údaj uvádza Hronov - Brusno / Nemcami zastrelený.Iný údaj uvádza 31.10.1944. Vyznamenania: Pamätná medaila čs. armády v zahraničí so štítkami F -VB, Čs. vojnový kríž 1939 v roku 1945, Čs. medaila Za chrabrosť pred nepriateľom v roku 1944, Rad SNP v roku 1968. Pochovaný je v Likavke.
slob. Dvořák Oldřich npor. pech.v zál. in memoriam - nar. 13.11.1923 Trenčín.Odišiel ilegálne z protektorátu Čechy a Morava.V Agde bol prezentovaný 4.4.1940 a zaradený u telegrafnej roty, osob. čís. F - 2778.Po kapitulácii Francúzska odišiel do Anglie.Bolo zaradený u spojovacej čaty. 2. pešieho práporu vo Walton Hallu. Dobrovoľne sa prihlásil k plneniu zvláštnych operácii a od augusta do septembra 1941 absolvoval špeciálny výcvik a výsadkový kurz. K 28.10.1941 bol povýšený na slobodníka. Bol príslušníkon výsadku STEEL. Vysadený bol so skupinami BIVOUAC a BIOSCOP do protektorátu Čechy a Morava 28.4.1942 pri obci Požary pri Křivoklate.Po zoskoku nedôsledne zakopal prepravovaný materiál ktorý bol objavený a naň upozornené orgány gestapa.Jeho hlavnou úlohou bolo dopraviť rádiosúčiastky pre rds LIBUŠE a kapsľu s jedom pre paraskupinu SILVER A - kpt. Bartoš. Ten ho pridelil do skupiny UVOD, ktorá vysielala z Prahy a z pivovaru v Cerheniciach. Dňa 30.6.1942 gestapo prepadlo pivovar a Oldřich Dvořák unikol zatknutiu. Presunul sa do Brna a následne na Slovensko.Tu sa tiež dopustil porušenia konšpiračnej činnosti, kde osoby s ktorými sa skontaktoval jeho prítomnosť ohlásili policajným orgánom. Dňa 9. - 10.7.1942 bol pri obci Radošovce okr. Skalica zastrelený / iná varianta hovorí že spáchal samovraždu.Po exhumácii bol pochovaný na vojenskom cintoríne v Brne, Viedeňská 96. Vyznamenaný Čs. pamätnou medailou čs. armády v zahraničí so štítkami F - VB v roku 1944, Čs. vojnovým krížom 1939 v roku 1945.
rtn. Gabčík Jozef genmjr. in memoriam - 2015. - nar. 8.4.1912 Poluvsie, okr. Žilina.Základnú službu nastúpil 1.10.1932 u Pešieho pluku 14 v Košiciach.Poddôstojnícku školu absolvoval v Prešove v hodnosti desiatnika. Od roku 1934 bol v ďalšej službe poddôstojníka z povolania v hodnosti čatár. V roku 1937 ukončil službu v armáde a stal sa zamestnancom vojenskej továrne v Žiline, ktorá vyrábala bojové plyny. Po nehode bol preložený do skladu bojových látok na Skalku pri Trenčíne. Pred prevzatím skladu nemeckou armádou poškodil zásobníky a pred zatknutím zo sabotáže 4.až 6.6.1939 ušiel do Poľska. V Krakove vstúpil do Čs. legiónu. Tu sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne odplávali v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali službe v Cudzineckej légii. Nastúpil službu k 1. pluku v Sidi bel - Abbes a 26.9.1939 sa v Agde zaradil do Čs. zahraničnej armády vo Francúzsku. Bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. Dňa 29.12.1939 bol povýšený na čatára. Zúčastnil sa bojov vo Francúzsku. Po porážke Francúzska bol 12.7.1940 evakuovaný do Anglie. Od 2. - 22.2.1941 absolvoval kurz rotmajstrov a po jeho absolvovaní bol povýšený na rtm. Bol zaradený do výcviku pre plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku, ako člen jednotky špeciálnych operácii / SOE /. Po špeciálnom výsadkovom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29.12.1941 s členmi skupin SILVER A a SILVER B lietadlom RAF Handley Page Halifakx 138. perute vysadený o 22 hod. 10 km od Prahy. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid - atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Atentát vykonali Jozef Gabčík, Jan Kubiš za účasti Josefa Valčíka 27.5.1942 o 10,30 hod, keď Reinhard Heydrich išiel autom z Panenských Břežan na Hradčany. Atentát vykonali na Kirchmayerovej ulici / dnes Zenklova / pri nemocnici Bulovka - Praha 8 - Libeň.Jozef Gabčík vstúpil do jazdnej dráhy automobilu, ale samopal Sten sa zasekol. Jan Kubiš hodil protitankový granát vz. 73 MK 1 ktorý explodoval pri zadnom kolese. Črepiny zranili Heydricha. Po operácii o 7 dní neskôr zomrel v dôsledku infekcie ktorá sa dostala do rany pri výbuchu. V súvislosti s atentátom bolo 13 tisíc ľudí uväznených a popravených a obce Lidice a Ležáky boli do základov zlikvidované. Jozef Gabčík a 6 parašutistov sa ukrylo v kripte chrámu Sv. Cyrila a Metoda. Úkryt vypátralo gestapo po zrade vysadkara Karla Čurdu.V boji padol Adolf Opálka, a Josef Bublík. Jan Kubiš zomrel v sanitke pri prevoze do nemocnice a Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc, Josef Hrubý a Josef Valčík spáchali v krypte kostola 18.6.1942, samovraždu zastrelením.
Holý František - nar. 20.4.1920 Malé Leváre, okr. Malacky. V máji 1943 nastúpil základnú službu ako telegrafista v Turčianskom Sv. Martine. Bol odoslaný na Východný front. Po mesiaci zbehol k partizánom. O rok sa s pomocou sovietskych organizátorov dostal na Slovensko, ako pomoc sovietskym výsadkom k nadviazaniu kontaktov. Dňa 16.11.1943 bol zatknutý. Dňa 20.3.1944 bol odoslaný do Talianska, kde v Avezzane zbehol . Po vstupe do čs. zahraničnej armády bol zaradený do výcviku pre zvláštne úlohy. Absolvoval para výcvik, výcvik spravodajský, spojovací a šifrovací.Bol príslušníkom SOE vo výsadku COURRIER - 5. V noci zo 14. na 15.9.1944 bol s Erosom a Chramcom vysadení u Liptovskej Mary. Pri zoskoku bola zničená rds. Pomocou Chavivy Reikovej z výsadku Amsterdam sa ju podarilo nahradiť. Z 25.- na 26.9.1944 bol s Chramcom zajatý. Dňa 10.11.1944 utiekol a do polovice januára 1945 sa ukrýval v obci Bacúch. Po obsadení obce Nemcami bol udaný a zatknutý gestapom. Po vyšetrení bol prepustený a prešiel k partizánom. Bol obvinený z kolaborácie, mučený a 21.1.1945 v doline Hútky okr. Brezno pravdepodobne sov. partizánmi zastrelený.Po exhumácii v roku 1945 bol pochovaný v Plaveckom Mikuláši.
Padlí a zomretí príslušníci čs. zahraničnej armády v ZSSR, ktorí vykonávali službu u čs. pozemných jednotkách vo Veľkej Británii a na Strednom Východe v rokoch 1943 - 1945 narodení na Slovensku
ppor. pech. v zál. Dohnal Mirko - nar. 15.10.1920 Bratislava. Absolvent Čs. reálneho gymnázia s maturitou v rokoch 1931 - 1939 v Bratislave.Hovoril francúzsky,anglicky, nemecky. Dňa 10.8.1939 odišiel do Rakúska. Do Francúzska prišiel 12.8.1939 kde študoval na univerzite 1. semester a pracoval v Paríži. Do Čs. zahraničnej armády sa prihlásil 1.9.1939. Povolaný bol k nástupu 26.9.1939 v Paríži.Dňa 19.10.1939 bol zaradený k 10. rote pluku C. V Agde absolvoval poddôstojnícku školu. Dňa 10.1.1940 bol premiestnený k 7. rote 3.ppl. Od 10.1.1940 bol u Náhradného telesa čs. vojska 1. náhradnej roty v Agde. Dňa 30.1.1940 bol povýšený na slobodníka.K 1.5.1940 absolvent dôstojníckej školy na dôstojníka pechoty v zálohe v Camp d Avour. Od 1.5.1940 v hodnosti čat. ašp. Dňa 9.5.1940 bol premiestnený k 2. rote 1.ppl. Od 26.5.1940 bol u 3. roty Náhradného telesa čs. zahraničného vojska v Agde.Od 8.6. - 27.6.1940 sa zúčastnil ustúpových bojov Čs. divízie na Marne, Seine, Loire, ako veliteľ pozorovacej jednotky u 1.ppl. Dňa 13.7.1940 prišiel do Anglicka na lodi Rod el Farag a bol zaraderný k 1. pešej rote 1. čs. brigády. Dňa 28.10.1940 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939. Dňa 7.3.1942 bol povýšený do hodnosti podporučík pechoty v zálohe. Dňa 7.3.1944 mu bola udelená Čs pamätná medaila so štítkom F a VB.Od 11.10.1943 - 10.3.1944 bol na skúšobnú dobu v Anglickej armáde. Pre veľký počet dôstojníkov, ktorí podľa tabuliek počtov nemohli byť zaradení v rámci čs. jednotiek v Anglii bol premiestnený k Čs. armádnemu zboru v ZSSR. Zúčastnil sa Karpátsko - duklianskej operácie od 8.9.1944 do 1.11.1944 ako veliteľ roty 5.ppl. Padol v boji. Uverejnené v rozkaze Čs. sam. brigády č. 92 čl. 4. zo dňa 1.11.1944.
por. jazd. v zál. Neuschloss Jindřich - nar. 30.4.1908 Bratislava. Menovaný odišiel cez Taliansko do Francúzska kde sa v Agde 30.11.1939 prezentoval do čs. armády. Po ústupových bojoch a následnej kapitulácií Francúzska sa na lodi Rod el Farag dostal do Anglie. Od roku 1943 slúžil u 2. práporu Čs.obrnenej brigády.Vykonal dôstojnícke skúšky a získal hodnosť podporučíka jaz.v zálohe.V roku 1944 ako nadpočetný odišiel do ZSSR ako plk. Karel Klapálek. V Karpatsko - duklianskej operácií bol príslušníkom veliteľskej roty 1.čs. samostatnej tankovej brigády v ZSSR veliteľ mjr. Vladimír Janko. Padol v boji 22.11.1944 o kótu 532 Obšár pri Nižnom Komarniku.Pochovaný je na Dukle.
div. gen.Viest Rudolf / arm. gen. in memoriam 1945/ - nar. 24.9.1890 Revúca. Dňa 29.8.1939 emigroval cez Maďarsko do Francúzska. Od 17.10.1939 bol členom Čs. Národného výboru v Paríži a veliteľ vytváraného exilového čs. vojska. Od januára 1940 bol veliteľom 1. čs. divízie vo Francúzsku. Pre chorobu sa vzal velenia. Dňa 24.6.1940 odišiel s čs. vojskom po porážke Francúzska do Anglie. Stal sa členom Štátnej rady a ministrom exilovej vlády.Dňa 22.8.1944 odletel s čs. vládnou delegáciou z Anglie do ZSSR. Odtiaľ 6.10.1944 cez Moskvu s časťou 2. čs. paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP. Hoci bol vážne chorý, po príchode sa stal veliteľom 1. čs. armády na Slovensku po gen. Golianovi. Tiež bol predsedom Rady obrany na Slovensku. V noci z 27. na 28.10.1944 vydal na Donovaloch posledný rozkaz 1. čs. armáde na Slovensku " Boj za slobodu Česko - Slovenska sa nekončí, bude pokračovať v horách. Rozkaz sa však ku všetkým jednotkám nedostal a tak prispel k rozkladu povstaleckej armády. Dňa 3.11.1944 boli gen.R. Viest a Gen.J. Golian v Pohronskom Bukovci zajatí.Boli vyšetrovaní v B. Bystrici a v Bratislave. Po odtransportovani do Berlína boli nemeckým súdom odsúdení na trest smrti a 28.4.1945 pravdepodobne popravení v KT Flosenburg. Vyznamenania in memoriam : Rad SNP I.triedy 1945, Čs. vojnový kríž 1939 v roku 1945, Rad červenej zástavy v roku 1969, Rad Ľ. Štúra I.tr. v roku 1995
Padlí slovenskí vojaci, príslušníci 2. slovenskej technickej divízie premenovanej 29.4.1945 na 1.čs. divíziu v Taliansku
Na začiatku operácie BARBAROSSA bola v priestoroch Bieloruska a Ukrajiny dislokovaná Zaisťovacia divízia, ktorá strážila železničnú trať po ktorej smerovali vojenské transporty Wehrmachtu na východný front a podnikala bojové operácie proti partizánom. Pri tejto činnosti dochádzalo k prechodu vojakov k partizánom. Medzi nimi aj škpt. Ján Nálepka.Dňa 2.augusta 1943 bola Zaisťovacia divízia premenovaná na 2. pešiu divíziu, ktorej od 19.8.1943 velil plk. gšt. Karol Peknik.Pre nespoľahlivosť divízie sa tak stala na fronte nepoužiteľná a nemecké velenie sa rozhodlo využiť jej ľudský potenciál iba na opevňovacie práce. Dňa 12.10.1943 vydalo OKW rozkaz o reorganizácií slovenskej 2. pešej divízie na stavebnú brigádu a jej premiestnenie aj s 12. stavebnou rotou železničných ženistov do Talianska. Dňa 20.10.1943 veliteľ 2.PD oboznámil príslušníkov divízie z rozkazom MO gen. F.Čatloša o reorganizácií 2.PD na Technickú brigádu. 2.pešiu divíziu presunuli koncom októbra 1943 na opevňovacie práce z Bieloruska do Talianska. Presun sa uskutočnil vlakom po ose Varšava - Opel - Goerlitz - Mníchov - Norimberg - Brenner - Ravenna.Do priestoru Allerona bola presunutá 12. železničná stavebná rota. V druhej polovici novembra bola nasadená v priestore Orvieto, 90 km sz od Ríma. V dňoch 21. - 22.11.1943 sa presunula do Chiusi. Hlavné veliteľstvo Technickej brigády bolo od 5.11.1943 v Imole. Ďalšie posádkové veliteľstva boli v San Pietro in Vincoli, Ravenne, Cervii a Faenze. Dňa 15.11.1943 bola 2. pešia divízia premenovaná na technickú brigádu, ktorej najskôr velil pplk. gšt. Krnáč, ktorého 1.12.1943 vystriedal plk.pech. Ladislav Bodický.Náčelníkom štábu bol mjr. gšt. Dušan Jamriška. V Bari bola od 1.12.1943 Čs. vojenská misia pri HV spojeneckých armád v Taliansku na čele s pplk. del. Karlem Svobodou. Technická divízia zotrvala v priestore Ravenna - Cesenatico vyše mesiaca. Jej príslušníci budovali strelecké a spojovacie zákopy, okopy a tiež ľahké kryty z dreva a zeminy. Slovenskí vojaci napriek tomu, že ich miestne obyvateľstvo spočiatku prijalo veľmi chladne, sa s novými podmienkami zžili veľmi rýchlo. Začali sa zoznamovať s talianskym jazykom a nadväzovať kontakty s obyvateľstvom. Prosti Taliani začali chápať, že slovenskí vojaci nie sú ozajstní Spojenci hitlerovskej armády. Obyvatelia, ktorí sa ešte v novembri správali k neznámym vojakom veľmi chladne a rezervovane, po mesiaci už prejavovali srdečnosť a priateľstvo. Dňa 30.12.1943 pri anglo - americkom bombardovaní Ravenny zahynulo 23 slovenských vojakov. Dňa 7.1.1944 dostala 2. slovenská technická divízia rozkaz presunúť sa do priestoru Cassina - 180 km jv od Ríma. Začiatkom roku 1944 mala 12. železničná stavebná rota 252 mužov a velil jej stotník Viliam Hotový. Po príchode časti slovenských jednotiek do priestoru Campodimele sa rozšírili správy, že Američania sa vylodili 60 km južne od Ríma, pri Anziu. Príslušníkom 1. práporu 101. pluku sa naskytla prvá príležitosť prejsť na stranu Spojencov k čomu veliteľ 1. práporu kpt. Hujsa urobil podrobnú rekognoskáciu terénu. Po zistení stavu, prebojovať sa za frontovú líniu, silne obsadenú nemeckými jednotkami, bolo za danej situácie nereálne. Navyše na druhý deň po príchode rôt do priestoru napadol sneh a silne sa ochladilo. Nebola pitná voda a s proviantom boli na dne. Pokračovalo sa v opevňovacích prácach, ktoré sa sabotovali. So stupňujucími sa bojmi pri Monte Cassine došlo v činnosti divízie k ďalšej zmene. Dňa 16.marca 1944 vo večerných hodinách sa začala presúvať na sv od Ríma, do priestoru Tagliacozzo - Avezzano. V marci sa začalo z budovaním nového pásma obrany, tzv. Caesarova línia. V pohorí Abruzz bolo nové pôsobisko divízie. Po konflikte kpt. Hujsu s nemeckým velením boli k slovenským jednotkám zasa pridelení nemeckí poddôstojníci, ktorí dozerali, aby práca nebola sabotovana. Protifašistický odboj, počnúc sabotážami na opevňovacích prácach a končiac prechodmi k partizánom, sa najprv začal a cieľavedome organizoval v 101. pluku a príslušníci ovplyvňovali v ďalších mesiacoch aj postoje jednotlivcov i skupiny 102. pluku. Početný stav divízie k 20.marcu 1944 bol 147 dôstojníkov, 169 poddôstojníkov a 4 176 mužstva. Straty divízie v období od 1.10.1943 do 20.3.1944 bolo 41 padlých poddôstojníkov a vojakov , ktorí zahynuli pri náletoch spojeneckého letectva, ranení 3 dôstojníci a 43 poddôstojníkov a vojakov. Nezvestní 25 poddôstojníci a vojaci boli tí ktorí prešli na stranu talianskeho odboja.Dňa 4.mája 1944 divíziu doplnil zo Slovenska transport, ktorý prišiel do Florencie a boli v ňom 2 dôstojníci, 845 vojakov a poddôstojníkov a 7 vagónov materiálu.Útok anglo - amerických vojsk sa začal 11.mája 1944 a 18.5. sa Spojenci zmocnili Cassina. V noci na 4. júna pod tlakom spojeneckých vojsk započali nemeckí vojaci všeobecný ústup na sever za rieku Tiber a 4. júna 1944 vstúpili spojenecké vojská bez boja do Ríma. Stalo sa to dva dni pred vylodenim Spojencov v Normandii v operácii Overlord. V dôsledku uvedených skutočnosti bol 16.6.1944 vydaný ďalší rozkaz na presun divízie do nového priestoru severne od Sansepolero, 101. pluk v Bologno di Romana a 102.pluk v Badia Tedalda. V tomto čase mjr. Kubičko a dôstojníci mjr.Kolpak, kpt.Vizner, npor. Bibeň, por. Oreš a por. Kremnický prešli na stranu Spojencov. Celá brigáda ustupovala a v priestore Foringo mala 2 - dni odpočinok. Ofenzíva Spojencov bola nakoniec neúspešná a divíziu v dezolátnom stave nasadili v Apeninách na tzv. Gótskej línii znova na opevňovacie práce.Rozkaz na presun zo 16.6. bol zrušený a nový z 19.6. nariaďoval zaujať priestor Vergheto - Pennabilli - Mercantino Marecchia, južne od San Marína. V tomto priestore bola Technická brigáda 17.júla 1944 premenovaná na 2. technickú divíziu, ktorej spočiatku velil plk. Ján Imro. Počas presunu bol kpt. Hujsa v priestore Terni povolaný k veliteľovi pluku mjr. Kubíčkovi, kde sa za prítomnosti asi ôsmich dôstojníkov konala porada o prechode pluku cez front. Po prechode mjr. Kubíčka na stranu Spojencov sa novým veliteľom 101. pluku stal pplk. Jaroslav Kmicikievič. Veliteľ 101. pluku zorganizoval okolo seba skupinu spoľahlivých antifašistických dôstojníkov a poddôstojníkov , ktorí už v júli 1944 dodávali prostredníctvom partizánskeho veliteľa Dr. Bruna Ferranteho zbrane a strelivo partizánom. V severnom Taliansku bolo v máji až júni 1944 už 70 - 80 tisíc partizánov. Dňa 9.júna prijal Výbor národného oslobodenia severného Talianska uznesenie o vytvorení jednotnej partizánskej armády. Výbor vytvoril v auguste hlavné velenie Zboru na čele s gen. Raffaellom Cadornom. Jeho zástupcovia boli Luigi Longo a Ferrucio Parri. Dňa 6.júla 1944 prevzal velenie nad 2. technickou divíziou plk. Ján Imro, ktorý 30.7.1944 ušiel do Florencie kde čakal na príchod Spojencov. Velenie na divíziou dočasne prevzal pplk. Jaroslav Kmicikievič. V čase 18.8.1944 gen. F.Čatloš usiloval o repatriacii 1. technickej divízie z Rumunska a 2. technickej divízie z Talianska na Slovensko. V novom priestore Sabione - Francolino operovala aj 35. brigáda Garibaldi. Spojenie pplk. Kmicikieviča s ňou mal cez Dr. Alvareho, druhá skupina MUDr. Kadlica a Machača a tretia D.Plintovič cez Valthera Megriho v zone Poggio Renatico. Po rokovaniach došlo k rozhodnutiu o presune 101. pluku do močaristého priestoru v okolí jazera Comacchio. Dňa 28.8.1944 prevzal velenie divízie plk. Ján Veselý ktorý velil do apríla 1945.Novým náčelníkom štábu bol menovaný kpt.gšt.Ľ. Steiner. Stanovisko k repatriacií divízie na Slovensko najvyššie kruhy nacistického Nemecka zaujali opačný postoj. Zvesť o vypuknutí povstania na Slovensku došla k príslušníkom 2. slovenskej technickej divízie v priestore Ferrary. Velenie Wehrmachtu presun časti divízie na severný breh rieky Pád povolilo až 3. 9.1944. Po príchode plk. Veselého došlo k ďalšej etape odzbrojenia slovenských jednotiek. Pluku odobrali nákladné vozidlá a doprava sa zabezpečovala len konskými poťahmi. Koncom septembra 1944 odišlo od 101. pluku asi 150 príslušníkov k partizánom a od 102. pluku približne 50 vojakov a poddôstojníkov. V dňoch 24.-28.10.1944 divízia nastúpila ďalší presun do priestoru Mantova - Gazoldo - Borgoforte - Ostiglia. Jej úlohou bola stavba mostov v Borgoforte a Ostiglii. Nemecké velenie neponechalo divíziu v tomto priestore. V dňoch 22.-29.11.1944 sa divízia presunula do priestoru Piacenza - Pavia - S.Angelo s úlohou opravovať železničné trate a mosty cez Pád. Peší 101. pluk bol dislokovaný sz od Piacenzy a 102. pluk južne od Pávie. Veliteľstvo divízie bolo v Corteleone. Divízia bola vzdialená od frontu takmer 200 km. Nový priestor sa stal najdôležitejším miestom odbojovej činnosti slovenských vojakov v Taliansku. Zásadná zmena nastala začiatkom februára 1945, keď sa talianske partizánske hnutie skonsolidovalo a zo Slovenska prišli nové doplnky divízie asi 3 000 mužov. Mnohí boli priamymi účastníkmi SNP ktorí padli do zajatia a neskôr boli dopravení do Talianska.Stav divízie sa zvýšil na 7 000 mužov. Mužstvo prišlo do Talianska neozbrojené, otrhané a väčšinou v civilnom oblečení. Dňa 31.1.1945 hlásil príchod k divízií por. Anton Gustáv Lesyk s úlohou organizovať partizánske hnutie z príslušníkov divízie čo sa mu darilo v spolupráci s veliteľmi talianskych partizánskych jednotiek a s veliteľom českej partizánskej skupiny kpt. Františkom Petříkom. Dňa 15.3.1945 prešli od 101. pluku k partizánom slob. Sklenka, voj. Valigura, voj. Longauer a voj. Vančo. Dňa 18.3.1945 prešla k talianskym partizánom v priestore dediny Zerbo skupina slovenských vojakov v ktorej boli čat.Fischer, čat.Guth, čat.Gajdoš, des.Šagát, čat.Ivičič, des.Gál, des.Tomaščík, des.Berger, des.Hlavenka, des. Pikulík.Skupina čat. Gajdoša mala 80 mužov. Dňa 24.3.1945 prešiel k partizánom čat. Plintovič a voj. Bukaj a voj. Nagy. Dňa 27.3.1945 por. Lesyk nadviazal kontakt s pplk. Kmicikievičom, ktorý s radosťou súhlasil so spoluprácou a organizovaním čs. odboja. Pplk. Kmicikievič rozšíril spoluprácu s mnohými spoľahlivými dôstojníkmi a poddôstojníkmi medzi nimi boli mjr. Ryško, npor. Šelmec, por. Matúška, por. Valášek, kpt.Hujsa, npor. Duplinský, npor. Vírost, npor.Michal Bačko, npor. Kríž, npor. Mratič, npor.Ladislav Čulman, por. Kollár, por. Balko a poddôstojníci čat. Plintovič, Hejkal, Helder, Záhumenský a Chorvát. Pplk. Kmicikievič nadviazal spojenie s talianskou partizánskou brigádou Matteori pod velením Fusca, s pávijskou divíziou pod velením Alana, piacenskou divíziou pod velením Fausta a divíziou Oltre Po na čele s Eduardom. Začiatkom apríla 1945 pplk. Kmicikievič pripravoval prechod celej divízie na stranu partizánov. Dňa 5.4.1945 veliteľ divízie plk. Veselý nariadil redislokáciu plukov čo bol z jeho strany ďalší protipartizánsky ťah. Pluky dočasne stratili nadviazané kontakty s partizánmi. Veliteľské stanovište 101. pluku bolo premiestnené do S.Cristiny a prápory boli rozmiestnené v Pieve Porto Morone, Badia Pavese a Linarole. Veliteľstvo 102. pluku sa presunulo do Fombia a prápory do S.Rocca, Meleti a Mirabella. Štáb divízie zostal v pôvodnom priestore S.Cristine. Dňa 13.4.1945 bol pplk. Kmicikievič a technický poradca por. Matúšek vyslaný na nemecké ženijné veliteľstvo do Triulza, kde ich zatkli nemeckí poľní žandári a odviezli ich do nemeckej väznice San Vittore v Miláne. Veliteľ oddielu poľného žandárstva strážmajster Vojtech Čeč uviedol, že pplk. Kmicikievič bol uväznený za to, že po nálete v priestore Ferrari dal príkaz zmocniť sa zásob v liehovare 20 hl liehu a 15 q cukru. V ten istý deň bol, za asistencie obranného dôstojníka divízie por. Stránskeho zaistený aj por. Valášek a dopravený do toho istého väzenia. Keď sa o tom dozvedel primár vojenskej poľnej nemocnice Dr. Slabej ušiel aj s por. Arvaym do Švajčiarska, aby oboznámili čs. vyslanectvo v Berne so situáciou slovenských jednotiek v Taliansku.Dňa 14.marca 1945 plk. Ján Veselý nechal prisahať celú divíziu na Slovenský štát. Útok Spojencov začala 9.4.1945 8. anglická armáda. Dňa 11.4.1945 prešli k partizánom slob.Palubiak, slob.Prokopčák, voj. Fazekáš, voj. Berki, voj. Gango, voj. Putira a voj. Novorolník. Dňa 14.4.1945 sa začal útok americkej 5. armády. Skupina čat. Plintoviča 17.4.1945 pri Monte Celo z viedla boj proti Nemcom pri ktorom mali Nemci 150 mŕtvych, 80 ranených a 10 mužov zajali. Stráty partizánov boli 4 mŕtvi, 2 ranení a jeden nezvestný. V boji sa vyznamenali voj. Valigura, voj. Stehlík a voj. Putira. V noci zo 16. na 17.4.1945 prešla k partizánom z obce Costa dei Nobili 8. rota 101. pluku v počte vyše 200 mužov pod velením npor. Ladislava Čulmana a por. Jozefa Vejvodu. Mnohí boli účastníci SNP. Jeden z hlavných iniciátorov prechodu k partizánom bol rtm. Kraloveský. Dňa 19.4.1945 prešla k partizánom z Pieve Porto Morone 5. rota - veliteľ npor. Virosta, 2. práporu 101. pluku v počte 270 mužov s pridelenými dôstojníkmi vrátane veliteľa práporu kpt. L. Ďuranu, ktorý prevzal velenie od npor.Michala Bačku 8.4.1945. Dňa 19.4.1945 v noci 5. rota prekročila Pád a odpočívala v dedine naklonenej partizánom v Parpanese. Po prekročení autostrády Via Emilia dochádzalo k bojovým atakom s Nemcami až po dosiahnutí dediny Ganaghello. V popoludňajších hodinách Nemci zaútočili v sile 2 práporov posilnených ťažkými zbraňami. Po viac ako hodinovom boji bola 5. rota obkľúčená. Boje pokračovali až do neskorého večera za pomoci talianskych partizánov. Vo večerných hodinách pod ochranou tmy sa im napokon podarilo prebiť z obkľúčenia. V bojoch padlí vojaci Jozef Matiaško, Ambrož Šandor, Jozef Radzo, Jozef Didik a Jozef Ždansky. Tridsiati boli zajatí, medzi nimi por. Záhorsky, por. Bacigál a por. Javorek. Dňa 19.4.1945 na rozkaz veliteľa divízie Dario Barni sa celá 8. rota presunula do hôr, do obce Romagnese.
Nástup slovenských vojakov do Talianskeho národného povstania

Dňa 24.4.1945 obdržali jednotky 2. slovenskej technickej divízie rozkaz na ústup do Álp, do priestoru Sondrio. Rozkaz však, prevažná väčšina veliteľov neuposlúchla, alebo si ho pozmenila. Veliteľ 2.práporu kpt.F.Pokorný rozhodol tak, aby časový harmonogram zlyhal a mohol sa uskutočniť prechod na stranu talianskych partizánov. Prápor zastavil svoj presun skorých v ranných hodinách 25.4.1945 v priestore San Bartolomeo - San Michelo - Crema. Obdobne postupoval veliteľ 3.práporu 102.pluku kpt. Jerembák, ktorý došiel s práporom do priestoru San Maria della Croce. Podobná situácia bola aj u 101. pluku, veliteľ kpt.A.Duplinský. Tretiemu práporu sa nepodarilo prekonať rieku Pád a zostal v Dovere, kde sa pridal na stranu partizánov. Tu sa zúčastnil bojov s ustupujúcou nemeckou kolónou, kde ukristili 6 aut a 27 Nemcov zobrali do zajatia. Potom sa prapor o sile 280 vojakov presunul do Lodi, kde sa dali k dispozícií plk. Arturovi Catalanovi.Z 1.práporu 101. pluku - 260 vojakov a poddôstojníkov pod velením mjr. Jána Dubovského prešla k partizánom 25.4.1945 v priestore Lodia tiež 3. rota v počte 3 dôstojníkov a 64 vojakov a poddôstojníkov Nový veliteľ pluku mjr. Ryška s npor. Aloizom Kolárom odišli do Monte Gremasca koordinovať svoju činnosť s partizánmi. Aj vozatajská kolóna 101. pluku prešla v tejto obci k talianskym partizánom ktorým velil Caravetto Alfredo.Časť štábnej roty pod velením kpt. Ruttkaya sa spojila s talianskymi partizánmi v San Angelo. Dňa 25.4.skupina slovenských partizánov pod velením npor. Čulmana viedla boj v rámci talianskeho partizánskeho oddielu Marinaio, boj o mesto Stradellu. Dňa 25. apríla 1945 vypuklo v Taliansku národné povstanie. Koncom apríla zachvátilo národné povstanie celý sever Talianska. Do bojov s ustupujúcim nepriateľom významnou mierou prispeli slovenskí partizáni v Taliansku a časť príslušníkov 2. slovenskej technickej divízie. Dňa 25.4.1945 podnikli partizáni Šagátovej brigády útok na pevnosť Monte Baccaria. Dňa 26.4. mesto oslobodili.Dňa 26.4.ráno zaútočili slovenski vojaci, pod velením por. Jozefa Minarecha, na Caserna Pirotta v Creme. Obsadením Cremy slovenské jednotky ovládli dôležitý spoj na sever. Celková bilancia bojov talianskych partizánov a slovenských vojakov v Creme a okolí bolo 960 zajatých Nemcov, 355 ukoristených aut, jeden motocykel, jeden PL kanón, veĺký počet samopalov, guľometov a množstvo munície a proviantu, ktorý bol veľmi dôležitý pri vedení bojovej činnosti v zložitých podmienkach.Ďalšia skupina slovenských partizánov v sile 29 mužov pod velením ppor. D.Plintoviča obsadila 26.4. San Nicolo.Z dediny ustúpilo okolo 150 Nemcov a Vlasovcov.Následujúci deň 27.4. sa slovenskí partizáni zúčastnili útoku na Piacenzu, ktorý nepriamo podporovalo anglo - americké stíhacie letectvo. Dňa 29.4. bola Piacenza po ťažkom boji oslobodená. Štáb divízie došiel pred vypuknutím povstania do dediny Ombriano. Veliteľ divízie plk. Veselý odišiel do Milána s cieľom vyjednávať s velením talianskeho hnutia odporu. No len čo opustil divíziu, skôr než ho prijal gen. Cadorna, partizáni ho zaistili. Zvyšok štábu divízie pod velením kpt.Valacha a por. Eduarda Kollára nadviazal spojenie s partizánmi a prešiel na ich stranu. Do bojov proti ustupujúcim Nemcom a talianskym fašistom sa zapojili aj príslušnícj poľného bitúnku, veliteľstvo 101. pluku, týlova skupina výstrojného skladu divízie. Ozveny bojov severotalianskych vlastencov doľahli aj do milánskeho väzenia San Vittore, kde od 13. 4.1945 boli vo väzení plk.Jaroslav Kmicikievič, por. Matúšek a por. Valášek. Hlavným veliteľom talianských vlastencov bol gen. Cadorna. Cesta z väzenia ho preto viedla za ním. Gen. Cadorna ho prijal 29.4. a podriadil mu všetky čs. jednotky v severnom Taliansku a učinil ho zodpovedným za ich spoľahlivosť. Svoje rozhodnutie oznámil rozhlasom všetkým partizánskym veliteľstvám. plk. J. Kmicikievič oznámil v milánskom rozhlase po slovensky svoje menovanie za hlavného veliteľa čs. jednotiek a celej divízii nariadil zhromáždiť sa v priestore Paullo - Pandino, asi 30 km východne od Milána. Z Milána vydal nový veliteľ divízie rozkaz, v ktorom premenoval 2. slovenskú technickú divíziu na 1. čs. divíziu v Taliansku. Nadviazal kontakty s Čs. národným výborom v Miláne ktorému predložil správu o 2. technickej divízii a jej odbojovej činnosti. Divízia pozostávala zo 150 dôstojníkov a 6000 vojakov a poddôstojníkov. Ďalej, že asi 1500 príslušníkov divízie sa nachádza v radoch talianskych partizánov. Ďalej uviedol, že slovenská divízia je na 90% vlasteneckého duchy, ako u dôstojníkov tak aj u mužstva, je žiadúce, aby Spojenci nepovažovali túto divíziu za nepriateľskú a nestotožňovali ju s nemeckým vojskom, ale aby ju považovali ako časť zahraničnej čs. armády, lebo svojími činnmi , ako prebehovaním k partizánom. sabotážou pri stavbe obranných zariadení a pripravovaním veĺkej akcie, t.j. prechodu celej divízie cez rieku Pán, si zasluhuje dôvery , aby bola považovaná za Spojeneckú zložku. Tieto a následujúce udalosti 29.4.1945 podali verbálnu nótu na Švajčiarskom generálnom konzuláte Dr.F.Lysý a mjr.gšt.J.Bevelagua. Oznámili zrušenie slovenského vyslanectva, utvorenie Čs. národného výboru v zložení: Jozef Chmelík - predseda, Dr.František Lysý - podpredseda, členovia Alois Hanzlík, Dr.Ladislav Opravil, mjr.gšt.Jozef Bevelagua, kpt. Leopold Ďurana. premenovanie 1.TD na 1.čs. divíziu v Taliansku, ktorá tvorí časť čs. brannej moci a podlieha rozkazom Československej vlády v Košiciach. Dňa 2.mája 1945, keď do Milána vstúpili prvé tankové kolóny Spojencov , Československý národný výbor v Miláne spolu s plk. J.Kmicikievičom a jeho štábom sa dali plne k dispozícií Spojencom. Pre príslušníkov 1.čs. divízie v Taliansku začal nový život, naplnený zápasom velenia divízie o jej uznanie za spojeneckú, zabezpečenie zásobovania a repatriaciu. Pred návratom na Slovensko bol pri 1.čs. divízií zorganizovaný samostatný partizánsky prápor. Tvorili ho slovenské partizánske jednotky, ktoré sa po skončení vojny vrátili od talianskych partizánov. Jeho organizačná štruktúra bola: kpt. Michal Bačko - veliteľ, por.Jozef Záhorský - pobočník, por. Imrich Javorek - hospodár, por. Štefan Babiak - proviantný, šrtm.Ondrej Kaper - likvidátor. 1. rota: npor.Ladislav Čulman - veliteľ, ppor.Jozef Demečko, ppor. Karol Sucháč - velitelia čiat, 2.rota: npor. Štefan Vírost - veliteľ, por. František Bacigal - veliteľ čaty, 3. rota: por. Eugen Pirman - veliteľ, por. Jozef Vojvoda - veliteĺ čaty. Nespoľahlivých dôstojníkov a vojakov, prevažne nemeckej a maďarskej národnosti, odoslali / 427 ľudí do zaisťovacieho tábora v Modene.Dňa 12.mája 1945 príslušníci 1. čs. divízie vykonali prísahu, ktorej text znel: " Sľubujem, že nikdy nezradím Slovensko, ČSR a Slovanstvo, tak mi Pán Boh pomáhaj."Veliteľ divízie plk. J.Kmicikievič pred nastúpenými jednotkami zároveň vyhlásil: " Partizánsky prápor, ja sľubujem pred tebou a pred českou partizánskou rotou, že vás nikdy nezradím, že nezradím Slovensko, ČSR a Slovanstvo, tak mi Pán Boh pomáhaj." Mjr. duchovnej služby Rakúz u milánskeho kardinála Schustra zariadil zrušenie starej prísahy zo dňa 14.3.1945.Dňa 14.mája 1945 došli na veliteľstvo divízie por. Janotka a por. Ďuračka od 12. železničnej stavebnej roty z priestoru Roveretto a Merano. Veliteľ roty por. Janotka požiadal veliteľa divízie o začlenenie roty do 1.čs. divízie.Táto rota bola 7.5.1945 redislokovaná do Pergine - Sussa, kde ju zastihlo povstanie. Nemci ju nútili, aby odišla na Brenner, čo rozhodne odmietli.Dňa 15.5.1945 vydal plk. J.Kmicikievič osobitný rozkaz č. 2, ktorým podriadil pod svoje velenie aj vládne vojsko. Na základe žiadosti plk.J.Kmicikieviča, 4. americký armádny zbor prisľúbil zásobovanie vládneho vojska, ktoré sa malo koncentrovať pri Miláne. / V Taliansku pôsobilo 11 práporov Vládneho vojska z Protektorátu Čechy a Morava / pozn.J.K. Stav zásobovania divízie sa ani po mnohých intervenciách veliteľa divízie plk. J.Kmicikieviča, plk.gšt.Podhoru - člen čs. vojenskej misie, Dr.Vaněk - čs. vyslanec v Taliansku, Dr.Lysý - legačný tajomník čs. veľvyslanectva v Berne. Zlá situácia v zásobovaní, vyvolávala u vojsk názory, že spojenecké velenie sa správa k čs. jednotkám " nepriaznivejšie ako k nemeckým zajatcom". Považujú nás za súčiastku východného priestoru, preto sa pozerajú na nás ako na budúcich svojich nepriateľov.Všeobecný strach, že sa dostanú do zajateckého tábora, keďže dostavali zajateckú stravu, dňa 28.5.1945 zbehlo od 1. pešieho pluku 500 mužov. V dňoch 5.-6.júna 1945 1. čs. divíziu redislokovali do priestoru Verony a ubytovali v 17 dedinách. V tomto priestore sa nachádzala aj Čs. samostatná brigáda vytvorená z príslušníkov protektorátneho vládneho vojska.Dňa 18.6.1945 Dr.Lysý v Prahe informoval náčelníka GŠ gen. Bočka a štátneho tajomníka MNO gen.Ferienčíka o situácií vojsk v Taliansku. Dňa 27.6.1945 náčelník čs. vojenskej misie plk.Svoboda riešil otázky repatriácie. Od 28.6.1945 začalo i rozhlasové vysielanie pre našich vojakov, v ktorom odznel prejav gen. Ferienčíka a 4.7.gen. Bočka.

Partizánskeho hnutia v Taliansku sa zúčastnilo 584 osôb ktorí sa narodili na Slovensku. Z Kysúc bojovali v partizánskych jednotkách rt.Vendelín Marustek nar. 5.11.1921 Riečnica, rt. Matej Jurišta nar. 7.2.1919 Svrčinovec, čat.Cyril Gavlas nar. 10.7.1921 Čadca, čat. Štefan Malík nar. 10.8.1921 Turzovka, čat. Ján Hrčka nar. 21.10.1914 Nová Bystrica, čat. Michal Šereš nar. 23.9.1921 Čadca, des. Štefan Heglas nar. 6.12.1921 Raková, des. Jozef Kriváček nar. 24.4.1921 Radola, des. Ján Michalisko nar. 30.10.1921 Turzovka, des. Peter Padyšak nar. 13.7.1921 Čierné des. Jozef Vavro nar. 9.6.1921 Veľká Rudina, slob. Marek Dyrgas nar. 22.3.1922 Oščadnica, slob. Rudolf Fabšík nar. 4.11.1922 Makov, slob. Emil Gavlas nar. 21.5.1922 Zákopčie, slob. Ondrej Hruška nar. 24.9.1921 Olešná, slob. František Kotvas nar. 27.5.1920 Riečnica, slob. Štefan Lisko nar. 1.1.1922 Nesluša, slob. Jozef Michalina nar. 22.3.1921 Čadca, slob. Štefan Šimek nar. 21.12.1921 Makov, voj. Štefan Putira nar. 2.1.1922 Čierne, voj. Vincent Popovič nar. 13.1.1920 Časta, voj. Štefan Valigura nar. 14.7.1921 Turzovka. V bojoch padlo 128 vojakov z toho 1 dôstojník a 3 poddôstojníci z pov. Ako aj 4 vojaci bez presných osobných údajov, ktoré sa doposiaľ v archívoch nepodarilo zistiť.
voj. Vojtech Kiš - nar. 18.11.1921 Šoporňa okr. Nové Zámky, pochovaný 2.11.1943 Faenza - region Emilia - Romagna
slob. Ján Siman - nar. 28.10.1921 Nemecká okr. Brezno, pochovaný 16.11.1943 Faenza - region Emilia - Romagna
voj. Jozef Garlik - nar. 8.4.1921 Žilina, pochovaný 16.11.1943 Faenza - region Emilia - Romagna
voj. Ján Mišík - nar. 28.11.1922 Podolie okr. Nové Mesto nad Váhom, pochovaný 15.12.1943 Faenza - region Emilia Romagna
voj. Michal Homola - nar. 13.3.1921 Dolné Brhlovce okr.Levice, pochovaný 18.12. 1943 Faenza - region Emilia Romagna
slob. Andrej Kožel - nar. 28.11.1921 Zegňa okr. Prešov, pochovaný 31.12.1943 Faenza - region Emilia Romagna
voj. Ján Johanides / aj Ivan / - nar. 5.8.1921Trnovo okr. Martin, zahynul 30.12.1943 pri anglo - americkom bombardovaní Ravenny, pochovaný 2.1.1944 Faenza - region Emilia Romagna
voj. Karol Heldes - nar.11.2. 1921 Beckov okr. Nové Mesto nad Váhom, zahynul 30.12.1943 Ravena, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ján Hubal - nar.13.6.1921 Ruská Krajňa okr. Medzilaborce, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Kamil Emil Vnuk - nar.19.2. 1920 Dolný Vadičov okr. Kysucké Nové Mesto, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ondrej Valušiak - nar.1.2. 1922 Liptovská Lužná okr. Ružomberok, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza

voj. Ján Frančák - nar.21.12.1920 Korejovce okr. Vyšný Svidník, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Jozef Kuchár - nar.8.8. 1921 Šípkové okr.Piešťany, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ondrej Bega - nar.5.12. 1921 Parihuzovce okr. Humenné, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Vasiľ Noga - nar.20.4. 1920 Oľšavka okr. Stropkov, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ján Janata - nar.7.3. 1921 Lamač okr. Bratislava, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Pavel Kaščák - nar.22.5. 1920 Tušice okr.Trebišov, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Matej Uličný - nar.7.11. 1921 Okoličné okr. Liptovský Mikuláš, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza

voj. Michal Gajan - nar.29.11. 1922 Gánovce okr. Poprad, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Pavel Ondoga - nar.30.1. 1920 Vysoká nad Kysucou okr. Čadca, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ján Marko - nar.26.6. 1922 Kahnište okr. Giraltovce, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ján Ostko - nar.11.10.1921 Petroviany okr. Prešov, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ján Botko . nar.1.1. 1920 Prešov, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Ignác Madenok / aj Madleňák / - nar.13.12. 1920 Jasenica okr. Námestovo, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza

voj. Jozef Kotúl - nar.4.1.1922 Vasilov okr. Námestovo, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Štefan Bago - nar.2.5. 1920 Urmice okr.Topoľčany, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza

voj. Jakub Tibor / ale aj Tibor Jakub / - nar.29.4.1921 Jurgov okr. Kežmarok, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Pavel Hoľko - nar.16.4.1921Sečovská Polianka okr.Vranov nad Topľou, zahynul 30.12.1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944

čat. Ondrej Matta - Kandža - nar.13.5. 1921 Ploské okr. Prešov, zahynul 30.12. 1943 Ravenna, pochovaný 2.1.1944 Faenza
voj. Alexander Furár - nar. 13.5.1921 Malý Lapáš okr.Nitra, pochovaný 16.1.1944 Chiusa, Ravenna
rtk.z pov. Peter Kartal - nar. 6.9.1913 Rož. Bystré okr.Dobšina, pochovaný 19.1.1944 Fordi, Littoria
voj. Adalbert Kočiš - nar. 17.5.1920 Slovenské Raslavice okr. Bardejov, pochovaný 19.1.1944 Fordi, Littoria
voj. Jozef Holý - nar. 5.1.1922 Malé Leváre okr. Malacky, pochovaný 23.1.1944 Fordi, Littoria
slob. Ján Chilo II. - nar. 5.11.1924 Podhradie okr. Martin, pochovaný 28.1.1944 Bassiano, Littoria
des. Jozef Imriš - nar. 21.9.1922 Zvolen okr. Zvolen, pochovaný 28.1.1944 Bassiano, Littoria
des. Štefan Jurisa - nar. 28.8.1920 Holíč okr.Skalica, pochovaný 29.1.1944 Bassiano, Littoria
voj. Vendelín Švec -nar. 23.4.1922 Závod okr. Malacky, pochovaný 2.2.1944 Bassiano, Littoria
voj. Ján Božík - nar. 13.11.1921 Blesovce okr. Topoľčany, pochovaný 2.2.1944 Bassiono, Littoria
voj. Ján Šimún - nar. 9.10.1920 Dubová okr. Zvolen, pochovaný 5.2.1944 Bassiono, Littoria
voj. Jozef Nálepka - nar. 21.9.1921 Nižné Lapaše okr. Spišská Nová Ves, pochovaný 7.2.1944 Bassiono, Littoria
slob. Ján Kačmár -nar. 24.7.1922 Malcov okr. Bardejov, pochovaný 27.2.1944 Meanza, Littoria
voj. Jozef Šimon - nar. 17.3.1921 Jastrabá okr. Kremnica, pochovaný 27.2.1944 Carpineto Romano
slob. Anton Václav -nar. 17.1.1921 Omšenie okr. Trenčín, pochovaný 27.3.1944 Scurcola, provincia Aquila
npor. Juraj Miškovský - nar. 14.11.1914 Zvolen okr. Zvolen, pochovaný 31.3.1944 Scurcola, provincia Aquila
voj. Anton Nedeliak - nar. 5.2.1922 Podvlk okr. Trstená, pochovaný 2.4.1944 Scurcola, provincia Aquila
voj. Ján Pavlík - nar. 21.9.1920 Žakarovce okr.Gelnica, pochovaný 6.5.1944 Citta della Pieve, provincia Perugia
des. Ján Pekár - nar. 12.6.1919 Brezany okr.Prievidza, pochovaný 24.5.1944 Scurcola, provincia Aquila
slob. Gejza Takáč -nar. 15.3.1921 Ivanka okr. Bratislava, pochovaný 25.5.1944 Scurcola, provincia Aquila
voj. Štefan Figura -nar. 30.10.1921 Divina okr. ŽIlina, pochovaný 29.5.1944 Cortona, provincia Arezzo
voj. Štefan Starinský - nar. 20.11.1921 Olejníkov okr. Sabinov, pochovaný 30.5.1944 Scurcola, provincia Aquila
voj. Jozef Jurik - nar. 19.5.1922 Bojnice okr. Prievidza, pochovaný 30.5.1944 Carsoli, provincia Aquila
voj. Ján Chovan / Žiačin -nar. 28.6.1922 Gombáš okr. Ružomberok, pochovaný 5.6.1944 Carsoli, provincia Aquila
rtk. z pov. Jozef Wohlschlager -nar. 2.11.1915 Lednické Rovné okr. Púchov, pochovaný 6.6.1944 Nesce, provincia Aguila
slob. Ondrej Jutka - nar. 8.10.1922 Bartošovce okr. Bardejov, pochovaný 6.6.1944 Antrodoro, provincia Rieti
voj. Jozef Kováčik - nar. 20.8.1921 Podkriváň okr. Lovinobaňa, pochovaný 8.6.1944 Carpadosso, provincia Rieti
voj. Jozef Rajecký - nar. 23.8.1923 Tamanec okr. Komárno, pochovaný 8.6.1944 Monteleone, provincia Perugia
voj. Štefan Varhaník - nar. 21.2.1921 Bánovce nad Bebravou, pochovaný 8.6.1944 Capradosso, provincia Rieti
voj. Vendelín Hložan - nar. 29.10.1921 Mníchova Lehota okr. Trenčín, pochovaný 9.6.1944 Perugia - nemecký cintorín
des. Pavel Šupola - nar. 6.8.1922 Staškov okr. Čadca, pochovaný 10.6.1944 Monteleone, provincia Perugia
voj. Pavel Piovarči - nar. 19.1.1922 Hybe okr. Liptovský Mikuláš, pochovaný 10.6.1944 Monteleone, provincia Perugia
voj. Ján Pavlovič - nar.13.9.1921 Belá okr. Martin, pochovaný 10.6.1944 Monteleone, provincia Perugia
voj. Ján Petričko - nar. 6.4.1922 Hatalov okr. Michalovce, pochovaný 10.6.1944 Monteleone, provincia Perugia
voj. Štefan Kuruc - nar. 27.6.1921 Hankovce okr. Humenné, pochovaný 10.6.1944 Monteleone,provincia Perugia
voj. Kazimír Basta -nar. 17.7.1922 Plaveč nad Popradom okr. Sabinov, pochovaný 10.6.1944 Monteleone, provincia Perugia
voj. Jozef Pleteník - nar. 26.4.1921 Štrba okr. Liptovský Mikuláš, pochovaný 13.6.1944 Casanova, provincia Rieti
voj. Ján Bellák -nar. 16.6.1922 Olšavica okr. Levoča, pochovaný 13.6.1944 Belfiore, provincia Perugia
voj. Rudolf Kvačkaj - nar. 4.5.1921 Brezno, pochovaný 16.6.1944 Sansepolero, provincia Arezzo
voj. Jozef Dunajský - nar. 17.2.1921 Spišská Teplica okr. Poprad, pochovaný 17.6.1944 San .Piero in Bagno, Froli
voj. Ján Paleš - nar. 1.1.1921 Koš okr. Prievidza, pochovaný 24.6.1944 Caprile, provincia Arezzo
voj. Ján Binda - nar. 25.9.? Kochanovce okr. Humenné, pochovaný 24.6.1944 Bagno di Romagna, Forli, region Emilia - Romagna
voj. v zál. Matiaško Jozef - nar.6.5. 1921 Veľká Čausa okr. Prievidza / tiež Častkovo okr. Senica /. Príslušník 5.roty101. pluku, padol 19.4.1945 v obci Ganaghello a pochovaný po exhumácii 29.6.1945 Sardella, provincia Pavia
voj.v zál. Šandor Ambrož / Ambróz / - nar.23.9. 1921 Ladice okr. Zlaté Moravce / tiež Kolenany /. Príslušník 5.roty 101.pluku, padol 19.4.1945 v obci Ganaghello a pochovaný po exhumácii 29.6.1945 Sardella, provincia Pavia
voj. v zál. Radzo Jozef - nar.20.4. 1921 Hruštín okr. Námestovo.Príslušník 5.roty 101.pluku, padol 19.4.1945 v obci Ganaghello a pochovaný po exhumácii 29.6.1945 v Sardella, provincia Pavia, region Lombardsko
voj. v zál. Didík Jozef - nar. ? príslušník 12.roty 101.pluku, padol 19.4.1945 v obci Ganaghello a pochovaný po exhumácii 29.6.1945 Sardella, provincia Pavia, region Lombardsko

voj. v zál. Žďanský Jozef - nar.? príslušník 12.roty 101.pluku, padol 19.4.1945 v obci Ganaghello a pochovaný po exhumácii 29.6.1945 v Sardella, provincia Pavia, region Lombardsko

voj. Július Pešta - nar. 18.11.1920 Torysky okr. Levoča, pochovaný 7.7.1944 Novafeltria, Pezaro
voj. Jozef Hudák - nar. 23.5.1923 Vyšný Olšvár okr. Košice, pochovaný 8.7.1944 Barcara, Bologna
voj. Milan Ralbovsky - nar. 18.6.1920 Kúty / Kopčany okr. Skalica, pochovaný 12.7.1944 Vergherete, Forli, region Emilia - Romagna
slob. Ján Locek - nar. 27.9.1920 Brezno, pochovaný 13.7.1944 Penabili, Pezano
čat. Ján Špaur - nar. 25.6.1921 Divín okr. Lovinobaňa, pochovaný 13.7.1944 San Felice, Modena
des. Štefan Venk - nar. 7.7.1921 Sološnica okr. Malacky, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
des. Ján Rodina - nar. 12.2.1922 Dolná Strehova okr. Modrý Kameň, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
voj. Ignác Schreiner - nar. 31.1.1922 Hronec okr. Brezno, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
voj. Juraj Lesnanský - nar. 5.6.1919 Trhovište okr. Michalovce, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
voj. Ján Dropa - nar. 16.12.1921 Madočany okr. Ružomberok, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
voj. Jozef Červeň - Blatčík - nar.3.12.1919 Chyžné okr. Trstená, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
voj. Rudolf Gablas - nar. 10.9.1923 Veľká Bytča, pochovaný 13.7.1944 San Felica, Modena
voj. František Horváth - nar. 5.10.1921 Marianka okr. Bratislava, pochovaný 14.7.1944 Santa Maria Nuova, Forli
voj. Alojz Truchlík - nar. 7.5.1921 Papradno okr. Považská Bystrica, pochovaný 15.7.1944 Novafeltria, Pezaro
voj. Ján Cholvad - nar. 10.9.1921 Liptovská Kokava okr. Liptovský Mikuláš, pochovaný 16.7.1944 St.Maria Nerova, Froli
voj. Daniel Burčo - nar. 4.12.1921Drženice okr. Banská Štiavnica, pochovaný 15.8.1944 Froli
voj. Peter Jurčišin - nar. 3.7.1922 Becherov okr. Bardejov. Dňa 26.11.1943 bol odoslaný s del. pl.1 k Technickej brigáde. Dňa 17.8.1944 zbehol k partizánom. V boji bol ranený na ktoré zomrel v nemocnici 29.8.1944 Cervii.
slob. Jozef Kipikaša - nar. 13.3.1922 Župčany okr. Prešov, pochovaný 2.9.1944 Certosia
slob. Anton Andráš - nar.7.2.1921 Jakuboviany okr. Sabinov, pochovaný 11.10.1944 Borsea, Rovigo
voj. Michal Kormoš - nar. 21.10.1921 Bajerovce okr. Sabinov, pochovaný 20.11.1944 Rodigo, Mantova
rtm. Alexander Jambrík - nar. 16.1.1914 Rimavská Sobota, pochovaný 7.12.1944 Pincara, Rodigo
voj. Ján Lukáč - nar. 28.2.1921 Bracovce okr. Michalovce, pochovaný 9.12.1944 Miradolo - Terne
dôst.zástupca Ladislav Lipka - nar. 25.3.1922 Tvrdošín, Trstená / Varín okr. Žilina, pochovaný 28.12.1944 Miradolo - Terme, Pavia
slob. Ján Mantič - nar. 19.9.1919 Velaty okr. Trebišov, pochovaný 30.12.1944 Badia - Pavese, Pavia
voj. Ján Šimko - nar. 14.3.1920 Kerestúr / teraz Zemplínska Teplica / okr. Trebišov, pochovaný 30.12.1944 Badia - Pavese, Pavia
voj. Ján Horváth - nar. 10.8.1917 ?pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Ján Sopiak - nar. 19.4.1922 Rakovce nad Ondavou okr. Michalovce, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Michal Nochta - nar.6.5.1921 Veľká Čausa okr. Prievidza, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Michal Lančarič - nar. Zvončin okr. Trnava, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Štefan Zelinka - nar. v r.1916, miesto neudané, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Ján Schuchman - nar. 6.10.1915 Šelpice okr Trnava, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio , Udine
voj. Štefan Polčič - nar. 20.4.1920 Dubová okr.Modrá, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Ján Luniček - nar. 1.5.1917 Sobotište okr. Senica, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Štefan Zela - nar. 9.8.1921 Smolenice okr. Trnava, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Alojz Prokeš - nar. 16.6.1921 Radošovce okr. Skalica, pochovaný 11.2.1945 Tarvisio, Udine
voj. Ján Liška - nar. 18.2.1920 Cabaj pkr. Nitra, pochovaný 26.2.1945 Guardamilio, Milano
čat. Artúr Hajdúk - nar. 17.3.1905 Tvrdošín okr. Trstená, pochovaný 27.2.1945 Senna, Lodigiana
voj. Jozef Frič - nar. 14.3.1920 Trnava, pochovaný 26.3.1945 San Porto, Milano
voj. Štefan Sedlák - nar. 21.8.1923 Trnava, pochovaný 26.3.1945 San Porto, Milano
voj. Karol Remenarik - nar. 21.1.1920 Smolenice okr. Trnava, pochovaný 10.4.1945 Costa de Nobili, Pavia
voj. Rudolf Čapkovič - nar. 4.2.1921 Trnava, pochovaný 26.4.1945 Guardamiglio, Milano
voj. Ladislav Urban - nar. 1.8.1914 Malacky, pochovaný 4.5.1945 Pandino, Cremona
slob. Štefan Bureš - nar. 11.10.1922 Nová Baňa, pochovaný 7.5.1945 Fombie, Milano
voj. Pavel Hudec - nar. 25.8.1924 Chlebnice okr. Dolný Kubín, pochovaný 12.5.1945 Forlino, Cremona
voj. Jozef Jurgovian - nar. 15.8.1922 Repiská okr. okr. Košice / ale aj obec v Demänovskej Doline okr. Lipt. Mikuláš / pochovaný 1.6.1945 Paullo, Milano
voj. Anton Novák - nar. 22.2.1922 Sereď okr. Trnava, pochovaný 18.6.1945 Caprino, Veronese
slob. Jozef Gajarský - nar. 14.3.1921 Sereď okr. Trnava, pochovaný 19.6.1945 Caprino, Veronese
voj. František Selay - nar. 18.6.1921 Čeklís / teraz Bernolákovo / okr. Bratislava, pochovaný 29.6.1945 Stradella, Pavia
voj. Alojz Rubiček - nar. 6.1.1925 Tatetice, Kroměříž, Morava, pochovaný 3.7.1945 Caprino, Veronese
voj. Karol Ovšak - nar.20.11.1919 Nižná Lipnica okr. Trstená, pochovaný 16.7.1945 San Felice
voj. Jozef Adamik - nar. 15.4.1922 Župkov okr. Nová Baňa, pochovaný 20.7.1945 Lugegnano, Veronese
voj. Štefan Orsula - nar. 29.7.1920 Nováky okr. Prievidza, pochovaný 21.7.1945 Caprino, Veronese
čat. Jaroslav Lankas - nar. 14.8.1919 Zajčice okr. Chrudim - Čechy
voj. Eduard Hrachovský - nar. 7.2.1920 Bratislava, pochovaný 25.7.1945 Caprino, Veronese
voj. Juraj Bašnár - nar.8.2.1922 Turá Lúka, dnes mestská časť Myjavy.Zbehol od pešieho pluku 101. Nezvestný od 19.6.1944. Padol ako partizán v priestore bojov pri jazere Commachie.
voj. Ján Bielko - nar. ? padol - zomrel ?
voj. Ľudevít Cabaník - nar. 11.8.1923 Handlova okr. Prievidza ,padol ? zomrel ? mrtvola nebola nájdena

voj. " Carleto " pomenovaný Talianmi, meno ? nar.? exhumovaný v Bosnacu a pochovaný 29.6.1945 Sardella, Pavia
Dňa 29.4.1945 sa v obci Stradelli konal pohreb exhumovaných slovenských partizánov.Všetci padli 19.4.1945 v obci Ganaghello.
Smútočného aktu sa zúčastnili pplk.gšt. Václav Podhora - veliteľ čs. jednotiek v Taliansku, plk.jazd. Jaroslav Kmicikievič - veliteľ 1.čs. divízie vytvorenej z 1. technickej brigády, plk.pech. Rudolf Moskorza - veliteľ Čs. samostatnej brigády vytvorenej z 11 práporov Vládneho vojska z Protektorátu Čechy a Morava, gen. Froja, miestny duchovný, starosta obce a iní predstavitelia verejného života a armády.Pri rozlúčke pplk. Podhora povedal, citujem: " Sú živí, ktorí nežijú, sú mŕtvi, ktorí budú žiť večne. Vy tatranskí sokolovia - vojaci, ktorým vernosť k otčine, k slobode a láska k ľudu boli zákonom vyšším, než sám zákon života a túžby po ňom ! My Vás uzavierame do svojich sŕdc, my Vás píšeme do knihy slávnych hrdinov. Spite svoj večný sen, sen o láske k zemi, ktorú ste najviac milovali ! Koniec citátu.Starosta obce Stradelly Ing. Agostino Gatti povedal: " Odkážte Vášmu národu, že mesto Stradella prijíma dnes Vašich mŕtvych za svojich mŕtvych a že naše ženy sa budú o ich hroby starať s rovnakou láskou, ako sa starajú aj o hroby svojich padlých synov ." Dňa 5.7.1945 sa konasla v Povegliane dekoračná slávnosť partizánov. Začala sa bohoslužbami v miestnom kostole za účasti veliteľa čs. vojsk v Taliansku pplk. gšt. Podhoru, veliteľa 1. čs. divízie plk. Kmicikieviča, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády pplk. Moskorza, veliteľa slovenského partizánskeho práporu kpt. Bačka, veliteľa českej partizánskej roty kpt. Petříka, príslušníkov oboch partizánskych útvarov a zástupcov dôstojníkov útvarov 1. čs. divízie a českej samostatnej brigády. Dňa 7.7.1945 sa konalo dekorovanie príslušníkov odboja v Sommacampagna - kombinovaného práporu odboja. Dňa 17.7.1945 sa vrátil z Prahy do Talianska plk. Svoboda, ktorý priniesol rozkaz na odsun všetkých čs. jednotiek z Talianska do vlasti. Prvý odišiel do vlasti partizánsky prápor, neskôr vládne vojsko a prvý transport 1. čs. divízie odišiel 25.7.1945. Divízia sa do vlasti presúvala z Verony ôsmimi transportmi tak, že každý deň odišiel jeden.V Plzni však divízii všetko odňali, čo na navrátilcov zapôsobilo veľmi negatívne. Len jediná kolóna motorových vozidiel došla po vlastnej osi na Slovensko, pretože mala vlastné pohonné hmoty. Partizánsky prápor bol jediný, ktorý nesmeroval do karanténnej stanice v Malackách a bol v Prahe a Bratislave uvitaný v Prahe gen. Miklíkom a v Bratislave podporučíkom osvetovej služby.V Taliansku im hádzali kvety ako na svojich osloboditeľov a hrdinov a tešili sa z ich boja za čs. myšlienku viac než vlastní doma. 1. čs. divíziu neprivítal nikto, hoci tam bolo 2000 bojovníkov , ktorí sa zúčastnili povstania v severnom Taliansku. Jej príslušníci strávili v karanténnej stanici v Malackách 21 dní.Po karanténe ich porozdeľovali ku všetkým jednotkám na Slovensku. Tradície 1. čs. divízie sa tak popretŕhali a upadli do zabudnutia.
Na záver tejto vojenskej anabázy vojakov narodených na Slovensku ktorí padlí a zostali nezvestní v západnej Európe, na Strednom Východe a v severnej Afrike je potrebné aj po 72 rokoch ukončenia II. svetovej vojny v Európe pripomínať mladej generácií nebezpečie hrozby vojny a pri návštevách týchto pietných miest položme kyticu kvetov na hroby padlých. Česť ich pamiatke!
npráp. v.v. Jozef Korený
člen Spolku priateľov Turzovky

Pramene:
1.Brod, Toman., Čejka, Eduard:Na západní fronte: Histórie československých vojenských jednotek na Západě vletech druhé světové války, Vydal SPB, Tlač Naše vojsko, n.p. Praha 1965